Preskočiť na obsah
  |  

Súkromník buduje v Trenčíne nové parkovacie miesta. Vyriešia dlhodobý problém?

TRENČÍN – Obchodno-zábavné centrum (OZC) Južanka bude mať k dispozícii ďalšie parkovacie miesta. Aktuálne je vjazd na parkovisko obmedzený.

„Prvá etapa rekonštrukcie zahŕňa úpravu chodníkov, výkopové práce pre elektroinštalácie a realizáciu ostrovčeka pre parkovací systém,“ ozrejmila Gabriela Tóthová, Marketing Manager M-Market Reality. Ukončenie prác prvej etapy je naplánované na 29. 5. 2023 (v závislosti od počasia).

https://standard.sk/365708/v-trencine-postavia-polyfunkcny-dom-vyrastie-priamo-v-centre/

„Následne sa uzavrú vjazdy zo Západnej ulice a začne druhá etapa, ktorá zahŕňa rovnaké práce ako prvá etapa. Plánovaný termín ukončenia aj so spustením komplet parkoviska do prevádzky je stanovený na 15. 7. 2023,“ uviedla pre Trenčiansky Štandard.

Po rekonštrukcii bude návštevníkom OZC Južanka k dispozícii 150 parkovacích miest. „Dve rampy sa budú nachádzať z ulice Západnej, pričom rampa umiestnená vyššie bude slúžiť ako výjazd. Z ulice Vansovej bude osadená jedna rampa,“ ozrejmila Tóthová.

https://standard.sk/365721/richard-rybnicek-navstivil-vojnou-zmietanu-ukrajinu-stretol-sa-s-nim-aj-vitalij-klicko/

Ako bude vyzerať parkovanie pred OZC Južanka po novom? 

Na parkovisko pri Južanke budete musieť prejsť cez rampu. V denných hodinách bude parkovisko platené. „Ak však vozidlo opustí parkovisko do 120 minút, parkovanie bude bez úhrady, ak bude parkovať dlhšie ako 120 minút, napočíta sa celý čas parkovania od začiatku vjazdu na parkovisko,“ vysvetlila Tóthová. „Parkovisko neprevádzkuje mesto Trenčín, vlastník parkoviska uzatvoril zmluvu o prenájme s Trenčianskou parkovacou spoločnosťou,“ dodala.

V nočných hodinách bude parkovanie zdarma.

https://standard.sk/365720/sestricka-z-trencianskeho-kraja-si-prevzala-najvyssie-ocenenie/

Kde môžu vodiči parkovať, kým skončia stavebné práce? „Zákazníci môžu parkovisko využívať rovnako ako doteraz s obmedzením na vjazd z jednej alebo druhej strany počas budovania rámp,“ uzavrela Tóthová.

  |  

Kvôli odsúdenému novinárovi Poľsko zastaví nákladnú dopravu cez hranicu s Bieloruskom

Poľské ministerstvo vnútra v piatok oznámilo zatvorenie hranice Poľska s Bieloruskom pre ruské a bieloruské nákladné vozidlá až do odvolania. Dôvodom je, že bieloruský najvyšší súd potvrdil osem rokov väzenia pre bielorusko-poľského aktivistu a novinára Andrzeja Poczobuta (49). Varšava tiež uvalí sankcie na stovky "zástupcov bieloruského režimu" prezidenta Alexandra Lukašenka. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

Návrh dekrétu oprávňujúceho zatvoriť hranicu zverejnili vo vládnom legislatívnom centre.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski predtým označil rozhodnutie bieloruského súdu za "kruté". Najvyšší súd v Minsku totiž odmietol Poczobutovo odvolanie proti rozsudku. Poczobut ako novinár písal o Lukašenkovom režime a je aj lídrom poľskej menšiny v Bielorusku.

Vo februári ho v závere súdneho procesu uznali za vinného z "úmyselných činov zameraných na podnecovanie nepriateľstva a nenávisti z národných, náboženských a spoločenských dôvodov". Tento súdny proces bol všeobecne pokladaný za zmanipulovaný a nespravodlivý.

V Bielorusku známy novinár je dlhoročným dopisovateľom poľského denníka Gazeta Wyborcza a aj aktivistom za práva poľskej menšiny v krajine. Pred zadržaním pracoval pre Zväz Poliakov v Bielorusku (ZPB), ktorý bieloruské úrady postavili mimo zákona.

Zatkli ho v marci 2021 pre obvinenia z "podnecovania nenávisti proti náboženským základom a národným záujmom (krajiny) a z ospravedlňovania nacizmu". Súdny proces prebiehajúci za zatvorenými dverami sa začal 16. januára.

Poczobut je medzinárodne uznaný ako politický väzeň. Poľsko a ďalšie krajiny opakovane vyzývajú na jeho prepustenie.

Bieloruské združenie novinárov uviedlo, že Poczobutovo odvolanie posudzovali za zatvorenými dverami a bez vysvetlenia. Novinár je v súčasnosti vo väznici č. 1 v Hrodne a teraz ho prevezú do trestaneckej kolónie.

