Písal sa rok 1962, december, krátko pred Vianocami, keď ho štátna moc odviedla na výsluch. Len 19-ročný Rudolf Dobiáš sa z neho toho roku domov nevrátil. Ako čerstvý vysokoškolák bol zatknutý, obvinený z protištátnej činnosti a velezrady a odsúdený na 18 rokov väzenia.
„V decembri tohto roku to bude 69 rokov od môjho zatknutia,“ spomína na udalosti zimy roku 1953 dnes 88-ročný, stále aktívny dôchodca.
Po rokoch strávených väznením a prácou v uránových baniach sa vrátil k literárnej tvorbe z čias svojej mladosti. Nikdy však nezabudol a verejnosti priblížil osudy ďalších, ktorí sa nezaslúžene ocitli vo väzeniach a koncentračných táboroch.
„To musí normálneho človeka, ktorý má zmysel pre spravodlivosť, tak ho to musí rozčúliť, možno aj nahnevať, možno riskovať všetko. Ja som už rozšíril zopár letákov proti komunizmu a proti komunistom. Vianoce roku 1953 som prežil vo väzení,“ zamýšľa sa Rudolf Dobiáš.











