Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu registruje viac ako 900 útokov na zdravotnú starostlivosť. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
Z celkovo 967 útokov bolo 868 zameraných na zdravotnícke zariadenia, vyplýva z údajov WHO. Útoky na zdravotnú starostlivosť na Ukrajine si od 25. februára 2022 vyžiadali najmenej 97 úmrtí a 126 zranení.
Piatkový ruský útok na zdravotnícke zariadenie v meste Dnipro pritom v údajoch ešte nie je zahrnutý, keďže proces overovania útokov zo strany organizácie určitý čas trvá. Zatiaľ posledný útok, ktorý WHO eviduje v rámci tejto štatistiky, sa odohral 7. mája 2023 a zasiahol mobilnú kliniku.
„WHO odsudzuje všetky násilné činy proti zdravotnej starostlivosti. Tieto útoky nielenže zabíjajú a mrzačia, ale tiež pripravujú ľudí o naliehavo potrebnú starostlivosť, ohrozujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a podkopávajú systémy zdravotnej starostlivosti,“ uviedla vo vyhlásení pre CNN hovorkyňa WHO Margaret Harris a dodala, že „útoky na zdravotníckych pracovníkov, pacientov, dopravu, zásobovanie a zdravotnícke zariadenia sú hrubým porušením medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv a musia okamžite prestať“.
„Vyzývame na okamžité zastavenie všetkých aktivít, ktoré ohrozujú životy zdravotníckych pracovníkov a pacientov alebo bránia poskytovaniu základných zdravotníckych služieb,“ uzavrela.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Upozornila pritom, že obsahom pôvodného návrhu bol jeden novelizačný bod, ale v rámci druhého čítania bol predložený a schválený pozmeňujúci návrh, ktorý zákon doplnil o 23 ďalších, nesúvisiacich novelizačných bodov.
Tieto zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie, upozornila hlava štátu.
Podľa súčasného znenia zákona sú členmi spomínanej agentúry zakladatelia a investiční partneri, hlasovacie právo v orgánoch agentúry však majú výlučne zakladatelia agentúry. Podľa novelizovaného znenia by mali mať hlasovacie právo aj investiční partneri.
Prezidentka to považuje za podstatnú zmenu, ktorá môže viesť k oslabeniu až zániku vplyvu štátu v rámci hlasovania najmä členskej schôdze agentúry, čo pôsobí nesystémovo, keďže jej zakladateľmi sú výlučne štátne orgány a agentúra ako taká pôsobí v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania.
"Schválený zákon teda vytvoril priestor pre účasť na riadení agentúry subjektom, ktoré budú v zjavnom konflikte záujmov, keďže investiční partneri budú mať záujem viac hájiť predovšetkým subjektívne obchodné záujmy a menej záujem verejný. Zákonodarca sa pritom v schválenom zákone ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami," upozornila Čaputová.
Za podstatnú výhradu prezidentka považuje tiež prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR. Členovia predstavenstva by tak mohli získavať silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci.
"Toto možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch," dodala hlava štátu.
Poľsko bude rázne proti akýmkoľvek mechanizmom vynúteného rozdeleľovania migrantov v Európskej únii. Uviedol to hovorca poľskej vlády Piotr Müller v piatok v reakcii na návrh EÚ, ktorý má členským krajinám na juhu Európy pomôcť riešiť situáciu s migráciou. TASR správu prevzala z agentúry PAP.
Európska komisia (EK) v stredu navrhla, aby krajiny, ktoré odmietnu prijať presunutých migrantov, platili 22.000 eur za každého z nich, pripomína PAP.
"Postoj našej vlády sa v tomto nezmenil," povedal Müller. "Sme presvedčení, že by nemali existovať mechanizmy núteného rozdelenia a budeme veľmi rázne proti," dodal. Návrh týchto opatrení kritizovali aj Chorvátsko, Maďarsko a SR, píše PAP s odvolaním sa na svoje zdroje.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski vo štvrtok uviedol, že jeho krajina nesúhlasí a nebude súhlasiť s vynúteným presunom migrantov do Poľska. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok potvrdil takýto postoj. Poľsko podľa jeho slov poskytuje svojim partnerom rôzne formy pomoci, najmä na juhu Európy. Hovorkyňa EK Anitta Hipperová pre PAP v piatok uviedla, že komisia navrhla systém povinnej solidarity.
Členské krajiny si budú môcť vybrať, ktoré opatrenia v oblasti solidarity si vyberú – presun migrantov, finančnú alebo operačnú podporu. Veľvyslanci členských krajín pri EÚ mali o tomto návrhu v piatok rokovať.
Na základe návrhu EK majú približne 30.000 migrantov presunúť z južnej Európy do ďalších krajín. Tento počet by sa mohol zvýšiť na 120.000.
Poľsko a ďalšie krajiny sa už v roku 2015 odmietli pripojiť k mechanizmu EÚ na prerozdelenie migrantov. Európska komisia voči týmto krajinám podnikla právne kroky, pripomína PAP.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok osobitnému predstaviteľovi čínskeho ministerstva zahraničných vecí Li Chuejovi povedal, že obnoveniu mierových rozhovorov s Ukrajinou bránia "vážne prekážky". Na vine sú podľa neho Ukrajina a západné štáty. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
"Ruský minister zahraničných vecí potvrdil oddanosť Moskvy politicko-diplomatickému riešeniu konfliktu, ale poznamenal, že obnoveniu mierových rozhovorov bránia vážne prekážky vytvorené ukrajinskou stranou a jej západnými radcami," uviedol rezort ruskej diplomacie o stretnutí.
Lavrov na rozhovoroch s Lim, ktorý bol v rokoch 2009-19 čínskym veľvyslancom v Rusku, ocenil aj "vyvážený" postoj Pekingu voči Ukrajine.
Čína tvrdí, že v ukrajinskom konflikte je neutrálnou stranou, ale vo svete ju kritizujú za to, že odmieta odsúdiť Moskvu za jej útočnú vojnu v susednej krajine.
"Obe strany vyjadrili ochotu ďalej posilňovať rusko-čínsku spoluprácu v zahraničnej politike, vždy zameranej na zachovanie mieru a stability v tomto regióne a celkovo na planéte," informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Li mal samostatné stretnutie aj s dvoma Lavrovovými námestníkmi, Michailom Galuzinom a Andrejom Rudenkom, oznámila Moskva. "(Diplomati) vyjadrili obavy z nebezpečných následkov, ktoré môže priniesť posilňovanie účasti krajín NATO na ukrajinskom konflikte a ich kroky pri militarizácii Ukrajiny," dodalo ruské ministerstvo.
Čínsky osobitný vyslanec Li prišiel do ruského hlavného mesta po návšteve Kyjeva, kde sa tento mesiac stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Li povedal, že "na vyriešenie tejto krízy neexistuje žiadny všeliek".
Od začiatku invázie Ruska na Ukrajine sa Peking a Moskva v rámci svojho partnerstva ešte viac zbližujú. Ich partnerstvo im slúži ako diplomatická hradba proti Západu.
Moskvu v marci navštívil aj čínsky prezident Si Ťin-pching a vyhlásil, že vzájomné vzťahy "vstupujú do novej éry".
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok parlamentu na opätovné prerokovanie zákon novelizujúci viacero zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Hlava štátu sa domnieva, že schválený zákon ide proti európskej legislatíve aj judikatúre a nastaveným štandardom v oblasti ochrany životného prostredia.
Cieľom zákona malo byť zosúladenie osobitných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby.
Podľa prezidentky sa dá rozumieť zámeru zákonodarcu zefektívniť procesy spojením posudzovania vplyvov na životné prostredie s povoľovaním stavby do jedného konania. Na druhej strane však predmetná právna úprava podľa nej vyvoláva niekoľko otázok.
Schváleným zákonom sa má napríklad vypustiť ustanovenie, ktoré v súčasnej legislatíve upravuje právo verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska.
"Tým by sa vypustil jeden zo spôsobov účasti dotknutej verejnosti podľa súčasného znenia zákona o EIA, a to bez náhrady. Vypustiť bez náhrady sa má aj paragraf 30 ods. 8 zákona o EIA, podľa ktorého verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny," priblížila Čaputová.
Za problematické prezidentka považuje aj zmeny v súvislosti s paragrafom 29 zákona o EIA, upravujúcim zisťovacie konanie: "Proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, nemožno podať odvolanie."
Zákon o EIA neobsahuje osobitnú právnu úpravu odvolania, a preto sa pri ňom vychádza zo správneho poriadku. Vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku v spomínanom paragrafe podľa hlavy štátu fakticky znamená úplne vypustenie možnosti podať odvolanie voči akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, pričom práve rozhodnutie v zisťovacom konaní obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA. Ide tak o kľúčovú časť celého procesu.
