Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tatiana Mastráková, praktická hypnotizérka

Hypnóza vám môže v živote pomôcť. Aj pri chudnutí

  Čo je to hypnóza? Aký je rozdiel medzi hypnózou a meditáciou? Aké sú najznámejšie mýty o hypnóze? Viete, že hypnóza vám môže pomôcť aj pri chudnutí? Do nášho podcastového štúdia na terajsok.sk prijala pozvanie sprievodkyňa osobnými posunmi, praktická hypnotizérka a zakladateľka komunity Psychofitness Tatiana Mastráková.  

https://vimeo.com/790552570
Minúta  |  

Na začatie mimoriadnej parlamentnej schôdze nebolo zatiaľ dosť prítomných poslancov

Začiatok mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR o riešení vysokých cien energií a ďalších opatreniach na odstránenie zlyhávania verejných politík sa posúva. Ani po dvoch pokusoch sa neprezentoval dostatok poslancov, neboli tak uznášaniaschopní. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) následne zvolal poslanecké grémium, aby sa dohodli na ďalšom postupe.

Mimoriadne rokovanie iniciovali opoziční poslanci. Navrhli, aby parlament prijal uznesenie o opatreniach k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska. NR SR by mala podľa návrhu okamžite schváliť realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľov voči extrémnemu nárastu cien energií.

Opozícia žiada aj prijatie zákonnej úpravy umožňujúcej výraznejšie využívanie peňažných prostriedkov Envirofondu na podporu podnikov s energeticky náročnou výrobou. Súčasťou programu schôdze má byť tiež návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina), ktorý už prešiel prvým čítaním. Jeho cieľom je zvýšiť balík financií z Envirofondu na kompenzáciu nákladov na nepriame emisie CO2 pre firmy zo súčasných 7,5 percenta na 24,5 percenta príjmov z predaja emisných povoleniek.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka ECB Lagardová: Ekonomike eurozóny sa tento rok bude dariť lepšie, ako sa čakalo

Ekonomike eurozóny sa tento rok bude dariť oveľa lepšie, ako sa pôvodne očakávalo. To zvyšuje nádej, že sa región môže vyhnúť bolestivej recesii. Uviedla to vo štvrtok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová počas Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose. Informuje o tom správa AFP.

Z ekonomiky prišli v uplynulých týždňoch oveľa pozitívnejšie správy, poznamenala Lagardová v Davose.

To viedlo k posune rétoriky od recesie v menovom bloku k "malej kontrakcii", pričom niektoré veľké ekonomiky ako Nemecko sa možno kontrakcii úplne vyhnú, povedala.

ECB podľa svojej najnovšej prognózy očakáva v roku 2023 nárast hospodárstva eurozóny o 0,5 percenta. To síce nie je skvelý výsledok, ale je oveľa lepší, ako sa ECB obávala, skonštatovala Lagardová.

Opatrný optimizmus prichádza v čase, keď ceny energií začali klesať z rekordných výšok, na ktoré vyleteli minulý rok po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára. Európe pomohla aj mierna zima, vďaka ktorej sa nemíňa toľko plynu na kúrenie, čo zase zmiernilo obavy z jeho nedostatku.

Nižšie náklady na energie prispeli k poklesu inflácie na 9,2 percenta v decembri 2022 po tom, ako v októbri vyvrcholila na úrovni 10,6 percenta. Jadrová inflácia, očistená od nestálych cien potravín a energií, však v decembri dosiahla čerstvé maximum 5,2 percenta, čo oslabilo niektoré nádeje, že sa rast spotrebiteľských cien definitívne spomaľuje.

Lagardová tiež upozornila, že inflácia je stále "príliš vysoká", takže banka bude pokračovať v sprísňovaní svojej menovej politiky. ECB vlani agresívne zvýšila úrokové sadzby, aby skrotila infláciu, pričom od júla ich zdvihla už o 2,5 percentuálneho bodu. Lagardová zopakovala, že budú nasledovať ďalšie zvýšenia úrokových sadzieb, aby sa inflácia vrátila späť k dvojpercentnému cieľu ECB.

"Zostaneme pri tomto kurze dovtedy, kým neprejdeme na reštriktívne územie, aby sme mohli včas vrátiť infláciu na dve percentá," povedala.

(tasr)

Minúta  |  

Zbili nás, posťažovala sa Gréta. S policajtmi pritom pózovala a smiala sa

Klimatická aktivistka Greta Thunbergová sa posťažovala, že ich skupinu protestujúcich zbila polícia. Video z jej zadržania však dokazuje, že okolnosti sa neodohrali tak dramaticky, ako ich opísala.

