Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Palkovič: Vakcín proti covidu nám bude v skladoch pribúdať, nejde o vyhodené peniaze

Nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 je záväzkom krajín Európskej únie, nejde o vyhodené peniaze. Po rokovaní vlády to vyhlásil minister zdravotníctva Michal Palkovič. Reagoval tak na novinársku otázku týkajúcu sa nákupu vakcín.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v stredu informoval o stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 2022. Poukázal v ňom na to, že napriek ústupu ochorenia COVID-19 sú zo štátneho rozpočtu naďalej uhrádzané ďalšie dávky vakcín.

„Na skladoch je tak dnes k dispozícii viac ako šesť miliónov vakcín, ktorých počet sa bude neustále zvyšovať, a zo štátneho rozpočtu budú použité financie nielen na ich nákup, ale aj uskladnenie," uviedol úrad. Od decembra 2020 do februára 2023 bolo na Slovensko dodaných takmer 14,7 milióna dávok za 264 milióna eur.

Palkovič v tejto súvislosti pripomenul, že nákup vakcín bol spoločným rozhodnutím krajín EÚ. „V čase covidu bol nápor na výrobcov enormný. Vtedy sa EÚ k tomu zaviazala, aj my sme k tomu dali súhlas. Sme tým viazaní," uviedol. Rovnaký postoj konštatuje aj NKÚ. „Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s výrobcami v mene členských štátov dohodla Európska komisia. Riešenie tohto vážneho problému nie je v rukách národnej vlády, tá je bez priamej možnosti ukončenia zmlúv," ozrejmil.

https://standard.sk/362886/exspirovalo-nam-vyse-27-miliona-vakcin-kolko-nas-to-stalo/

Šéf rezortu zdravotníctva zároveň dodal, že Slovensku sa v súvislosti s nákupom ďalších vakcín podarilo dohodnúť isté benefity. „Znížili sme počty dávok, ktoré budú dodané. Budú dodávané postupne, rozvrstvilo sa to na štyri roky. Dohodli sme aj nižšiu cenu," priblížil Palkovič. Ide podľa neho o racionálny prístup k téme aj o šetrenie peňazí.

Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy sa zároveň vo veci obrátil na vedenie Európskeho dvora audítorov s podnetom na preverenie dodržiavania pravidiel zákonnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri použití verejných financií.

(tasr)

Minúta  |  

Putin označil zničenie Kachovskej priehrady za barbarský čin

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu označil útok na Ruskom okupovanú Kachovskú priehradu na juhu Ukrajinu za "barbarský čin". Moskva zo zničenia priehrady obviňuje Kyjev. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Ide o prvé Putinove verejné vyjadrenie k pretrhnutiu Kachovskej priehrady. V telefonáte so svojím tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom povedal, že ide o "barbarský čin, ktorý povedie k rozsiahlej environmentálnej a humanitárnej katastrofe", uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

Priehrada na rieke Dneper v Ruskom okupovanej časti juhoukrajinskej Chersonskej oblasti bola zničená v utorok skoro ráno. Ukrajina a mnohí západní pozorovatelia sú presvedčení, že ruskí vojaci sami odpálením náloží vyhodili priehradný múr do vzduchu. Špekuluje sa, že tak chceli zabrániť plánovanej ukrajinskej protiofenzíve.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu navrhol Putinovi aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vytvorenie medzinárodnej komisie na vyšetrenie zničenia Kachovskej priehrady.

(tasr)

Minúta  |  

Uhrík: Republika apeluje na objektívne obsadzovanie diskusných relácií v RTVS

Mimoparlamentné hnutie Republika apeluje na objektívne obsadzovanie diskusných relácií v RTVS. Na stredajšom brífingu o tom informoval jeho predseda Milan Uhrík s tým, že bude pravdepodobne treba pristúpiť aj k výmene vedenia RTVS. RTVS v reakcii pre TASR deklarovala, že o zložení hostí rozhodujú programoví pracovníci v súlade s platnou legislatívou a Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS.

Líder hnutia žiada zmenu prístupu vedenia RTVS. "Aby začalo dávať skutočne vyvážený priestor všetkým politickým stranám," doplnil Uhrík, ktorý si myslí, že v tomto prípade manažment RTVS porušuje právo na informácie. "Bude treba pravdepodobne pristúpiť k výmene vedenia RTVS," naznačil.

Oznámil tiež, že hnutie pripravuje návrh mediálneho zákona, ktorý má zabezpečiť objektívnosť, transparentnosť, pluralitu a vyváženosť spravodajských a diskusných relácií vo verejnoprávnych médiách.

RTVS sa ohradila voči zneužívaniu verejnoprávnych médií v predvolebnom politickom súboji. Podľa slov manažérky marketingovej komunikácie RTVS Zuzany Vicelovej konkrétnych hostí pozýva dramaturgia na základe aktuálnych tém, ktoré za ostatné dni rezonujú v spoločnosti. "Aby bol konečný výsledok vyvážený a bola zabezpečená pluralita názorov, ako aj odbornosť diskutujúcich v danej téme," doplnila.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko: Erdogan navrhol Zelenskému medzinárodné vyšetrovanie zničenia priehrady

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským navrhol vytvorenie medzinárodnej komisie na vyšetrovanie zničenia Kachovskej priehrady na juhu Ukrajiny. Tento návrh predstavil aj ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Priehrada sa pretrhla v utorok v skorých ranných hodinách po výbuchu. Zo zničenie sa navzájom obviňujú Rusko a Ukrajina. Členský štát NATO Turecko má dobré vzťahy s oboma krajinami.

