Preskočiť na obsah
  |  

Minister obrany Sklenár: Rotovanie systémov protivzdušnej obrany v NATO by posilnilo ochranu SR

Systém rotovania systémov protivzdušnej obrany v rámci NATO by mohol posilniť ochranu Slovenska. Minister obrany Martin Sklenár to uviedol v súvislosti s nadchádzajúcim samitom Aliancie vo Vilniuse (11. – 12. 6.), kde by sa o téme malo rokovať.

"Je to dobrý a dlhodobo udržateľný systém. Ochrana vzdušného priestoru v NATO funguje tak, že prostriedky, ktoré majú krajiny k dispozícii, sa snažia spoločne používať tak, aby zabezpečovali čo najlepšiu ochranu vzdušného priestoru všetkých krajín. Spoločný postup krajín nám pomôže zdvihnúť úroveň aj našej ochrany," uviedol minister.

Zároveň potvrdil, že prioritou rezortu je čo najrýchlejšie obstaranie vlastného systému pre Slovensko. Zámerom je, aby sa do septembra pristúpilo už k rozhodovaniu o konkrétnom obstarávaní. Ako vysvetlil Sklenár, do dodania nového systému by jeho funkciu systém integrovanej vzdušnej ochrany NATO nahradil a neskôr posilňoval.

Rezort pokračuje aj v rokovaniach o obstaraní podzvukových lietadiel. Ako načrtol minister, zaoberajú sa viacerými možnosťami, keďže niektoré lietadlá sú vhodnejšie na výcvik, iné na plnenie vojenských úloh.

(tasr)

  |  

Premiér nevidí reálnu šancu na podporu programového vyhlásenia vlády v parlamente

Premiér Ľudovít Ódor zatiaľ nevidí reálnu šancu na získanie podpory v parlamente pre programové vyhlásenie vlády (PVV), no nepovažuje to za prekvapujúce. Zdôraznil, že PVV bude obsahovať jasné ciele, na základe ktorých sa bude dať vyhodnocovať práca jeho vlády. Stretnutia s politickými predstaviteľmi označil za korektné. Úradnícka vláda však podľa jeho slov nemôže robiť politickú kampaň stranám.

"Zatiaľ nevidíme reálnu šancu na získanie podpory pre programové vyhlásenie vlády, čo aj vzhľadom na charakter nášho vládnutia nie je niečo super prekvapujúce," povedal po stredajšom rokovaní vlády Ódor. Program vlády koncipujú podľa jeho slov tak, aby to bol dokument, na základe ktorého sa bude dať vyhodnotiť práca kabinetu bez ohľadu na to, či získa v parlamente dôveru, alebo nie.

PVV nechcela vláda podmieňovať vecami, ktoré s programom nesúvisia. Premiér tiež zdôraznil, že tu nie sú na to, aby pomáhali stranám robiť si kampaň pred voľbami. "My nie sme obchodníci, my sme odborníci," doplnil.

Na stretnutiach s politickými lídrami nepadli podľa Ódora žiadne osobné invektívy, útoky alebo iné nepríjemnosti. Mnohí si podľa neho cenia, že vláda pomenuje veci tak, ako ich vidí a cenia si aj kontinuitu.

Za vyslovenie dôvery vláde plánujú hlasovať poslanci SaS, ako aj nezaradený poslanec Tomáš Valášek, ktorý pôsobí v mimoparlamentnom Progresívnom Slovensku. Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár si vie predstaviť podporu vláde, no prečítať si chce najskôr jej finálny program.

OĽaNO a priatelia si pre podporu vlády kladú podmienku zachovania príspevku 200 eur na dieťa a presadenie odmeny 500 eur za účasť v septembrových voľbách formou skráteného legislatívneho konania. Poslanci Smeru-SD aj Hlasu-SD už avizovali, že vyslovenie dôvery vláde nepodporia.

(tasr, sak)

  |  

Prokurátor ÚŠP podal obžalobu na Mariana Kočnera pre kauzy Donovaly a Báč

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) obžalobu na Mariana Kočnera pre kauzy Donovaly a Báč. Ide o podozrenia z páchania ekonomickej trestnej činnosti. Obžaloba bola podaná spolu na štyri obvinené osoby. ÚŠP o tom v stredu informoval na sociálnej sieti.

"Obžaloba sa týka uplatnenia nadmerných odpočtov DPH v sume prevyšujúcej osem miliónov eur v súvislosti s predajom nehnuteľností v obci Donovaly medzi viacerými obchodnými spoločnosťami," priblížila prokuratúra na sociálnej sieti.

Okrem zločinu neodvedenia dane a poistného sa obžaloba týka aj skutku právne posúdeného ako zločin poškodzovanie veriteľa "v súvislosti s verejnou dražbou golfového areálu pri Báči, kde škoda dosahuje sumu takmer tri milióny eur".

ŠTS eviduje podanú obžalobu. "Trestná vec bola pridelená zákonnému sudcovi na pracovisku v Banskej Bystrici, ktorý po jej preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe," priblížila pre TASR hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

(tasr)

  |  

Čína je vážne znepokojená poškodením Kachovskej priehrady

Čína v stredu vyjadrila "vážne znepokojenie" v súvislosti so zničením Kachovskej priehrady na Ukrajine. Tvrdí, že sa obáva "humanitárnych, hospodárskych a ekologických následkov" utorkového útoku na priehradu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Vyjadrujeme vážne znepokojenie nad poškodením hrádze Kachovskej vodnej elektrárne," povedal hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin. "Vyzývame všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a urobili všetko pre ochranu bezpečnosti civilistov a civilných zariadení," dodal.