Známu švédsku ekoaktivistku Gretu Thunbergovú zadržala pred niekoľkými dňami polícia vo vysídlenom meste Lützerath počas protestu, ktorý sa tam konal niekoľko dní. Jeho cieľom bolo zabrániť rozšíreniu uhoľnej bane Garzweiler.

Muži zákona sa jej chopili, keď spolu s niekoľkými ďalšími protestujúcimi porušila zákaz vstupu na územie v blízkosti bane. Thunbergovú doslova odniesli traja policajti a držali ju za ruku ďalej od okraja bane, kde predtým sedela spolu so skupinou. Potom ju odviedli dozadu k policajným vozidlám.

Mladá dievčina na Twitteri napísala, že ich „policajti zbili, potom zadržali a neskôr večer prepustili“.

https://twitter.com/GretaThunberg/status/1615618850711552000

Zábery z miesta činu však nasvedčujú, že sa situácia vyvíjala oveľa umiernenejšie. Fotografie, ktoré prevzali všetky svetové médiá a policajti na nich nesú ekoaktivistku alebo ju držia za rameno, sa javia skôr ako divadlo.

Sociálnymi sieťami sa šíri video zo zadržania Thunbergovej. Dokazuje, že keď muži zákona aktivistku odvliekli od bane, nesprávali sa násilne. Dievčina dokonca pózovala pre fotografov a smiala sa na vtipoch, ktoré zaznievali z okolia.

https://twitter.com/GillianMcKeith/status/1615629388233555971

(est)

Minúta  |  

Kremeľ varoval Západ pred eskaláciou vojny na Ukrajine, ak jej dodá lepšie zbrane

Kremeľ vo štvrtok varoval pred eskaláciou vojny na Ukrajine, ak Západ poskytne Kyjevu viac zbraní schopných zasiahnuť územie Ruska. Urobil tak v predvečer stretnutia dôležitých spojencov Kyjeva, ktorí budú v Nemecku rokovať o dodaní účinnejších zbraní pre ukrajinskú armádu. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Potenciálne je to (dodanie zbraní Ukrajine) veľmi nebezpečné, keďže to celý konflikt posunie na kvalitatívne novú úroveň. A to neveští nič dobré pre globálnu a európsku bezpečnosť," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov to uviedol po tom, čo ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov povedal, že ak bude Ukrajina zbraňami z krajín Západu útočiť na Rusko alebo anektovaný polostrov Krym, Moskva podnikne odvetné opatrenia. AFP pripomína, že nezákonná anexia Krymu z roku 2014 nie je medzinárodne uznaná.

"Malo by byť všetkým jasné, že nezáleží na tom, aké zbrane Američania a NATO pošlú Kyjevu, aj tak ich zničíme. Je nemožné poraziť Rusko," vyhlásil Antonov a dodal, že "rétorika Spojených štátov v súvislosti s Ukrajinou je čoraz agresívnejšia".

Washington podľa ruského veľvyslanca tým, že trvá na tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny a posiela jej zbrane na ochranu svojho územia, „Kyjev fakticky núti k tomu, aby v Rusku páchal teroristické činy ".

(tasr)

Minúta  |  

Rada Európy žiada odblokovať Lačinský koridor spájajúci Náhorný Karabach s Arménskom

Islandská ministerka zahraničných vecí Thórdís Kolbrún Reykfjörd Gylfadóttir, ktorá je v súčasnosti aj predsedníčkou Výboru ministrov Rady Európy (RE), vyzvala vo štvrtok na znovuotvorenie Lačinského koridoru, jediného pozemného spojenia medzi Náhorným Karabachom a Arménskom.

V oficiálnom vyhlásení uviedla, že je znepokojená čoraz neistejšou humanitárnou situáciou ľudí žijúcich v Náhornom Karabachu v dôsledku blokády Lačinského koridoru, ktorá trvá už vyše mesiaca.

"Vyzývam príslušné orgány, aby urýchlene obnovili slobodu pohybu v koridore, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Vyzývam zároveň všetky zainteresované strany, aby vyriešili sporné otázky prostredníctvom dialógu a boli pripravené prispieť k spoločnému úsiliu v tomto smere," uviedla Gylfadóttir.

Island je od novembra 2022 do mája 2023 predsedníckou krajinou Výboru ministrov Rady Európy.
Azerbajdžanskí aktivisti v prvej polovici decembra 2022 začali s blokádou Lačinského koridoru na protest proti nelegálnej ťažbe. O tento koridor arménska strana zvádza dlhoročné boje a Azerbajdžanom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.