Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ECB možno po lete opäť zvýši sadzby, znie z jej vedenia

Európska centrálna banka (ECB) potrebuje ešte niekoľko ďalších zvýšení úrokových sadzieb, aby obmedzila infláciu. A nie je isté, či sadzby dosiahnu toto leto svoj vrchol. Vyhlásil to v pondelok prezident Bundesbank a člen Rady guvernérov ECB Joachim Nagel. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

ECB od júla 2022 zvýšila svoje úrokové sadzby rekordným tempom, najrýchlejším v jej histórii, po tom, ako inflácia vlani na jeseň dosiahla dvojciferné hodnoty. Mnohí členovia banky tvrdia, že sprísňovanie menovej politiky je vo svojej poslednej fáze a konečná úroková sadzba je už na dohľad.

Nagelove komentáre patria medzi najtvrdšie tzv. jastrabie v rámci 26-člennej Rady guvernérov a spochybňujú stávky na trhoch, podľa ktorých depozitná sadzba ECB dosiahne svoj vrchol na úrovni 3,75 percenta už v júli a v budúcom roku klesne.

"Z dnešného pohľadu je ešte potrebných niekoľko ďalších zvýšení sadzieb," povedal Nagel, podľa ktorého nie je isté, že v lete dosiahnu úroky svoj vrchol.

Zvýšenie úrokových sadzieb ECB na jej najbližšom zasadaní 15. júna sa považuje za hotovú vec. A mnohí jej predstavitelia naznačili, že aj v júli je pravdepodobný ich nárast, ale len málo z nich sa odvážilo diskutovať o vyhliadkach po letnej prestávke.

Problémom je, že základná, tzv. jadrová inflácia (bez nestálych cien potravín a energií) je tvrdohlavo vysoká. Poháňa ju rýchly rast miezd a silný dopyt po službách. To signalizuje, že dostať infláciu späť na cieľovú úroveň ECB, ktorou sú 2 percentá, do roku 2025 môže byť ťažké.

Hoci jadrová inflácia v máji klesla viac, ako sa očakávalo, a to na 5,3 percenta z 5,6 percenta v apríli, Nagel to nepovažuje za významnú zmenu. "Základné cenové tlaky sú príliš vysoké a zatiaľ nevykazujú žiadne známky zmiernenia," povedal. "Musíme byť ešte vytrvalejší ako súčasná inflácia," dodal.

Keď úrokové sadzby dosiahnu vrchol, budú musieť zostať stabilné, kým nebude bez pochybností jasné, že rast cien v blízkej budúcnosti klesne späť na 2 percentá, čo je cieľ ECB, dodal Nagel.

Pokiaľ ide o hospodársky rast Nemecka, najväčšej ekonomiky eurozóny, Nagel povedal, že je opatrne optimistický, napriek tomu, že sa prepadlo do recesie v 1. štvrťroku. Niekoľko problémov však stále ohrozuje konkurencieschopnosť Nemecka a vyžaduje si pozornosť, upozornil Nagel.

Rozsiahly nemecký priemyselný sektor je závislý od exportu a jeho "veľká globálna stopa" ho robí zraniteľným v prípade napätia v obchode, pričom vysoké náklady na energie a zmenšujúci sa domáci trh práce oslabujú jeho vyhliadky.

Podľa Nagela pre firmy má ekonomický zmysel prerobiť svoje dodávateľské reťazce. Nemecko musí tiež zvýšiť svoju pracovnú silu, ale vzhľadom na prirodzený úbytok pracovnej sily bude možno potrebných viac kvalifikovaných imigrantov, dodal.

Aj šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová v pondelok povedala Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti, že cenové tlaky v eurozóne sú silné. A dala jasne najavo, že banka zvýši úrokové sadzby dostatočne vysoko na to, aby znížila infláciu a ponechala ich zvýšené "tak dlho, ako to bude potrebné".

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia žiada, aby sa okamžite začal označovať obsah vytvorený umelou inteligenciou

Európska komisia (EK) v pondelok vyzvala veľké internetové platformy, aby okamžite začali označovať obsah, ktorý vytvorila umelá inteligencia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Dobrovoľné označovanie textov alebo vizuálov vytvorených algoritmami by malo pomôcť používateľom rozlíšiť ich od obsahu vytvoreného ľuďmi, uviedla podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.

