31. marca 2023 | 14:28

Minúta | 31. marca 2023 | 14:28

Ľudia, ktorí nedostali inflačnú pomoc, majú nárok na 100-eurový príspevok

Obyvatelia Slovenska, ktorí majú mesačný príjem za posledných šesť mesiacov najviac vo výške 1,81-násobku životného minima a nebola im poskytnutá dotácia na podporu humanitárnej pomoci, alebo v roku 2022 nedostali žiadnu z doterajších foriem inflačnej pomoci, budú mať nárok na jednorazový príspevok vo výške 100 eur. V piatok o tom na tlačovej konferencii informoval dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

Nárok na príspevok má podľa Krajniaka približne 50-tisíc ľudí a má sa vyplácať už v máji. Systém, akým si ľudia o príspevok budú môcť žiadať, ešte podľa Krajniaka dopracúvajú. Pravdepodobne by sa ale mali hlásiť na úradoch. „Kontrola bude spočívať v tom, že či už žiadateľ dostal niektorú z tých pomocí, ktoré sme vyplácali. Ak nie, tak bude mať nárok na tento príspevok," uviedol Krajniak s tým, že podrobnosti zverejnia neskôr.

Krajniak na tlačovej konferencii zároveň predstavil aj ďalšie nové pomoci. Jedna z nich sa týka zvýšenia príspevku na bývanie pre jednu osobu zo sumy 63,9 eura na 83 eur. Zároveň sa okruh osôb rozšíril, päť a viac osôb môže dostať príspevok na bývanie vo výške 254,7 eura. „Rozširujeme okruh osôb, zvyšujeme sumu jednotlivých príspevkov, aby to pomohlo viacerým ľuďom," povedal Krajniak s tým, že treba vyčleniť príspevok na bývanie z hmotnej núdze a je to podľa neho proces, ktorý bude trvať niekoľko mesiacov.

Zároveň sa má predsunúť valorizácia z 1. januára 2024 na 1. októbra 2023. Ide o dávky v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa či príspevok na bývanie.

Od júna tohto roka sa zvyšuje aj príspevok na stravu pre pracujúcich ľudí. Vyššie sumy by mali platiť od júna tohto roku. „Zvýšenie minimálneho príspevku na stravu od zamestnávateľa pre dva milióny ľudí bude o viac ako 227 eur ročne na jedného pracujúceho," povedal Krajniak s tým, že je to o 43 percent viac, ako bolo pred rokom.

(tasr)

31. marca 2023 | 14:15

Minúta | 31. marca 2023 | 14:15

Kremeľ vylúčil možnosť uzatvorenia prímeria na Ukrajine, na ktoré vyzvalo aj Bielorusko

Rusko vylúčilo možnosť uzatvorenia prímeria na Ukrajine, hoci na takýto krok a obnovenie mierových rokovaní bez kladenia akýchkoľvek podmienok vyzvalo aj Bielorusko, ktoré je spojencom Moskvy. V piatok to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje agentúra AFP.

„V kontexte Ukrajiny sa nič nemení. Špeciálna vojenská operácia pokračuje, keďže je jediným spôsobom na dosiahnutie súčasných ruských cieľov," vyhlásil Peskov.

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatkovom televíznom prejave vyzval na „prímerie na Ukrajine" a rokovania medzi Kyjevom a Moskvou „bez kladenia podmienok".

Lukašenko zároveň vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na umiestnenie ruských strategických jadrových zbraní na svojom území.

Plány na rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska oznámil počas uplynulého víkendu ruský prezident Vladimir Putin. Piatkové Lukašenkovo vyhlásenie však predstavuje ešte väčšiu hrozbu, keďže by podľa neho mohli byť v Bielorusku umiestnené rakety dlhého dolety.

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí tiež vyhlásilo, že k rozhodnutiu umožniť rozmiestnenie ruských jadrových zbraní na svojom území ho donútili agresívne kroky krajín Severoatlantickej aliancie ohrozujúce bezpečnosť Bieloruska.

Bielorusko totiž považuje kroky Západu za „priame a hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí nezávislého štátu s cieľom zmeniť geopolitický kurz a vnútropolitický systém" krajiny.

Lukašenkov režim nepriamo podporuje masívnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine od jej začiatku vo februári 2022.

