Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Agentúra EÚ žiada zlepšenie dlhodobej integrácie utečencov z Ukrajiny

Vlády krajín Európskej únie by sa mali pripraviť na trvalú integráciu utečencov z Ukrajiny. Existujúce opatrenia na pomoc týmto ľuďom by mali byť viac zamerané na ženy a deti, ktoré tvoria väčšinu ukrajinských utečencov. Vo svojej výročnej správe zverejnenej vo štvrtok vo Viedni to uviedla Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA). TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že v dôsledku ruskej invázie muselo Ukrajinu opustiť približne 8,3 milióna ľudí. Približne 5,1 milióna z nich využíva mechanizmus dočasnej ochrany v EÚ, Švajčiarsku a Nórsku bez toho, aby museli žiadať o azyl.

FRA ocenila, že vo viacerých štátoch EÚ, napríklad v Nemecku, koordinuje ubytovanie Ukrajincov štát alebo je rovnomerne rozložené v rámci celého územia.

„Vzhľadom na nedostatok financií a trvalých riešení však existuje len obmedzený počet vhodných verejných ubytovacích zariadení,“ píše sa v správe FRA.

Ďalej sa v nej uvádza, že množstvo utečencov pracuje na nižšie kvalifikovaných pracovných pozíciách, hoci majú vyššie vzdelanie. Agentúra preto vyzvala na zlepšenie jazykovej prípravy a uznávanie ukrajinských dokladov o vzdelaní či praxi, ako aj na lepšie začlenenie ukrajinských detí do materských a základných škôl, čo im pomôže nielen so začleňovaním do kolektívu, ale umožní ich matkám nájsť si zamestnanie.

FRA zdôraznila, že osobitné opatrenia treba vytvoriť pre ženy, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a násilia.

(tasr)

Minúta  |  

ISW: Záplavy zničili mnohé ruské pozície na ľavom brehu v Chersonskej oblasti

Záplavy spôsobené zničením vodnej elektrárne Kachovka zničili mnohé opevnenia prvej obrannej línie Rusov na ľavom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti, uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Zničenie priehrady Kachovskej vodnej elektrárne (KHPP) podľa ISW vážne mení geografiu a topografiu chersonského frontového sektora na juhu Ukrajiny. Blízke infračervené zábery zo 7. júna podľa inštitútu ukazujú, že záplavy vážne poškodzujú ruské obranné pozície vybudované na východnom brehu rieky Dnipro, najmä ruské pozície prvej línie v mestách Hola Prystaň a Olešky.

„Rýchle záplavy pravdepodobne prinútili ruský personál a vojenskú techniku v hlavných bodoch v (mestách) Olešky a Hola Prystaň, aby sa stiahli. Ruské sily predtým využívali tieto pozície na ostreľovanie mesta Cherson a ďalších osád na západnom (pravom) brehu Chersonu,“ uvádza ďalej ISW.

Kolaborant a takzvaný „šéf“ okupovanej Chersonskej oblasti Volodymyr Saldo však tvrdí, že zničenie priehrady je výhodné pre ruskú obranu, pretože sťaží ukrajinským silám prechod cez rieku. Saldo vo svojom hodnotení situácie ignoruje zničenie pripravenej prvej obrannej línie Ruska. Podľa analytikov tiež nie je známe, koľko ruskej ťažkej techniky zmizlo v prvý deň záplav.

ISW pritom podľa Ukrajinskej pravdy neuvádza žiadne hodnotenie toho, či sa ukrajinské sily pokúsili prekročiť Dnipro alebo za akým účelom by tak mohli urobiť. „Jasné znepokojenie v ruskom vojenskom informačnom priestore však ukazuje, že obavy z takéhoto prekročenia a presvedčenie, že buď sa uskutočňuje alebo sa blíži, boli prítomné v mysliach Rusov pozorne sledujúcich vojnu krátko pred zničením priehrady,“ uvádza sa v správe.

