Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kosovský premiér Kurti tvrdí, že USA a EÚ sú voči jeho krajine zaujaté

Kosovský premiér Albin Kurti vo štvrtok poukázal na zaujatosť USA a Európskej únie voči Kosovu a na ich toleranciu voči srbskému režimu, ktorý označil za autoritársky. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Kosovská vláda podľa Kurtiho zastáva odlišný postoj. "Trváme na tom, že správať sa slušne k autokratovi uňho nepovedie k zlepšeniu správania," povedal v rozhovore pre AP.

Pripomenul, že vyslanci USA a EÚ pre dialóg medzi Kosovom a Srbskom sa na Prištinu obrátili s požiadavkami druhej strany. Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslav Lajčák a osobitný vyslanec USA pre západný Balkán Gabriel Escobar s Kurtim rokovali v pondelok.

Zrážky medzi etnickými Srbmi a mierovými silami NATO (KFOR) si 29. mája vyžiadali zranených 30 vojakov KFOR a 52 protestujúcich srbskej národnosti. NATO sa následne rozhodlo posilniť svoju 4000-člennú misiu v oblasti ďalšími 700 vojakmi.

Kosovské úrady s podporou špeciálnych policajných jednotiek uviedli do úradu albánskych starostov aj v obciach s prevahou srbského obyvateľstva. Zvíťazili v komunálnych voľbách, do ktorých sa pre bojkot Srbov zapojilo len 3,5 percenta voličov.

Brusel Kosovo žiada, aby stiahlo svoju políciu zo severnej časti územia a zorganizovalo nové voľby. Kurti však uviedol, že špeciálne policajné sily nemôže zredukovať dovtedy, kým srbské kriminálne gangy buď neopustia Kosovo alebo kým nebudú zatknuté.

Západné mocnosti by podľa premiérových slov nemali byť zhovievavé k Belehradu, ktorý označil za základ problémov na západnom Balkáne.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská prezidentka: Sankcie proti Rusku účinkujú, ale ubližujú viac štátom, ktoré ich zaviedli

Sankcie voči Rusku majú síce účinok, ale viac ubližujú krajinám, ktoré ich zaviedli. Vyplýva to z rozhovoru maďarskej prezidentky Katalin Novákovej pre štvrtkové vydanie švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ), informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Ak pripustíme, že vysoká inflácia v Európe je aj dôsledok sankcií uvalených na nosičov energie, tak musíme uvažovať o alternatívach," povedala Nováková a dodala, že Maďarsko sa vždy postaví proti opatreniam, ktoré ohrozujú životaschopnosť jeho ekonomiky.

V súvislosti s energetickými vzťahmi Maďarska s Ruskom zdôraznila, že podporuje prehĺbenie čo najväčšej nezávislosti od ruského plynu a ropy. To však podľa jej vyjadrenia bude chvíľu trvať.

O budúcnosti maďarsko-ruských vzťahov prezidentka povedala, že ich rámec vymedzuje členstvo Maďarska v Európskej únii a NATO, pričom na tomto sa nič nezmení.

K rusko-ukrajinskému konfliktu konštatovala, že Ukrajina je suverénnou krajinou, ktorá bola napadnutá susedom a robí všetko, čo je v ľudských silách, aby chránila svojich občanov.

„Ukrajina sa bráni vlastnou silou aj s podporou mnohých krajín, čo, samozrejme, ovplyvňuje priebeh vojny. Rusko nemôže dosiahnuť svoje vojenské ciele, to nemôžeme dovoliť," zdôraznila. Pripomenula, že nikto nevie, ako dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier.

Prezidentka dodala, že súhlasí s podporou Ukrajiny, ale obáva sa, že vojenská podpora ešte viac rozdúcha vojnu. Ťažké zbrane pre útočné operácie môžu podľa nej viesť k rýchlej eskalácii, ale niečo iné je, ak ide o zbrane určené na ochranu obyvateľstva.