"Trendom v európskej judikatúre je rozširovanie procesných záruk dotknutej verejnosti vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie a participácie v správnych alebo súdnych konaniach," upozornila prezidentka. Schválený zákon však obsahuje viacero zmien, ktoré podľa nej znižujú súčasný štandard participácie verejnosti v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Výhrada prezidentky smeruje aj k ustanoveniu Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako príslušného orgánu pre integrované konanie. Tento prevod agendy nie je podľa nej zdôvodnený a ani nie je zrejmé, ako je uvedený orgán na prevzatie agendy kapacitne pripravený.
V neposlednom rade hlava štátu namieta aj neurčitosť predmetnej právnej úpravy, keďže napríklad jeden článok schváleného zákona upravuje osobitosti integrovaného konania a v ostatnom sa odvoláva na aplikáciu zákona o EIA a zákona o výstavbe.
Všetci zranení z nehody maďarského autobusu na Slovensku, ktorá sa stala 15. mája, sú už vo svojej vlasti, oznámil v piatok na Facebooku štátny tajomník rezortu diplomacie Tamás Menczer. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarská záchranná služba OMSZ priviezla do Maďarska postupne 16 zranených osôb, štyroch pacientov transportovali letecky a 12 pacientov sanitkami. "Ďakujeme za starostlivosť slovenským lekárom, sestrám, ale aj maďarským sestrám, ktoré pacientov na ceste domov sprevádzali," napísal štátny tajomník.
Nehoda kamióna a autobusu, ktorá sa stal 15. mája predpoludním na diaľnici D2 v smere na Kúty, si vyžiadala jednu obeť. Trinásť osôb sa zranilo ťažko, osem utrpelo stredne ťažké zranenia a 38 osôb sa zranilo ľahko alebo neutrpelo žiadne zranenia.
Na diaľnici D1 pred Sencom smerom z Bratislavy sa v ľavom pruhu zrazili tri autá. Na mieste sa tvorí kolóna. Upozorňuje na to Zelená vlna RTVS na webe.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo „vysokopostavených amerických diplomatov“ pre vyhlásenia poradcu amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana, že Krym je ukrajinským územím. Ruský rezort zahraničia vyjadril „ostrý protest“ pre Sullivanove „neprijateľné vyhlásenia“, ktorými „schválil údery ozbrojených formácií kyjivského režimu proti ruskému územiu vrátane Republiky Krym a Belgorodskej oblasti“. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ruské ministerstvo zahraničia zároveň tvrdí, že „nepriateľské kroky USA, ktoré sú dlhodobo stranou zúčastnenou na konflikte, viedli k pádu rusko-amerických vzťahov do hlbokej a nebezpečnej krízy plnej nepredvídateľných následkov“.
Hoci ruský rezort zahraničných vecí nekonkretizoval, ku ktorému Sullivanovmu vyhláseniu sa vyjadruje, západné médiá ruskú reakciu spájajú s rozhovorom, ktorý poradca amerického prezidenta 21. mája poskytol televízii CNN. „Nedávame žiadne obmedzenia pre schopnosť Ukrajiny zasiahnuť svoje územie v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Povedali sme len, že neumožníme Ukrajine, aby americkými systémami, západnými systémami, útočila na Rusko. A my zastávame názor, že Krym je Ukrajina,“ povedal Sullivan v rozhovore.
Horská záchranná služba (HZS) má v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách novú základňu. V piatok si ju nechali posvätiť. Ako pre TASR uviedol riaditeľ HZS Marek Biskupič, budova záchranárom poskytne komfort 21. storočia a veľkorysé priestory pre techniku.
V predchádzajúcej budove boli záchranári v podnájme. "Bola nevyhovujúca, boli tam stiesnené podmienky, zle sa tam balilo, zle sa odtiaľ vyrážalo. Nová budova je na dobrom mieste, je nadimenzovaná, komfortná. Priestory sú veľkorysé, najmä čo sa týka garážovania techniky. Tá bola doteraz rôzne negarážovaná, a je škoda mať drahú techniku vystavenú poveternostným vplyvom," zhodnotil šéf HZS.
Nová budova podľa Biskupiča poskytuje aj priestor na oddych či športové vyžitie. "Záchranárov totiž musíme držať neustále v obrátkach. Keď nie je záchranná akcia, pracujú na sebe, vzdelávajú sa, lezú," priblížil. Dodal, že celkovo je na Slovensku asi 150 horských záchranárov.
HZS tento rok oslavuje 20. výročie vzniku. Počas tohto obdobia uskutočnili 42.433 zásahov. Šéf HZS ubezpečil, že dbajú na to, aby záchranári boli vzdelaní a odborne spôsobilí. Podľa jeho slov stupňujú nároky pri prijímacom konaní, aj v ďalšom vzdelávaní. "Tak, aby sa záchranári vedeli v teréne pohybovať efektívne, rýchlo, bezpečne, a aby vedeli pacientovi podať pomoc účinne," povedal.
TRENČÍN – Obchodno-zábavné centrum (OZC) Južanka bude mať k dispozícii ďalšie parkovacie miesta. Aktuálne je vjazd na parkovisko obmedzený.
„Prvá etapa rekonštrukcie zahŕňa úpravu chodníkov, výkopové práce pre elektroinštalácie a realizáciu ostrovčeka pre parkovací systém,“ ozrejmila Gabriela Tóthová, Marketing Manager M-Market Reality. Ukončenie prác prvej etapy je naplánované na 29. 5. 2023 (v závislosti od počasia).
„Následne sa uzavrú vjazdy zo Západnej ulice a začne druhá etapa, ktorá zahŕňa rovnaké práce ako prvá etapa. Plánovaný termín ukončenia aj so spustením komplet parkoviska do prevádzky je stanovený na 15. 7. 2023,“ uviedla pre Trenčiansky Štandard.
Po rekonštrukcii bude návštevníkom OZC Južanka k dispozícii 150 parkovacích miest. „Dve rampy sa budú nachádzať z ulice Západnej, pričom rampa umiestnená vyššie bude slúžiť ako výjazd. Z ulice Vansovej bude osadená jedna rampa,“ ozrejmila Tóthová.
Ako bude vyzerať parkovanie pred OZC Južanka po novom?
Na parkovisko pri Južanke budete musieť prejsť cez rampu. V denných hodinách bude parkovisko platené. „Ak však vozidlo opustí parkovisko do 120 minút, parkovanie bude bez úhrady, ak bude parkovať dlhšie ako 120 minút, napočíta sa celý čas parkovania od začiatku vjazdu na parkovisko,“ vysvetlila Tóthová. „Parkovisko neprevádzkuje mesto Trenčín, vlastník parkoviska uzatvoril zmluvu o prenájme s Trenčianskou parkovacou spoločnosťou,“ dodala.
Kde môžu vodiči parkovať, kým skončia stavebné práce? „Zákazníci môžu parkovisko využívať rovnako ako doteraz s obmedzením na vjazd z jednej alebo druhej strany počas budovania rámp,“ uzavrela Tóthová.
Uzávierka cesty v 1. a 2. etape stavebných prác. Foto: OZC JužankaVýjazd je uzavretý. Foto: Trenčiansky Štandard1. etapa by mala byť hotová približne o týždeň. Foto: Trenčiansky ŠtandardParkovisko pred Južankou bude onedlho disponovať rampou a bude platené. Foto: Trenčiansky Štandard
Poľské ministerstvo vnútra v piatok oznámilo zatvorenie hranice Poľska s Bieloruskom pre ruské a bieloruské nákladné vozidlá až do odvolania. Dôvodom je, že bieloruský najvyšší súd potvrdil osem rokov väzenia pre bielorusko-poľského aktivistu a novinára Andrzeja Poczobuta (49). Varšava tiež uvalí sankcie na stovky "zástupcov bieloruského režimu" prezidenta Alexandra Lukašenka. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.
Návrh dekrétu oprávňujúceho zatvoriť hranicu zverejnili vo vládnom legislatívnom centre. Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski predtým označil rozhodnutie bieloruského súdu za "kruté". Najvyšší súd v Minsku totiž odmietol Poczobutovo odvolanie proti rozsudku. Poczobut ako novinár písal o Lukašenkovom režime a je aj lídrom poľskej menšiny v Bielorusku.
Vo februári ho v závere súdneho procesu uznali za vinného z "úmyselných činov zameraných na podnecovanie nepriateľstva a nenávisti z národných, náboženských a spoločenských dôvodov". Tento súdny proces bol všeobecne pokladaný za zmanipulovaný a nespravodlivý.
