Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ilava obmedzila fungovanie domu kultúry a knižnice. Mesto musí šetriť

ILAVA – Ilavská radnica pristúpila k úsporným opatreniam pre vysoké ceny energií.

Mesto o tom informovalo na svojej webovej stránke. „Počas aktuálnej vykurovacej sezóny (február, marec, apríl) sa bude v rámci znižovania nákladov v budove bývalej obchodnej akadémie a Dome kultúry Ilava teplota iba temperovať. Dom kultúry bude preto pre verejnosť mimo plánovaných kultúrnych akcií a schôdzí zatvorený," uviedlo mesto.

Radnica dočasne upravila aj prevádzkové hodiny mestskej knižnice. Pre verejnosť bude otvorená iba v pondelok a stredu od 11:00 do 16:00.

„Ide o dočasné opatrenia a obmedzenie prevádzky, do bežného režimu sa vrátime v jarnom období," informovala radnica s tým, že momentálne pripravujú projekt na zníženie energetickej náročnosti domu kultúry.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO badá pokrok v rokovaniach s Tureckom o členstve Švédska

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtkovom rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že pozoruje pokrok v uviaznutých rokovaniach s Tureckom ohľadom vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie. Jeho cieľom je, aby sa obe škandinávske krajiny stali členmi NATO do júlového summitu, ktorý sa bude konať v Litve.

"Vidím pokrok," povedal Stoltenberg, ktorý sa s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom stretol minulý týždeň v Ankare. Ako uviedol, dohodli sa, že predstavitelia Turecka, Švédska a Fínska sa v polovici marca stretnú v sídle Aliancie, aby "sa venovali výzvam, ktorým čelíme v súvislosti s tureckou ratifikáciou švédskeho prístupového protokolu".

Fínsko a Švédsko o vstup do NATO oficiálne požiadali vlani v máji. Na to, aby ich prijali do Aliancie, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.

Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. To Ankara obvinila, že nie je dosť tvrdé voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti schváliť v marci.

Stoltenberg konštatoval, že bez ohľadu na stále prebiehajúci ratifikačný proces je bezpečnosť oboch severských krajín posilnená. Podľa jeho slov v rámci prístupového procesu viacerí členovia NATO vrátane Spojených štátov poskytli bilaterálne bezpečnostné záruky.

"Je teda nepredstaviteľné, že by Fínsko či Švédsko čelili akýmkoľvek vojenským hrozbám zo strany Ruska bez toho, aby NATO zareagovalo," dodal generálny tajomník.

Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin povedal, že ak sa Švédsko a Fínsko pridajú do NATO, nebude to pre Moskvu predstavovať hrozbu. Rusko však podľa neho zareaguje vtedy, ak Aliancia v týchto krajinách posilní svoju vojenskú infraštruktúru.

(tasr, min)

Minúta  |  

Orbán vyzval frakciu Fideszu, aby ratifikovala vstup Švédska a Fínska do NATO

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vyzval vo štvrtok parlamentnú frakciu vládnych strán Fidesz a KDNP, aby v zákonodarnom zbore schválili ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. S odvolaním sa na server Index.hu o tom informuje spravodajca TASR.

Členovia frakcie Fideszu podľa slov jej predsedu Mátého Kocsisa síce kritizujú nepodložené obviňovania Maďarska zo strany týchto severských krajín a oficiálne rozhodnutie frakcie o tom, či podporia ratifikáciu, nepadlo, je však iba malá šanca, že za ňu nezahlasujú.

Predseda frakcie KDNP István Simicskó potvrdil, že táto frakcia bude hlasovať za prijatie Švédska a Fínska do NATO, avšak – ako povedal – medzi poslancami KDNP existujú obavy, že rozšírenie NATO o tieto krajiny spôsobí eskaláciu napätia.

Rokovanie o vládnom návrhu rozšírenia NATO zaradia na program maďarského parlamentu v tretí deň jarnej schôdze koncom februára. Hlasovanie bude nasledujúci týždeň, teda začiatkom marca.

