Preskočiť na obsah
  |  

Polia v Chersonskej oblasti by sa po zničení priehrady mohli stať púšťou, tvrdí ukrajinské ministerstvo

Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje, že v dôsledku poškodenia vodnej elektrárne Kachovka bude v Chersonskej oblasti na pravom brehu rieky Dneper zaplavených približne 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Na ľavom brehu, ktorý je v súčasnosti pod ruskou okupáciou, bude situácia ešte horšia.

Podrobné informácie budú podľa ministerstva k dispozícii v najbližších dňoch po analýze informácií a záberov o rozsahu záplav, informovala agentúra DPA.

Katastrofa spôsobená človekom okrem toho preruší dodávky vody do 31 zavlažovacích systémov v Dnepropetrovskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. V roku 2021 tieto systémy zabezpečovali zavlažovanie 584-tisíc hektárov pôdy, z ktorých sa zozbierali približne štyri milióny ton obilnín a olejnín v hodnote približne 1,5 miliardy dolárov.

V roku 2023 funguje na pravom brehu Dnepra len 13 zavlažovacích systémov. Momentálne je bez zdroja vody 94 percent zavlažovacích systémov v Chersonskej, 74 percent v Záporožskej a 30 percent v Dnepropetrovskej oblasti.

Zničenie Kachovskej priehrady bude mať za následok, že polia na južnej Ukrajine sa už na budúci rok zmenia na púšť. Problémy budú mať nielen poľnohospodári, ale aj obce, a to pri zásobovaní pitnou vodou, varuje ministerstvo.

Zničenie vodnej elektrárne Kachovka bude mať negatívne dôsledky aj na rybárstvo. Už bol zaznamenaný úhyn rýb – mladých aj dospelých jedincov. Práve sa skončilo obdobie neresenia a v dôsledku poklesu hladiny vody budú ikry vo vyschnutých oblastiach vysychať, upozornilo ministerstvo.

Ďalším problémom bude prienik (a úhyn) sladkovodných rýb a iných biologických zdrojov do slaných vôd Čierneho mora. V dôsledku masívneho prílevu sladkej vody môže dôjsť aj k úhynu čiernomorskej fauny.

Priehrada v Ruskom okupovanej časti juhoukrajinskej Chersonskej oblasti bola zničená v utorok skoro ráno. Kremeľ z toho obviňuje Kyjev. Ukrajina a mnohí západní pozorovatelia sú presvedčení, že ruskí vojaci vyhodili priehradu do vzduchu sami. Špekuluje sa, že tak chceli zabrániť plánovanej ukrajinskej protiofenzíve.

(tasr)

  |  

KDH sa ohradilo voči slovám Tarabu, že ministerka Gaborčáková je nominantkou hnutia v úradníckej vláde

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa ohradilo voči slovám nezaradeného poslanca Národnej rady SR Tomáša Tarabu (Život-NS), ktorý tvrdí, že ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v úradníckej vláde Soňa Gaborčáková je nominantkou hnutia. KDH na sociálnej sieti uviedlo, že to je lož, pretože Gaborčáková nie je a nikdy nebola členkou hnutia.

„Na ministerstve bola nominantkou hnutia Sme rodina. Faktom je, že v roku 2020 bola na kandidátke KDH ako nezávislá – rovnako, ako je faktom, že Tomáš Taraba bol na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko Mariana Kotlebu. KDH nemá žiaden vplyv na to, či niekto v úradníckej vláde je, alebo nie je, a ohľadom jej zloženia nebolo (na rozdiel od iných strán) súčasťou žiadnych rokovaní," vysvetlilo hnutie.

Taraba na sociálnej sieti uviedol, že nominantku KDH Gaborčákovú si prezidentka Zuzana Čaputová za ministerku vybrala na základe toho, že podpísala za 21 miliónov eur nenávratný finančný grant Nadácii otvorenej spoločnosti.

„Vláda, ktorá má za úlohu len kúriť a svietiť, by mala mať zakázané robiť akékoľvek tendre, akékoľvek veľké záväzky v mene SR. Projekt má za úlohu integrovať Ukrajincov na Slovensku. Toto je podľa vás normálne, pán Majerský?" pýtal sa Taraba predsedu KDH.

(sita, sak)

  |  

Šéf MAAE povedie misiu do Záporožskej jadrovej elektrárne

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi povedie misiu MAAE do Rusmi okupovanej ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne po zničení Kachovskej priehrady.

Elektráreň, ktorá je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe, je závislá od Kachovskej priehrady. Grossi oznámil svoje rozhodnutie na sociálnych médiách po utorkovom telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Po znepokojujúcom vývoji po zničení Kachovskej priehrady povediem na budúci týždeň s posilneným tímom nasledujúcu rotáciu našej Podpornej a pomocnej misie do Záporožskej jadrovej elektrárne. Ide o kritický okamih pre jadrovú bezpečnosť," napísal na Twitteri šéf MAAE.

