Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Barbora Bacová, skauting na Slovensku

Čo je to skauting a čím môže byť pre deti užitočný?

Má skauting v dnešnej dobe zmysel? K čomu vedie deti a čo všetko ich môže naučiť? Ako vyzerá skautský tábor a skautská rovnošata? Nielen na tieto otázky nám odpovie ďalší hosť podcastu na terajsok.sk vedúca kancelárie Ústredia Slovenského Skautingu Barbora Bacová.

https://vimeo.com/757462291
Minúta  |  

Prieskum: Firmy zamestnancom kompenzujú infláciu aj pracovnými výhodami

Firmy aj napriek tomu, že by chceli, nie sú schopné zamestnancom zvýšiť mzdy tak, aby to pokrylo infláciu a očakávania pracovníkov. Platy sa však zvyšovali vo všetkých sektoroch naprieč celou SR. Nedostatočné zvýšenie finančných ohodnotení spoločnosti kompenzujú pridaním ďalších pracovných výhod. Slovensko však stráca zamestnávateľskú konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám.

Výrazný rast nezamestnanosti pritom nenastane, jej miera má kmitať medzi 5,5 až 7,5 percenta a bude aj naďalej chýbať kvalifikovaná pracovná sila. Vyplynulo to z prieskumu personálnej agentúry Grafton Slovakia, ktorý skúma finančné ohodnotenie stoviek pracovných pozícií v siedmich odboroch a ôsmich regiónoch SR.

Z prieskumu vyplynulo, že sa rozširovala ponuka zamestnaneckých výhod, ako je flexibilná pracovná doba či home office aj zo zahraničia. Medzi očakávané benefity zo strany väčšiny zamestnancov tak v súčasnosti patrí nielen zvýšenie mzdy o mieru inflácie, ale aj poskytnutie ďalších nefinančných výhod. V prípade dobrých individuálnych alebo firemných výsledkov očakávajú tiež trinásty a štrnásty plat či osobnú finančnú prémiu.

"Úroveň zvyšovania miezd plošne nedosiahne úroveň inflácie, čo spôsobí pokles životnej úrovne a apetítu bežných ľudí utrácať za tovar a služby. Dôsledkom bude nízky ekonomický rast," uviedol riaditeľ personálnej agentúry Martin Malo.

Podľa neho sú však aj oblasti, ktoré nepociťujú takmer žiadne dosahy inflácie. "Na rozdiel od priemyslu, ktorý je zasiahnutý najviac, napríklad odvetvie informačných technológií z pohľadu miezd rastie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Útok ozbrojencov na radnicu v Mexiku si vyžiadal najmenej 18 obetí vrátane starostu

Najmenej 18 ľudí zahynulo pri stredajšom útoku ozbrojencov v meste San Miguel Totolapan v mexickom štáte Guerrero. Medzi obeťami je aj starosta tohto mesta Conrado Mendoza Almeda. Oznámili to miestne úrady.

Ozbrojenci zaútočili na mestskú radnicu v stredu o 14.00 h miestneho času (21.00 h SELČ), uviedla miestna polícia. Počas prepadnutia zahynuli okrem starostu aj policajti a úradníci. Generálna prokurátorka štátu Guerrero Sandra Luz Valdovinosová oznámila, že pri streľbe zahynulo 18 ľudí a dve osoby utrpeli zranenia, píše AP.

Mexické ministerstvo obrany oznámilo, že do oblasti vyslalo armádu, aby vypátrala páchateľov útoku. Diaľnicu v štáte Guerrero údajne nakrátko zablokovalo niekoľko vozidiel, aby zabránili bezpečnostným silám dostať sa do mesta. Pred útokom na radnicu bol vo svojom dome zabitý aj starostov otec Juan Mendoza Acosta.

Útok podľa miestnych médií pravdepodobne vykonala zločinecká skupina Los Tequileros, píše BBC. Skupina totiž krátko pred incidentom zverejnila na sociálnej video, v ktorom oznámila svoj návrat do tejto oblasti. Los Tequileros ohrozovali štát Guerrero v rokoch 2015 až 2017. Táto zločinecká skupina sa viackrát vyhrážala starostom v regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Dnes je pamätný deň – Deň obetí Dukly

Tak ako každý rok, aj tentoraz sa na pietnych miestach na Dukle a vo Svidníku uskutočnia spomienkové akty. Pamätný deň Deň obetí Dukly pripadá na dnešný deň 6. október, keď si pripomíname 78. výročie karpatsko-duklianskej operácie, ktorá je spätá so začiatkom oslobodzovacích bojov na území Slovenska.

Zámerom operácie bolo rozbitie nacistických vojsk v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944 a trvala do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie.

