Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlamentné voľby budú 30. septembra, termín vyhlásil Kollár

Voľby do Národnej rady (NR) SR budú v sobotu 30. septembra. Termín v piatok vyhlásil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Termín predčasných volieb už bol zverejnený aj v Zbierke zákonov SR.

Politické strany, hnutia či koalície majú podľa zákona podať kandidačné listiny najneskôr 90 dní pred dňom konania sa volieb zapisovateľovi štátnej komisie. Zaplatiť musia volebnú kauciu 17.000 eur. Vráti sa tým stranám, ktoré dostanú vo voľbách aspoň dve percentá hlasov.

Oficiálna volebná kampaň sa začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do limitu nákladov sa okrem financií na kampaň započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu politickej strany v čase začínajúcom sa 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb a tiež rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou.

Legislatíva za volebnú kampaň označuje akúkoľvek činnosť politickej strany, hnutia, ich koalície a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí a smeruje k propagácii ich činnosti, cieľov a programu s cieľom získania volenej funkcie. "Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov," spresňuje zákon.

Kandidujúce subjekty musia mať transparentný účet. Volebná kampaň sa končí volebným moratóriom, teda 48 hodín pred dňom konania sa volieb.

Voliť vo voľbách môžu podľa zákona občania SR, ktorí majú najneskôr v deň hlasovania aspoň 18 rokov. V parlamentných voľbách sa dá voliť aj zo zahraničia, a to poštou. Treba však o to požiadať. Možno to urobiť listom alebo elektronicky. Hlasovať možno v ktoromkoľvek meste či obci na Slovensku, nielen v mieste trvalého bydliska. Potrebný je na to však hlasovací preukaz.

(tasr)

Minúta  |  

Britské a švédske stíhačky vzlietli k dvom ruským lietadlám

Britské a švédske stíhačky museli vzlietnuť k dvom ruským lietadlám, ktoré vo štvrtok večer prelietavali v blízkosti vzdušného priestoru Švédska a Severoatlantickej aliancie (NATO). V piatok o tom informovalo britské Kráľovské letectvo (RAF), píše agentúra DPA.

Stíhačky Gripen švédskych vzdušných síl a britské stroje Typhoon eskortovali dva ruské stroje – stíhačku Su-27 a prieskumné lietadlo Iľjušin Il-20m, ktoré počas preletu v medzinárodnom vzdušnom priestore nekomunikovali s príslušnými úradmi.

"Ruské lietadlá nepostupovali v súlade s medzinárodnými normami a nekomunikovali s príslušnými letovými informačnými oblasťami. Zostali však v medzinárodnom vzdušnom priestore a leteli profesionálnym spôsobom," napísalo britské letectvo v príspevku na Twitteri.

Britské a švédske stíhačky boli k ruským lietadlám vyslané v rámci misie NATO s označením Baltic Air Policing, ktorej cieľom je chrániť vzdušný priestor Estónska, Lotyšska a Litvy.

Agentúra DPA pripomína, že pobaltské štáty nemajú dostatok kapacít na ochranu svojho vzdušného priestoru, preto sa spoliehajú na pomoc ďalších členských krajín NATO.

(tasr)

Minúta  |  

RTVS sa v prípade riešenia financovania pripravuje na viacero možných scenárov

V súvislosti s predpokladaným, no vzhľadom na dianie v parlamente negarantovaným legislatívnym doriešením systémového financovania RTVS sa telerozhlas pripravuje na niekoľko možných scenárov. "Celú situáciu riešime a vyhodnocujeme v úzkej spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a ďalšími inštitúciami," uviedla RTVS pre TASR. Intenzívnu kooperáciu potvrdilo aj ministerstvo.

Otázniky súvisia so zrušením tzv. koncesionárskych poplatkov a prechodom na nový systém financovania prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške podielu z hrubého domáceho produktu (HDP). Nové financovanie má zakotviť novela zákona o RTVS, ktorá prešla do druhého čítania a ktorú by mali poslanci Národnej rady schvaľovať na júnovej schôdzi.

Ministerka kultúry SR Silvia Hroncová necíti obavy, že by novela v pléne neprešla. Očakáva skôr zvýšenie podielu pre RTVS. "Mám informácie, že v pléne príde k pozmeňujúcemu návrhu, ktorým by sa mal návrh 0,15 percenta zvýšiť na 0,17 percenta HDP," uviedla po stredajšom (7. 6.) rokovaní vlády.

