Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Daniel Ralaus, psychiater a psychoterapeut

O sebapoškodzovaní a dennom stacionári

Psychická kondícia mládeže sa za posledné roky zhoršila. Na vine môžu byť covidová pandémia aj vplyv sociálnych sietí. Na Slovensku pripravujú reformu psychiatrickej starostlivosti. Pomôcť by mala liečba prostredníctvom denných psychiatrických stacionárov.

https://vimeo.com/796705556
Minúta  |  

Veľvyslanec USA vyzval Srbsko, aby sa pridalo k sankciám proti Rusku

Veľvyslanec USA v Belehrade Christopher Hill v stredu vyhlásil, že Srbsko by sa malo pripojiť k medzinárodným sankciám proti Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra HINA.

Americký veľvyslanec povedal, že sa musí vzdorovať zlu a práve to Európska únia robí. Podľa neho by Srbsko malo konať v súlade so svojimi záujmami a pridať sa ku krokom EÚ.

Hill v príhovore na podujatí Americkej obchodnej komory v Srbsku (AmCham Serbia) v Belehrade povedal, že Srbsko má právo chcieť vstúpiť do EÚ, a dodal, že tento prístupový proces si vyžaduje trpezlivosť. Budúcnosť Srbska je v členstve v EÚ, zdôraznil Hill.

V prípade sankcií proti Rusku za rozpútanie vojny, Belehrad hlasoval v OSN a v medzinárodných organizáciách za deklarácie a rezolúcie, ktoré odsudzovali inváziu Ruska na Ukrajinu. K sankciám uvaleným na Kremeľ sa však odmietol pridať.

Srbsko to obhajuje štátnymi a národnými záujmami, keďže takmer úplne závisí od dovozu ruského zemného plynu. Okrem toho sa Moskva spolu s Pekingom stavajú na stranu Srbska v otázke Kosova. Neuznali jeho nezávislosť, ktorú Priština vyhlásila v roku 2008, pripomenula v skoršej správe HINA.

(tasr)

Minúta  |  

Merkelová si prevzala mierovú cenu OSN za otvorenie hraníc Nemecka pre nelegálnych migrantov

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová si v stredu prevzala prestížne ocenenie OSN za to, že počas pôsobenia v úrade otvorila svoju krajinu nelegálnym migrantom. O udalosti informovala správa agentúry AFP.

Merkelová bola ocenená za prijatie viac ako 1,2 milióna migrantov a žiadateľov o azyl v Nemecku v rokoch 2015 až 2016. V hlavnom meste Pobrežia Slonoviny Yamoussoukro jej udelili Mierovú cenu UNESCO Félixa Houphouëta-Boignyho.

"Porota chcela vzdať úctu odvážnemu rozhodnutiu z roku 2015 privítať viac ako milión utečencov, keď zároveň mnoho hlasov volalo po uzavretí Európy. V tom čase ste boli obrazom odvahy v politike," povedala Audrey Azoulayová, generálna riaditeľka Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Merkelovej rozhodnutie prišlo počas vrcholiacej migračnej krízy vyvolanej vojnovým konfliktom v Sýrii.
"Rešpektovanie, zachovávanie a zdieľanie ľudských práv je poslaním každého z nás. Rozhodli sme sa, že v našej migračnej politike je potrebné tieto zásady brať na vedomie," povedala Merkelová. Kancelárkou bola v rokoch 2005 až 2021.

"Napriek odporu verejnej mienky ste prijali rozhodnutie otvoriť hranice Nemecka ľuďom utekajúcim z vojnových oblastí. Všetkým svetovým lídrom ste pripomenuli ich povinnosť preukazovať solidaritu s každým človekom," povedal na slávnostnom podujatí prezident Pobrežia Slonoviny Alassane Ouattara.

https://standard.sk/308663/vymierate-a-tuto-krajinu-zdedia-migranti-tesi-sa-autor-s-iranskym-povodom-v-nemeckych-novinach/

Mierovú cenu UNESCO Félixa Houphouëta-Boignyho prvýkrát udelili v roku 1991. Je pomenovaná podľa prvého prezidenta tejto západoafrickej krajiny, ktorý stál na jej čele od získania nezávislosti v roku 1960 až do svojej smrti v roku 1993.