(sita)

  |  

USA: Streľba v Richmonde si vyžiadala dvoch mŕtvych a piatich zranených

Pri streľbe v meste Richmond v americkom štáte Virgínia prišli o život dvaja ľudia a päť ďalších utrpelo zranenia. Oznámila to miestna polícia, informuje TASR podľa správy agentúr DPA a Reuters.

Strelca po čine zadržali. Polícia uviedla, že 19-ročný podozrivý poznal jednu z obetí. Na mieste bolo nájdených niekoľko ručných zbraní.

Útočník strieľal do ľudí, ktorí práve vychádzali z budovy divadla v areáli univerzity Virginia Commonwealth, kde sa konala slávnosť pri príležitosti ukončenia strednej školy. Ľudia sa rozutekali a hľadali úkryt. Políciu upozornili na streľbu v okolí divadla a v neďalekom parku Monroe.

O život prišli dvaja muži vo veku 18 a 36 rokov. Jeden zo zranených sa nachádza v kritickom stave. Príčina streľby sa vyšetruje.

(tasr)

  |  

Koronavírus je stále hrozbou, varovala na poslednom brífingu EMA

Ochorenie COVID-19 zostáva hrozbou, aj keď už nepredstavuje celosvetový stav núdze. Uviedla to v utorok vo svojom poslednom brífingu o pandémii covidu Európska agentúra pre lieky (EMA), informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a DPA.

EMA oznámila, že pravidelné brífingy o covide po takmer troch rokoch zastavuje. Bude však pokračovať vo svojej práci týkajúcej sa očkovania proti novým variantom ochorenia, ktoré si vyžiadalo milióny životov a spôsobilo ekonomickú pohromu.

"Tento vírus je a zostane hrozbou, najmä pre najviac zraniteľných," uviedol vedúci oddelenia EMA pre vakcíny Marco Cavaleri. Koronavírus SARS-CoV-2 podľa neho stále cirkuluje a objavujú sa nové varianty.

Orgány verejného zdravotníctva sa naďalej "musia mať na pozore", predovšetkým počas zimy, doplnil Cavaleri. Zdôraznil však, že vakcíny proti covidu zabránili hospitalizácii mnohých ľudí a zachránili životy.

Podľa riaditeľky EMA Emer Cookovej sa odhaduje, že "vakcíny v prvom roku pandémie pomohli zachrániť takmer 20 miliónov životov".

EMA tiež uviedla, že vakcíny by mali byť upravené pre najbližšiu jesennú očkovaciu sezónu, konkrétne prispôsobené variantu XBB, ktorý je v súčasnosti v Európe a iných častiach sveta prevládajúci.

Schválené aktívne látky sú podľa agentúry stále účinné a zabraňujú vážnemu ochoreniu, hospitalizáciám a úmrtiam, no ochrana proti vírusu časom slabne, keď vznikajú nové varianty.

EMA odporúča posilňujúce dávky pre ľudí so zvýšeným rizikom ochorenia. Zahŕňa to ľudí vo veku nad 60 rokov a osoby s oslabeným imunitným systémom.

Krajiny EÚ by tiež mali zvážiť očkovanie zdravotníckych pracovníkov, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že budú vystavení infekcii, uviedla EMA. Pri posilňovacom očkovaní by podľa nej postačovala jedna dávka.

(tasr)

  |  

V Martine pred 162 rokmi prijali Memorandum národa slovenského

Memorandum národa slovenského patrí k základným dokumentom národno-emancipačného procesu formovania moderného slovenského národa. Od jeho prijatia, ktoré si Slovenská republika (SR) pripomína ako pamätný deň, uplynie dnes (7. júna) 162 rokov.

Poslanci Národnej rady SR prostredníctvom zákona z 20. októbra 1993 rozhodli, že 7. jún bude pamätným dňom Slovenskej republiky pod názvom Výročie Memoranda národa slovenského.

V Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo 6-tisíc zástupcov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice. Jeho poslaním bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska.

Prebiehalo na voľnom priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom. V diskusii vedenej Jánom Franciscim sa posudzoval návrh programového dokumentu, ktorého hlavným zostavovateľom bol Štefan Marko Daxner. Osobitná pozornosť sa venovala Daxnerovmu návrhu na vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia (dištriktu).

Búrlivo sa rokovalo aj o tom, komu má byť memorandum adresované, či iba uhorskému snemu, alebo aj panovníkovi. Účastníci rokovania napokon 7. júna 1861 prijali konečné znenie Memoranda národa slovenského.

Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia. Požadoval sa adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Medzi požiadavky patrilo zriadenie slovenskej právnickej akadémie či povolenie zakladať slovenské kultúrne spolky. Ustanovil sa 23-členný Slovenský národný výbor, ktorý mal presadzovať požiadavky z memoranda.

Memorandum odovzdali podpredsedovi snemu Kolomanovi Tisovi aj panovníkovi. Uhorský snem však o memorande nerokoval. Panovník 22. augusta 1861 totiž snem pre protiviedenské nálady rozpustil.

Požiadavky sa nepodarilo naplniť, ale neskôr sa o memorandum opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky tiež ostali základným programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období do vypuknutia prvej svetovej vojny.

(tasr)