"Prezident Erdogan povedal, že by sa mohla zriadiť komisia s účasťou odborníkov z bojujúcich strán, z OSN a medzinárodného spoločenstva vrátane Turecka. Podrobne by vyšetrovala výbuch na Kachovskej priehrade," uviedol prezidentský úrad po telefonáte so Zelenským.

Erdogan predstavil ten istý návrh aj v samostatnom telefonáte s ruským prezidentom Putinom a povedal mu, že Turecko je ochotné zohrať v tom svoju rolu.

Putinovi uviedol, že "je dôležité vykonať dôkladné vyšetrovanie výbuchu na Kachovskej priehrade tak, aby neostal žiaden priestor pre podozrenie".

Kachovská priehrada na rieke Dneper poskytuje chladiacu vodu pre Ruskom okupovanú Záporožskú atómovú elektráreň, zároveň zásobovala kanál privádzajúci vodu na okupovaný Krymský polostrov.

Pretrhnutie priehrady zaplavilo rozsiahle územie a tisíce civilistov museli evakuovať, nastali tiež obavy z ekologickej katastrofy.

(tasr)

Minúta  |  

Počet prípadov šarlachu narastá. Je dôvod na paniku?

TRENČÍN/ŽILINA - Ročne hlásia približne 200 až 300 prípadov. Na nižšiu chorobnosť v minulých rokoch mohla mať vplyv aj pandémia, keď sme dodržiavali prísnejšie protiepidemické opatrenia.

Nárast prípadov šarlachu nie je dôvodom na paniku. Deklaroval to hlavný hygienik SR Ján Mikas. „Nejde o ochorenie, ktoré by bolo vhodné na šírenie paniky," uviedol Mikas. Podotkol, že je dôležité, aby pediatri hlásili prípady ochorenia na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, aby sa vedelo v prípade potreby zamedziť šíreniu ochorenia.

„Bohužiaľ, nemáme vakcínu na toto ochorenie, takže liečba je antibiotická," doplnil. Podľa jeho slov je dôležité dodržiavať základy hygieny, ako napríklad časté umývanie rúk.

Tento rok nahlásili k 2. júnu 206 prípadov ochorenia. V pandemických rokoch klesol počet hlásených ochorení rádovo na desiatky.

„Môže to s tým súvisieť, vtedy boli aj opatrenia prísnejšie. Nosili sme respirátory, boli zakázané hromadné podujatia a aj školy boli zatvorené," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

UCDP: Na svete bolo vlani v konfliktoch zabitých najviac ľudí od genocídy v Rwande. Najvyšší počet obetí nehlási Ukrajina, ale Etiópia

Počet ľudí zabitých vo vojnách a konfliktoch sa vlani oproti predošlému roku takmer zdvojnásobil. Zároveň je vôbec najvyšší od genocídy v Rwande z roku 1994. Oznámila to v stredu švédska výskumná organizácia The Uppsala Conflict Data Program (UCDP). TASR o tom informuje na podľa správy agentúry DPA.

V roku 2022 bolo vo vojenských konfliktoch zabitých prinajmenšom 237-tisíc ľudí, oznámila UCDP, ktorá sa zaoberá zberom dát z konfliktných oblastí a sídli na univerzite v Uppsale. V porovnaní s rokom 2021 ide o 97-percentný nárast. Počet aktívnych konfliktov zároveň zostal celosvetovo na historicky vysokej úrovni.

Zatiaľ čo v Jemene a Afganistane nastala výrazná deeskalácia a znížil sa počet obetí, situácia sa dramaticky vyostrila v Etiópii a na Ukrajine, vysvetlil analytik Shawn Davies. Len tieto dva konflikty už viedli k prinajmenšom 180-tisíc úmrtiam. Skutočný počet úmrtí je ešte oveľa vyšší a prehodnotí sa, keď prídu ďalšie údaje.

Rusko začalo inváziu na Ukrajinu pred 15 mesiacmi. Väčšina ľudí považuje ruskú inváziu za najkrvavejší konflikt roku 2022, Davies však priblížil, že v Etiópii bolo zabitých viac ľudí. Bolo to vyše 100-tisíc ľudí, zatiaľ čo na Ukrajine viac ako 81-tisíc osôb, uvádza na svojej webstránke nórsky inštitút pre výskum mieru (PRIO) na základe údajov UCDP.

Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020, keď etiópsky premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli regionálnu vládu vedenú Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF). Obe strany sa vlani 2. novembra v juhoafrickom hlavnom meste Pretória dohodli na prímerí. Rokovanie sprostredkovali USA a Africká únia (AÚ).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.