Držiteľmi tohto ocenenia sú aj Nelson Mandela, Jimmy Carter, Jicchak Rabin, Jásir Arafat, Martti Ahtisaari či Xanana Gusmao.

(tasr)

Minúta  |  

Heger pred stretnutím so Zelenským: EÚ musí do najvyššej možnej miery pomôcť Ukrajine

Európska únia a jej členské štáty vrátane Slovenska musia do najvyššej možnej miery pomôcť Ukrajine v jej úsilí brániť sa pred ruskou agresiou. Uviedol to slovenský premiér Eduard Heger vo štvrtok po príchode na mimoriadny samit EÚ v Bruseli, kde má spolu s viacerými lídrami krajín strednej a východnej Európy naplánované stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Premiér upozornil, že ide o kľúčový suamit aj pre Slovensko, lebo lídri budú hovoriť o pomoci pre Ukrajinu a pre Slovákov je dobré, aby mali stabilného a prosperujúceho suseda.

"Toto dnes nie je prípad Ukrajiny, a preto je dôležité, aby sme pomohli Ukrajine čo najskôr získať späť svoje územia a ochrániť svojich občanov," povedal Heger.

Pripomenul, že Zelenskyj zavítal na samit takmer rok po vypuknutí ruskej agresie, a dodal, že Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá Ukrajine darovala "vážnejší kus vojenskej techniky", protivzdušný systém S-300, čo povzbudilo aj ďalšie krajiny, aby darovali Ukrajincom silnejšie zbrane.

Lídri EÚ sa v Bruseli stretli hneď po vypuknutí ruskej agresie, 24. februára 2022, v snahe dohodnúť sa, ako pomôcť Ukrajine. Podľa Hegera je táto pomoc aktuálna aj po roku.

"Je potrebné, aby sme do čo najvyššej možnej miery aktivovali vojenskú pomoc Ukrajine a v tejto kľúčovej fáze vojny zvrátiť ten konflikt, aby získala víťazstvo na vlastnú stranu," vysvetlil Heger.

Slovensko sa podľa neho nebráni ďalším dodávkam dôležitej vojenskej techniky. Premiér počas letu do Bruselu pred novinármi nevylúčil, že ak Ukrajina požiada o slovenské stíhačky Mig-29, tak to Slovensko zváži.

"Slovensko je pripravené pomôcť v čo najvyššej možnej miere. To závidí od konkrétnych opatrení a to bude aj témou dnešnej diskusie so Zelenským. Budeme diskutovať o potrebách Ukrajinky a posnažíme sa im vyhovieť v rámci našich možností," povedal Heger.

Premiér upozornil, že by mal byť v skupine s českým premiérom, lídrami troch pobaltských krajín a šéfkami vlád Dánska a Fínska na spoločnom stretnutí so Zelenským. Podotkol, že nie je dosť času, aby ukrajinský prezident absolvoval bilaterálne rozhovory s lídrami všetkých 27 členských krajín EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Nová veľká ruská ofenzíva na Ukrajine sa už začala

Ruské sily znovu prevzali iniciatívu na Ukrajine a spustili novú veľkú ofenzívu v Luhanskej oblasti na východe. Vo štvrtok to uviedla vo svojej aktuálnej správe americká expertná skupina Inštitút pre štúdium vojny (ISW). TASR prevzala informácie z portálu britského denníka The Guardian.

Nasadenie dôležitých zložiek najmenej troch ruských divízií do útočných operácií v tejto oblasti naznačuje, že ruská ofenzíva sa už začala. Zatiaľ však nedosahuje výrazné úspechy a ukrajinská obrana jej dokáže vzdorovať, napísal ISW.