Priznáva zároveň, že neočakávané zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. júlu, ktoré súviselo s prijímaním rozpočtu verejnej správy na rok 2023, si vyžiadalo novelizáciu zákona o RTVS a s tým súvisiace ďalšie legislatívne postupy vrátane notifikácie štátnej pomoci.

O úskaliach súčasného procesu, v súvislosti so zabezpečením plynulého financovania, diskutovali na júnovom rokovaní Rady RTVS. V prípade predlžovania legislatívneho a administratívneho procesu sa na rokovaní spomínala aj možnosť preklenovacieho úveru. "V súčasnosti interne analyzujeme všetky možnosti ďalšieho vývoja," informovala RTVS.

Nový model financovania súvisí so schválením legislatívnej zmeny, ktorá od júla ruší tzv. koncesionárske poplatky, doterajší hlavný zdroj príjmu RTVS. Koniec koncesií, ktoré zrušili v rámci novely zákona o dani z osobitných stavieb, si pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2023 vydobyla SaS.

Okrem nárokovateľného štátneho príspevku odvíjajúceho sa od podielu HDP legislatívna úprava ráta aj so zrušením doterajšieho inštitútu Zmluvy so štátom, prostredníctvom ktorého sa rozpočet RTVS každoročne dofinancovával, najmä na programy vo verejnom záujme.

(tasr)

Minúta  |  

MAAE popiera slová Ukrajiny. Voda v nádrži stále chladí záporožskú jadrovú elektráreň

Najväčšia európska atómová elektráreň stále dostáva vodu z priehrady, ktorá sa pretrhla počas bojov na Ukrajine, uviedla vo štvrtok Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni. MAAE zároveň odmieta tvrdenia prevádzkovateľa danej priehrady o tom, že už nemôže dodávať vodu.

"Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň pokračuje v čerpaní chladiacej vody z Kachovskej vodnej nádrže," uvádza sa vo vyhlásení tejto nadnárodnej inštitúcie.

Riaditeľ prevádzkovateľa priehrady Ukrhydroenerho Ihor Syrota uviedol, že hladina vody v priehrade klesla "pod kritickú hranicu 12,7 metra". To znamená, že už nemôže zásobovať "nádrže v Záporožskej jadrovej elektrárni na jej chladenie", povedal Syrota v ukrajinskej televízii.

"Svet sa opäť raz ocitol na pokraji nukleárnej katastrofy, pretože Záporožská jadrová elektráreň stratila svoj zdroj chladenia. A toto nebezpečenstvo teraz rapídne stúpa," uviedol tiež nedávno poradca ukrajinského prezidenta Mychajľo Podoľak.

Táto priehrada na juhu Ukrajiny sa nachádza na rieke Dneper a tvorí nádrž, ktorá zabezpečuje chladiacu vodu pre Ruskom okupovanú jadrovú elektráreň Záporožie, vzdialenú približne 150 kilometrov proti prúdu rieky.

Priehrada bola poškodená v utorok. Z toho činu sa navzájom obviňujú Rusko i Ukrajina; malo ísť o explóziu.

MAAE vo vyhlásení uviedla, že jej experti boli informovaní, že elektráreň po preskúmaní usúdila, "že by mala byť schopná čerpať vodu z nádrže aj po tom, ako jej hladina klesne pod 12,7 metra".

Agentúra uviedla, že preskúmanie zahŕňalo rozhovory s osobami, "ktoré majú skúsenosti a odborné znalosti". "V týchto zložitých a náročných podmienkach to poskytuje ešte určitý čas pred prípadným prechodom na alternatívne dodávky vody," povedal šéf MAAE Rafael Grossi.

Alternatívy, medzi ktoré patrí i veľká chladiaca nádrž vedľa samotnej elektrárne, môžu zabezpečiť potrebnú chladiacu vodu pre elektráreň "na niekoľko mesiacov", povedal Grossi.

"Napriek tomu je všeobecná situácia v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany naďalej veľmi neistá a potenciálne nebezpečná," dodal Grossi, ktorý sa do elektrárne chystá na budúci týždeň. Uviedol, že rozsah škôd nie je známy, a tiež nie je jasné, "kedy a na akej úrovni sa nádrž stabilizuje".

