Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina: V dôsledku zničenia kachovskej priehrady sa utopili traja ľudia

Najmenej traja ľudia prišli o život v dôsledku zničenia Kachovskej vodnej nádrže v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedli tamojšie médiá. TASR informuje na základe štvrtkovej správy denníka The Guardian, podľa ktorého ide o prvé potvrdené obete po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril obavy o životy Ukrajincov v Ruskom okupovaných oblastiach postihnutých záplavami.

Exilový starosta Moskvou okupovaného ukrajinského mesta Olešky Jevhen Ryščuk potvrdil, že v Chersonskej oblasti sa v dôsledku zničenia priehrady „utopili traja ľudia".

Zelenskyj v stredajšom posolstve upozornil, že nie je možné predpovedať, koľko ľudí zomrie v Ruskom okupovaných častiach Chersonskej oblasti v dôsledku záplav. Vyzval tiež na „jasnú a rýchlu reakciu sveta" v záujme podpory obetí.

Ukrajinský prezident zároveň ostro kritizoval Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a Organizáciu Spojených národov (OSN), ktoré podľa neho nepomáhajú pri záchranných prácach.

„Naša armáda a špeciálne služby zachraňujú ľudí do najväčšej možnej miery napriek ostreľovaniu. Je však potrebné rozsiahlejšie úsilie," upozornil.

„Potrebujeme medzinárodné organizácie, ako je Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby sa okamžite zapojili do záchrannej operácie a pomohli ľudom v okupovanej časti Chersonskej oblasti," dodal Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Británia bude hostiť prvý samit o umelej inteligencii

Británia bude tento rok hostiť prvý globálny samit o bezpečnosti súvisiacej s umelou inteligenciou (AI). Cieľom samitu bude vyjednať spoločný prístup zúčastnených krajín k možným rizikám tejto technológie a zároveň zužitkovať jej potenciál, oznámil v stredu britský premiér Rishi Sunak. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"AI ma úžasný potenciál premeniť naše životy k lepšiemu. Musíme sa však uistiť, že je vyvíjaná a používaná bezpečným spôsobom," uviedol Sunak počas návštevy Spojených štátov, kde sa stretne i s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Dodal, že umelú inteligenciu je nutné využiť pre dobro ľudstva tak ako iné technológie, ktoré boli vynájdené.

Očakáva sa, že samit sa uskutoční na jeseň a zídu sa na ňom podobne zmýšľajúce krajiny, aby spoločne tvarovali reakciu na túto technológiu a jej reguláciu, uviedol už skôr Sunakov hovorca.

Sunak médiám vo Washingtone povedal, že verí, že Británia by mohla byť lídrom v oblasti AI. Zároveň priznal, že žiadna iná demokratická krajina na svete nemá v oblasti AI vzhľadom na investície a počet spoločností takú silu ako Spojené štáty.

Sunak (43) je takmer o polovicu mladší ako Biden (80), no americký prezident podľa neho nestráca kontakt s touto novou technológiou. "Hovorili sme s prezidentom o umelej inteligencii, keď sme boli spolu v Japonsku (na samite G7), a viem, že si je tiež vedomý výziev a príležitostí, ktoré predstavuje," uviedol Sunak pre britskú televíziu TalkTV.

(tasr)

Minúta  |  

Odlesňovanie Amazonského pralesa sa za vlády Lulu spomalilo

Odlesňovanie Amazonského pralesa sa medziročne spomalilo o 31 percent. Stalo sa tak počas prvých piatich mesiacov vlády brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Z družicových záberov vyplýva, že od januára do mája bolo v Brazílii zničených 1986 štvorcových kilometrov pralesa. Je to menej ako za rovnaké obdobie vlani, keď v Brazílii zmizlo 2867 štvorcových kilometrov pralesa. Vyplýva to z údajov zozbieraných brazílskym Národným inštitútom vesmírneho výskumu (INPE).

Ide o potešujúcu správu pre ochrancov životného prostredia, ktorí upierali svoje nádeje k ľavičiarovi Lulovi sľubujúcemu pred nástupom do funkcie nulovú toleranciu nelegálneho odlesňovania. Počas vlády jeho predchodcu krajného pravičiara Jaira Bolsonara, ktorý je spojencom mocného brazílskeho agropodnikateľského sektora, sa totiž odlesňovanie Amazonského pralesa zrýchlilo o vyše 75 percent v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím.

Lula si v pondelok pripomenul Svetový deň životného prostredia zverejním nového plánu na boj s odlesňovaním. Jeho cieľom je ukončiť odlesňovanie Amazonského pralesa do roku 2030.

"Brazília hrá kľúčovú úlohu v rovnováhe podnebia našej planéty, najmä vďaka Amazonskému pralesu... Zabraňovanie odlesňovaniu Amazonského pralesa pomáha znížiť globálne otepľovanie," uviedol Lula.

Podľa odborníkov však prejde Lulova vláda ozajstným testom až v najbližších mesiacoch s príchodom suchšieho počasia, ktoré začína približne v júli. Práve v tomto období dosahujú odlesňovanie a lesné požiare v Amazonskom pralese najvyššiu úroveň.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj poprel, že by za výbuchmi Nord Streamov stála Ukrajina

Kyjev nevedel nič o pláne súvisiacom s výbuchmi plynovodov Nord Stream. Uviedol to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tom, čo sa začali kopiť správy o tom, že za výbuchmi je Ukrajina. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj v rozhovore pre nemecký denník Bild uviedol, že ako prezident má právomoc vydávať príkazy, no takýto príkaz nevydal. "Nikdy by som to neurobil. Verím, že naša armáda a naše spravodajské služby nič také neurobili," uviedol Zelenskyj s tým, že by chcel o niečom takom vidieť dôkaz. "Na 100 percent o tom nič nevieme," dodal ukrajinský prezident.