V Bielorusku známy novinár je dlhoročným dopisovateľom poľského denníka Gazeta Wyborcza a aj aktivistom za práva poľskej menšiny v krajine. Pred zadržaním pracoval pre Zväz Poliakov v Bielorusku (ZPB), ktorý bieloruské úrady postavili mimo zákona.
Zatkli ho v marci 2021 pre obvinenia z "podnecovania nenávisti proti náboženským základom a národným záujmom (krajiny) a z ospravedlňovania nacizmu". Súdny proces prebiehajúci za zatvorenými dverami sa začal 16. januára.
Poczobut je medzinárodne uznaný ako politický väzeň. Poľsko a ďalšie krajiny opakovane vyzývajú na jeho prepustenie.
Bieloruské združenie novinárov uviedlo, že Poczobutovo odvolanie posudzovali za zatvorenými dverami a bez vysvetlenia. Novinár je v súčasnosti vo väznici č. 1 v Hrodne a teraz ho prevezú do trestaneckej kolónie.
Verdikt vyniesli v čase, keď bieloruský režim podľa opozičných skupín sprísňuje kontrolu nad krajinou a robí to cez masové zatýkania a čistky.
Poľské ministerstvo zahraničných vecí v piatok prisľúbilo, že bude naďalej vyzývať na prepustenie všetkých politických väzňov v Bielorusku.
„Potvrdenie rozsudku osem rokov väzenia pre Andrzeja Poczobuta jasne poukazuje na zlú vôľu bieloruských orgánov voči predstaviteľom národnostnej menšiny v Bielorusku,“ uviedol rezort na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.
Policajný úrad Európskej únie, Europol, rozložil veľkú zločineckú skupinu zo západného Balkánu, ktorá obchodovala s drogami a so strelnými zbraňami. V piatok o tom informoval samotný Europol v holandskom meste Haag, kde má sídlo. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.
Koordinovaná medzinárodná policajná operácia odhalila, že šéf zločineckej skupiny riadil gang z väzenia. Europol spresnil, že počas vyšetrovania zatkli 37 členov "veľmi násilníckej bunky", 15 z nich v stredu 24. mája súbežne pri raziách v Chorvátsku, Slovinsku, Bosne a Hercegovine, Holandsku, Taliansku, Belgicku a Nemecku. Gang riadil občan Bosny a Hercegoviny, ktorý si v súčasnosti odpykáva štvorročný trest vo väzení v Taliansku.
"Vyšetrovateľom sa podarilo odhaliť, ako tento človek pokračoval v riadení zločineckej činnosti svojho gangu z väzenskej cely," napísal Europol vo vyhlásení. "Odtiaľ vydával príkazy a pokyny podriadeným vo veciach týkajúcich sa obchodovania s drogami a strelnými zbraňami," dodal.
Vyšetrovanie viedlo k zhabaniu 46 kilogramov drog vrátane kokaínu, heroínu, amfetamínu, marihuany a hašiša, 18 strelných zbraní, 500 gramov trhaviny trinitrotoluén (TNT) s diaľkovými detonátormi a 148.000 eur v hotovosti.
Našli sa aj policajné uniformy a falošné doklady totožnosti.
Vyšetrovanie viedla chorvátska polícia za pomoci spravodajských informácií získaných Europolom "po tom, ako nedávne prelomenie troch šifrovaných komunikačných nástrojov používaných zločincami – Encrochat, Sky ECC a ANOM – ukázalo, že v globálnej zločineckej sieti prevládajú balkánski zločinci", vysvetlil Europol.
Srbský prezident Aleksandar Vučič nariadil v piatok srbským ozbrojeným silám zaujať stav plnej bojovej pohotovosti a presunúť sa bližšie k hraniciam s Kosovom. Reaguje na zrážky medzi demonštrantami a políciou v jednej z kosovských obcí. TASR informácie prevzala z agentúr Tanjung a Reuters.
Dav ľudí sa v piatok zhromaždil v kosovskom meste Zvečan a usiloval sa zabrániť novozvolenému albánskemu starostovi vstúpiť do priestorov svojho úradu, píše Reuters. Polícia použila na rozoznanie demonštrantov slzotvorný plyn.
Na miesto prišli aj vojaci z misie KFOR, píše Tanjug. Počas zrážok utrpeli zranenia štyria ľudia a bolo podpálené jedno policajné vozidlo. Starosta sa podľa Reuters neskôr pomocou ozbrojeného sprievodu do svojho úradu dostal.
Vučič ako hlavný veliteľ ozbrojených síl podpísal výnos o bojovej pohotovosti armádnych jednotiek. Srbský minister obrany Miloš Vučević označil situáciu v Kosove za dramatickú. "Je jasné, že dochádza k teroru voči srbskej komunite v Kosove," vyhlásil.
Približne 50.000 Srbov žijúcich v obciach na severe Kosova vrátane Zvečanu bojkotovalo 23. apríla komunálne voľby. Dôvodom bolo nesplnenie ich požiadavky na väčšiu autonómiu.
Volebná účasť bola len 3,4 percenta a miestni Srbi uviedli, že nebudú spolupracovať s novými starostami v týchto obciach, pretože ich nezastupujú. Všetci z týchto starostov sú zástupcovia politických strán etnických Albáncov.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, ale Belehrad ho stále pokladá za svoju provinciu. V Kosove žije približne 120.000 Srbov, mnohí z nich v štyroch severných okresoch, ktoré majú spoločnú hranicu so Srbskom.
Nemocničná starostlivosť v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) podľa župana Juraja Drobu kolabuje. Ako uviedol na dnešnej tlačovej konferencii, napriek tomu, že nemocnica Bory je už niekoľko týždňov v prevádzke, pre chýbajúcu zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nemôže mnohým akútnym pacientom poskytnúť potrebný operačný zákrok. Druhým problémom je podľa Drobu avizované ukončenie urgentu v nemocnici v Malackách od júna, ktoré prevádzkovateľ nemocnice odôvodnil nedostatkom kvalifikovaného personálu.
Podľa Drobu je v BSK viac ako 60 percent pacientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). „Nová nemocnica Bory je častokrát jediná možnosť pre pacientov, avšak z dôvodu byrokracie im nemôže byť poskytnutá okamžitá zdravotná starostlivosť, aj keď nemocnica je na to už dnes plne pripravená a vybavená," zdôraznil Droba s tým, že obyvatelia kraja sa stali rukojemníkmi politiky, čo je neprípustné. Pacienti podľa neho dostávajú od poisťovne zamietavé stanoviská na výkony, ktoré je nemocnica pripravená poskytnúť, avšak poisťovňa jej ich nezaplatí.
V prípade urgentu v Malackách boli podľa Drobu pripravení na extrémne riešenia. „Boli sme pripravení dofinancovávať tento urgent rovnako ako v minulosti, ale prevádzkovateľ napriek tomu nie je schopný poskytovať tento typ služieb," skonštatoval s tým, že na tento problém upozorňujú už dlhé mesiace, teraz je však situácia naozaj vážna, nakoľko 1. júna malacký urgent prestane fungovať.
Podľa Drobu je v oboch prípadoch nutné zo strany štátu systematicky riešiť problémy slovenského zdravotníctva. V prvom rade je podľa neho potrebné, aby bola čo najskôr podpísaná zmluva medzi VšZP a Nemocnicou Bory. Rovnako dôležité je podľa neho spustiť systémové opatrenia na podporu ambulantného sektora.
Podľa manažérky oddelenia komunikácie VšZP Evy Peterovej má poisťovňa aktuálne pre svojich poistencov v Nemocnici Bory zazmluvnených 33 ambulancií. „Ďalšie žiadosti boli skompletizované len pred pár dňami a poisťovňa ich práve posudzuje. Aktuálne tiež evidujeme doručenú ďalšiu – 4. fázu žiadostí o rozšírenie zmluvy o vybrané špecializované ambulancie, ktorá je v procese prvotnej kontroly jej povinných náležitostí," uviedla pre agentúru SITA.
„Žiadosť o zazmluvnenie urgentu v Nemocnici Bory nám doručená ešte nebola, a preto dnešné vyhlásenie BSK, že „kraj nebude mať zabezpečený urgent preto, že VšZP nemá zmluvu s nemocnicou Bory“ nemožno nazvať inak ako snahou o presmerovanie dôsledku ich zlyhania na niekoho iného a o súčasť predvolebnej kampane," uviedla ďalej hovorkyňa VšZP. Ako dodala, ani zvyšné dve zdravotné poisťovne s Nemocnicou Bory nerozšírili zmluvy v plnom, nemocnicou žiadanom rozsahu, ale v rozsahu, ktorý každá zdravotná poisťovňa považovala v čase rozhodovania za opodstatnený.