Verdikt vyniesli v čase, keď bieloruský režim podľa opozičných skupín sprísňuje kontrolu nad krajinou a robí to cez masové zatýkania a čistky.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí v piatok prisľúbilo, že bude naďalej vyzývať na prepustenie všetkých politických väzňov v Bielorusku.

„Potvrdenie rozsudku osem rokov väzenia pre Andrzeja Poczobuta jasne poukazuje na zlú vôľu bieloruských orgánov voči predstaviteľom národnostnej menšiny v Bielorusku,“ uviedol rezort na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

(tasr, sita, dv)

  |  

Balkánec riadil gang z talianskeho väzenia. Europol rozložil jeho zločineckú skupinu

Policajný úrad Európskej únie, Europol, rozložil veľkú zločineckú skupinu zo západného Balkánu, ktorá obchodovala s drogami a so strelnými zbraňami. V piatok o tom informoval samotný Europol v holandskom meste Haag, kde má sídlo. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Koordinovaná medzinárodná policajná operácia odhalila, že šéf zločineckej skupiny riadil gang z väzenia.
Europol spresnil, že počas vyšetrovania zatkli 37 členov "veľmi násilníckej bunky", 15 z nich v stredu 24. mája súbežne pri raziách v Chorvátsku, Slovinsku, Bosne a Hercegovine, Holandsku, Taliansku, Belgicku a Nemecku. Gang riadil občan Bosny a Hercegoviny, ktorý si v súčasnosti odpykáva štvorročný trest vo väzení v Taliansku.

"Vyšetrovateľom sa podarilo odhaliť, ako tento človek pokračoval v riadení zločineckej činnosti svojho gangu z väzenskej cely," napísal Europol vo vyhlásení. "Odtiaľ vydával príkazy a pokyny podriadeným vo veciach týkajúcich sa obchodovania s drogami a strelnými zbraňami," dodal.

Vyšetrovanie viedlo k zhabaniu 46 kilogramov drog vrátane kokaínu, heroínu, amfetamínu, marihuany a hašiša, 18 strelných zbraní, 500 gramov trhaviny trinitrotoluén (TNT) s diaľkovými detonátormi a 148.000 eur v hotovosti.

Našli sa aj policajné uniformy a falošné doklady totožnosti.

Vyšetrovanie viedla chorvátska polícia za pomoci spravodajských informácií získaných Europolom "po tom, ako nedávne prelomenie troch šifrovaných komunikačných nástrojov používaných zločincami – Encrochat, Sky ECC a ANOM – ukázalo, že v globálnej zločineckej sieti prevládajú balkánski zločinci", vysvetlil Europol.

(tasr, dv)

  |  

Srbský prezident nariadil armáde bojovú pohotovosť v reakcii na protesty v Kosove

Srbský prezident Aleksandar Vučič nariadil v piatok srbským ozbrojeným silám zaujať stav plnej bojovej pohotovosti a presunúť sa bližšie k hraniciam s Kosovom. Reaguje na zrážky medzi demonštrantami a políciou v jednej z kosovských obcí. TASR informácie prevzala z agentúr Tanjung a Reuters.

Dav ľudí sa v piatok zhromaždil v kosovskom meste Zvečan a usiloval sa zabrániť novozvolenému albánskemu starostovi vstúpiť do priestorov svojho úradu, píše Reuters. Polícia použila na rozoznanie demonštrantov slzotvorný plyn.

Na miesto prišli aj vojaci z misie KFOR, píše Tanjug. Počas zrážok utrpeli zranenia štyria ľudia a bolo podpálené jedno policajné vozidlo. Starosta sa podľa Reuters neskôr pomocou ozbrojeného sprievodu do svojho úradu dostal.

Vučič ako hlavný veliteľ ozbrojených síl podpísal výnos o bojovej pohotovosti armádnych jednotiek. Srbský minister obrany Miloš Vučević označil situáciu v Kosove za dramatickú. "Je jasné, že dochádza k teroru voči srbskej komunite v Kosove," vyhlásil.

Približne 50.000 Srbov žijúcich v obciach na severe Kosova vrátane Zvečanu bojkotovalo 23. apríla komunálne voľby. Dôvodom bolo nesplnenie ich požiadavky na väčšiu autonómiu.

Volebná účasť bola len 3,4 percenta a miestni Srbi uviedli, že nebudú spolupracovať s novými starostami v týchto obciach, pretože ich nezastupujú. Všetci z týchto starostov sú zástupcovia politických strán etnických Albáncov.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, ale Belehrad ho stále pokladá za svoju provinciu. V Kosove žije približne 120.000 Srbov, mnohí z nich v štyroch severných okresoch, ktoré majú spoločnú hranicu so Srbskom.

(tasr)

  |  

Nemocničná starostlivosť v Bratislavskom kraji podľa župana Drobu kolabuje

Nemocničná starostlivosť v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) podľa župana Juraja Drobu kolabuje. Ako uviedol na dnešnej tlačovej konferencii, napriek tomu, že nemocnica Bory je už niekoľko týždňov v prevádzke, pre chýbajúcu zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nemôže mnohým akútnym pacientom poskytnúť potrebný operačný zákrok. Druhým problémom je podľa Drobu avizované ukončenie urgentu v nemocnici v Malackách od júna, ktoré prevádzkovateľ nemocnice odôvodnil nedostatkom kvalifikovaného personálu.

