Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Potrebujeme lídrov ako Macron, ktorí budú rezať do živého, povedal Korčok

Francúzsky prezident Emmanuel Macron je výnimočný tým, že politiku chce naozaj robiť a nielen byť jej administrátorom a komentátorom. V relácii CD Klub Pavla Demeša v TASR TV to povedal bývalý minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok. Zároveň podotkol, že s vyjadreniami Macrona sa nie vždy úplne stotožňuje.

„Dnes je na európskej scéne málo politikov, ktorí budia pozornosť a hovoria o veciach nad rámec všeobecných uistení," opísal Korčok vyjadrovanie a štýl francúzskeho prezidenta. Macron sa podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie „neštíti kontroverzie".

Bývalý slovenský minister zahraničných vecí však zároveň podotkol, že v množstve vecí názor Francúzska nezdieľa, no oceňuje schopnosť francúzskeho prezidenta „rozčeriť pokojné vody". „Macron povedal, že Ukrajina nemôže z najbližšieho júlového samitu NATO vo Vilniuse odísť s prázdnymi rukami, lebo Ukrajina bráni aj nás," povedal o Macronovom prejave na stretnutí GLOBSEC v Bratislave. Korčok dodal, že garancie, ktoré Kyjev dostal v roku 1994 vo forme Budapeštianskeho memoranda, ktoré podpísalo aj Rusko, nestačia a Ukrajina musí dostať viac.

Francúzsky prezident tiež vyzval na čo najrýchlejšiu integráciu západného Balkánu a zdôraznil, že ak robia tamojšie štáty progres, musia mať aj výsledky. Korčok s tým však celkom nesúhlasí a tvrdí, že za mnohé veci nesú balkánske štáty vlastnú zodpovednosť. Upozornil, že na západnom Balkáne nemôže dochádzať k situáciám ako v Kosove a v Srbsku. „My za nich stabilitu a upevnenie demokratických princípov nedosiahneme," podotkol exminister.                 

Zároveň dodal, že tieto štáty sú síce frustrované, ale k tejto frustrácii sčasti prispievajú aj samy. Korčok zdôraznil, že „Slovensko je veľkým advokátom západného Balkánu, veľa vecí však majú v rukách tamojší predstavitelia".

(tasr)

Minúta  |  

Vyslanec pápeža Františka pre vojnu na Ukrajine ide na dva dni do Kyjeva s cieľom zmierniť napätie

Osobitný vyslanec pápeža Františka pre vojnu na Ukrajine, kardinál Matteo Zuppi, absolvuje v pondelok a utorok v Kyjeve rozhovory s ukrajinskými predstaviteľmi. TASR informáciu prebrala od agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Vatikánu.

„Hlavným účelom tejto iniciatívy je do hĺbky načúvať ukrajinským predstaviteľom o možných spôsoboch dosiahnutia spravodlivého mieru a podporiť prejavy ľudskosti na zmiernenie napätia," píše sa vo vyhlásení Vatikánu.

František v máji poveril Zuppiho úlohou „viesť mierovú misiu a pokúsiť sa zmierniť napätie v konflikte na Ukrajine".

Zuppi pochádza z katolíckej komunity Sant'Egidio, ktorá sa špecializuje na diplomaciu a mierové úsilie. V máji minulého roku ho zvolili za predsedu Talianskej biskupskej konferencie.

(tasr)

Minúta  |  

Austrálsky súd po 20 rokoch omilostil matku usvedčenú z vraždy štyroch detí

Austrálsky súd po 20 rokoch prepustil na slobodu Kathleen Folbiggovú, ktorá bola usvedčená zo zabitia svojich štyroch maloletých detí. Podľa najnovších dôkazov totiž deti mohli zomrieť aj z prirodzených príčin, informovala v pondelok agentúra AFP.

Päťdesiatpäťročnú Folbiggovú prezývali aj "najhoršia austrálska sériová vrahyňa". V roku 2003 ju súd uznal za vinnú zo zavraždenia jej troch detí a neúmyselného zabitia štvrtého. K úmrtiam detí došlo v rokoch 1989 až 1999.

Podľa pôvodnej obžaloby Folbiggová svoje deti vo veku deväť týždňov až troch rokov zadusila, no ona sa dlhodobo bránila tvrdením, že zomreli prirodzenou smrťou.

V roku 2021 viacerí austrálski aj zahraniční vedci spísali petíciu, v ktorej vyzývali na Folbiggovej prepustenie. Tvrdili, že nové forenzné dôkazy naznačujú, že smrť štyroch detí súvisela so vzácnymi genetickými mutáciami alebo vrodenými abnormalitami.

Generálny prokurátor austrálskeho štátu Nový Južný Wales Michael Daley vyhlásil, že Folbiggovej bola udelená milosť po rok trvajúcom vyšetrovaní, ktoré vyvolalo "dôvodné pochybnosti" o jej vine. Dodal, že celý proces bol pre všetkých zúčastnených "strašnou skúškou" a dúfa, že po 20 rokoch sa tak celú záležitosť podarí definitívne uzavrieť.

Aj Austrálska akadémia vied, ktorá spustenie vyšetrovania iniciovala, vyjadrila potešenie nad tým, že sa Folbiggová konečne "dočkala spravodlivosti".

(tasr)

Minúta  |  

Pri písomných maturitách sa opakujú stále tie isté nedostatky, konštatuje školská inšpekcia

Pri písomných maturitách sa opakujú stále tie isté nedostatky. Konštatuje to Štátna školská inšpekcia (ŠŠI), ktorá vykonala kontroly externej časti a písomnej internej časti maturitných skúšok. Tie sa uskutočnili v termíne od 14. do 17. marca na stredných školách.

Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská poznamenala, že stredné školy sú povinné pri realizácii uvedených častí maturitnej skúšky, ako aj pri hodnotení úloh s krátkou odpoveďou postupovať podľa pokynov vydaných Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVaM) s názvom Maturita 2023 a dodržiavať ich. "Potvrdil sa naďalej pretrvávajúci stav z predchádzajúcich školských rokov. Väčšina nedostatkov sa opäť zopakovala, pričom ide aj o závažnejšie chyby, napríklad nebola zabezpečená dôsledná kontrola dokumentov prevzatých od študentov alebo nebol dodržaný čas začiatku testovania, ktorý bol stanovený v harmonograme," povedala hlavná školská inšpektorka.

Ďalšími porušeniami pokynov vydaných NIVaM boli napríklad aj nezabezpečenie informovanosti žiakov o maturitných skúškach zverejnením kópií ukážok vyplnených odpoveďových hárkov na viditeľnom a žiakom prístupnom mieste, príslušných pokynov a k nim príslušnej prílohy či nepridelenie administrátorov náhodným výberom k jednotlivým skupinám žiakov. Ďalej ide aj o nedodržanie postupnosti pri rozdávaní odpoveďových hárkov a testov žiakom, nedodržanie striedavého rozdania testov s rôznym kódom či nedôsledné zadávanie pokynov, týkajúcich sa práce s testami pri ich administrácii a pri ich ukončovaní. Medzi ďalšie chyby patrila aj nedôsledná kontrola ukončenia práce žiakov po uplynutí času na administráciu testov externej časti maturitnej skúšky, nedodržanie stanoveného času na doručenie zadaní písomnej formy internej časti maturitnej skúšky do tried, ale aj nekorektné správanie administrátora pri testovaní prekladom výrazov, ako aj prekladom zadaní písomnej formy internej časti maturitnej skúšky do maďarského jazyka.

ŠŠI preto na úrovni systému zosumarizovala niekoľko odporúčaní pre školy. Odporúčania sa podľa slov hlavnej školskej inšpektorky týkajú aj žiakov so zdravotným znevýhodnením. "Tí by mali mať stanovenú minimálnu dĺžku prestávky a určený pomocný dozor počas zverejňovania zadaní písomných maturít. V skupinách s viacerými žiakmi so zdravotným znevýhodnením s rovnakým predĺžením času je potrebné stanoviť začiatok prestávky tak, aby začala v čase, keď test odovzdal posledný žiak skupiny," uzavrela Štofková Dianovská.

(tasr)

Minúta  |  

Na bojoch v ruskej Belgorodskej oblasti za zúčastňujú aj Poliaci, píšu médiá

Na bojoch v ruskej Belgorodskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou sa zúčastňujú aj poľskí vojaci. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na poľské médiá.

Títo vojaci sú členmi tzv. Poľského dobrovoľníckeho zboru a bojujú na strane ukrajinskej armády, píše DPA. Viaceré poľské médiá sa odvolávajú na vyjadrenia tohto zboru v aplikácii Telegram i na zverejnený videozáznam, ktorý zachytáva vojakov na ceste do Belgorodu.

Poľský dobrovoľnícky zbor bol založený vo februári. Najskôr boli jeho členmi len Poliaci. V súčasnosti pôsobia spolu s Ruským dobrovoľníckym zborom (RDK), ktorý vo vojne rozpútanej Ruskom bojuje na strane Ukrajiny. To, koľko Poliakov sa na bojoch zúčastňuje, nie na základe správ známe.

(tasr)

Minúta  |  

Stovky ľudí vo Švédsku vyjadrovali nespokojnosť s novým protiteroristickým zákonom

Stovky osôb v nedeľu v Štokholme vyjadrovali nespokojnosť s novým protiteroristickým zákonom. Ten bol prijatý s cieľom vyhovieť požiadavkám Turecka, ktoré blokuje vstup Švédska do NATO. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Demonštráciu organizovali skupiny blízke Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku zakázaná. Ankara počas uplynulého týždňa varovala, že teroristi majú vo Švédsku povolené demonštrovať, pripomína AFP.

"Idú po Kurdoch vo Švédsku," povedal v nedeľu pre AFP Tomas Pettersson, hovorca združenia, ktoré je proti členstvu Švédska v NATO. "Nie NATO, nie Erdoganovým zákonom vo Švédsku," dodal. Zákon bol podľa jeho slov prijatý s cieľom dosiahnuť zatknutie, súdny proces a vinníka, a (turecký prezident Recep Tayyip) Erdogan potom Švédsko pustí do NATO.

Erdogan je proti vstupu Švédska do NATO a opakovane túto krajinu obvinil, že poskytuje útočisko "teroristom", predovšetkým členom PKK. Švédsko s cieľom riešiť tieto obavy prijalo zákon, ktorý kriminalizuje členstvo v teroristických organizáciách.

Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström vo štvrtok pripomenul, že vo Švédsku vstupuje do platnosti nový protiteroristický zákon, čo je podľa dohody podpísanej s Tureckom posledný krok. Vyjadril presvedčenie, že na stretnutí so zástupcami Turecka už v najbližších dňoch dôjde k výraznému pokroku smerom k členstvu jeho krajiny.

Švédsko spoločne so susedným Fínskom oficiálne požiadalo o členstvo vlani. Fínsko sa oficiálne pripojilo k Aliancii v apríli tohto roka.

Turecko a Maďarsko sú jedinými krajinami NATO, ktoré ešte neratifikovali žiadosť Švédska o členstvo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.