VšZP podľa Peterovej hradí nemocnici Bory všetky výkony zazmluvnenej ako aj neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Odmietame obvinenie BSK a Tomáša Szalaya o tom, že „VšZP odmieta zákroky v tejto nemocnici, a to aj pri život ohrozujúcich stavoch," uviedla hovorkyňa. Ako dodala, Nemocnica Bory je všeobecná nemocnica, preto ju nie je možné porovnávať s Národným onkologickým ústavom alebo Onkologickým ústavom sv. Alžbety v Bratislave. „Rovnako tak je alibistické a naivné tvrdiť, že nemocničný kolaps v bratislavskom kraji vyrieši zazmluvnenie Nemocnice Bory VšZP," doplnila.
Reportér Wall Street Journalu Evan Gershkovich sa odvolal proti predĺženiu vyšetrovacej väzby o tri mesiace. V piatok to vyplynulo z údajov na webstránke ruského súdu.
Tridsaťjedenročného Gershkovicha, ktorý je americkým občanom, zatkli 29. marca v Jekaterinburgu a odvtedy ho v Moskve držali v dvojmesačnej vyšetrovacej väzbe. FSB ho obvinila zo snahy získať tajné informácie o ruskej továrni na zbrane. Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže.
On, jeho zamestnávateľ aj americká vláda obvinenia odmietajú. Moskovský súd však v utorok predĺžil jeho väzbu do 30. augusta.
Podľa webstránky súdu odvolanie podali vo štvrtok na Lefortovskom okresnom súde. Nie sú však informácie o tom, či bol stanovený termín pojednávania.
Gershkovichov prípad je podľa agentúry AP zahalený rúškom tajomstva. Ruské úrady neuviedli, aké dôkazy - ak vôbec nejaké - majú na podporu obvinení zo špionáže a súdne konania v tomto prípade boli uzavreté pred médiami. Ruská štátna tlačová agentúra Tass informovala, že utorkové pojednávanie sa konalo za zatvorenými dverami, pretože novinár je obvinený z držby „tajných materiálov“.
Nemecký súd v piatok poslal za mreže muža, ktorý sa na Silvestra pokúsil podpáliť synagógu v Bavorsku, keď najprv rozbil okno na budove a následne sa pokúsil zapáliť ohňostroj a hodiť ho dnu.
Okresný súd v Bambergu uznal 22-ročného muža za vinného z pokusu o podpaľačstvo a tiež z poškodenia majetku a odsúdil ho na dva a pol roka väzenia, informovala nemecká tlačová agentúra dpa. V súlade s nemeckými pravidlami o ochrane osobných údajov jeho meno nezverejnili.
Obžalovaný sa počas procesu priznal, že má krajne pravicové názory a priznal sa i k spomenutým obvineniam, i keď uviedol, že si na všetko nepamätá, pretože bol v čase incidentu v mestečku Ermreuth intoxikovaný. Svoje činy vraj ľutuje a nevie, čo ho k nim viedlo.
Zábery z bezpečnostnej kamery ukázali, že po rozbití okna sa muž opakovane - a neúspešne - pokúšal zapáliť ohňostroj a hodiť ho dovnútra synagógy. V budove sa v tom čase nikto nenachádzal.
Prokurátori pre neho žiadali trojročný trest a obhajoba podmienečný trest v trvaní najviac dvoch rokov.
Polícia v stredu (24. 5.) v spolupráci s maďarskou stranou vyhostila 14 nelegálnych migrantov do Rumunska. Išlo o štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky. Informuje o tom na sociálnej sieti.
"Cudzinci boli pôvodne zaistení a umiestnení v ubytovacích priestoroch Útvarov policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove a v Sečovciach. Policajti týchto dvoch policajných útvarov dňa 24. mája zabezpečili ich eskortu na hraničný priechod Medveďov – Vámosszabadi, kde boli zaistené osoby odovzdané príslušníkom maďarskej polície za účelom zabezpečenia ich prevozu a odovzdania príslušným rumunským orgánom," ozrejmila polícia. Dodala, že od začiatku roka vyhostila celkom 148 cudzincov.
Premiér Ľudovít Ódor chce hľadať možnosti, ako podať pomocnú ruku samosprávam. Poukázal však na komplikovanú situáciu s rozpočtom, najmä nekryté výdavky schvaľované parlamentom. Informoval o tom v piatok po rokovaní s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefom Božikom, predsedom Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozefom Viskupičom a prezidentom Únie miest Slovenska (ÚMS) Richardom Rybníčkom.
"Je tam nejaký nevyčerpaný balík na energetickú pomoc niekde na úrovni 200 miliónov. Navyše, je požiadavka zo strany samospráv o financovanie zhruba vo výške 54 miliónov a okrem toho nám parlament ešte schválil približne 600 miliónov eur navyše a tiež hovorili, že to máme vykryť z energetickej pomoci. Zatiaľ to matematicky nevychádza," poznamenal premiér.
Za najpálčivejšie problémy samospráv označil "covidové" pôžičky, energetické kompenzácie či problémy súvisiace so životným prostredím alebo zdravotníctvom.
Samosprávy podľa Ódora tiež prejavili záujem riešiť svoje postavenie a financovanie samospráv. "V programovom vyhlásení vlády sa odzrkadlí, že by sme radi prišli s koncepciou, ktorá nie je zaťažená politickým súbojom," avizoval.
Muž podozrivý z účasti na vražde slovenského podnikateľa Tibora Szűcsa z obce Číčov v okrese Komárno, na ktorého vydala maďarská polícia medzinárodný zatykač, sa v piatok prihlásil na polícii v Győri. S odvolaním sa na internetové vydanie denníka Magyar Nemzet o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Hľadaným bol 44-ročný Gergely Sárközi, ktorého v priebehu dňa polícia vypočúvala, píše denník.
Maďarskí a slovenskí policajti v utorok v Budapešti spoločne informovali o tom, že objasnili vraždu slovenského podnikateľa. Maďarská polícia vtedy oznámila, že vydala medzinárodný zatykač na Gergelya Sárköziho, pričom troch ďalších podozrivých už zadržali. Ide o troch občanov SR, dvoch zadržali na Slovensku a jedného v Maďarsku.
Podnikateľ naposledy telefonoval 2. mája v obci Trávnik v okrese Komárno, následne ho rodina nahlásila ako nezvestného. Jeho zhorené auto našli 3. mája pri meste Pápa na severozápade Maďarska. Zakopané telo zavraždeného vypátral policajný pes 12. mája. Totožnosť podnikateľa potvrdila pitva.
Riaditeľ odboru Západ NAKA Rudolf Patka v utorok uviedol, že slovenská polícia vedie trestné stíhanie pre trestný čin úkladnej vraždy, ktorá sa stala 2. mája. Na mieste vraždy, v rodinnom dome, boli zaznamenané najdôležitejšie biologické stopy, ale našli sa aj dôkazy súvisiace s použitou zbraňou a nábojom.
Vo vyhorenom aute našli 200-litrový sud, v ktorom bol pravdepodobne benzín. Maďarská polícia v tejto súvislosti začala vyšetrovanie pre podozrenie z vraždy a zadržala jedného podozrivého, spresnil riaditeľ maďarskej Divízie ochrany života a cieľového pátrania Pohotovostnej polície Národnej kancelárie vyšetrovania (KR NNI) Gábor Hiripi.
Riaditeľ KR NNI Áron Jeney v utorok varoval, že hľadaný Gergely Sárközi je na úteku, má zbraň a je nebezpečný. Jeney mu vtedy adresoval výzvu, aby sa čo najskôr vzdal.
Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k neprerokovaným zákonom z májového rokovania bude v pondelok 29. mája. Začať sa má o 9.00 h ráno. Schôdzu zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na návrh poslancov z klubu OĽANO. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa šéfa parlamentu Michaela Jurcová.
SaS uviedla, že sa odmieta podieľať na populistických a nezmyselných návrhoch, ktoré rozvracajú verejné financie, zvyšujú dane a prikazujú iným, ako majú žiť. "Predvolebnú kampaň o zákaze interrupcií, zákaze porna či zatvorených obchodoch v nedeľu si môžu poslanci OĽANO robiť sami, pokojne aj na centrále svojej strany, a to bez toho, aby tým zaťažovali nás a celú verejnosť," uviedol pre TASR podpredseda SaS Branislav Gröhling.
Nezaradení poslanci pôsobiaci v strane Demokrati sú pripravení schôdzu podporiť v prípade, ak obyčajní ľudia z programu vypustia "kampaňové" zákony. V stanovisku poslanci uviedli, že chcú pracovať, no odmietajú robiť kulisu pre "kampaňové atómovky".