Maďarsko je poslednou členskou krajinou Európskej únie, ktorá ešte neratifikovala rozšírenie NATO o dve škandinávske krajiny.

Šéfovi maďarskej diplomacie Péterovi Szijjártóovi chceli britský, nemecký a francúzsky veľvyslanec odovzdať demarš s výzvou na ratifikáciu vstupu Švédska a Fínska do Severoatlantickej aliancie. Uviedla to vo štvrtok maďarská webová stránka Rádia Slobodná Európa, podľa ktorej sa diplomati koncom roka a v uplynulých dňoch márne pokúšali stretnúť s maďarským ministrom zahraničných vecí.

Fínsko a Švédsko v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajinu. Ich začlenenie do NATO doposiaľ ratifikovalo 28 z 30 členských štátov. Stále tak neurobili Maďarsko a Turecko.

(tasr)

Minúta  |  

Počet ukrajinských žiakov v slovenských školách sa pohybuje stabilne okolo deviatich tisícok

Počet ukrajinských žiakov v slovenských materských, základných a stredných školách sa podľa údajov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ) pohybuje stabilne okolo deviatich tisícok. Na slovenských vysokých školách študuje temer desaťtisíc študentov z Ukrajiny.

Rezort školstva to uviedol v tlačovej správe pri príležitosti nadchádzajúceho prvého výročia začiatku ruskej agresie na Ukrajine. Rezort uviedol, že ich cieľom bolo integrovať do slovenského vzdelávacieho systému ukrajinských žiakov a študentov, ktorí prejavili záujem vzdelávať sa na Slovensku. V súvislosti s tým podporilo i samotné školy. Zriaďovateľom poskytlo prostriedky vo výške 200 eur na žiaka, a to prostredníctvom príspevku na špecifiká.

„Okrem toho, sa výrazne zjednodušilo uznávanie dokladov pedagogických a odborných zamestnancov z Ukrajiny, aby mohli nastúpiť do nášho systému. Každá škola mala k dispozícii aj pomocné materiály, ako s takouto situáciou pracovať," priblížilo MŠVVaŠ.

Doplnilo, že ukrajinským žiakom i deťom vzdelávaným v slovenskom vzdelávacom systéme boli poskytnuté jazykové kurzy. „V období od marca 2022 do januára 2023 bolo zriaďovateľom škôl poskytnutých na tento účel celkovo 721 391 eur," uviedol rezort školstva.

Ministerstvo doplnilo, že bezprostredne po vypuknutí konfliktu zriadilo pracovnú skupinu, ktorá mala situáciu riešiť. Cieľom bolo poskytnúť pomoc všetkým žiakom i rodinám, ktoré mali záujem. Rezort školstva tiež zakrátko vydal základné odporúčania ako situáciu zvládať zo psychologického hľadiska, a to pre pedagógov i žiakov.

„Okrem toho bolo zabezpečené zriadenie intervenčných krízových tímov v každom kraji. Informácie zároveň zhromaždilo pod jednou strechou – na novovytvorenej platforme v rámci webstránky ministerstva. Informácie poskytovalo dvojjazyčne," uvádza ministerstvo.

(sita)

Minúta  |  

Bulharsko podľa podpredsedu eurokomisie nemôže prijať euro v januári 2024

Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis vo štvrtok schladil nádeje Bulharska na rýchle prijatie spoločnej európskej meny, keďže krajina neplní všetky požadované kritéria pre vstup do eurozóny.

Pred stretnutím s bulharskými predstaviteľmi Dombrovskis novinárom povedal, že krajina sa nestane členom eurozóny skôr ako na začiatku roku 2025.

Bulharsko dúfa, že euro podporí ekonomiku krajiny a jej finančnú bezpečnosť. Hlavné politické strany vyhlásili za prioritu vstup krajiny do eurozóny 1. januára 2024. Dombrovskis však zdôraznil, že hlavnou prekážkou Bulharska je inflácia, ktorá je mimoriadne vysoká odvtedy, ako Rusko vlani začalo inváziu na Ukrajinu.

