Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár: Ak má vzniknúť vláda, kultúrne otázky musia ísť bokom. Musí to rešpektovať Šimečka aj Majerský

Vláda nevznikne, pokiaľ sa strany nedohodnú na tom, že kultúrne otázky nechajú na ďalšie volebné obdobie. Vo štvrtkovej diskusnej relácii televízie JOJ "Na hrane" to uviedol predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina).

"Bude to musieť rešpektovať Šimečka a bude to musieť rešpektovať aj Majerský," poznamenal. S jeho postojom však nesúhlasí predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Kollár so Šimečkom sa v relácii zhodli, že o koaličných dohodách budú hovoriť až po voľbách. "Najskôr musia prebehnúť voľby a musíme vedieť, kto sa dostane do parlamentu," zdôraznil Kollár.

Podľa neho môžu po voľbách nastať len dve možnosti - buď bude vládnuť Robert Fico (Smer-SD) s nejakou skupinou strán alebo sa do vlády dostane Hlas-SD s ďalšími stranami, ako sú napríklad PS, KDH, Sme rodina či SaS.

Predseda strany "Sme rodina" zároveň stojí za svojím predchádzajúcim rozhodnutím, že s Ficom po voľbách spolupracovať nebude.

Šimečka je pripravený diskutovať aj s KDH a konzervatívcami. Zopakoval, že životné partnerstvá sú jedna z priorít PS. "Potom sa uvidí, že komu voliči dajú dôveru, kto bude mať koľko mandátov a podľa toho sa to potom rozhodne," skonštatoval. Rozhodnutie je podľa neho potrebné nechať na voličov. Tí rozhodnú, kto bude mať silnejšiu ruku pri vyjednávaní.

K čerpaniu eurofondov, kde hrozí, že Slovensko príde o 800 miliónov eur, Kollár uviedol, že prehnanou transparentnosťou sa na Slovensku podporuje korupcia.

Dôvod pre lepšie čerpanie eurofondov než pri minulých vládach vidí v presúvaní a čerpaní fondov na iné veci, napríklad Ukrajincov. "Inak by sme skončili katastrofálne," dodal.

Neschopnosť čerpať eurofondy podľa Šimečku prechádza garnitúrami. "Nevedeli sme to a nevieme ani teraz fondy manažovať," poznamenal.

Podľa neho to nie je problém len jedného ministerstva a ministerky, ale ide o zodpovednosť celej vlády, ktorá za celú situáciu ponesie politickú zodpovednosť.

(tasr)

Minúta  |  

Biden si pomýlil Sunakovu funkciu. Spravil z neho prezidenta.

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok privítal v Bielom dome britského premiéra Rishiho Sunaka. Pomýlil si však jeho funkciu a nazval ho prezidentom. TASR správu prevzala z tlačových agentúr DPA a PA Media.

Biden sa rýchlo opravil a zažartoval o povýšení Sunaka. "Tak, pán prezident - pán prezident, práve som Vás povýšil. Pán premiér, som rád, že ste späť," citovali Bidena britské médiá.

Tento omyl pobavil aj Sunaka, v Bielom dome však vo funkcii britského premiéra doteraz ešte nebol - je ním je len od vlaňajšieho októbra.

Americký prezident pripomenul, že v uplynulých mesiacoch sa so Sunakom stretol v americkom San Diegu, severoírskom Belfaste a v japonskej Hirošime. "A teraz sme tu a v nasledujúcich 20 minútach vyriešime všetky problémy sveta," dodal.

Biden ocenil, že britsko-americké vzťahy sú vo veľmi dobrom stave. Pred časom voči Londýnu až taký diplomatický nebol. Nedávno totiž uviedol, že v apríli navštívil Severné Írsko aby sa uistil, že "Briti nepokazia" mierový proces v tomto regióne. Týmto vyjadrením rozhneval najmä severoírskych unionistov.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina zaslala EÚ nótu. Kritizuje stavbu jadrového reaktora, ktorý Maďarom budujú Rusi

Ukrajina zaslala Európskej únii (EÚ) nótu, v ktorej vyzvala prehodnotiť projekt výstavby jadrového reaktora ruským energetickým koncernom Rosatom v Maďarsku. Na platforme Telegram to vo štvrtok oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

"Rosatom je súčasťou Putinovho režimu, podporuje ruské teroristické činy a ohrozuje jadrové zariadenia. Očakávame, že EÚ preskúma predbežné rozhodnutie o realizácii projektu výstavby maďarského jadrového reaktora Rosatomom," uviedol Šmyhaľ. Túto otázku nastolil aj na ministerskom zasadnutí Rady Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v stredu v Paríži, dodal.