Remišová rokovanie podporuje. "Poslanci SaS, Sme rodina, PS, Demokrati si spolu s opozíciou odhlasovali dovolenku namiesto riadnej práce, čo pokladáme za neúctu voči občanom. Vyhovárať sa na to, že v parlamente sú zákony, s ktorými nesúhlasia, a preto je lepšie, keď si spravia voľno, je popieraním princípu parlamentnej demokracie," uviedla pre TASR.
Podotkla, že mnohé z návrhov sa týkali protikorupčnej oblasti, napríklad úprava paragrafu 363 Trestného poriadku alebo preukazovanie pôvodu majetku.
Nezaradení poslanci z mimoparlamentného Hlasu-SD skonštatovali, že "krach" májovej parlamentnej schôdze je výsledkom chaosu bývalej vládnej koalície. "Pred voľbami 'oblbovala' ľudí svojimi takzvanými prioritami, o ktoré sa zrazu začali zaujímať štyri mesiace pred voľbami," podotkli poslanci. Ján Blcháč zo strany skonštatoval, že aj im ostali v neodhlasovanom balíku návrhy a boli by radi, keby sa o nich rozhodlo. Nie je si však istý, či mimoriadnu schôdzu podporia.
OĽANO v piatok avizovalo podanie návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR. Hnutie chce, aby sa na nej prerokovali všetky zákony, ktoré sa nestihli dorokovať a odhlasovať na 90. schôdzi parlamentu. Predseda parlamentu by mal schôdzu zvolať do siedmich dní od podania návrhu.
TRENČÍN/ZLÍN - Obnovenie priameho vlakového spojenia, cezhraničná spolupráca záchranných služieb, prepojenie študentov z oboch strán hranice i podpora cestovného ruchu boli hlavnými témami spoločného rokovania predstaviteľov Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) a Zlínskeho kraja v Zlíne. Informovala o tom hovorkyňa TSK Lenka Kukučková.
Podľa predsedu TSK Jaroslava Bašku jednou z priorít je znovuobnovenie priameho vlakového spojenia medzi susednými regiónmi. „Medzi najdôležitejšie témy rokovania určite patrila verejná osobná železničná doprava medzi oboma krajmi, najmä spojenie Púchov - Horní Lideč. Na slovenskej strane musíme rokovať s ministerstvom dopravy, aby sme dotiahli tieto spoje, pretože my neobjednávame železničnú dopravu, túto kompetenciu má u nás práve ministerstvo," povedal Baška.
Ako uviedol námestník hejtmana Zlínskeho kraja zodpovedný za dopravu Radek Doležel, na trati Horní Lideč - Púchov by mohli jazdiť prvé vlaky v polovici decembra tohto roka. „Jazdiť by malo deväť párov spojov. Na prevádzke sa budeme spolupodieľať, teraz nás čaká doriešiť tarify, systémy a ďalšie technické detaily," spresnil Doležel.
Hejtman Zlínskeho kraja Radim Holiš poukázal na fakt, že na vládnej úrovni nie je dohoda o cezhraničnej spolupráci záchranných zdravotných služieb. „Obidva kraje vzájomnú spoluprácu záchraniek nutne potrebujú. Je hanba, že ministerstvá zdravotníctva a poisťovne nie sú schopné dohodnúť sa a hazardujú so životmi ľudí. Naše sanitky totiž môžu byť občas na slovenskej strane rýchlejšie a to, samozrejme, platí aj naopak. Teraz to, bohužiaľ, nefunguje," zdôraznil Holiš.
(tasr)
Účastníci rokovania. Foto: TSKObnovenie priameho vlakového spojenia, cezhraničná spolupráca záchranných služieb, prepojenie študentov z oboch strán hranice i podpora cestovného ruchu boli hlavnými témami spoločného rokovania predstaviteľov Trenčianskeho samosprávneho kraja a Zlínskeho kraja v Zlíne. Foto: TSKTrenčiansky a Zlínsky kraj rokovali v Zlíne. Foto: TSK
Ruskú Belgorodskú oblasť ležiacu pri hranici s Ukrajinou za posledných 24 hodín údajne zasiahli desiatky ukrajinských náletov. Povedal to v piatok oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Gladkov na sociálnych sieťach uviedol, že v oblasti opakovane napadli päť okresov, a to bezpilotnými lietadlami, mínometmi a delostrelectvom. Obec Kozinka bola podľa neho zasiahnutá viac ako 130-krát. Správy o obetiach sa bezprostredne neobjavili.
K útokom v tejto pohraničnej oblasti došlo v čase, keď Kyjev tvrdí, že sa pripravuje na veľkú protiofenzívu.
Gladkov napísal, že najhoršie útoky zaznamenali v okrese Grajvoron, v ktorom ruské jednotky už začiatkom tohto týždňa odrazili vpád z Ukrajiny. V tamojšej pohraničnej obci Kozinka boli poškodené chodníky a cesty. Obec Glotovo zase podľa gubernátora zasiahlo šesť granátov, ktoré rozbili okná domov, pričom „výbušné zariadenia" boli pripevnené na tamojší obchod a kultúrny dom. Ruské sily tam podľa jeho slov zostrelili dron a dve rakety.
Šebekinský okres bol podľa Gladkova ostreľovaný 35-krát. Tamojšiu obec Novaja Tavolžanka zasiahli drony, mínometná aj delostrelecká paľba. Okolie mesta Belgorod, ktoré má približne 330-tisíc obyvateľov, podľa Gladkova ostreľovali 14-krát.
OĽaNO a priatelia iniciujú mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR. Prerokovať na nej chcú všetky zákony, ktoré sa nestihli prebrať a odhlasovať na 90. schôdzi. Predseda klubu Obyčajných ľudí Michal Šipoš informoval, že vyzbieraných 30 podpisov potrebných na zvolanie schôdze podajú ešte v piatok.
"Dali sme tam úplne všetky zákony, ktoré sa nedorokovali, bez ohľadu na to, kto ich predložil," priblížil návrh programu mimoriadnej schôdze líder OĽaNO Igor Matovič s tým, že nežiadajú rokovať len o návrhoch svojho klubu. Ozrejmil, že ak sa návrhy v prvom čítaní neodhlasujú ešte teraz, nestihnú ich na júnovej schôdzi prijať v druhom čítaní. Pripomenul, že posledná plánovaná riadna schôdza v tomto volebnom období sa má začať v júni a poukázal na dĺžku legislatívneho procesu.
Predstavitelia hnutia pritom kritizovali predčasné ukončenie parlamentnej schôdze vo štvrtok (25. 5.) Šipoš podotkol, že poslanci majú vysoké platy a mali by pracovať. Tvrdí, že ukončením rokovania pred hlasovaním sa nerozhodlo o množstve zákonov prospešných pre ľudí a krajinu. Považuje to za neférové.
Hnutie poukázalo napríklad na úpravu paragrafu 363 trestného poriadku, zmenu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, úpravu v oblasti ochrany svedka či zákon o obecnej polícii alebo zavedenie povinných defibrilátorov v obciach nad 500 obyvateľov a ďalšie zmeny.
Podľa rokovacieho poriadku NR SR majú poslanci možnosť iniciovať mimoriadnu schôdzu, potrebných je na to 30 podpisov. Po ich odovzdaní by mal predseda NR SR zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal v piatok na Špecializovaný trestný súd obžalobu pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku na konkurznú správkyňu Lenku Ivanovú v súvislosti s konkurzom majetku podnikateľa Ladislava Bašternáka. Vyplýva to z informácií, ktoré ÚŠP zverejnil na sociálnej sieti.
"Skutok sa týka činnosti správkyne konkurznej podstaty úpadcu fyzickej osoby L. B. v súvislosti s výkonom právoplatného uloženého trestu prepadnutia majetku v inom trestnom konaní," uviedla prokuratúra.
Bašternák bol v minulosti odsúdený v daňovej kauze na päťročný nepodmienečný trest odňatia slobody a trest prepadnutia majetku. V januári 2022 bol podmienečne prepustený na slobodu. Podľa medializovaných informácií mal ešte pred odsúdením previesť časť majetku na blízkych. Lenka I. voči tomu nepodala odporovacie žaloby. Tvrdila, že to nebolo možné. Momentálne má pozastavený výkon činnosti.
Ak poskytne Západ Ukrajine jadrové zbrane, Rusko bude musieť podniknúť preventívny úder, pohrozil bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupcom predsedu bezpečnostnej rady.
Medvedev podľa ruských médií nevylúčil, že by Západ mohol Kyjevu spolu so stíhačkami F-16 poskytnúť aj jadrové zbrane. Zatiaľ čo dodanie stíhačiek F-16 sa teraz zdá byť na programe dňa, dodanie jadrových zbraní Ukrajine zatiaľ žiadny západný činiteľ verejne nenavrhol, pripomenula agentúra Reuters. Informovali o tom České noviny.
