Preskočiť na obsah
  |  

Britský minister zahraničných vecí sa v Kyjeve stretol so Zelenským

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok v Kyjeve stretol s britským ministrom zahraničných vecí Jamesom Cleverlym. TASR o tom informuje podľa britskej spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.

Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram napísal, že so šéfom britskej diplomacie diskutoval o dôležitých záležitostiach vrátane ukrajinského mierového plánu či očakávaniach Kyjeva od júlového samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse.

Zároveň poďakoval Británii za pokračujúcu podporu. Pripomenul, že v uplynulých týždňoch rokoval s britským premiérom Rishim Sunakom a podarilo sa im dosiahnuť „dôležité dohody".

Zelenskyj ocenil, že Spojené kráľovstvo poskytne výcvik ukrajinským pilotom na obsluhu amerických stíhačiek F-16.

Cleverly navštívil Kyjev vlani v novembri. Povedal, že teraz „vidí v meste viac života".

(tasr)

  |  

ESĽP prijal Haščákove sťažnosti pre zásah v sídle Penty

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) prijal sťažnosti Jaroslava Haščáka v súvislosti so zásahom v bratislavskom sídle finančnej skupiny Penta z decembra 2020. TASR o tom informoval jeho advokát Martin Škubla s tým, že by sa prípad mohol stať tzv. impact case, ktoré sa rozhodujú rýchlejšie vzhľadom na ich význam pre ochranu ľudských práv. Slovensko sa má podľa neho k prípadu vyjadriť do 20. septembra

"Na základe oznámenia ESĽP a odkazov na použiteľnú judikatúru v ňom je možné predpokladať, že procesná diskusia ESĽP so slovenskou vládou a sťažovateľom bude najmä o zlyhaní štátu pri plnení pozitívneho záväzku štátu nevystavovať J. Haščáka únikom z vyšetrovania do médií vrátane nesplnenej povinnosti štátu tieto úniky riadne vyšetriť," povedal Škubla. Poukázal na to, že jeho klient sa z hľadiska účinných prostriedkov nápravy "točí až doteraz v bludnom kruhu".

Ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že sťažnosti boli Slovensku Európskym súdom pre ľudské práva oficiálne oznámené. "Keďže ide o prebiehajúce konanie pred medzinárodným súdnym orgánom, nebudeme sa vyjadrovať k procesnej stratégii Slovenskej republiky ako žalovanej strany ani k možnému budúcemu obsahu vyjadrení Slovenskej republiky v konaní. Stanovisko štátu bude obsiahnuté v jeho vyjadreniach, ktoré budú predložené v konaní pred ESĽP," reagoval pre TASR Timotej Lauko z tlačového oddelenia rezortu.

Ozrejmil, že klasifikácia prípadu ako možný "impact case" znamená, že môže ísť o prípad dôležitý pre rozvoj systému ochrany ľudských práv, ktorý vyvoláva nové otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. "Prípady takéhoto charakteru ESĽP riešil, samozrejme, aj doteraz, nedávno však ESĽP zaviedol určitú kategorizáciu prípadov s cieľom zefektívniť svoje procesy. Takáto klasifikácia žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie ESĽP, v praxi má dosah iba na procesný postup ESĽP a strán konania," doplnil.

K zásahu ozbrojených policajtov došlo 1. decembra 2020 v bratislavskom Digital Parku v súvislosti s kauzou Gorila. Vtedajšieho šéfa Penty a finančníka Jaroslava Haščáka spolu s ďalšími obvinili z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, niekoľko týždňov bol vo väzbe. Generálna prokuratúra SR obvinenie koncom augusta 2021 zrušila. Ministerstvo spravodlivosti SR sa neskôr v mene štátu finančníkovi ospravedlnilo za nezákonne vznesené obvinenie a väzobné stíhanie. Finančníka a ďalších ľudí v súvislosti s kauzou v decembri 2022 opäť obvinili.

(tasr)

  |  

Kyjev: Pri Bachmute sme zaznamenali určité zisky. Nepriateľ je v defenzíve

Ukrajinská armáda podniká na niektorých častiach frontovej línie "ofenzívne operácie" a zaznamenala istý postup v Bachmute na východe Ukrajiny. V pondelok to uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Bachmut v Doneckej oblasti ostáva epicentrom bojov, spresnila Maľarová. "Dosahujeme určité úspechy... Na juhu je nepriateľ v defenzíve," dodala.

Dobytie Bachmutu 20. mája po mesiacoch krutých bojov oznámil šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevegnij Prigožin. Kyjev úplné dobytie tohto mesta poprel.

Prigožin minulý týždeň oznámil, že takmer všetci jeho bojovníci sa už z Bachmutu stiahli a pozície odovzdali ruskej armáde. V pondelok uviedol, že ukrajinské sily zaznamenali pri Bachmute určité zisky.

Maľarová tiež povedala, že Rusko "aktívne šíri informácie o protiofenzíve, aby odviedlo pozornosť od porážok pri Bachmute".

Bachmut podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva však tvrdila, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup v Donbase.