Podľa nej sú softvéry "schopné v priebehu niekoľkých sekúnd vytvárať zložitý, zdanlivo dobre stvárnený obsah a vizuály", generovať obrázky vymyslených udalostí alebo napodobňovať hlas človeka. "Nové technológie prinášajú nové výzvy v boji proti dezinformáciám," povedala eurokomisárka.

Internetové platformy majú podľa nej "zaviesť technológiu na rozpoznanie takéhoto obsahu a jasne ho označiť používateľom". Dodala, že od výkonného riaditeľa spoločnosti Google Sundara Pichaia sa dozvedela, že technológia na detekciu a označovanie obsahu generovaného umelou inteligenciou už bola vyvinutá.

Jourová uviedla, že s označovaním obsahu by sa malo začať okamžite a na dobrovoľnej báze ho majú zaviesť spoločnosti, ktoré sú signatármi Kódexu postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií.

Kódex podpísalo 44 firiemv vrátane technologických gigantov ako Google, Meta, Microsoft a TikTok. Twitter v máji od kódexu odstúpil.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko odmietlo verdikt o reforme justície. Minister označil Súdny dvor EÚ za skorumpovaný

Poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro označil v pondelok Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) za „skorumpovaný" a odmietol jeho rozhodnutie, podľa ktorého poľská reforma súdnictva z roku 2019 porušuje legislatívu EÚ. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a DPA.

„Tento verdikt nenapísali sudcovia, ale politici, pretože predstavuje jasné porušenie európskych zmlúv," vyhlásil Ziobro a dodal: „Najvyšší európsky súd je skorumpovaný."

Európska komisia, ktorá Poľsko žalovala za zasahovanie do nezávislosti sudcov a nerešpektovania ich súkromného života, pondelkové rozhodnutie SDEÚ privítala. Ide podľa nej o „definitívne vyriešenie tejto záležitosti".

„Dnešok je dôležitým dňom pre obnovenie nezávislého súdnictva v Poľsku," povedal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders. „Po dnešnom rozhodnutí musí byť (poľský) zákon o súdnictve náležite prispôsobený... Naliehavo žiadam poľské orgány, aby sa týmto rozsudkom v plnej miere riadili," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý viceprezident USA Pence začal kampaň. Postaví sa proti svojmu exšéfovi Trumpovi

Bývalý americký viceprezident Mike Pence v pondelok odovzdal federálnej volebnej komisii dokumenty, ktorými deklaroval, že sa bude uchádzať o republikánsku nomináciu v budúcoročných prezidentských voľbách. TASR prevzala správu z agentúr AP a AFP.

Pence tak vstúpil do boja o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany proti svojmu bývalému „šéfovi" Donaldovi Trumpovi.

Pence (63) plánuje svoju kandidatúru oznámiť v stredu, v deň svojich 64. narodenín, prostredníctvom videoodkazu a tiež na podujatí v americkom štáte Iowa, povedali pre agentúru AP ľudia oboznámení so záležitosťou.

Pence pôsobil ako viceprezident Donalda Trumpa, ktorý svoju kandidatúru ohlásil už vlani v novembri. Kampaň pred prezidentskými voľbami 2024 nedávno odštartoval aj republikánsky guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis.

Mike Pence stál za Trumpom počas celého ich spoločného úradovania v rokoch 2017–2021. Po Trumpovej volebnej porážke sa však od neho začal čoraz viac dištancovať – prispel k tomu aj útok demonštrantov na Kapitol zo 6. januára 2021.

Podľa prieskumov je favoritom na zisk republikánskej nominácie Trump, druhé miesto si naďalej drží DeSantis.

Pence predstavuje pre voličov spoľahlivého konzervatívca, ktorý sa hlási k mnohým postojom Trumpovej administratívy. Snaží sa však prezentovať ako umiernenejšia alternatíva k exprezidentovi a tých republikánskych voličov, ktorých odradzuje Trumpova konfrontačná rétorika a správanie.

Bývalý viceprezident viackrát upozornil na rastúci populizmus v Republikánskej strane, analytici ho vnímajú ako jediného tradičného konzervatívneho kandidáta.

AP pripomína, že v amerických prezidentských voľbách sa podarilo zvíťaziť iba šiestim bývalým viceprezidentom. Jedným z nich je i súčasný prezident Biden, ktorý sa na budúci rok bude uchádzať o znovuzvolenie.