"Ale vtedy to bude znamenať, že k nim priletia rakety s jadrovými hlavicami. Také sú nezvratné zákony vojny. Ak dôjde na jadrové zbrane, budeme musieť zasadiť preventívny úder," povedal Medvedev novinárom počas návštevy Vietnamu. Vyjadril sa takto deň po tom, čo ministri obrany Bieloruska a Ruska podpísali dokumenty o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku.
Niekdajší šéf Ruska sa tiež vyjadril, že podľa jeho názoru sa "Európa zbláznila", zatiaľ čo Spojené štáty konajú v súlade so svojimi pragmatickými záujmami. "Čo sa týka Európy, tak pre mňa je to udivujúci príbeh. Svojimi rozhodnutiami ustavične prihrievajú a eskalujú situáciu," vyhlásil.
Medvedev tiež komentoval, že podľa jeho poznatkov ukrajinská vláda testuje, ako by Ukrajinci pristúpili k rozdeleniu krajiny. O tom podľa neho vypovedajú výroky o "severokórejskom scenári" pre ukončenie vojny. "Kyjevský režim takto skúša, či je verejnosť pripravená na takýto variant rozdelenia krajiny," vyhlásil.
Podpora členstva v NATO na Slovensku medziročne klesla zo 72 percent na 58 percent a členstva v Európskej únii zo 77 percent na 64 percent. Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisuje Rusku 40 percent ľudí, najmenej spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Tridsaťštyri percent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, ktorý Rusko provokoval. Podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina. Vyplýva to z výsledkov prieskumu organizácie Globsec zrealizovaného koncom marca na vzorke 8-tisíc respondentov.
Na výsledky pravidelného prieskumu podľa prezidenta organizácie Róberta Vassa už druhý rok vplýva vojna na Ukrajine. "Niektoré krajiny sa dokázali ešte viac zjednotiť a zahraničnopolitické postoje k Západu, k euroatlantickej integrácii sa posilnili. V iných krajinách, napríklad aj na Slovensku, sa posilnilo práve podhubie pre šírenie dezinformácií, ktoré zásadne polarizujú spoločnosť či podkopávajú dôveru v demokraciu a euroatlantickú jednotu," komentoval na piatkovej tlačovej konferencii.
Poskytovanie vojenskej techniky Ukrajine považuje za pomoc brániacej sa krajine 57 percent Slovákov. Až 69 percent opýtaných to považuje za provokáciu Ruska. Za pomoc utečencom z Ukrajiny sa vyslovilo 59 percent opýtaných zo SR. Zároveň, 69 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že pomoc Ukrajincom je na úkor domácich obyvateľov.
Na základe výsledkov odporúča Globsec pokračovať v krajinách v objasňovaní potreby pomoci Ukrajine a vymedzovaniu sa voči Rusku. Volá tiež po posilnení kritického myslenia a pripravenosti obyvateľov na krízu. Apeluje tiež na dlhodobé opatrenia, ale aj skúmanie, čo si ľudia predstavujú pod pojmom demokracia. Obyvatelia by mali byť tiež zapojení do tvorby verejných politík. Posilniť by sa mala aj komunikácia tvárou v tvár. Do vecnej a faktickej komunikácie odporúčajú tiež zapojiť aj príbeh a emócie, aby sa ľudia s obsahom vedeli lepšie stotožniť.
Prieskum zrealizovali v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.
V Slovenskom národnom divadle (SND) sa bude konať v utorok 30. mája o 11.00 h pietna spomienka na herca a hudobníka Daniela Heribana. TASR o tom informovala Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka SND. Dodala, že vstup pre verejnosť je hlavným vchodom od 10.15 h, vstup do sály činohry o 10.30 h.
Prvá divadelná scéna tiež zriadila kondolenčnú knihu, do ktorej môžu záujemcovia vyjadriť spoluúčasť i spomienky na mimoriadne talentovaného umelca. "K dispozícii je vo foyeri činohry v novej budove SND vždy hodinu pred aktuálnym predstavením," spresňuje divadlo.
Herec a hudobník Daniel Heriban zomrel náhle v stredu 24. mája vo veku 43 rokov. Spolupracoval s viacerými divadlami. Členom Činohry SND bol od roku 2014 do roku 2021. Účinkoval vo filmoch a seriáloch. Je tvorcom filmovej, divadelnej aj detskej hudby.
Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) zverejnil dokumenty o plánovanom atentáte na zosnulú britskú kráľovnú Alžbetu II. počas jej návštevy Spojených štátov v roku 1983. TASR správu prevzala v piatok z denníka The Guardian.
Britská panovníčka navštívila vo februári a marci 1983 so svojím manželom princom Philipom západné pobrežie USA.
Vo štvrtok zverejnený dokument je zrejme správou amerických tajných služieb o "mužovi, ktorý vyhlasoval, že jeho dcéru v Severnom Írsku usmrtil gumený projektil". Zároveň tvrdil, že plánuje ublížiť kráľovnej Alžbete II, a to buď tak, že "niečo zhodí" z mostu Golden Gate v kalifornskom San Franciscu práve v okamihu, keď bude popod ním plávať britská kráľovská jachta Britannia, alebo sa pokúsi panovníčku zavraždiť počas jej návštevy v Yosemitskom národnom parku.
V dokumente sa spomína istý klub v San Franciscu, ktorý mal povesť írskej "republikánskej krčmy navštevovanej sympatizantmi Dočasnej írskej republikánskej armády. Informáciu o mužových plánoch sa podarilo agentom tajných služieb získať práve v prostredí tohto klubu.
FBI zverejnila i ďalší dokument, ktorý súvisel s návštevou Alžbety II. v USA v roku 1991. Existovalo totiž podozrenie, že počas bejzbalového zápasu, na ktorom sa mala panovníčka zúčastniť, plánujú protestovať írski republikáni. Priamo sa síce kráľovnej ani vtedajšiemu americkému prezidentovi Georgeovi H.W. Bushovi nevyhrážali, no na bejzbalovom štadióne si kúpili vstupenky na veľkú časť hlavnej tribúny.
Ďalší dokument FBI z roku 1989 uvádza, že "potenciálna hrozba pre britskú monarchiu zo strany Írskej republikánskej armády (IRA) pretrváva".
The Guardian tiež upozorňuje, že kráľovnin bratranec Lord Mountbatten zahynul pri bombovom útoku v írskom grófstve Sligo v roku 1979. Za atentátom stála práve Dočasná IRA.
Najmenej jedna osoba zahynula a ďalších 15 utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku, ktorý v piatok zasiahol zdravotnícke zariadenie v meste Dnipro na východe Ukrajiny. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
"Raketový útok zasiahol kliniku v meste Dnipro. Dosiaľ je hlásený jeden zabitý človek a 15 zranených," napísal Zelenskyj na platforme Telegram. O útoku ešte predtým informoval aj gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Serhij Lysak.
"Raketový útok na Dnipro. 'Rašisti' ... zaútočili na zdravotnícke zariadenie. Sú tam obete," napísal taktiež na platforme Telegram, pričom použil hanlivý výraz pre Rusov.
Neskôr dodal, že medzi zranenými sú dve deti, chlapci vo veku tri a šesť rokov. Oboch hospitalizovali, rovnako ako aj ďalších 11 dospelých osôb, z ktorých dvaja sú podľa Lysaka vo vážnom stave.
Ukrajinské sily informovali, že v noci na piatok zostrelili desať rakiet a vyše 20 dronov, ktorými Rusko ostreľovalo na hlavné mesto Kyjev, ako aj Dnipro a východné časti krajiny.
Kancelária Zelenského uviedla, že na predmestí mesta Charkov vypukol požiar po tom, ako tam bol bol dvakrát zasiahnutý sklad ropy, pričom boli poškodené zariadenia na čerpanie ropy.
V prípade úniku odposluchov v kauze obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu a spol. sa v marci začalo trestné stíhanie. Podozrivým je príslušník Policajného zboru. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol hovorca Krajskej prokuratúry (KP) Bratislava Juraj Chylo.
"Pod dozorom prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby v marci roku 2023 začal trestné stíhanie pre prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa paragrafu 353 ods. 1 Trestného zákona, pričom vo veci sú vykonávané procesné úkony smerujúce k objasneniu veci, tzv. únikov odposluchov v konkrétnej trestnej veci," povedal Chylo.
Ozrejmil, že trestné stíhanie začal vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby z dôvodu, že podozrivým z vyzradenia utajovaných skutočností pod stupňom utajenia "Vyhradené" je príslušník Policajného zboru.
