Preskočiť na obsah
  |  

Dobrý bazár je späť!

Predvianočná akcia Trenčianskej nadácie Dobrý bazár je späť. Máte možnosť pomôcť ľuďom v núdzi.

Čo môžete darovať? Užitočné veci z domácnosti, elektrické spotrebiče, hračky, z ktorých vaše deti vyrástli, knihy, ktoré ste už prečítali, platne, ktoré vás už omrzeli, no nového poslucháča si ešte nájsť môžu. Nemáte nič z toho? A čo bižutéria či športové potreby, na ktoré vám sadá prach?

Predmety zbierajú od pondelka 12. do štvrtka 15. decembra v bývalej predajni Optik Teo na Palackého ulici v Trenčíne v čase od 11:00 do 17:00.

Samotný predaj darovaných predmetov sa uskutoční v nedeľu 17. decembra na Mierovom námestí.

Dobrý bazár je dobročinná akcia. Kúpou predmetov z bazára prispejete na aktivity, ktoré nadácia podporuje.

Zdroj: Trenčianska Nadácia

  |  

Defibrilátor zachránil ďalšie životy

Senec, Sučany a Nemšová – To sú ďalšie nové miesta na mape Slovenska, v ktorých automatický externý defibrilátor (AED) zachránil tri ľudské životy. Všetky prípady sa udiali v novembri a všetci traja pacienti sú bez následkov.

Jeden z prípadov s dobrým koncom sa stal v Nemšovej, kde odpadol senior. Operátor cez telefón začal s oživovaním, kolega bez váhania aktivoval dobrovoľných hasičov v Nemšovej. Stačil jeden výboj AED a pacient „nabehol“. Záchranári pokračovali v kardiopulmonálnej resuscitácii (KPR). Seniora bezodkladne previezli do nemocnice. Je bez neurologického deficitu.

V Senci skolaboval muž. Kolegovia nelenili a bezodkladne ho začali resuscitovať. Za navigovania operátora tiesňovej linky sa im podarilo prístroj zapnúť. Stačil jeden výboj. Pred príchodom záchranárov začal pacient dýchať a jeho zdravotný stav sa začal stabilizovať. Posádka ho transportovala do nemocnice. Prístroj mu doslova zachránil život.

Ďalší kolaps nastal v Sučanoch. Opäť šlo o muža. Operátor linky prvej pomoci inštruoval záchrancov, ako postupovať pri oživovaní. Medzitým ďalší operátor vyslal na pomoc dobrovoľných hasičov zo Sučian s AED. Prístroj vyslal do tela pacienta tri výboje, posádka pokračovala v KPR a pacienta previezla do nemocnice. Našťastie, aj tento pacient skončil bez následkov.

Zdroj: OSZZS SR

  |  

Rusko útočí na Ukrajinu jej vlastnými raketami, ktoré malo podľa dohody zničiť

Rusko používa na útoky na ukrajinské ciele rakety, ktoré mu v 90. rokoch minulého storočia odovzdala sama Ukrajina. Malo ich zneškodniť výmenou za bezpečnostné záruky. V pondelok to uviedli ukrajinskí predstavitelia. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Britská televízia už pred niekoľkými týždňami priniesla informáciu o tom, že ruským jednotkám sa značne znižujú zásoby munície, preto sa musia uchyľovať k alternatívnym opatreniam. Používajú aj rakety vyrobené v 70. rokoch minulého storočia určené na jadrové útoky. Odstránili z nich však jadrové hlavice a pridali balast, aby zamaskovali, o aké rakety ide.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že tieto strely majú zamestnať protivzdušnú obranu Ukrajiny, aby tak Rusi mohli účinnejšie útočiť modernejšími zbraňami.

Podľa najnovších zistení však tieto rakety zo sovietskej éry pôvodne patrili práve Ukrajine, proti ktorej ich teraz ruská armáda používa. Ide o podzvukové strely s plochou dráhou letu Ch-55, ktoré Ukrajina odovzdala Rusku v rámci Budapeštianskeho memoranda. Ukrajina mala vtedy tretí najväčší jadrový arzenál na svete, ktorý malo Rusko zneškodniť a poskytnúť jej za to bezpečnostné záruky.

"Ukrajina odovzdala všetky balistické strely, ako aj strategické bombardéry Tu-160 a Tu-95. A teraz ich (Rusi) používajú proti nám. Mali sme ich dať radšej Spojeným štátom," uviedol šéf ukrajinskej rozviedky Vadym Skibickyj.

Sky News pripomína, že podpisom Budapeštianskeho memoranda 5. decembra 1994 Rusko, Spojené kráľovstvo a USA poskytli bezpečnostné záruky trom bývalým sovietskym republikám – Ukrajine, Kazachstanu a Bielorusku – výmenou za vzdanie sa všetkých jadrových zbraní zo sovietskej éry, ktoré boli rozmiestnené na ich území.