(tasr)

31. marca 2023 | 13:50

Minúta | 31. marca 2023 | 13:50

Komisár OSN: Ruská vojna na Ukrajine je šialenstvom a musí skončiť

Ruskom rozpútaná vojna na Ukrajine spôsobila, že sa závažné porušovanie ľudských práv stalo „šokujúco bežným" javom, upozornil v piatok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho ruský vpád na Ukrajinu spôsobil to, že sa pozornosť ľudstva odvrátila od riešenia globálnych existenčných hrozieb.

„Táto vojna popiera akýkoľvek zmysel. Toto šialenstvo musí skončiť a musí nastať mier," povedal Türk počas prejavu o situácii na Ukrajine na pôde Rady OSN pre ľudské práva. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„V čase, keď ľudstvo čelí obrovským existenčným výzvam, nás táto deštruktívna vojna odvádza od práce na hľadaní riešení, od práce na zaistení nášho prežitia," povedal Türk vo svojom vystúpení.

Zároveň poukázal na zverstvá spáchané od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu a upozornil, že konflikt naďalej „vysiela šokové vlny do celého sveta".

Komisár upozornil aj na veľký nárast cien potravín, energií a ďalších komodít, ako aj na prehlbujúce sa sociálne napätie a nerovnosti.

Türk tiež varoval, že to ešte zhoršuje súčasnú hlbokú „globálnu krízu (nárastu) životných nákladov", ktorá už uvrhla približne 71 miliónov ľudí do chudoby a „ohrozuje stabilitu mnohých krajín" sveta.

Po 37 rokoch po černobyľskej katastrofe „predstavuje enormné riziko ďalšia ukrajinská jadrová elektráreň - v Záporoží - s potenciálnym dosahom na milióny ľudí," dodal.

Úrad vysokého komisára od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine potvrdil už viac než 8400 civilných obetí, kým viac než 14-tisíc ďalších civilistov utrpelo zranenia. „A tieto počty sú len špičkou ľadovca," upozornil komisár.

Väčšinu obetí majú podľa neho na svedomí explozívne zbrane dlhého doletu, ktorými ruské jednotky útočia na obývané oblasti.

Türk ďalej pripomenul závery vyšetrovacieho tímu OSN o „početných hromadných popravách a cielených útokoch na civilistov" zo strany ruskej armády a s ňou prepojených ozbrojených skupín, napr. vagnerovcov. V tejto súvislosti spomenul aj „621 prípadov nútených zmiznutí a svojvoľného zadržiavania". Na základe zistení tímu OSN sa hromadných popráv dopúšťali aj ukrajinské ozbrojené sily.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva tiež vyzdvihol zistenia, že ukrajinskí civilisti a najmä deti boli presúvaní na Ruskom okupované územia alebo do Ruska. Podľa Ukrajiny bolo do Ruska násilne deportovaných viac než 16.000 ukrajinských detí. Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu v tejto súvislosti vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

(tasr)

31. marca 2023 | 13:42

Minúta | 31. marca 2023 | 13:42

Heger: Hrôzy z ukrajinskej Buče nesmú ostať nepotrestané

Ruská armáda sa pred rokom v meste Buča pri Kyjeve dopustila hrôz, ktoré nesmú ostať nepotrestané. Vyhlásil to dočasne poverený premiér SR Eduard Heger v príhovore na pietnom podujatí pri príležitosti prvého výročia udalostí v Buči, kde vlani na prelome marca a apríla po stiahnutí sa ruských vojsk našli stovky zabitých civilistov. Na spomienkovej ceremónii sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, moldavská prezidentka Maia Sanduová a predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska Andrej Plenkovič a Robert Golob. Z Buče informuje osobitný spravodajca TASR.

Heger pripomenul, že Buču navštívil už vlani spoločne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. „Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil Heger.

Ocenil Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Podľa neho na Ukrajine ide o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu.

„Slobodu nesmieme nikdy brať ako samozrejmosť," upozornil Heger, podľa ktorého si Ukrajina zaslúži byť demokratická a slobodná, k čomu potrebuje podporu svojich spojencov. Zároveň je presvedčený, že Ukrajina sa má stať súčasťou Európskej únie. „Ukrajina patrí do Európy," zdôraznil.

Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: „Sláva Ukrajine!"

Ukrajinské úrady oficiálne stanovili počet obetí v častiach Kyjevskej oblasti oslobodených od ruských síl na 1137, pričom len v Buči bolo podľa ich zistení zabitých 461 civilistov.

