Sú bezdomovci problémom?

Vzbudzujú v nás negatívne emócie, predstavujú odvrátenú, neúspešnú stránku bytia, pretože v živote zlyhali. Je nám nepríjemné chodiť okolo nich, obťažujú nás ich prosbami. 

Takto vidí bezdomovcov väčšina z nás. To, čo vidíme, je však len vrchol celého problému a podobným zmýšľaním o ňom pomyselná priepasť medzi „nimi“ a „nami“ narastá do obrovských rozmerov. 

„Veľa ľudí vníma bezdomovcov tak, že majú patriť niekde inde. Nie tam, kde je ich vidieť. No keď s nimi nepracujete, ťažko pochopíte ako rozmýšľajú, čo cítia, prečo skončili tak, ako skončili. Ja ich vnímam ako mojich priateľov,” povedal pre Terajšok Róbert Jordán, sociálny terénny pracovník Mestskej polície v Trenčíne (MsP). 

Podľa Petra Sedláčka, náčelníka MsP v Trenčíne, sa v súčasnosti v meste združuje približne tridsať stálych bezdomovcov. V skutočnosti je ich však oveľa viac, no štatistické čísla sú veľmi pohyblivé, keďže ich tvoria aj tí, ktorí do mesta prídu z iných okresov. O  pár dní či týždňov však opäť odídu.

Predstavujú bezdomovci problém?

Častokrát v mestách vidíme predajcov Nota bene či rôznych pouličných umelcov, ktorí sa snažia zarobiť peniaze, len aby nejako prežili. No život bez domova sa podpíše aj na zdraví, výzore, návykoch, komunikácii, cieľoch a uvažovaní. A tak nezriedka narážame aj na alkoholikov a otravných žobrákov. Predstavujú bezdomovci (pre nás) problém?

„Pre každé mesto nielen na Slovensku, ale aj v Európe či vo svete, sú bezdomovci problémom. Mesto Trenčín je ale na tom, oproti iným, dosť dobre,” povedal Peter Sedláček, ktorý sa spôsob života takýchto ľudí snaží rešpektovať. Za špecifických však považuje bezdomovcov za železničnej stanici v Trenčíne.

„Tí tam chcú byť. Jediné, čo ich zaujíma, je alkohol. Nemajú žiadny iný zmysel života,” vyjadril sa. 

Jeho slová potvrdzuje aj terénny pracovník Róbert Jordán. „Nedá sa s nimi pohnúť. Každý deň sa snažím s nimi rozprávať, ale nemá to zmysel. Tí ľudia síce kedysi žili usporiadaný život, ale alkohol je pre nich natoľko silný, že sa ho nedokážu vzdať. To sú psychiatrickí pacienti.”

A ak aj verejne pohoršujú ľudí, ukladanie pokuty je v týchto prípadoch zložité, pretože takýto človek zvyčajne nemá nič. Pohľadávky tak vzniknú mestu, čo je značne kontraproduktívne. 

„V minulom roku sme riešili 1244 udalostí, ktoré sa týkali budenia verejného pohoršenia. Z tohto počtu bolo riešených ako priestupok 1074. A z toho takmer 70 percent priestupkov spáchali osoby bez domova ako ležiace osoby pod vplyvom alkoholu. Opakovaná recidíva týchto osôb je ale bežná,” dodal Sedláček. 

Začleňujú ich do spoločnosti

V spoločnosti sa často rozprúdi diskusia o nedostatočnom zákonnom zastrešení problému bezdomovectva, rovnako ako (ne)systematických krokoch kompetentných. Jednoducho, tém i postojov je vždy neúrekom. Ale úprimne, koľkí z nás si dajú aspoň malú námahu spoznať ľudí bez domova viac a usudzovať či posudzovať na základe poznania? 

„S bezdomovcami komunikujem každý deň. Idem do mesta, niekoho nájdem, porozprávam sa s ním. Nachodím pritom desiatky kilometrov. Veľakrát sme im už pomohli aj tak, že sme ich vrátili naspäť do systému. Zobrali sme ich z ulice a začlenili späť do života. Mali sme aj jedného stavebného inžiniera, dostal som ho na protialkoholické liečenie a darí sa mu,” opísal Jordán, ktorý im tiež pomáha vybavovať rodné listy, občianske preukazy alebo sprostredkuje pomoc psychológa či psychiatra. Niektoré z vecí, ktoré táto špecifická komunita ľudí potrebuje, pritom Róbert Jordán a Peter Sedláček hradia z vlastných zdrojov. 

„Staráme sa o nich aj tým spôsob, že ich kontrolujeme, či nie sú chorí, či nemajú teplotu, či im netreba pomôcť. Je to každodenný súbor činností. Počas pandémie im mesto zabezpečovalo stravu a my sme im to nosili,” dodal Sedláček.

Pomoc od mesta

Mário Barinec má na starosti nízkoprahové denné centrum a nocľaháreň v rámci sociálnych služieb mesta Trenčín, ktoré zabezpečuje krízovú intervenciu pre ľudí bez domova a sociálne slabších.

„Práca je to náročná, keďže do nášho zariadenia chodia ľudia s rôznymi stavmi. Môžu byť závislí na alkohole alebo iných omamných látkach, ale aj psychiatrickí pacienti a klienti, ktorí prídu z výkonu trestu,” objasnil Barinec.

Služby spadajú pod registráciu podľa zákona o sociálnych službách. V nízkoprahovom centre môžu núdzni ľudia vykonať hygienu, poradiť sa so sociálnym pracovníkom, ktorý im pomôže získať prácu alebo brigádu, vyriešiť ubytovanie či doklady. Noc v nocľahárni stojí 1 euro. Podmienkou je ale triezvy stav. 

„Implementácia takýchto ľudí späť do spoločnosti je individuálna. Je to ako s pacientmi, ktorí majú nejaké požiadavky. My im ich pomáhame plniť. Pokiaľ je ale človek v tom stave, že chce žiť život na ulici aj naďalej, my to plne rešpektujeme. Táto spoločnosť je postavená na demokratických princípoch a takýto spôsob života jednoducho akceptuje,” doplnil Barinec.