(tasr)

Minúta  |  

Istanbulský dohovor nie je záväzný pre Slovensko, pristúpila k nemu EÚ, tvrdí rezort justície

Prijatie Istanbulského dohovoru Radou Európskej únie nemá priamy okamžitý následok pre Slovensko. Ako pre TASR vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, Európska únia (EÚ) ho môže napĺňať v rámci oblastí, kde na ňu členské štáty preniesli právomoc. Ide o oblasti správy inštitúcií EÚ a justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vrátenia a vyhostenia.

„Dohovor nie je záväzný pre Slovensko, pristúpila k nemu Európska únia, nie Slovenská republika," uviedol rezort. Ako doplnil, v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoci, už teraz tvorí spoločnú politiku a právnu úpravu, teda smernice či nariadenia. „Zmeny po pristúpení by nastali iba v prípade, že platné EÚ predpisy sú s dohovorom v rozpore, čo nie je v zásade tá situácia," poznamenal.

Priamy následok pre SR podľa ministerstva nie je. V prípade prijatia zmien v európskom aquis (právnych predpisoch), aby bol v súlade s dohovorom, by ich implementácii predchádzali rokovania. „Ako príklad možno uviesť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému pristúpila EÚ aj SR pred desiatimi rokmi, ale dodnes nie je princíp primeraných úprav z dohovoru napríklad zahrnutý v antidiskriminačnej legislatíve EÚ, kde prebiehajú blokované technické rokovania celých desať rokov," načrtol rezort. Dodal, že vnútorná správa inštitúcií EÚ sa SR vôbec nedotýka.

Ministerstvo poukázalo aj na deklaráciu zahrnutú v dokumentoch prijatých Radou EÚ, ktorá obmedzuje právomoci EÚ v tejto oblasti. „Pristúpením Únie k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, nie je dotknutá právomoc členských štátov, pokiaľ ide o ratifikáciu, prijatie alebo schválenie dohovoru, v záležitostiach, ktoré patria do ich vnútroštátnych právomocí," citoval rezort.

Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je podľa MS komplexná, štandardná medzinárodná zmluva prijatá Radou Európy na ochranu žien, mužov a detí pred násilím, obsahujúca návrhy opatrení pre zmluvné štáty od prevencie, podpory obetí, spolupráce orgánov a inštitúcií až po oblasť civilných a trestných konaní, ktorú podpísalo a ratifikovalo 38 zo 46 krajín Rady Európy.

Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe. Predložený bol v roku 2011 a platnosť nadobudol v roku 2014. O otázke vstupu EÚ ako celku sa v Rade EÚ dlhodobo rokovalo. Proces bol zdĺhavý aj pre odpor niekoľkých členských štátov. V októbri 2021 Súdny dvor EÚ predložil stanovisko k ratifikačnému procesu a rozhodol, že EÚ môže byť súčasťou Istanbulského dohovoru aj napriek tomu, že niektoré členské krajiny dohovor nechcú ratifikovať.

EP s tým súhlasil na májovom zasadnutí v Štrasburgu a minulý týždeň sa k nemu pripojila aj Rada EÚ. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dohovor najmä pre obavy z prieniku spornej rodovej ideológie neratifikovali.

https://standard.sk/358231/ako-europsky-parlament-kde-nic-tu-nic-nenapadne-schvalil-istanbulsky-dohovor/

(tasr/tod)

Minúta  |  

Britský minister zahraničných vecí sa v Kyjeve stretol so Zelenským

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok v Kyjeve stretol s britským ministrom zahraničných vecí Jamesom Cleverlym. TASR o tom informuje podľa britskej spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.

Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram napísal, že so šéfom britskej diplomacie diskutoval o dôležitých záležitostiach vrátane ukrajinského mierového plánu či očakávaniach Kyjeva od júlového samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse.

Zároveň poďakoval Británii za pokračujúcu podporu. Pripomenul, že v uplynulých týždňoch rokoval s britským premiérom Rishim Sunakom a podarilo sa im dosiahnuť „dôležité dohody".

Zelenskyj ocenil, že Spojené kráľovstvo poskytne výcvik ukrajinským pilotom na obsluhu amerických stíhačiek F-16.

Cleverly navštívil Kyjev vlani v novembri. Povedal, že teraz „vidí v meste viac života".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.