Príslušníkov NAKA a tiež bývalého dočasne povereného šéfa Úradu inšpekčnej služby Petra Scholza obvinili v septembri 2021. Krajský súd v Bratislave ich v októbri 2021 prepustil z väzby na slobodu a skonštatoval, že ich trestné stíhanie je neopodstatnené.
TRENČÍN – Do obchodov sa dostala nebezpečná kozmetika, ktorú používajú mnohí Slováci. Obsahuje Butylphenyl Methylpropional.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) upozornil na výskyt možných nebezpečných kozmetických výrobkov. Obchody musia stiahnuť z regálov tieto výrobky:
Kondicionér BALSAMO IN MOUSSE CAPELLI FINI, značka: PANTENE, typ výrobku/číslo výrobku: 92335038, výrobná dávka: 2327704411, čiarový kód: 5 410076 901098, krajina pôvodu: Taliansko, výrobca: PROCTER & GAMBLE SRL, Via Giorgio Ribotta 11, 00144 Roma, Taliansko.
Tekuté mydlo DOVE PURELY PAMPERING, značka: Dove, typ výrobku/číslo výrobku: 8945444, výrobná dávka: 42607BX, čiarový kód: 8 711700 921565, krajina pôvodu: Nemecko, výrobca: UNILEVER DEUTSCHLAND PRODUCTION GMBH, ALTER POSTWEG 25, 21614 BUXTEHUDE, Nemecko.
Toaletná voda SIGNATURE HOMME SPORT, značka: Comin parfum, typ výrobku/číslo výrobku: SIGNATURE HOMME SPORT, výrobná dávka: 082 16, čiarový kód: 8 004830 285455, krajina pôvodu: Taliansko, výrobca: COMIN PARFUM SRL, VIA DELL'ARTIGIANATO 7, 25050 Nardo (BS), Taliansko.
Krém na tvár ESSENTIALS SUPER IDRATANTE 24 H, značka: Nivea, typ výrobku/číslo výrobku: 81201, výrobné dávky: 92025776, 92346076, 02032076, čiarový kód: 4 005800 097546krajina pôvodu: Taliansko, výrobca: BEIERSDORF SPA, VIA ERACLITO 30, MILANO, Taliansko.
Toaletná voda pre ženy Milionaria donna, značka: Perfume de Qualitè, typ výrobku/číslo výrobku: G11/034, krajina pôvodu: Taliansko.
Tekuté mydlo na ruky Palmolive naturals, značka: Palmolive, typ výrobku/číslo, čiarový kód: 8 003520 013064.
„Vyššie uvedené výrobky majú v zozname zložiek uvedenú zakázanú látku Butylphenyl Methylpropional (2-/4-tert-butylbenzyl/ propionaldehyde), čo je v rozpore s nariadením EP a Rady č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch,“ uviedol ÚVZ SR.
Tekuté mydlo na ruky Palmolive naturals. Foto: ÚVZ SRKondicionér BALSAMO IN MOUSSE CAPELLI FINI, značka: PANTENE. Foto: ÚVZ SRTekuté mydlo DOVE PURELY PAMPERING, značka: Dove. Foto: ÚVZ SRPleťové tonikum Tonico vitalizzante, značka: Nivea. Foto: ÚVZ SROdličovač očí a make-upu Struccanti occhi delicato, značka: Nivea. Foto: ÚVZ SRPleťové tonikum LUMI REVELE, značka: L'OREAL PARIS. Foto: ÚVZ SRToaletná voda pre ženy ROMANTICS DREAMS, značka: Comin parfum. Foto: ÚVZ SRGuľôčkový dezodorant Amore e Psiche, značka: Comin parfum. Foto: ÚVZ SRToaletná voda SIGNATURE HOMME SPORT, značka: Comin parfum. FOTO: ÚVZ SRKrém na tvár ESSENTIALS SUPER IDRATANTE 24 H, značka: Nivea. Foto: ÚVZ SRToaletná voda pre ženy Milionaria donna, značka: Perfume de Qualitè. Foto: ÚVZ SR
Hnutie OĽANO mení názov. Bude sa volať "Obyčajní ľudia (OĽANO), Nezávislí kandidáti (NEKA), NOVA, Slobodní a zodpovední, Pačivale Roma, Magyar szívek". Kresťanská únia a Za ľudí zatiaľ chýbajú.
Oficiálna skratka hnutia bude OĽANO a priatelia. Do volieb teda ide opäť aj s hnutím NOVA. Informovali o tom šéf obyčajných ľudí Igor Matovič a predseda hnutia NOVA Gábor Grendel na piatkovej tlačovej konferencii.
Hlavný spojenec NOVA
"Ideme spoločne ďalej s hnutím NOVA," uviedol Matovič s tým, že ide o partnerskú spoluprácu. Vyzdvihol pritom nielen spoluprácu s Grendelom či Annou Andrejuvovou, ale aj s bývalým štátnym tajomníkom rezortu financií Marcelom Klimekom. "Do volieb musíme spojiť všetky sily," zdôraznil a upozornil na hrozbu prepadávania hlasov demokratických voličov v septembrových voľbách.
Grendel skonštatoval, že vďaka voľbám v roku 2020 boli zvolení do kľúčových funkcií v prokuratúre a polícii čestní ľudia, rozviazali sa ruky orgánom činným v trestnom konaní. "V hnutí NOVA nezabúdame na to, že pred voľbami v roku 2020 to vôbec také samozrejmé nebolo. Práve návrat mafiánskych praktík bude v stávke v predčasných voľbách v roku 2023," povedal. Skonštatoval, že mnohí si to možno neuvedomujú a podceňujú to vzhľadom na aktuálne témy, ako vojna, inflácia, energetická kríza. "Zodpovední politici musia vidieť aj o krok dopredu, pozerať sa do budúcnosti," dodal.
Zatiaľ bez Kresťanskej únie a Za ľudí
Matovič priblížil aj ostatné platformy, ktoré zahrnuli do svojho názvu. Šancu chce dať hnutie podľa jeho slov naďalej aj nezávislým kandidátom. Slobodní a zodpovední má byť platforma umiernených liberálov, ktorí už pôsobia v poslaneckom klube hnutia, ale aj pre nové osobnosti, ktoré ešte predstavia. Zvyšné dve platformy patria rómskej komunite Pačivale Roma a maďarskej komunite Magyar Szívek.
Na otázku o rokovaniach s inými stranami odpovedal, že ešte môžu pribudnúť do spolupráce ďalšie subjekty. Nevylúčil ani ďalšiu zmenu názvu. Otvorený je aj prípadnej volebnej koalícii. Ďalej rokujú aj so stranami Za ľudí a Kresťanská únia.
Matovič dodal, že so SMK a Alianciou nerokujú. Komunikoval však s predsedom Aliancie o tom, ako to u nich vyzerá a či pôjdu do volieb samostatne.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR zverejnilo v uplynulých dňoch výšku príspevku na edukačné publikácie zo štátneho rozpočtu na školský rok 2023/2024. Vydavatelia učebníc upozornili, že z minuloročných 11,4 milióna eur terajšie vedenie vyčlenilo sumu 5,5 milióna eur. Šéf rezortu Daniel Bútora tvrdí, že suma sa ešte môže zmeniť, no garantovať to zatiaľ nevie.
"Zníženie príspevku na učebnice o približne 58 percent pre základné školy, o 37 percent pre špeciálne základné školy, o takmer 32 percent pre gymnáziá a zníženie o 32 percent pre stredné odborné školy spôsobí, že školám budú chýbať elementárne prostriedky na vzdelávanie detí a rozdiely medzi žiakmi a študentami sa opäť ešte viac prehĺbia," konštatujú vydavatelia učebníc. Zároveň tvrdia, že zníženie celkových výdavkov na edukačné publikácie bude mať za následok, že školy nebudú schopné pre svojich žiakov zabezpečiť kvalitné učebné materiály na nový školský rok. Pripomenuli, že cena tlače aj papiera za posledný rok vzrástla o 40 percent.
Vydavatelia učebníc prostredníctvom otvoreného listu žiadajú ministra školstva o prehodnotenie výšky normatívu na žiaka. Bútora pripustil, že v minulosti boli na učebnice vyčlenené vyššie prostriedky, ktoré sa na tento zámer podarilo presunúť. "V tejto chvíli sme zverejnili to, čo sme vedeli. Ak tých peňazí bude viac, dáme vedieť. V tejto chvíli to neviem garantovať," povedal minister školstva.