Sovietske vojská a jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu museli prekonať nacistickými vojskami úporne bránené horské pásma. Po zlomení odporu protivníka sa im podarilo ovládnuť Dukliansky priesmyk takmer až po mesiaci bojov 6. októbra 1944.

Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie SNP zmenilo hlavné sovietske velenie plány so zámerom pomôcť Povstaniu. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12 500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.

Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Vyžiadala si veľké obete na obidvoch stranách bojovej línie. Sovietska 38. armáda stratila 13 264 vojakov, 48 750 utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. čs. armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1 630 vojakov a 4 069 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk sa odhadovali na 52 000 padlých a zranených.

Boje v oblasti Duklianskeho priesmyku a obete druhej svetovej vojny pripomínajú národné kultúrne pamiatky Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky je 28 metrov vysoký Pamätník čs. armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa architektonického návrhu českého architekta Josefa Grusa.

Pri príležitosti 70. výročia karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka, ktorú stvárnil český sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril slovenský sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.

(tasr)

Minúta  |  

Pri gréckom ostrove Kythéra sa potopila loď s takmer 100 migrantmi

Loď s takmer 100 migrantmi na palube v stredu večer pri gréckom ostrove Kythéra narazila do skaly a následne sa potopila. Záchranári pátrajú na mieste nehody po desiatkach nezvestných osôb. Vyplýva to z vyhlásenia gréckej pobrežnej stráže.

Zachrániť sa doposiaľ podarilo sedem ľudí, uviedla hovorkyňa pobrežnej stráže. Podľa jej slov sa na palube lode nachádzalo celkovo 95 ľudí. "Loď stroskotala a ocitli sa vo vode," povedala. Dodala, že preživší sa dostali na breh neďaleko prístavu Diakofti, odkiaľ im pomohli hasiči, polícia a potápači. Národnosť migrantov podľa hovorkyne nebola bezprostredne známa.

Grécka pobrežná stráž vo vyhlásení uviedla, že v oblasti nehody fúka vietor s rýchlosťou až 102 kilometrov za hodinu. Dodala, že pri pátraní pomáhajú lode pobrežnej stráže, súkromné člny i záchranný vrtuľník.      

Väčšina migrantov, ktorí sa dostanú do Grécka, cestuje zo susedného Turecka. Prevádzači v uplynulých mesiacoch zmenili svoje trasy v snahe vyhnúť sa hliadkam vo vodách okolo gréckych ostrovov, vysvetľuje agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Francúzsku v rámci šetrenia odstavia teplú vodu vo verejných budovách

Vo Francúzsku v rámci opatrení, ktorých cieľom je šetriť energiami, odstavia na toaletách vo verejných budovách teplú vodu a obce budú musieť znížiť teplotu v plavárňach o jeden stupeň Celzia. V stredu o tom informovalo francúzske ministerstvo energetiky. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Francúzska vláda vo štvrtok predstaví opatrenia na šetrenie energie pre jednotlivé sektory. Priemysel, domácnosti a samosprávy by mali znížiť svoju spotrebu energie o desať percent. Vláda sa tak chce vyhnúť prípadným výpadkom dodávok elektriny či plynu počas zimných mesiacov spôsobeným zastavením dodávok plynu z Ruska a stúpajúcimi cenami energií.

Denník Le Parisien napísal, že len náklady na teplú vodu v administratívnych budovách tvoria desať percent z celkových výdavkov francúzskeho štátu, ktorý zamestnáva viac ako päť miliónov ľudí.

"Vláda požiada zamestnancov verejného sektora, aby na pracovné cesty v trvaní do štyroch hodín využívali radšej vlaky, než lietadlá," uviedol vládny predstaviteľ pre agentúru Reuters.

Francúzske ministerstvo dopravy v súčasnosti pracuje na pláne finančných výhod pre tých, ktorí na cestu do práce využívajú zdieľanú jazdu autom. Vláda tiež spustí komunikačnú kampaň, ktorá bude vyzývať občanov, aby šetrili energiou vo všetkých oblastiach každodenného života.

Opatrenia na zníženie spotreby energie prijímajú jednotlivé samosprávy aj v iných častiach Francúzska. V Paríži skrátili dobu osvetlenia Eiffelovej veže, múzea Louvre, zámku Versailles či obchodov na ulici Champs-Élysées, v meste Lille zasa zhasli nočné osvetlenie verejných budov s výnimkou hlavného námestia a opery. Viacero miest obmedzilo aj vykurovanie v budovách.

Po výzve francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na "energetickú triezvosť" v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine sa zavedenie podobných opatrení očakáva v ďalších francúzskych mestách a obciach.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.