Tempo ruských operácií popri línii Svatove-Kreminna na západe Luhanskej oblasti sa "za posledný týždeň výrazne zvýšilo", uviedol ISW.

Expertná skupina s odvolaním sa na ruské zdroje uviedla, že ruské sily počas útokov dosahujú nepatrné zisky pozdĺž hranice Charkovskej a Luhanskej oblasti, predovšetkým severozápadne od mesta Svatove neďaleko Kupianska a západne od mesta Kreminna.

O veľkom ruskom útoku už v stredu informoval ukrajinský gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Zo smeru Kreminny – maximálna eskalácia, okupanti sa snažia prelomiť tiež naše obranné línie," uviedol Hajdaj.

https://twitter.com/serhey_hayday/status/1623237842871717889

Rusi údajne pri ofenzíve využívajú moderné stroje vrátane tankov T-90 a nových obrnených vozidiel BMPT Terminator. Podľa Hajdaja už jeden takýto stroj pri aktuálnom útoku stratili.

https://twitter.com/RALee85/status/1623613174170759171

Ukrajina tento týždeň oznámila, že ruské sily sa pokúšajú bojmi udržať ukrajinské jednotky vo východnom regióne Donbas. Moskva tam zároveň zhromaždila ďalších vojakov na ofenzívu očakávanú v nasledujúcich týždňoch, zameranú zrejme na Luhanskú oblasť.

Intenzívne boje už týždne prebiehajú okolo mesta Bachmut a v neďalekých mestách Soledar a Vuhledar, ktoré sa všetky nachádzajú v Doneckej oblasti, pripomína Guardian.

Ruský tank T-90 s odmíňovacím mechanizmom pri ofenzíve v Luhanskej oblasti. Zdroj: Serhiy Hayday/Telegram

(tasr, ste)

Minúta  |  

Blinken: USA a NATO držia spolu v podpore Ukrajiny. "Putinova vojna" je strategickým zlyhaním

Spojené štáty a NATO sú zjednotené v podpore pre Ukrajinu, ktorá sa bráni voči ruskej vojne. Uviedol to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu po rokovaní so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom vo Washingtone. TASR o tom informuje na základe Blinkenovho vyjadrenia na sociálnej sieti.

Šéf diplomacie USA na spoločnej tlačovej konferencii so Stoltenbergom označil "Putinovu vojnu" na Ukrajine za "strategické zlyhanie".

"Nepodarilo sa mu zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu Ukrajiny. Nepodarilo sa mu začleniť Ukrajinu to Ruska či zlomiť vôľu jej obyvateľov," povedal Blinken a dodal, že ruský prezident Vladimir Putin prehral bitky o ukrajinské mestá Charkov a Cherson a jeho armáda zažíva ohromujúce porážky na bojisku.

Putinovi sa podľa Blinkena tiež nepodarilo oslabiť Severoatlantickú alianciu. "NATO je silnejšie a viac zjednotené než kedykoľvek predtým," uviedol minister. Záznam z tlačovej konferencie v stredu zverejnilo americké ministerstvo zahraničných vecí na svojej webovej stránke.

Putin podľa Blinkena práve teraz nejaví skutočný záujem o diplomaciu. Pripomenul vyjadrenia ruského prezidenta z januára tohto roka o možnom otvorenom "serióznom dialógu" s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. So Stoltenebrgom sa tiež počas rokovaní usilovali zaistiť, že Ukrajina má k dispozícii pomoc potrebnú na obranu svojho územia proti Ruskej agresii.

Spojené štáty v piatok 3. februára oznámili novú zásielku zbraní a munície pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Tá zahŕňa ďalšie strely pre salvové raketomety HIMARS, ďalšie systémy protivzdušnej obrany a obrnené vozidlá.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.