Postojom Maďarska zostáva, že cez svoje územie nedovoľuje dodávku zbraní určených pre Ukrajinu, zdôraznila Nováková. Podľa nej podobne koná aj Švajčiarsko, ktoré navyše nepovoľuje ani dodávky zbraní vyrobených na svojom území.

(tasr)

Minúta  |  

WHO poslala zásoby do zaplavených častí Ukrajiny. Pomoc ponúkla aj Rusku

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) urýchlene poslala núdzové zásoby do častí Ukrajiny zasiahnutých záplavami po zničení Kachovskej priehrady na rieke Dneper. WHO sa tiež pripravuje na riešenie zdravotných rizík vrátane úrazov, utopenia a chorôb šírených znečistenou vodou, napríklad cholery. Vo štvrtok o tom informovali predstavitelia WHO, uvádza TASR podľa britského denníka The Guardian.

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za pretrhnutie Kachovskej priehrady. Povodňová vlna zaplavila rozsiahle územie a desaťtisíce ľudí donútila ujsť zo svojich domovov.

"Nesmieme podceňovať dopady na sanitačný systém a zdravotnícke služby," povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

„WHO urýchlene pomáha úradom a zdravotníkom s preventívnymi opatreniami proti chorobám pochádzajúcim z vody a s lepším sledovaním ochorení," dodal šéf WHO.

Predstaviteľka WHO pre technické záležitosti Teresa Zakariová na konkrétnu otázku o cholere odpovedala, že hrozí riziko jej prepuknutia, pretože tento patogén sa v tomto prostredí vyskytuje. Dodala, že WHO spolupracuje s ukrajinským ministerstvom zdravotníctva na prípadnej dodávke vakcíny, ak by ochorenie prepuklo.

„Snažíme sa riešiť dosť širokú škálu zdravotných rizík spojených so záplavami od úrazov cez utopenie až po ochorenia pochádzajúce z vody, ale aj prípadné dôsledky prerušenej liečby chronických chorôb," informovala Zakariová.

Riaditeľ WHO pre núdzové situácie Mike Ryan povedal, že WHO ponúkla pomoc aj oblastiam ovládaným Ruskom, jej operácie však prebiehajú „predovšetkým" na ukrajinskej strane.

Ľudia žijúci v oblastiach okupovaných Ruskom sú „pozorne monitorovaní, dostávajú dobrú starostlivosť, potraviny a ďalšiu pomoc", citoval Ryan ruské uistenie.

„Budeme radi, ak budeme mať prístup do týchto oblastí a budeme môcť monitorovať zdravotný stav ľudí, o čo sa vo väčšine situácií vždy pokúšame," vyhlásil Ryan. Dodal, že na tom, ako to dosiahnuť, sa musia dohodnúť ukrajinské a ruské úrady.

(tasr)

Minúta  |  

OSN je pripravená pomôcť v Chersonskej oblasti. Žiada však bezpečnostné záruky

Organizácia Spojených národov (OSN) súhlasila s nasadením humanitárnych pracovníkov na pomoc pri záplavách v Chersonskej oblasti, ak jej Rusko zaručí bezpečný prístup. Uviedlo to vo štvrtok ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR podľa správy britskej spravodajskej stanice Sky News.

O pomoci pri záchranných prácach v zaplavených oblastiach po pretrhnutí Kachovskej priehrady rokoval šéf ukrajinskej diplomacie s koordinátorkou humanitárnej pomoci OSN na Ukrajine Denise Brownovou.

Podmienkou OSN na okamžité vyslanie humanitárnych pracovníkov do postihnutých oblastí sú bezpečnostné záruky od Moskvy i Kyjeva. Ukrajina ich už OSN garantovala, čaká sa však na Rusko, píše sa vo vyhlásení ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Kachovská priehrada na rieke Dneper v Ruskom okupovanej časti juhoukrajinskej Chersonskej oblasti sa pretrhla v utorok skoro ráno. Moskva i Kyjev sa navzájom obviňujú z jej zničenia.