Americký denník The Washington Post v utorok informoval, že nemenovaná európska spravodajská služba oznámila americkej Ústrednej spravodajskej službe (CIA), že vie o pláne ukrajinského špeciálneho operačného tímu nechať vybuchnúť plynovody Nord Stream. Washington Post sa pri týchto tvrdeniach odvolal na uniknuté americké tajné dokumenty, z ktorých zverejnenia je obvinený zamestnanec Vzdušných síl Národnej gardy USA Jack Teixeira.

Z tajných dokumentov vyplýva, že európska spravodajská služba informovala o pláne CIA v júni, teda tri mesiace pred výbuchom. Podľa dokumentov mali výbuch naplánovať ukrajinskí vojenskí potápači podriadení priamo vrchnému veliteľovi ukrajinskej armády.

Plynovody Nord Stream 1 a 2 boli vybudované na prepravu plynu z Ruska priamo do Nemecka. Podvodné výbuchy ich poškodili 26. septembra. V ich dôsledku ostali plynovody nepoužiteľné, čím Rusko prišlo o možný zdroj na zárobok miliárd dolárov z predaja plynu.

Zjavná sabotáž vyvolala regionálnu núdzovú situáciu, keďže prišlo k odrezaniu pre Európu dôležitého energetického zdroja, uvádza AFP. Z poškodenia plynovodov boli obviňované viaceré krajiny vrátane Ruska, Spojených štátov a Ukrajiny, no všetky odmietli zodpovednosť.

(tasr)

Minúta  |  

Veľvyslanec USA: Maďarsko tvrdohlavo udržiava spojenectvo s Ruskom

Maďarsko tvrdohlavo udržiava a ešte aj posilňuje svoje spojenectvo s Ruskom, vyhlásil v stredu v Budapešti veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman. Podľa servera index.hu diplomat pomerne ostro kritizoval proruskú politiku maďarskej vlády v prejave na recepcii usporiadanej na počesť americko-maďarskej vedeckej spolupráce.

"Zatiaľ čo Maďarsko posilňuje svoje vzťahy s Moskvou, obrovská vlna vody zničenej priehrady Nova Kachovka nedávno prinútila desaťtisíce ľudí opustiť svoje domovy v Chersone a jeho okolí," povedal veľvyslanec.

Podľa jeho slov je zrejmé, že túto vojnu začalo Rusko. Bolo to Rusko, ktoré napadlo túto oblasť Ukrajiny a priehrada bola pod ruskou kontrolou, dodal.

"Je tiež zrejmé, že práve cez víkend označil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó Rusko za spoľahlivého energetického partnera Maďarska, ktorého nemožno nahradiť. Tento moment má pre región a svet obrovský význam," konštatoval americký veľvyslanec. Podčiarkol, že je nesprávne naďalej sa spoliehať na Rusko, ktoré sa pokúša zlikvidovať svojho demokratického suseda.

V prejave Pressman podotkol, že napriek zdanlivej priepasti medzi Spojenými štátmi a Maďarskom existuje aj radostný prvok v ich vzťahoch. Je ním spolupráca vo vesmírnom výskume, ktorá je podľa jeho vyjadrenia vrcholom americko-maďarských vzťahov. "Spojené štáty sú hrdé na spoluprácu medzi Maďarskom a americkou spoločnosťou Axiom Space, ktorej cieľom je vyslať maďarského astronauta na Medzinárodnú vesmírnu stanicu v roku 2024," uzavrel veľvyslanec USA.

(tasr)

Minúta  |  

Múzeum Louvre chráni aj umelecké poklady z Ukrajiny

Múzeum Louvre v Paríži sa stará aj o 16 umeleckých diel z Ukrajiny, aby ich ochránilo pred vojnou.

„Od začiatku vojny sme sa, tak ako iné múzeá, s obavami zaujímali, ako môžeme podporiť našich ukrajinských kolegov. Na jeseň, keď čelili veľkej intenzite konfliktu, sme sa rozhodli podniknúť túto záchrannú akciu," povedala riaditeľka Louvru Laurence Des Carsová.

„Nie je to veľa v mori smútku a pustošenia, ale je to symbol," dodala. Obávali sa najmä krádeží a ilegálneho obchodovania s umeleckými dielami a relikviami, ak by zostali na Ukrajine.

Medzi dielami prevezenými do Louvru je päť byzantských ikon z Múzea Bohdana a Varvary Chanenkovcov v Kyjeve. Budú vystavené v Paríži od 14. júna do 6. novembra. Štyri z nich zo 6. a 7. storočia pochádzajú z Kláštora svätej Kataríny v Egypte. Piata vznikla v Konštantínopole koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia.

Jedenásť ďalších diel patrí „k najtypickejším a najkrehkejším" z ukrajinskej zbierky a budú uložené v depozitári Louvru „až do zlepšenie situácie", povedala Des Carsová.

Ukrajinskú delegáciu vrátane šéfa Múzea Chanenkovcov privítala vlani v októbri, keď Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) oznámila, že počas vojny bolo na Ukrajine poškodených 240 lokalít. V októbri výbuch rakety neďaleko Múzea Chanenkovcov vybil sklá na oknách. Väčšina jeho diel bola presťahovaná do skladu, ale ohrozujú ich výkyvy teplôt spôsobené výpadkami elektriny.

Operáciu na záchranu 16 vybraných umeleckých diel podporil Medzinárodný spolok na ochranu dedičstva v konfliktných oblastiach (ALIPH).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.