Preskočiť na obsah
  |  

Istanbulský dohovor nie je záväzný pre Slovensko, pristúpila k nemu EÚ, tvrdí rezort justície

Prijatie Istanbulského dohovoru Radou Európskej únie nemá priamy okamžitý následok pre Slovensko. Ako pre TASR vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, Európska únia (EÚ) ho môže napĺňať v rámci oblastí, kde na ňu členské štáty preniesli právomoc. Ide o oblasti správy inštitúcií EÚ a justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vrátenia a vyhostenia.

„Dohovor nie je záväzný pre Slovensko, pristúpila k nemu Európska únia, nie Slovenská republika," uviedol rezort. Ako doplnil, v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoci, už teraz tvorí spoločnú politiku a právnu úpravu, teda smernice či nariadenia. „Zmeny po pristúpení by nastali iba v prípade, že platné EÚ predpisy sú s dohovorom v rozpore, čo nie je v zásade tá situácia," poznamenal.

Priamy následok pre SR podľa ministerstva nie je. V prípade prijatia zmien v európskom aquis (právnych predpisoch), aby bol v súlade s dohovorom, by ich implementácii predchádzali rokovania. „Ako príklad možno uviesť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému pristúpila EÚ aj SR pred desiatimi rokmi, ale dodnes nie je princíp primeraných úprav z dohovoru napríklad zahrnutý v antidiskriminačnej legislatíve EÚ, kde prebiehajú blokované technické rokovania celých desať rokov," načrtol rezort. Dodal, že vnútorná správa inštitúcií EÚ sa SR vôbec nedotýka.

Ministerstvo poukázalo aj na deklaráciu zahrnutú v dokumentoch prijatých Radou EÚ, ktorá obmedzuje právomoci EÚ v tejto oblasti. „Pristúpením Únie k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, nie je dotknutá právomoc členských štátov, pokiaľ ide o ratifikáciu, prijatie alebo schválenie dohovoru, v záležitostiach, ktoré patria do ich vnútroštátnych právomocí," citoval rezort.

Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je podľa MS komplexná, štandardná medzinárodná zmluva prijatá Radou Európy na ochranu žien, mužov a detí pred násilím, obsahujúca návrhy opatrení pre zmluvné štáty od prevencie, podpory obetí, spolupráce orgánov a inštitúcií až po oblasť civilných a trestných konaní, ktorú podpísalo a ratifikovalo 38 zo 46 krajín Rady Európy.

Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe. Predložený bol v roku 2011 a platnosť nadobudol v roku 2014. O otázke vstupu EÚ ako celku sa v Rade EÚ dlhodobo rokovalo. Proces bol zdĺhavý aj pre odpor niekoľkých členských štátov. V októbri 2021 Súdny dvor EÚ predložil stanovisko k ratifikačnému procesu a rozhodol, že EÚ môže byť súčasťou Istanbulského dohovoru aj napriek tomu, že niektoré členské krajiny dohovor nechcú ratifikovať.

EP s tým súhlasil na májovom zasadnutí v Štrasburgu a minulý týždeň sa k nemu pripojila aj Rada EÚ. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dohovor najmä pre obavy z prieniku spornej rodovej ideológie neratifikovali.

https://standard.sk/358231/ako-europsky-parlament-kde-nic-tu-nic-nenapadne-schvalil-istanbulsky-dohovor/

(tasr/tod)

  |  

Britský minister zahraničných vecí sa v Kyjeve stretol so Zelenským

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok v Kyjeve stretol s britským ministrom zahraničných vecí Jamesom Cleverlym. TASR o tom informuje podľa britskej spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.

Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram napísal, že so šéfom britskej diplomacie diskutoval o dôležitých záležitostiach vrátane ukrajinského mierového plánu či očakávaniach Kyjeva od júlového samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse.

Zároveň poďakoval Británii za pokračujúcu podporu. Pripomenul, že v uplynulých týždňoch rokoval s britským premiérom Rishim Sunakom a podarilo sa im dosiahnuť „dôležité dohody".

Zelenskyj ocenil, že Spojené kráľovstvo poskytne výcvik ukrajinským pilotom na obsluhu amerických stíhačiek F-16.

Cleverly navštívil Kyjev vlani v novembri. Povedal, že teraz „vidí v meste viac života".

(tasr)

  |  

ESĽP prijal Haščákove sťažnosti pre zásah v sídle Penty

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) prijal sťažnosti Jaroslava Haščáka v súvislosti so zásahom v bratislavskom sídle finančnej skupiny Penta z decembra 2020. TASR o tom informoval jeho advokát Martin Škubla s tým, že by sa prípad mohol stať tzv. impact case, ktoré sa rozhodujú rýchlejšie vzhľadom na ich význam pre ochranu ľudských práv. Slovensko sa má podľa neho k prípadu vyjadriť do 20. septembra

"Na základe oznámenia ESĽP a odkazov na použiteľnú judikatúru v ňom je možné predpokladať, že procesná diskusia ESĽP so slovenskou vládou a sťažovateľom bude najmä o zlyhaní štátu pri plnení pozitívneho záväzku štátu nevystavovať J. Haščáka únikom z vyšetrovania do médií vrátane nesplnenej povinnosti štátu tieto úniky riadne vyšetriť," povedal Škubla. Poukázal na to, že jeho klient sa z hľadiska účinných prostriedkov nápravy "točí až doteraz v bludnom kruhu".

Ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že sťažnosti boli Slovensku Európskym súdom pre ľudské práva oficiálne oznámené. "Keďže ide o prebiehajúce konanie pred medzinárodným súdnym orgánom, nebudeme sa vyjadrovať k procesnej stratégii Slovenskej republiky ako žalovanej strany ani k možnému budúcemu obsahu vyjadrení Slovenskej republiky v konaní. Stanovisko štátu bude obsiahnuté v jeho vyjadreniach, ktoré budú predložené v konaní pred ESĽP," reagoval pre TASR Timotej Lauko z tlačového oddelenia rezortu.

Ozrejmil, že klasifikácia prípadu ako možný "impact case" znamená, že môže ísť o prípad dôležitý pre rozvoj systému ochrany ľudských práv, ktorý vyvoláva nové otázky týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. "Prípady takéhoto charakteru ESĽP riešil, samozrejme, aj doteraz, nedávno však ESĽP zaviedol určitú kategorizáciu prípadov s cieľom zefektívniť svoje procesy. Takáto klasifikácia žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie ESĽP, v praxi má dosah iba na procesný postup ESĽP a strán konania," doplnil.

K zásahu ozbrojených policajtov došlo 1. decembra 2020 v bratislavskom Digital Parku v súvislosti s kauzou Gorila. Vtedajšieho šéfa Penty a finančníka Jaroslava Haščáka spolu s ďalšími obvinili z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti, niekoľko týždňov bol vo väzbe. Generálna prokuratúra SR obvinenie koncom augusta 2021 zrušila. Ministerstvo spravodlivosti SR sa neskôr v mene štátu finančníkovi ospravedlnilo za nezákonne vznesené obvinenie a väzobné stíhanie. Finančníka a ďalších ľudí v súvislosti s kauzou v decembri 2022 opäť obvinili.

(tasr)

  |  

Kyjev: Pri Bachmute sme zaznamenali určité zisky. Nepriateľ je v defenzíve

Ukrajinská armáda podniká na niektorých častiach frontovej línie "ofenzívne operácie" a zaznamenala istý postup v Bachmute na východe Ukrajiny. V pondelok to uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Bachmut v Doneckej oblasti ostáva epicentrom bojov, spresnila Maľarová. "Dosahujeme určité úspechy... Na juhu je nepriateľ v defenzíve," dodala.

Dobytie Bachmutu 20. mája po mesiacoch krutých bojov oznámil šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevegnij Prigožin. Kyjev úplné dobytie tohto mesta poprel.

Prigožin minulý týždeň oznámil, že takmer všetci jeho bojovníci sa už z Bachmutu stiahli a pozície odovzdali ruskej armáde. V pondelok uviedol, že ukrajinské sily zaznamenali pri Bachmute určité zisky.

Maľarová tiež povedala, že Rusko "aktívne šíri informácie o protiofenzíve, aby odviedlo pozornosť od porážok pri Bachmute".

Bachmut podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva však tvrdila, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup v Donbase.

(tasr)

  |  

Hackeri v rádiách podľa vyjadrenia Kremľa odvysielali falošný príhovor Putina

Kremeľ v pondelok uviedol, že niekoľko ruských rozhlasovaných staníc napadli hackeri a odvysielali falošný príhovor prezidenta Vladimira Putina. V ňom ohlásil prienik ukrajinských síl do troch ruských regiónov hraničiacich s Ukrajinou a núdzové opatrenia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Vo falošnom Putinovom príhovore zaznelo, že "ukrajinské jednotky po zuby vyzbrojené Severoatlantickou alianciou a so súhlasom a podporou Washingtonu napadli Kurskú, Belgorodskú, Briansku oblasť". Príhovor je naďalej prístupný na sociálnych sieťach.

Hlas, ktorý sa podobal Putinovmu, tiež oznámil vyhlásenie stanného práva, všeobecnú mobilizáciu a evakuáciu civilistov z týchto troch administratívnych celkov.

"Bol to rozhodne hackerský útok," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Úrady v Belgorodskej oblasti uviedli, že išlo o deepfake s cieľom "zasiať paniku medzi obyvateľov". Predstavitelia susednej Voronežskej oblasti tiež upozornili svojich obyvateľov na možné hackerské útoky na rozhlasové stanice.

Rozhlasová stanice MIR označila hackerský útok za provokáciu a spresnila, že trval zhruba 40 minút.

(tasr)

  |  

Lídri B9 a NATO budú v Bratislave rokovať o otázkach bezpečnosti, avizovala prezidentka

Prezidenti Bukureštskej deviatky (B9) budú v utorok (6. júna) na samite v Bratislave rokovať o viacerých otázkach spojených s bezpečnosťou regiónu a o dosahoch pokračujúcej ruskej vojenskej agresie na Ukrajine na región strednej Európy. Na stretnutí sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to avizovala na sociálnej sieti.

"Lídri Bukureštskej deviatky sa pravidelne stretávajú od roku 2015, aby zladili svoje pozície pred riadnym samitom NATO. Na moje pozvanie pricestujú do Bratislavy prezidenti Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska a Rumunska," priblížila prezidentka. Rokovanie sa uskutoční na Bratislavskom hrade.

Generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga prijme Čaputová ešte pred začiatkom samitu aj v Prezidentskom paláci. Popoludní sa s ním stretne aj premiér Ľudovít Ódor.

Skupina B9 spája krajiny východného krídla Aliancie. Vznikla z iniciatívy prezidentov Poľska a Rumunska a prvé stretnutie lídrov jej krajín sa uskutočnilo v Bukurešti. V Bratislave pôjde o ôsme stretnutie jej lídrov.

(tasr)