Ukrajina vo štvrtok obvinila Rusko z ostreľovania postihnutých oblastí počas evakuácie obyvateľov zo zatopených budov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko musí znížiť svoj personál na veľvyslanectve v Rumunsku. Moskva sľubuje odvetu

Rumunské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok nariadilo Rusku, aby znížilo počet svojich zamestnancov na veľvyslanectve v Bukurešti na približne rovnaký počet, aký v súčasnosti pôsobí na rumunskej ambasáde v Moskve. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Celkovo má Moskva zrušiť 51 miest. Rezort rumunskej diplomacie uviedol, že Rumunsko bude musieť opustiť približne 40 zamestnancov - 11 diplomatov a 29 technických alebo administratívnych pracovníkov. Niektoré pracovné miesta na ruskom veľvyslanectve sú totiž neobsadené.

Diplomati a ďalší personál majú na opustenie krajiny 30 dní, v opačnom prípade im Bukurešť odoberie akreditáciu.

Tento krok podľa ministerstva „odráža súčasnú úroveň bilaterálnych vzťahov" medzi Rumunskom a Ruskom. Ďalšie podrobnosti neposkytlo.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí avizovalo, že na tento krok bude reagovať.

Rumunsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára 2022 vyhostilo z krajiny niekoľko ruských diplomatov. Podobné kroky podnikli aj ďalšie európske krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Americké médiá: Čína plánuje vybudovať na Kube zariadenie na sledovanie USA

Čína a Kuba uzavreli tajnú dohodu o vybudovaní zariadenia na elektronické odpočúvanie na tomto karibskom ostrove, ktoré bude schopné sledovať komunikačné spojenia na juhovýchode USA. Americké ministerstvo obrany sa k záležitosti odmietlo vyjadriť. TASR správu prevzala z agentúry AFP a webovej stránky amerického denníka Wall Street Journal (WSJ)

Čína Kube poskytne ako protihodnotu niekoľko miliónov dolárov, píše WSJ s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov USA.

„K týmto konkrétnym správam sa nechystáme vyjadriť," uviedol predstaviteľ Pentagónu, ktorý si želal zostať v anonymite. „Všeobecne si vážne uvedomujeme pokusy Čínskej ľudovej republiky investovať po celom svete do infraštruktúry, ktorá môže mať vojenské ciele," dodal. USA budú podľa jeho slov Čínu naďalej pozorne sledovať a zabezpečovať, že sú schopné plniť svoje bezpečnostné záväzky doma i v celej oblasti.

Veliteľstvo Ústredného i Južného velenia armády Spojených štátov sa nachádzajú v štáte Florida, čiže v dosahu takéhoto zariadenia.

Medzi Washingtonom a Pekingom je v poslednom období zvýšené napätie kvôli Taiwanu. Čína tento ostrov s nezávislou vládou pokladá za súčasť svojho územia a vyjadrila pripravenosť zabrať ho aj s použitím sily.

Čínsky prezident Si Ťin-pching presadzuje rýchle rozšírenie bezpečnostnej prítomnosti Číny vo svete s cieľom vyrovnať sa vojenskej prítomnosti Spojených štátov. Základňa na Kube, ktorá leží asi 180 km južne od Floridy, by predstavovala pre USA priamu výzvu.

Bývalý Sovietsky zväz mal na Kube špionážne zariadenia s cieľom sledovať USA. Pokus Moskvy natrvalo na ostrove umiestniť svoje rakety však nevyšiel.

Americký prezident John F. Kennedy 22. októbra 1962 oznámil, že na Kube sa nachádzajú sovietske jadrové strely a rozhodol o blokáde Kuby. Náročné diplomatické vyjednávanie prinútilo sovietskeho lídra Nikitu S. Chruščova, aby súhlasil s ich odvezením.

Kennedy prisľúbil, že USA nepodniknú inváziu na Kubu. Washington navyše stiahol z Turecka svoje strely schopné niesť jadrové hlavice, ktoré Sovieti považovali za hrozbu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.