Ukrajina v súvislosti so zničením priehrady a následným prívalom vody evakuuje približne 17-tisíc ľudí.

Čína tvrdí, že je v konflikte na Ukrajine neutrálnou stranou, čelí však kritike za to, že neodsúdila Rusko za jeho inváziu. Podľa Wanga je "pozícia Číny v kríze na Ukrajine konzistentná a jasná".

"Dúfame, že všetky strany sa zaviažu k politickému riešeniu ukrajinskej krízy a budú spoločne presadzovať zmiernenie situácie," povedal Wang.

Čínsko-ruské strategické partnerstvo sa zintenzívnilo od začiatku invázie na Ukrajinu. Podľa údajov zverejnených v stredu sa vzájomný obchod medzi týmito krajinami zvýšil na najvyššiu úroveň od začiatku vojny vo februári minulého roka.

(tasr)

  |  

Premiér: Riziko prepadnutia eurofondov je približne na úrovni 800 miliónov eur

Z nevyčerpaných eurofondov by mohlo prepadnúť 800 miliónov eur. Na spoločnej tlačovej konferencii to po stredajšom rokovaní vlády povedal premiér Ľudovít Ódor. Podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková uviedla, že o miliardy SR nepríde. Nie je však podľa nej reálne dočerpanie celej alokácie.

Ide o eurofondy zo starého programového obdobia, ktoré sa dajú vyčerpať najneskôr do konca tohto roka. "Vidíme problémy hlavne pri čerpaní veľkých investičných operačných programov, niektoré oblasti sú nastavené tak, že nie je možné to zachrániť," zdôraznila Vašáková.

Z informácie o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov 2014 – 2020, ktorú v stredu schválila vláda, vyplýva, že Slovensku zostalo ku koncu mája vyčerpať ešte 4,29 miliardy eur zo "starých" eurofondov. Projekty s podporou z európskych štrukturálnych fondov sú už však zazmluvnené na vyššiu sumu. Efektívne čerpanie eurofondov tak do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli.

Časť nevyčerpaných prostriedkov vo výške 1,04 miliardy eur by sa podľa materiálu mohla využiť na podporu riešenia energokrízy (SAFE), ďalších 315,2 milióna eur má byť presmerovaných na výdavky súvisiace s prvotným prijatím utečencov z Ukrajiny a ich integráciou do spoločnosti (FAST CARE). Realizáciou týchto opatrení sa čerpanie eurofondov dostane na úroveň 79,75 percenta z pôvodných 10,21 miliardy eur (bez Programu rozvoja vidieka, ktorý je možné čerpať až do 31. decembra 2025).

Vašáková upozornila aj na to, že nie je možné s Európskou komisiou vyrokovať to, aby sa posunul termín na čerpanie peňazí zo starých eurofondov. Musia sa tak využiť do konca decembra 2023. Termín na zúčtovanie peňazí by sa však podľa nej preložiť mohol.

(tasr)

  |  

Eurokomisia spustila konanie voči Poľsku pre výbor na vyšetrovanie ruského vplyvu

Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že spúšťa nové právne konanie proti Poľsku v súvislosti s rozhodnutím vlády vo Varšave zriadiť tzv. výbor na vyšetrovanie "ruského vplyvu". Na správu tlačovej agentúry AFP upozornil spravodajca TASR.

Komisia vníma zriadenie tohto orgánu ako útok na politickú opozíciu, lebo zákon umožňujúci jeho zriadenie predpokladá, že výbor by vo svojej činnosti pokračoval aj po prípadnej zmene vlády po jesenných parlamentných voľbách. Podľa kritikov by tak súčasná vládnuca Strana práva a spravodlivosti (PiS) mohla do určitej miery "ostať pri moci" aj po prípadnej volebnej porážke.

Oznámenie exekutívy EÚ o spustení prvej fázy právneho konania prišlo aj napriek tomu, že poľský prezident Andrzej Duda minulý týždeň povedal, že po kritike zo strany eurokomisie a Spojených štátov podporí zmenu uvedeného zákona, ktorou zruší navrhované tresty. Namiesto toho by výbor len vydal vyhlásenie, v ktorom by uviedol, že konkrétna osoba podľahla ruskému vplyvu a nedá sa zaručiť, že bude "riadne pracovať vo verejnom záujme".

EÚ v utorok vyjadrila "osobitné znepokojenie" nad zriadením takéhoto výboru a administratíva USA naznačila, že nový zákon by mohol byť zneužitý na zablokovanie kandidatúry opozičných politikov do rôznych funkcií.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol, že eurokomisia sa dohodla na začatí konania o porušení povinnosti zaslaním formálneho upozornenia do Varšavy. Ide o prvý krok v rámci trojfázového právneho postupu, ktorý sa môže skončiť podaním žaloby na Súdnom dvore EÚ.

Podľa zákona, ktorý prezident Duda podpísal minulý týždeň, by mohli mať poľskí občania, ktorí by podľahli ruskému vplyvu, až na 10 rokov zakázané pôsobenie vo verejných funkciách, v ktorých by rozhodovali o verejných financiách a mali prístup k utajovaným skutočnostiam.

(tasr)