Podľa Drobu je v BSK viac ako 60 percent pacientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). „Nová nemocnica Bory je častokrát jediná možnosť pre pacientov, avšak z dôvodu byrokracie im nemôže byť poskytnutá okamžitá zdravotná starostlivosť, aj keď nemocnica je na to už dnes plne pripravená a vybavená," zdôraznil Droba s tým, že obyvatelia kraja sa stali rukojemníkmi politiky, čo je neprípustné. Pacienti podľa neho dostávajú od poisťovne zamietavé stanoviská na výkony, ktoré je nemocnica pripravená poskytnúť, avšak poisťovňa jej ich nezaplatí.

V prípade urgentu v Malackách boli podľa Drobu pripravení na extrémne riešenia. „Boli sme pripravení dofinancovávať tento urgent rovnako ako v minulosti, ale prevádzkovateľ napriek tomu nie je schopný poskytovať tento typ služieb," skonštatoval s tým, že na tento problém upozorňujú už dlhé mesiace, teraz je však situácia naozaj vážna, nakoľko 1. júna malacký urgent prestane fungovať.

Podľa Drobu je v oboch prípadoch nutné zo strany štátu systematicky riešiť problémy slovenského zdravotníctva. V prvom rade je podľa neho potrebné, aby bola čo najskôr podpísaná zmluva medzi VšZP a Nemocnicou Bory. Rovnako dôležité je podľa neho spustiť systémové opatrenia na podporu ambulantného sektora.

Podľa manažérky oddelenia komunikácie VšZP Evy Peterovej má poisťovňa aktuálne pre svojich poistencov v Nemocnici Bory zazmluvnených 33 ambulancií. „Ďalšie žiadosti boli skompletizované len pred pár dňami a poisťovňa ich práve posudzuje. Aktuálne tiež evidujeme doručenú ďalšiu – 4. fázu žiadostí o rozšírenie zmluvy o vybrané špecializované ambulancie, ktorá je v procese prvotnej kontroly jej povinných náležitostí," uviedla pre agentúru SITA.

„Žiadosť o zazmluvnenie urgentu v Nemocnici Bory nám doručená ešte nebola, a preto dnešné vyhlásenie BSK, že „kraj nebude mať zabezpečený urgent preto, že VšZP nemá zmluvu s nemocnicou Bory“ nemožno nazvať inak ako snahou o presmerovanie dôsledku ich zlyhania na niekoho iného a o súčasť predvolebnej kampane," uviedla ďalej hovorkyňa VšZP. Ako dodala, ani zvyšné dve zdravotné poisťovne s Nemocnicou Bory nerozšírili zmluvy v plnom, nemocnicou žiadanom rozsahu, ale v rozsahu, ktorý každá zdravotná poisťovňa považovala v čase rozhodovania za opodstatnený.

VšZP podľa Peterovej hradí nemocnici Bory všetky výkony zazmluvnenej ako aj neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Odmietame obvinenie BSK a Tomáša Szalaya o tom, že „VšZP odmieta zákroky v tejto nemocnici, a to aj pri život ohrozujúcich stavoch," uviedla hovorkyňa. Ako dodala, Nemocnica Bory je všeobecná nemocnica, preto ju nie je možné porovnávať s Národným onkologickým ústavom alebo Onkologickým ústavom sv. Alžbety v Bratislave. „Rovnako tak je alibistické a naivné tvrdiť, že nemocničný kolaps v bratislavskom kraji vyrieši zazmluvnenie Nemocnice Bory VšZP," doplnila.

(sita)

  |  

Rusko: Reportér Gershkovich sa odvolal proti predĺženiu väzby

Reportér Wall Street Journalu Evan Gershkovich sa odvolal proti predĺženiu vyšetrovacej väzby o tri mesiace. V piatok to vyplynulo z údajov na webstránke ruského súdu.

Tridsaťjedenročného Gershkovicha, ktorý je americkým občanom, zatkli 29. marca v Jekaterinburgu a odvtedy ho v Moskve držali v dvojmesačnej vyšetrovacej väzbe. FSB ho obvinila zo snahy získať tajné informácie o ruskej továrni na zbrane. Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže.

On, jeho zamestnávateľ aj americká vláda obvinenia odmietajú. Moskovský súd však v utorok predĺžil jeho väzbu do 30. augusta.

Podľa webstránky súdu odvolanie podali vo štvrtok na Lefortovskom okresnom súde. Nie sú však informácie o tom, či bol stanovený termín pojednávania.

Gershkovichov prípad je podľa agentúry AP zahalený rúškom tajomstva. Ruské úrady neuviedli, aké dôkazy - ak vôbec nejaké - majú na podporu obvinení zo špionáže a súdne konania v tomto prípade boli uzavreté pred médiami. Ruská štátna tlačová agentúra Tass informovala, že utorkové pojednávanie sa konalo za zatvorenými dverami, pretože novinár je obvinený z držby „tajných materiálov“.

(sita)