"Vo svetle havárie priehrady Nova Kachovka a ruskej okupácie Záporožskej jadrovej elektrárne sa takéto rozhodnutia javia ako surreálne," zdôraznil ukrajinský premiér. Podľa neho by sa mali sprísniť sankcie voči Rusku najmä v oblastiach, akou je atómová energetika.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán prijal v pondelok generálneho riaditeľa Rosatomu Alexeja Lichačova a jeho zástupcu Kirilla Komarova. Prítomný bol aj maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó.

"Európska únia v priebehu jedného mesiaca schválila dodatky k zmluve o výstavbe dvoch nových blokov atómovej elektrárne Paks," pripomenul Szijjártó, podľa ktorého sa čoskoro začnú nové dôležité prípravné práce projektu rozšírenia tejto juhomaďarskej elektrárne. "Upravený zmluvný rámec zabezpečuje rýchlejší postup pri plnom rešpektovaní bezpečnostných pravidiel," uviedol. Podľa Szijjártóa sa maďarskej vláde zatiaľ darí zabezpečiť, aby jadrový priemysel nepostihli žiadne sankcie.

Dohodu medzi Maďarskom a Ruskou federáciou o mierovom využívaní atómovej energie podpísali 14. januára 2014 pri Moskve za účasti predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina.

Pôvodný termín dokončenia dostavby dvoch nových blokov elektrárne (rok 2023) sa v procese prijímania zákona o ruskom úvere a schvaľovania projektu EÚ posunul na roky 2026–27. Projekt v hodnote 12 miliárd eur majú podľa pôvodných plánov financovať z 80 percent ruské štátne banky.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovský premiér Kurti tvrdí, že USA a EÚ sú voči jeho krajine zaujaté

Kosovský premiér Albin Kurti vo štvrtok poukázal na zaujatosť USA a Európskej únie voči Kosovu a na ich toleranciu voči srbskému režimu, ktorý označil za autoritársky. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Kosovská vláda podľa Kurtiho zastáva odlišný postoj. "Trváme na tom, že správať sa slušne k autokratovi uňho nepovedie k zlepšeniu správania," povedal v rozhovore pre AP.

Pripomenul, že vyslanci USA a EÚ pre dialóg medzi Kosovom a Srbskom sa na Prištinu obrátili s požiadavkami druhej strany. Osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslav Lajčák a osobitný vyslanec USA pre západný Balkán Gabriel Escobar s Kurtim rokovali v pondelok.

Zrážky medzi etnickými Srbmi a mierovými silami NATO (KFOR) si 29. mája vyžiadali zranených 30 vojakov KFOR a 52 protestujúcich srbskej národnosti. NATO sa následne rozhodlo posilniť svoju 4000-člennú misiu v oblasti ďalšími 700 vojakmi.

Kosovské úrady s podporou špeciálnych policajných jednotiek uviedli do úradu albánskych starostov aj v obciach s prevahou srbského obyvateľstva. Zvíťazili v komunálnych voľbách, do ktorých sa pre bojkot Srbov zapojilo len 3,5 percenta voličov.

Brusel Kosovo žiada, aby stiahlo svoju políciu zo severnej časti územia a zorganizovalo nové voľby. Kurti však uviedol, že špeciálne policajné sily nemôže zredukovať dovtedy, kým srbské kriminálne gangy buď neopustia Kosovo alebo kým nebudú zatknuté.

Západné mocnosti by podľa premiérových slov nemali byť zhovievavé k Belehradu, ktorý označil za základ problémov na západnom Balkáne.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská prezidentka: Sankcie proti Rusku účinkujú, ale ubližujú viac štátom, ktoré ich zaviedli

Sankcie voči Rusku majú síce účinok, ale viac ubližujú krajinám, ktoré ich zaviedli. Vyplýva to z rozhovoru maďarskej prezidentky Katalin Novákovej pre štvrtkové vydanie švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ), informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Ak pripustíme, že vysoká inflácia v Európe je aj dôsledok sankcií uvalených na nosičov energie, tak musíme uvažovať o alternatívach," povedala Nováková a dodala, že Maďarsko sa vždy postaví proti opatreniam, ktoré ohrozujú životaschopnosť jeho ekonomiky.