Z príspevku na edukačné publikácie zo štátneho rozpočtu budú školy oprávnené obstarávať edukačné publikácie pre všetky predmety. Výnimkou sú edukačné publikácie pre cudzie jazyky, ktoré základné, špeciálne základné školy a gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom (pre prvý až štvrtý ročník) budú oprávnené nakupovať z prostriedkov mechanizmu plánu obnovy a odolnosti. Podľa informácií zverejnených na webe rezortu školstva má byť na tento zámer poskytnutých približne 3,5 milióna eur. "Zároveň budú školám poskytnuté aj nevyčerpané prostriedky určené na nákup edukačných publikácií pre cudzie jazyky v roku 2022," dodalo ministerstvo.
Na základe zverejneného príspevku na edukačné publikácie zo štátneho rozpočtu sa už podľa Mosta-Híd nedá hovoriť o bezplatnom vzdelávaní.
Učiteľom Slovenska sa stal Rastislav Očenáš, ktorý učí slovenčinu, matematiku a informatiku na Základnej školy v Sliači. Ide o druhého muža, ktorý získal toto ocenenie. „Rád deti provokujem úlohami, ktoré ich navedú k rozmýšľaniu o ich meste, ľuďoch, ktorí v ňom žijú, problémoch, ktoré sa ich osobne týkajú, i riešeniach, na ktorých i oni môžu participovať. Pri učení vždy hľadám zmysel – pýtam sa, ako dnešné vyučovanie zlepší zajtra život mojich žiakov,“ povedal ocenený Učiteľ Slovenska Očenáš.
Udelená bola aj Cena verejnosti, získala ju učiteľka geografie a biológie na druhom stupni Základnej školy Pavla Országha Hviezdoslava v Trstenej Ivica Dafčíková. Získala hlasy bezmála 5 400 hlasujúcich, z celkového počtu viac ako 17 500. Odovzdaná bola i Cena Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, a to po prvýkrát. Ako uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha, cieľom tejto ceny je oceňovať výnimočné výkony v oblasti podpory a posilňovania európskych hodnôt, ktoré sa zakladajú na ľudských právach, rovnosti, slobode, dôstojnosti, ale i demokracii a právnom štáte. Jej laureátkou sa stala učiteľka hudobnej výchovy Oľga Bystrianska zo ZŠ s MŠ A. Vagača v Detve. Ocenenia boli odovzdávané na slávnostnom galavečere v Moyzesovej sieni v Bratislave. V tlačovej správe o tom informovala Regina Ulejová z SKPR Strategies.
„Kvalitné a inšpiratívne učiteľky a učitelia sú pokladom každej spoločnosti, je však dôležité, aby sme ich ako spoločnosť dokázali dostatočne oceniť. Práve to je esenciou ocenenia Učiteľ Slovenska,“ vraví Zuzana Labašová z Komenského inštitútu CEEV Živica, ktorý je organizátorom ocenenia Učiteľ Slovenska. V aktuálnom ročníku bodovali učitelia, ktorí dokážu nielen odovzdávať vedomosti, ale aj viesť deti k tomu, aby mali otvorenú myseľ.
Odbornú porotu, ktorá vyberala laureáta, tvorili odborníci na vzdelávanie, ktorí sa dlhodobo venujú zlepšovaniu vzdelávania na Slovensku. Pôvodne bolo prihlásených 149. Z nich bolo vybraných 30 pedagógov, z ktorých napokon vybrali finálovú desiatku. Galavečer organizovali mimovládna nezisková organizácia CEEV Živica a Komenského inštitút. Záštitu nad ocenením prevzala prezidentka Zuzana Čaputová a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Ide o licencovaný slovenský variant medzinárodného ocenenia Global Teacher Prize.
Takmer polovica ľudí si je v súčasnosti schopná zo svojho príjmu niečo ušetriť. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV JOJ. Ďalších takmer 36 percent opýtaných žije "od výplaty k výplate", teda ich príjem pokrýva len aktuálne výdavky. Cez 13 percent respondentov sa vyjadrilo, že pri pokrývaní výdavkov musí čerpať z rezervy, z ušetrených alebo požičaných peňazí. K téme sa nevedeli vyjadriť, respektíve nechceli odpovedať takmer tri percentá oslovených.
Zo svojho príjmu si schopní si viac ušetriť muži, ktorých sa takto vyjadrilo 56 percent. Naopak, zo svojho príjmu si vie niečo odložiť 41 percent žien. Z finančnej rezervy pri platení výdavkov čerpá 16 percent žien a 10 percent mužov. Schopnosť niečo si z príjmu ušetriť pritom klesá so stúpajúcim vekom. Kým vo vekovej kategórii 18 až 33 rokov si dokáže niečo z príjmu odložiť 59 percent oslovených, vo veku 50 až 65 rokov je to 43 percent respondentov a vo veku nad 65 rokov 34 percent oslovených. Schopnosť si niečo ušetriť rastie so stupňom vzdelania. Z respondentov s vysokoškolským vzdelaním si z príjmu niečo odloží 66 percent ľudí, kým pri základnom alebo učňovskom vzdelaní bez maturity je to 33 percent oslovených.
Najväčšiu schopnosť si zo svojho príjmu niečo ušetriť majú voliči strán Sloboda a Solidarita a Progresívne Slovensko, ide o viac ako 70 percent voličov týchto strán. Vyššiu mieru šetrenia však majú aj voliči KDH, SNS a Republiky. Na opačnej strane stoja voliči hnutia Sme rodina, OĽaNO a Smer-SD, u ktorých schopnosť si niečo zo svojho príjmu odložiť deklarovalo menej ako 40 percent voličov týchto strán.
Prieskum zrealizovala v dňoch 4. až 10. mája na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov.
Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo videozáznam, ktorý zachytáva okamih, keď ruskú vojnovú loď Ivan Churs plaviacu sa v Čiernom mori zasiahol ukrajinský bezpilotný čln. Toto nové video spochybňuje tvrdenie Moskvy zo stredy, keď uviedla, že ukrajinský útok bol zmarený. Informovali o tom v noci na piatok britská stanica BBC a americká spravodajská televízia CNN.
Podľa BBC ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že na loď Ivan Churs plaviacu sa v Čiernom mori sa pokúsili zaútočiť tri ukrajinské bezpilotné plavidlá.
Rusko tvrdí, že posádke ruskej lode sa útočiace ukrajinské člny podarilo zničiť paľbou zo štandardnej výzbroje. Ubezpečilo tiež, že pri incidente, ktorý sa odohral v stredu skoro ráno, ruská loď nebola poškodená. "Loď Ivan Churs z Čiernomorskej flotily si ďalej plní misiu," doplnilo ruské ministerstvo obrany.
Zdieľalo aj zábery, ktoré zrejme ukazujú, že jedno z hladinových plavidiel exploduje, keď ho zasiahne streľba z ruskej lode.
https://www.youtube.com/watch?v=p_XyN66bYlM
Ukrajina ukázala záznam
Medzičasom americká televízia CNN na základe analýzy videa zverejneného Ukrajinou deklarovala, že záznam pravdepodobne naozaj zachytáva loď Ivan Churs.
Na záberoch však aj vidno, ako sa bezpilotný motorový čln vysokou rýchlosťou približuje k lodi Ivan Churs. Záznam sa preruší, keď sa plavidlo priblíži na vzdialenosť niekoľkých metrov od lode.
Ukrajinské ministerstvo vo svojom vyhlásení na sociálnych sieťach nespresňuje rozsah škôd, ktoré podľa neho ruská vojnová loď pri ukrajinskom útoku utrpela.
Nemenované zdroje však pre denník Ukrajinska pravda uviedli, že loď sa síce nepotopila, došlo však k jej zasiahnutiu i k značnému poškodeniu trupu a vybavenia. "Teraz ju Rusi narýchlo opravujú," uviedol zdroj.
Podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Antona Heraščenka dron "explodoval priamo pri boku lode a vážne ju poškodil".
When the russian reconnaissance ship "Ivan Khurs" met a Ukrainian drone. Indeed, a perfect match! pic.twitter.com/mW3clD0vHh
Ruské bojové lode a lietadlá sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 podieľali už na viacerých incidentoch v Čiernom mori.
V marci 2023 havaroval americký vojenský dron po zrážke s ruskou stíhačkou nad Čiernym morom. Táto konfrontácia vystupňovala napätie medzi Moskvou a Washingtonom a vynútila si aj zriedkavý telefonát vysokopostavených predstaviteľov americkej a ruskej armády.
V apríli 2022 sa potopil krížnik Moskva, pýcha ruskej Čiernomorskej flotily. Ukrajina oznámila, že loď zasiahla strelami Neptún. Podľa tvrdenia Kremľa to však bol následok výbuchu munície na palube.
CNN dodala, že požiadala ukrajinskú stranu o komentár k informáciám o lodi Ivan Churs, ale reakciu Kyjeva zatiaľ nemá.