Experti MAAE požiadali o prístup aj na miesto, kde sa meria hladina vody v nádrži, aby "nezávisle overili stav systémov, ktoré zabezpečujú chladiacu vodu" pre elektráreň, uviedol Grossi.

Zamestnanci elektrárne už zaviedli opatrenia na obmedzenie spotreby vody a používajú ju len na "nevyhnutné činnosti súvisiace s jadrovou bezpečnosťou", uviedol Grossi.

Reaktory elektrárne už boli odstavené, ale stále potrebujú chladiacu vodu, aby nedošlo k jadrovej katastrofe.

(tod/tasr)

Minúta  |  

Streľba v autoumyvárni na severe Izraela si vyžiadala päť mŕtvych

Najmenej päť ľudí bolo vo štvrtok zastrelených v autoumyvárni neďaleko mesta Nazaret na severe Izraela, zatiaľ čo pri druhom incidente neďaleko miesta činu boli ďalší dvaja ľudia zranení streľbou. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Smrteľný incident, ku ktorému došlo v arabskej dedine Jafa an-Naserija, je najhorším svojho druhu od roku 2009, uviedli miestne médiá. Neďaleko miesta činu sa našlo i horiace vozidlo.

"Bol som šokovaný tou hroznou vraždou neďaleko Nazaretu. Sme odhodlaní zastaviť tento reťazec vrážd," napísal na Twitteri izraelský premiér Benjamin Netanjahu a prisľúbil, že do boja proti gangom výraznejšie zapojí spravodajskú službu Šin Bet.

Pri ďalšom násilnom incidente bolo vo štvrtok pri streľbe v obchode v arabskej dedine Kafr Kanna, tiež neďaleko Nazaretu, vážne zranené trojročné dievča a 30-ročný muž.

Podľa správ bolo od začiatku roka pri násilnostiach v arabskom sektore Izraela zabitých takmer 100 ľudí. Polícia čelí kritike za to, že rázne nezasiahla a nezastavila vlnu násilia.

Arabská menšina v Izraeli tvorí približne 20 percent z takmer desiatich miliónov obyvateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že bol obvinený v rámci vyšetrovania tajných dokumentov

Bývalý americký prezident Donald Trump vo štvrtok uviedol, že bol obvinený vo federálnom vyšetrovaní v súvislosti so zaobchádzaním s tajnými dokumentmi po odchode z funkcie hlavy štátu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

"Skorumpovaná Bidenova administratíva informovala mojich právnikov, že som bol obvinený, zrejme pre tzv. škatuľový prípad," napísal Trump na svojej platforme Truth Social, pričom zverejnil správu, že bol už druhýkrát obvinený z trestného činu.

Ministerstvo spravodlivosti danú záležitosť bezprostredne nepotvrdilo. Trump, ktorý opäť kandiduje za prezidenta USA, vo svojom príspevku uviedol, že bol v utorok predvolaný na federálny súd v meste Miami. "Nikdy som si nemyslel, že by sa niečo také mohlo stať bývalému prezidentovi Spojených štátov," napísal Trump.

Jeho vyhlásenie prišlo deň po tom, ako americké médiá uviedli, že federálna prokuratúra informovala právnikov tohto bývalého prezidenta, že je objektom vyšetrovania v súvislosti s manipuláciou s tajnými dokumentmi.

Trump je prvým bývalým alebo úradujúcim prezidentom USA, ktorý bol obvinený z trestného činu - v jeho prípade išlo o platby za mlčanie v predvolebnom období pornoherečke, ktorá tvrdila, že s ním mala pomer. Toto obvinenie padlo v marci.

Osobitný poradca Jack Smith, ktorého vymenoval generálny prokurátor Merrick Garland, skúmal skrýšu tajných dokumentov, ktoré mal Trump po odchode z Bieleho domu uložené vo svojej rezidencii Mar-a-Lago na Floride.

Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) po augustovom príkaze na prehliadku Mar-a-Lago odviezol približne 11-tisíc dokumentov a Trump mohol čeliť obvineniam z marenia spravodlivosti po tom, ako celé mesiace odolával snahám o vrátenie týchto materiálov.

Podľa AFP je možné, že exprezident bude obžalovaný v ďalších dvoch prípadoch - v súvislosti s jeho snahou o zvrátenie výsledkov volieb v americkom štáte Georgia v roku 2020 a s jeho úlohou pri podnecovaní útoku na washingtonský Kapitol v roku 2021. Trump však opakovane popiera akékoľvek pochybenie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.