Bulharsko spĺňa kritériá v oblasti verejných financií, dlhodobých úrokových sadzieb a stability výmenného kurzu, ale výrazne nespĺňa kritérium v oblasti inflácie. V závere minulého roka totiž bola medziročná harmonizovaná inflácia v krajine na úrovni 14,3 percenta.

(sita)

Minúta  |  

Prieskum: Európania súhlasia s pomocou Ukrajine a chcú znížiť závislosť od ruského plynu

Aj rok po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu prejavuje väčšina občanov členských krajín Európskej únie solidaritu s touto krajinou a podporuje opatrenia na podporu Ukrajincov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, informuje spravodajca TASR.

Prieskum sa uskutočnil od 12. januára do 6. februára na vzorke 26.468 občanov z 27 štátov EÚ. Ukázal, že až 91 percent respondentov (86 percent Slovákov) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci Ukrajine a 88 percent (81 percent Slovákov) podporuje prijímanie ukrajinských utečencov. Poskytovanie finančnej podpory Ukrajine schvaľuje 77 percent respondentov (53 percent Slovákov) a 74 percent opýtaných súhlasí s hospodárskymi sankciami voči predstaviteľom ruskej vlády, spoločnostiam a jednotlivcom.

Zavádzanie sankcií najmenej podporujú Slováci — súhlasí s nimi iba 49 percent opýtaných.
Európania vo veľkej miere podporujú aj zablokovanie ruských štátnych médií, ako sú Sputnik či Russia Today (67 percent/42 percent Slovákov) a financovanie dodávok vojenského vybavenia Ukrajine zo strany EÚ (65 percent/38 percent Slovákov).

Väčšina občanov krajín EÚ (56 percent) je naďalej spokojná s reakciou EÚ na ruskú inváziu, na Slovensku s tým súhlasí len 39 percent opýtaných.

V tomto kontexte 77 percent ľudí v EÚ (67 percent Slovákov) podporuje spoločnú európsku obrannú a bezpečnostnú politiku. Podľa názoru 80 percent Európanov (66 percent Slovákov) by nákupy vojenského vybavenia štátmi EÚ mali byť lepšie koordinované a 69 percent Európanov (48 percent Slovákov) si myslí, že Únia musí posilniť svoje kapacity na výrobu vojenského vybavenia.

V priemere 84 percent občanov EÚ súhlasí s tým, že Únia by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Na Slovensku si to však myslí len 55 percent ľudí (37 percent je proti), čo je najmenej z celej EÚ.

Až 86 percent opýtaných (77 percent Slovákov) sa zhodlo na tom, že EÚ by mala podporovať zelenú transformáciu masívnymi investíciami do obnoviteľných zdrojov energií. Okrem toho 82 percent občanov EÚ (69 percent Slovákov) súhlasí s tým, že členské štáty by mali spoločne nakupovať energiu z iných krajín, aby si zabezpečili lepšie ceny.

Prieskum ukázal, že Európania za najdôležitejšie problémy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, považujú rastúce ceny a infláciu (32 percent), situáciu vo svete (28 percent) a dodávky energií (26 percent). Pre Slovákov sú to rastúce ceny (65 percent), dodávky energií (32 percent) a ekonomická situácia (21 percent).

Vnímanie stavu ekonomiky EÚ sa od leta 2022 nezmenilo a 40 percent respondentov ho vníma ako dobrý a 51 percent ako zlý. V tejto súvislosti zostáva podpora eura na veľmi vysokej úrovni v EÚ ako celku (71 percent) a ešte vyššia je v eurozóne (79 percent).

Európania sú optimisti, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ (62 percent respondentov) — 47 percent opýtaných dôveruje EÚ a 32 percent dôveruje skôr národným vládam. Celkovo 45 percent Európanov vníma EÚ pozitívne, 36 percent neutrálne a 18 percent negatívne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.