Vo svojej utorkovej správe ISW uviedol, že „bilancia dôkazov, úvah a rétoriky naznačuje, že priehradu úmyselne poškodili Rusi“. Odkázal pritom na svoju predikciu z októbra 2022, keď sa vyjadril, že ruské sily „sa pravdepodobne pokúsia vyhodiť priehradu do vzduchu, aby kryli svoje stiahnutie“ a zabránili postupu ukrajinských síl.

(sita)

Minúta  |  

Výbuch v Novákoch zabil osem ľudí. Kedy potrestajú vinníkov?

TRENČÍN - Za zvýšeného mediálneho záujmu sa dnes trojčlenný senát Krajského súdu v Trenčíne chystal rozhodovať o vine či nevine bývalých manažérov Vojenského opravárenského podniku (VOP) Nováky, ktorí boli obvinení v súvislosti s explóziou výbušnej látky z 2. marca 2007, pri ktorej prišlo o život osem zamestnancov.

Prievidzský okresný súd sa začal kauzou zaoberať až päť rokov po tragickej udalosti a trvalo sedem rokov, kým sa dopracoval k rozsudku. Prokuratúra obvinila dovedna piatich ľudí za to, že museli vedieť o riziku, ktoré v podniku existovalo vzhľadom na množstvo výbušného materiálu a jeho nesprávne skladovanie a napriek tomu neprijali žiadne zásadné opatrenia.

Z piatich pôvodne obžalovaných ľudí si rozsudok v septembri 2019 vypočuli len štyria, keďže bývalý ekonomicko-obchodný riaditeľ Eduard B. dva roky predtým zomrel.

Dvoch zo štyroch bývalých manažérov VOP Nováky uznal Okresný súd v Prievidzi vinnými z prečinu všeobecného ohrozenia a bývalému generálnemu riaditeľovi Jozefovi B. a výrobnému riaditeľovi Jánovi L. uložil trojročné podmienečné tresty odňatia slobody. Súd zároveň zvyšných dvoch obvinených - bývalého technického riaditeľa Jána L. a bezpečnostného technika Jozefa O. - oslobodil spod obžaloby.

S výrokom súdu nebol spokojný prokurátor a odvolanie podali aj obaja manažéri, ktorí dostali podmienečné tresty. Pre náročnosť naštudovania celého spisu trvalo ďalšie tri roky, kým o odvolaniach rozhodoval Krajský súd v Trenčíne.

Deň D mal nastať dnes, ale už po vstupe do pojednávacej miestnosti bolo zrejmé, že právoplatného rozsudku sa ani po šestnástich rokoch nedočkáme. Z trojice sudcov boli prítomní len dvaja, zvyšný tretí necelú hodinu pred pojednávaním oznámil telefonicky svoju zdravotnú indispozíciu. Zvyšku senátu tak nezostávalo nič iné, len pojednávanie odročiť. S prítomnou štvoricou advokátov a prokurátorom sa dohodli na termíne 3. augusta.

Minúta  |  

Ukrajina: V dôsledku zničenia kachovskej priehrady sa utopili traja ľudia

Najmenej traja ľudia prišli o život v dôsledku zničenia Kachovskej vodnej nádrže v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedli tamojšie médiá. TASR informuje na základe štvrtkovej správy denníka The Guardian, podľa ktorého ide o prvé potvrdené obete po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril obavy o životy Ukrajincov v Ruskom okupovaných oblastiach postihnutých záplavami.

Exilový starosta Moskvou okupovaného ukrajinského mesta Olešky Jevhen Ryščuk potvrdil, že v Chersonskej oblasti sa v dôsledku zničenia priehrady „utopili traja ľudia".

Zelenskyj v stredajšom posolstve upozornil, že nie je možné predpovedať, koľko ľudí zomrie v Ruskom okupovaných častiach Chersonskej oblasti v dôsledku záplav. Vyzval tiež na „jasnú a rýchlu reakciu sveta" v záujme podpory obetí.

Ukrajinský prezident zároveň ostro kritizoval Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a Organizáciu Spojených národov (OSN), ktoré podľa neho nepomáhajú pri záchranných prácach.