Dôkazy o zločinoch v Buči i na iných miestach, kde sa podľa ukrajinských predstaviteľov ruskí vojaci dopustili vojnových zločinov na civilistoch, zhromažďujú medzinárodní vyšetrovatelia.

(tasr)

31. marca 2023 | 13:30

Minúta | 31. marca 2023 | 13:30

Starú vystriedala nová. Lipu slobody nahradila lipa striebristá

TRENČÍN – Tridsaťročná jubilantka s mierami ako modelka a obvodom kmeňa 45 cm vystriedala Lipu slobody, ktorá Mierové námestie skrášľovala viac ako polstoročie.

Po odstránení chorého stromu v srdci Trenčína sa mesto rozhodlo zasadiť na námestí novú lipu. Ako informovalo na svojej webstránke, v jej okolí plánujú upraviť zeleň, položiť nový trávnik a zavlažovací systém.

„V posledný marcový deň tohto roka začala teda centrum mesta zdobiť nová vzrastlá a veľmi pekná drevina. Veríme, že sa jej bude dariť,“ uviedlo mesto.

Investíciu za necelých 24-tisíc eur podporila Nadácia EPH príspevkom vo výške 20-tisíc eur. Zvyšok doplatí mesto zo svojho rozpočtu.

https://standard.sk/365424/na-namesti-dnes-vykopali-casovu-schranku-z-roku-1968-aky-odkaz-sa-v-nej-skryval/

Námestie zdobí nová lipa. Foto: mesto Trenčín

31. marca 2023 | 13:20

Minúta | 31. marca 2023 | 13:20

Prezidentka: Pri porušení zákona ministrom vnútra je možná aj úradnícka vláda

Ak by sa potvrdilo, že dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec porušil zákon a neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia, jednou z možností by bolo aj vymenovanie úradníckej vlády. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa však najprv chce oboznámiť s podrobnosťami v tejto veci.

„Ak sa ukáže, že zákon bol porušený, je to jedna z možností, že pristúpim aj k vymenovaniu úradníckej vlády. Nechcem však predbiehať, najprv sa musím oboznámiť s protokolom a počkať si na výsledky správneho konania," povedala novinárom. Konštatovala, že si vypýtala protokol z kontroly Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Jej kroky budú závisieť od výsledných zistení.

K závažným porušeniam zákona na Ministerstve vnútra (MV) SR malo dôjsť podľa predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti NBÚ Martina Beluského
z ĽSNS, ktorý sa odvolával na zistenia bezpečnostného úradu. MV SR v reakcii tieto tvrdenia odmietlo s tým, že minister zákon neporušil a výhrady NBÚ pripomienkoval.

Vymenovanie úradníckej vlády by podľa prezidentky nebolo pre Slovensko najlepšie riešenie s ohľadom na vyjadrenia politikov, že by takáto vláda nemala v parlamente podporu. „Napriek tomu, ak táto vláda zásadným spôsobom zlyhá, pristúpim k tomu kroku," povedala. Konštatovala tiež, že musí byť pripravená na výkon všetkých svojich právomocí vrátane tejto.

(tasr)

31. marca 2023 | 12:51

Minúta | 31. marca 2023 | 12:51

Skupina poslancov vyzýva Hegera zrušiť štandardy pre transrodových ľudí

Skupina poslancov za OĽANO a Sme rodina žiada dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ktorý je poverený aj riadením rezortu zdravotníctva, aby zrušil štandardy pre transrodových ľudí. Listom apelujú, aby tieto štandardné postupy vrátil na prepracovanie.

„Poslanci NR SR konkrétne požiadali povereného ministra zdravotníctva, aby využil svoje právomoci a vrátil na prepracovanie tzv. štandardné postupy pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (F64.0), ktoré boli schválené odbornou komisiou ministerstva zdravotníctva a zverejnené 3. marca 2023," uviedli poslanci.

Zároveň žiadajú zrušenie odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR na „zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti k zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike", ktoré bolo zverejnené vo vestníku rezortu v apríli 2022.

Podpísaní poslanci tvrdia, že usmernenia a postupy sa netýkajú iba liečby, ale obsahujú aj ustanovenia, týkajúce sa zmeny právnej identity osoby presahujúce kompetencie rezortu zdravotníctva. „A zasahujú do výkonu kompetencií iných inštitúcií," podotkli. Považujú preto za nevyhnutné, aby boli súčasťou procesu prípravy dokumentov aj tieto dotknuté inštitúcie.