(tasr)

  |  

Szijjártó: Deviaty balík sankcií EÚ podporíme, lebo neohrozuje maďarské záujmy

V prípade deviateho sankčného balíka Európskej únie voči Rusku sa podarilo dosiahnuť výnimky, vďaka ktorým nie sú ohrozené národné záujmy Maďarska. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v pondelok v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský minister dodal, že nové opatrenia ovplyvňujúce energetický sektor nie sú súčasťou týchto sankcií. "Pre nás bolo dôležité, aby balík sankcií nijak neohrozil bezpečnosť dodávok energií," podčiarkol Szijjártó.

Podľa jeho slov maďarská vláda žiadala vyradenie viacerých osôb zo sankčného zoznamu Únie, pretože v ich prípade hrozí vážne riziko zablokovania komunikačných kanálov, ktoré sú ešte otvorené. "Na ukončenie vojny je potrebné vyjednávanie, bez ktorého sa stráca nádej na mier," zdôraznil Szijjártó.

Európska komisia (EK) 7. decembra predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine. Je zameraný proti ruským ozbrojeným silám, ďalším bankám a desiatkam ruských predstaviteľov.

Návrh EK obsahuje zaradenie ďalších takmer 200 osôb a organizácií na sankčný zoznam EÚ. Sankcie sa týkajú aj ďalších troch ruských bánk. Obmedzí sa aj prístup Moskvy k dronom priamo, ale aj prostredníctvom dodávateľov z tretích krajín, ako napríklad z Iránu.

EK navrhuje tiež nové obmedzenia vývozu pre tovar dvojakého použitia, ktorý by mohla zneužiť ruská vojnová mašinéria, ako aj ekonomické opatrenia voči ruskému energetickému a ťažobnému sektoru.

(tasr)

  |  

Smer obvinil Stančíka a OĽaNO z korupcie. Pripravuje trestné oznámenie

Opozičný Smer-SD pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s postupmi koaličného hnutia OĽaNO a jeho poslancov. Podpredsedovia strany Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha na tlačovej konferencii hovorili o kupovaní si poslušnosti poslancov hnutia pri hlasovaní. Poukázali i na prípad z Národného ústavu reumatických chorôb (NÚRCH) v Piešťanoch a odvolanie Daniely Doležalovej z jeho vedenia. Tvrdia, že to malo byť dôsledkom sporu s otcom súčasného štátneho tajomníka Andreja Stančíka (OĽaNO). Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ale uviedlo, že lekárka prišla o miesto pre organizačné zmeny.

Predstavitelia Smeru-SD tvrdia, že Doležalovú mali odvolať po upozorneniach na chyby iného lekára, otca štátneho tajomníka Stančíka. Po ich spore a hrozbách z jeho strany si ju mali zavolať na ministerstvo, kde jej odovzdali odvolací dekrét a zdôvodnili to organizačnými zmenami.

Doležalová však tvrdí, že Stančík s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom tlačili na vedenie rezortu, aby ju vyhodili. Následne sa stal Stančík štátnym tajomníkom, čo malo byť podľa Doležalovej súčasťou dohody. Poukázala aj na hlasovanie o takzvanom prorodinnom balíčku. Tvrdí, že jej to potvrdili iní členovia koalície.

Blaha pripomenul situáciu pri schvaľovaní balíčka a Stančíkov prvotný odmietavý postoj. Hovorí o politickej korupcii. "Stančík zradil všetko, v čo veril. Kvôli dvom veciam, teplá stolička štátneho tajomníka a živočíšna pomsta jeho tatka, ktorý nemal rád svoju nadriadenú," uviedol s tým, že Stančík by mal skončiť vo funkcii.

"Rozhodnutím MZ SR o zmene zriaďovacej listiny NÚRCH sa s účinnosťou od 1. júla 2022 zmenil kolektívny (trojosobový) štatutárny orgán – rada riaditeľov v zložení generálny riaditeľ, ekonomický riaditeľ a medicínsky riaditeľ – na jednoosobový štatutárny orgán," uviedlo ministerstvo v reakcii pre TASR.

V reakcii na zmenu boli podľa rezortu dňom 30. júna odvolaní z vedenia traja štatutári a do funkcie riaditeľa ústavu bol vymenovaný iný lekár. "Vymenovaný bol na dobu určitú, do obsadenia miesta úspešným uchádzačom výberového konania, najdlhšie na šesť mesiacov. Výberové konanie sa uskutočnilo 15. novembra a úspešným uchádzačom bol Milan Derco, ktorý sa ako jediný do výberového konania prihlásil," dodalo MZ.

(tasr)

  |  

Krajiny EÚ pridajú dve miliardy eur do fondu, cez ktorý vojensky pomáhajú Kyjevu

Členské krajiny Európskej únie v pondelok súhlasili s navýšením finančných prostriedkov vo fonde, ktorý sa používa na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. Informuje o tom spravodajca TASR na základe správy agentúry Reuters.

Krajiny EÚ zriadili Európsky mierový nástroj (EIP) v marci 2021. Cez tento fond mohli zaistiť aj nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev, avšak finančné zdroje sa po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli. Aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

"Dnešné rozhodnutie zabezpečí, že budeme mať dosť financií na to, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov," povedal Borrell v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

V EIP, vytvorenom s pôvodným cieľom financovať napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike, je do roku 2027 k dispozícii suma 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

(tasr)