V súvislosti s energetickými vzťahmi Maďarska s Ruskom zdôraznila, že podporuje prehĺbenie čo najväčšej nezávislosti od ruského plynu a ropy. To však podľa jej vyjadrenia bude chvíľu trvať.

O budúcnosti maďarsko-ruských vzťahov prezidentka povedala, že ich rámec vymedzuje členstvo Maďarska v Európskej únii a NATO, pričom na tomto sa nič nezmení.

K rusko-ukrajinskému konfliktu konštatovala, že Ukrajina je suverénnou krajinou, ktorá bola napadnutá susedom a robí všetko, čo je v ľudských silách, aby chránila svojich občanov.

„Ukrajina sa bráni vlastnou silou aj s podporou mnohých krajín, čo, samozrejme, ovplyvňuje priebeh vojny. Rusko nemôže dosiahnuť svoje vojenské ciele, to nemôžeme dovoliť," zdôraznila. Pripomenula, že nikto nevie, ako dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier.

Prezidentka dodala, že súhlasí s podporou Ukrajiny, ale obáva sa, že vojenská podpora ešte viac rozdúcha vojnu. Ťažké zbrane pre útočné operácie môžu podľa nej viesť k rýchlej eskalácii, ale niečo iné je, ak ide o zbrane určené na ochranu obyvateľstva.

Postojom Maďarska zostáva, že cez svoje územie nedovoľuje dodávku zbraní určených pre Ukrajinu, zdôraznila Nováková. Podľa nej podobne koná aj Švajčiarsko, ktoré navyše nepovoľuje ani dodávky zbraní vyrobených na svojom území.

(tasr)

Minúta  |  

WHO poslala zásoby do zaplavených častí Ukrajiny. Pomoc ponúkla aj Rusku

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) urýchlene poslala núdzové zásoby do častí Ukrajiny zasiahnutých záplavami po zničení Kachovskej priehrady na rieke Dneper. WHO sa tiež pripravuje na riešenie zdravotných rizík vrátane úrazov, utopenia a chorôb šírených znečistenou vodou, napríklad cholery. Vo štvrtok o tom informovali predstavitelia WHO, uvádza TASR podľa britského denníka The Guardian.

Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za pretrhnutie Kachovskej priehrady. Povodňová vlna zaplavila rozsiahle územie a desaťtisíce ľudí donútila ujsť zo svojich domovov.

"Nesmieme podceňovať dopady na sanitačný systém a zdravotnícke služby," povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

„WHO urýchlene pomáha úradom a zdravotníkom s preventívnymi opatreniami proti chorobám pochádzajúcim z vody a s lepším sledovaním ochorení," dodal šéf WHO.

Predstaviteľka WHO pre technické záležitosti Teresa Zakariová na konkrétnu otázku o cholere odpovedala, že hrozí riziko jej prepuknutia, pretože tento patogén sa v tomto prostredí vyskytuje. Dodala, že WHO spolupracuje s ukrajinským ministerstvom zdravotníctva na prípadnej dodávke vakcíny, ak by ochorenie prepuklo.

„Snažíme sa riešiť dosť širokú škálu zdravotných rizík spojených so záplavami od úrazov cez utopenie až po ochorenia pochádzajúce z vody, ale aj prípadné dôsledky prerušenej liečby chronických chorôb," informovala Zakariová.

Riaditeľ WHO pre núdzové situácie Mike Ryan povedal, že WHO ponúkla pomoc aj oblastiam ovládaným Ruskom, jej operácie však prebiehajú „predovšetkým" na ukrajinskej strane.

Ľudia žijúci v oblastiach okupovaných Ruskom sú „pozorne monitorovaní, dostávajú dobrú starostlivosť, potraviny a ďalšiu pomoc", citoval Ryan ruské uistenie.

„Budeme radi, ak budeme mať prístup do týchto oblastí a budeme môcť monitorovať zdravotný stav ľudí, o čo sa vo väčšine situácií vždy pokúšame," vyhlásil Ryan. Dodal, že na tom, ako to dosiahnuť, sa musia dohodnúť ukrajinské a ruské úrady.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.