(tasr)

31. marca 2023 | 12:43

Minúta | 31. marca 2023 | 12:43

Zelenskyj: Po Buči sa svet zmenil, otvorili sa mu oči

O meste Buča v Kyjevskej oblasti pred rokom svet nevedel, avšak od masakry civilistov vlani na jar už naň nikto nikdy nezabudne. Na pietnej ceremónii v Buči to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnil aj dočasne poverený premiér SR Eduard Heger, predseda chorvátskej vlády Andrej Plenkovič, šéf slovinského kabinetu Robert Golob a moldavská prezidentka Maia Sanduová. Z Buče informuje osobitný spravodajca TASR.

„Po Buči sa svet zmenil, svetu sa otvorili oči," vyhlásil Zelenskyj. Vo svojom príhovore ďalej zdôraznil, že ruské vojská na Ukrajine už viac než rok „ničia, zabíjajú a šliapu po ľudskej dôstojnosti".

Poďakoval sa lídrom prítomných krajín za podporu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie 24. februára minulého roka.

Podľa Zelenského na Ukrajine pokračuje bitka o ochranu života a dôstojnosti. Ľudskosť v tejto vojne zvíťazí, avšak ľudstvo si musí uvedomiť, že Ukrajina kladie životy na obranu celého sveta, dodal Zelenskyj.

Ukrajinské úrady oficiálne stanovili počet obetí v častiach Kyjevskej oblasti oslobodených od ruských síl na 1137, pričom len v Buči bolo podľa ich zistení zabitých 461 civilistov.

(tasr)

31. marca 2023 | 12:01

Minúta | 31. marca 2023 | 12:01

Podpora Kyjeva zo strany Západu zvyšuje riziko jadrovej vojny, vyhlásil Lukašenko

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že pokračujúca podpora Kyjeva zo strany krajín Západu zvyšuje riziko vypuknutia jadrovej vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Na Ukrajine vypukla rozsiahla vojna, ktorá je dôsledkom snáh Spojených štátov a ich satelitných (krajín)… a na obzore je pritom tretia svetová vojna, pri ktorej by boli použité i jadrové zbrane," povedal Lukašenko v prejave odvysielanom bieloruskou televíziou. Zároveň vyzval na "prímerie na Ukrajine" a rokovania medzi Kyjevom a Moskvou "bez kladenia podmienok".

"Risknem to a navrhnem koniec násilností a vyhlásenie prímeria… Všetky teritoriálne a bezpečnostné otázky či problematika obnovy by mali byť vyriešené za rokovacím stolom, a to bez kladenia akýchkoľvek podmienok," povedal bieloruský prezident.

Agentúra AFP pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin oznámil počas uplynulého víkendu plány na rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska, podľa ktorého nebude takýto krok v rozpore s medzinárodnými dohodami o nešírení jadrových zbraní, keďže tieto zbrane by neboli pod kontrolou Minska.

Bielorusko totiž považuje kroky Západu za "priame a hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí nezávislého štátu s cieľom zmeniť geopolitický kurz a vnútropolitický systém" krajiny.

Lukašenkov režim nepriamo podporuje masívnu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine od jej začiatku vo februári 2022.

(tasr)

31. marca 2023 | 11:51

Minúta | 31. marca 2023 | 11:51

Vedci vyrobili mamutie mäso

Vedcom sa podarilo vyrobiť z umelo vypestovaného mamutieho mäsa mäsovú guľôčku. Tento projekt austrálskej spoločnosti Vow Food má za cieľ upozorniť na to, že mäso sa nemusí získavať len zabíjaním zvierať, ale dá sa "vypestovať" i umelo v laboratóriách.

Zakladatelia spoločnosti dodali, že sa rozhodli vypestovať mäso z vyhynutého mamuta srstnatého a upozorniť tak na problémy spojené s klimatickou zmenou a stratou biodiverzity. Použili pri tom kombináciu slonej DNA a mamutieho svalového myoglobínu.

Mamutie mäsové guľôčky však zatiaľ nikto neochutnal. Mamutí proteín sa totiž na Zemi celé stáročia nevyskytoval a preto nie je jasné, ako by naň ľudský imunitný systém zareagoval.

(tasr)