(tasr)

  |  

Hackeri v rádiách podľa vyjadrenia Kremľa odvysielali falošný príhovor Putina

Kremeľ v pondelok uviedol, že niekoľko ruských rozhlasovaných staníc napadli hackeri a odvysielali falošný príhovor prezidenta Vladimira Putina. V ňom ohlásil prienik ukrajinských síl do troch ruských regiónov hraničiacich s Ukrajinou a núdzové opatrenia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Vo falošnom Putinovom príhovore zaznelo, že "ukrajinské jednotky po zuby vyzbrojené Severoatlantickou alianciou a so súhlasom a podporou Washingtonu napadli Kurskú, Belgorodskú, Briansku oblasť". Príhovor je naďalej prístupný na sociálnych sieťach.

Hlas, ktorý sa podobal Putinovmu, tiež oznámil vyhlásenie stanného práva, všeobecnú mobilizáciu a evakuáciu civilistov z týchto troch administratívnych celkov.

"Bol to rozhodne hackerský útok," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Úrady v Belgorodskej oblasti uviedli, že išlo o deepfake s cieľom "zasiať paniku medzi obyvateľov". Predstavitelia susednej Voronežskej oblasti tiež upozornili svojich obyvateľov na možné hackerské útoky na rozhlasové stanice.

Rozhlasová stanice MIR označila hackerský útok za provokáciu a spresnila, že trval zhruba 40 minút.

(tasr)

  |  

Lídri B9 a NATO budú v Bratislave rokovať o otázkach bezpečnosti, avizovala prezidentka

Prezidenti Bukureštskej deviatky (B9) budú v utorok (6. júna) na samite v Bratislave rokovať o viacerých otázkach spojených s bezpečnosťou regiónu a o dosahoch pokračujúcej ruskej vojenskej agresie na Ukrajine na región strednej Európy. Na stretnutí sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to avizovala na sociálnej sieti.

"Lídri Bukureštskej deviatky sa pravidelne stretávajú od roku 2015, aby zladili svoje pozície pred riadnym samitom NATO. Na moje pozvanie pricestujú do Bratislavy prezidenti Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska a Rumunska," priblížila prezidentka. Rokovanie sa uskutoční na Bratislavskom hrade.

Generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga prijme Čaputová ešte pred začiatkom samitu aj v Prezidentskom paláci. Popoludní sa s ním stretne aj premiér Ľudovít Ódor.

Skupina B9 spája krajiny východného krídla Aliancie. Vznikla z iniciatívy prezidentov Poľska a Rumunska a prvé stretnutie lídrov jej krajín sa uskutočnilo v Bukurešti. V Bratislave pôjde o ôsme stretnutie jej lídrov.

(tasr)

  |  

Súd Európskej únie rozhodol, že poľská reforma súdnictva porušuje únijné právo

Súdny dvor Európskej únie v pondelok vydal rozhodnutie, podľa ktorého poľská reforma súdnictva z roku 2019 porušuje spoločnú legislatívu Európskej únie. Informuje o tom spravodajca TASR.

Poľsko 20. decembra 2019 zákonom zmenilo vnútroštátne právne predpisy o organizácii všeobecných súdov, správnych súdov a Najvyššieho súdu. EK preto v žalobe navrhovala, aby Súdny dvor Európskej únie (EÚ) rozhodol, že novela poľského zákona porušuje viaceré ustanovenia spoločnej európskej legislatívy.

Pondelňajší rozsudok potvrdil, že kontrola dodržiavania hodnôt a zásad, akými sú právny štát, účinná súdna ochrana a nezávislosť súdnictva, zo strany členského štátu patrí plne do jeho právomoci. Členské štáty sú však pri výkone tejto právomoci povinné dodržiavať právo EÚ, aby nedošlo k znižovaniu úrovne právnej úpravy v oblasti organizácie súdnictva a nebudú ohrozovať nezávislosť sudcov.

Súdny dvor EÚ zopakoval svoje predošlé posúdenie z júla 2021, podľa ktorého disciplinárny senát Najvyššieho súdu nespĺňa požiadavku nezávislosti a nestrannosti.

EK tvrdila, že novela poľského zákona zveruje disciplinárnemu senátu, ktorého nezávislosť a nestrannosť nie sú zaručené, právomoc rozhodovať vo veciach s priamym vplyvom na postavenie a výkon funkcie sudcov. Táto právna úprava preto zasahuje do nezávislosti sudcov.

EK tiež tvrdila, že novela zákona sudcom ukladá povinnosť poskytovať informácie o svojich aktivitách v združeniach alebo organizáciách a tieto informácie sa zverejňujú, čím dochádza k porušeniu práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov.

V priebehu konania bola Poľsku uložená povinnosť platiť EK penále milión eur denne. Súd to považoval za nevyhnutné, aby Varšava zaistila účinnosť predbežných opatrení z júla 2021 a neuplatňovali sa ustanovenia novely zákona napadnuté EK. Penále sa 21. apríla 2023 znížili na 500.000 eur denne.

Uznesenia o penále prestávajú platiť po vyhlásení rozsudku, Poľsko však musí zaplatiť penále splatné za uplynulé obdobie.

(tasr)