Jaroslav Slašťan má medvede rád, vidieť to na iskre v jeho oku. Rozumie im a vie o nich fascinujúco rozprávať. Poznáme sa už dlhšie, ale len cez e-mail. Keď sme sa minulý týždeň stretli na odovzdávaní cien Fra Angelica, kde bol jedným z ocenených, o medveďoch rozprával tak pútavo, že by som ho dokázal počúvať celý večer. Dohodli sme si rozhovor a keď potom prišla smutná správa o ľudskej obeti, ktorú zabil medveď, nedalo sa inak a rozhovor sme urýchlili. Zdržalo ho len to, že musel vyraziť na zásah.

Pitva 57-ročného muža z Liptova ukázala, že zahynul po útoku medveďa. Majú sa ľudia báť medveďov? Útočia na nás?

Človek nepredstavuje pre medveďa potravu. Vždy ak dôjde k útoku medveďa na človeka, ide o obranný útok a nie predačný. Útoky medveďa na človeka sú vzácne, ale stávajú sa. Ich dôvodom je strach medveďa zo stretnutia s človekom, stres, vydráždenie psami, prípadne obrana svojho potomstva.  

Vieme, ako mohlo dôjsť k tomuto útoku, čo sa presne stalo?

Štátna ochrana prírody SR nepozná okolnosti, ako k tejto udalosti došlo. Pripravujeme rekonštrukciu toho, čo sa stalo v doline Banskô, v lokalite Vyšné Kobyliarky. Došlo k tomu v ochrannom pásme NAPANT-u, mimo turistického chodníka. Všetko ostatné je zatiaľ v štádiu vyšetrovania.

Je však prinajmenšom zarážajúce a nepochopiteľné, že užívateľ poľovného revíru v Liptovskej Lúžnej (v tomto prípade Lesy SR) k tak závažnej veci, ako je podozrenie z usmrtenia človeka medveďom hnedým, neprizval žiadneho členov Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorí sú súčasne zamestnancami Štátnej ochrany prírody SR. O tejto tragédii sa Štátna ochrana prírody dozvedela až po tom, ako nás kontaktovali médiá.

Ak človek stretne medveďa, čo má robiť, aby minimalizoval nebezpečenstvo?

Medveď nestojí o stretnutie s človekom, zvyčajne sa snaží ľuďom vyhnúť, niekedy si nás ale všimnúť nemusí. V lese a jeho blízkosti treba byť preto ostražitý, predovšetkým ráno, večer a v noci, ale tiež počas dňa v hustej vegetácii alebo blízko zdrojov potravy. Obzvlášť pozorní by sme mali byť pri pohybe v hustom poraste, na miestach s hojnosťou lesných plodov, pri zdochlinách, zlej viditeľnosti alebo počuteľnosti, respektíve ak sa pohybujeme proti vetru, pri tečúcej vode a podobne. Pri obmedzenej viditeľnosti pomôže zvukový prejav – ako pískanie, tlieskanie, hlasnejší rozhovor, – na základe ktorého má medveď možnosť zareagovať na blížiaceho sa človeka a vyhnúť sa mu. Na to slúžia napríklad rolničky, ktoré obľubujú turisti. Riziko stretnutia s medveďom je menšie, keď sa pohybujeme v skupine po vyznačených chodníkoch a počas denného svetla. Stretnúť medveďa ešte neznamená, že medveď na vás zaútočí. Je však dôležité dodržiavať určité zásady.

Zhrňte ich.

Zásadou číslo jeden je nikdy sa nepribližovať k medveďovi, pretože čím kratšia vzdialenosť medzi človekom a medveďom, tým väčšia pravdepodobnosť, že medveď zaútočí. Ďalšou chybou, ktorú ľudia robia, keď prekvapia medveďa, je, že sa ho snažia odplašiť napríklad krikom alebo hádzaním kameňov alebo konárov. Práve takého konanie môže medveďa vyprovokovať k útoku. Neodporúčame beh a prudké pohyby, pretože medveď je šelma a tie sa riadia inštinktmi. Podľa štatistík je najbezpečnejšie zotrvať na mieste. Medveď niekedy spraví výpad, ale ten nemusí skončiť útokom. Často človeka obíde, odskočí, alebo spraví nejaké výhražné gesto a potom sa vzdiali.

Autor: Jaroslav Daniška