„Naša armáda a špeciálne služby zachraňujú ľudí do najväčšej možnej miery napriek ostreľovaniu. Je však potrebné rozsiahlejšie úsilie," upozornil.

„Potrebujeme medzinárodné organizácie, ako je Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby sa okamžite zapojili do záchrannej operácie a pomohli ľudom v okupovanej časti Chersonskej oblasti," dodal Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Británia bude hostiť prvý samit o umelej inteligencii

Británia bude tento rok hostiť prvý globálny samit o bezpečnosti súvisiacej s umelou inteligenciou (AI). Cieľom samitu bude vyjednať spoločný prístup zúčastnených krajín k možným rizikám tejto technológie a zároveň zužitkovať jej potenciál, oznámil v stredu britský premiér Rishi Sunak. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"AI ma úžasný potenciál premeniť naše životy k lepšiemu. Musíme sa však uistiť, že je vyvíjaná a používaná bezpečným spôsobom," uviedol Sunak počas návštevy Spojených štátov, kde sa stretne i s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Dodal, že umelú inteligenciu je nutné využiť pre dobro ľudstva tak ako iné technológie, ktoré boli vynájdené.

Očakáva sa, že samit sa uskutoční na jeseň a zídu sa na ňom podobne zmýšľajúce krajiny, aby spoločne tvarovali reakciu na túto technológiu a jej reguláciu, uviedol už skôr Sunakov hovorca.

Sunak médiám vo Washingtone povedal, že verí, že Británia by mohla byť lídrom v oblasti AI. Zároveň priznal, že žiadna iná demokratická krajina na svete nemá v oblasti AI vzhľadom na investície a počet spoločností takú silu ako Spojené štáty.

Sunak (43) je takmer o polovicu mladší ako Biden (80), no americký prezident podľa neho nestráca kontakt s touto novou technológiou. "Hovorili sme s prezidentom o umelej inteligencii, keď sme boli spolu v Japonsku (na samite G7), a viem, že si je tiež vedomý výziev a príležitostí, ktoré predstavuje," uviedol Sunak pre britskú televíziu TalkTV.

(tasr)

Minúta  |  

Odlesňovanie Amazonského pralesa sa za vlády Lulu spomalilo

Odlesňovanie Amazonského pralesa sa medziročne spomalilo o 31 percent. Stalo sa tak počas prvých piatich mesiacov vlády brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Z družicových záberov vyplýva, že od januára do mája bolo v Brazílii zničených 1986 štvorcových kilometrov pralesa. Je to menej ako za rovnaké obdobie vlani, keď v Brazílii zmizlo 2867 štvorcových kilometrov pralesa. Vyplýva to z údajov zozbieraných brazílskym Národným inštitútom vesmírneho výskumu (INPE).

Ide o potešujúcu správu pre ochrancov životného prostredia, ktorí upierali svoje nádeje k ľavičiarovi Lulovi sľubujúcemu pred nástupom do funkcie nulovú toleranciu nelegálneho odlesňovania. Počas vlády jeho predchodcu krajného pravičiara Jaira Bolsonara, ktorý je spojencom mocného brazílskeho agropodnikateľského sektora, sa totiž odlesňovanie Amazonského pralesa zrýchlilo o vyše 75 percent v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím.

Lula si v pondelok pripomenul Svetový deň životného prostredia zverejním nového plánu na boj s odlesňovaním. Jeho cieľom je ukončiť odlesňovanie Amazonského pralesa do roku 2030.

"Brazília hrá kľúčovú úlohu v rovnováhe podnebia našej planéty, najmä vďaka Amazonskému pralesu... Zabraňovanie odlesňovaniu Amazonského pralesa pomáha znížiť globálne otepľovanie," uviedol Lula.

Podľa odborníkov však prejde Lulova vláda ozajstným testom až v najbližších mesiacoch s príchodom suchšieho počasia, ktoré začína približne v júli. Práve v tomto období dosahujú odlesňovanie a lesné požiare v Amazonskom pralese najvyššiu úroveň.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.