Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka považuje trest pre Dušana Dědečka za neprimerane nízky, dal pokyn na odvolanie

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje uložený trest 15 rokov väzenia pre vodiča Dušana Dědečka z vlaňajšej tragickej dopravnej nehody na bratislavskej zastávke Zochova za neprimerane nízky. Krajskému prokurátorovi v Bratislave vydal pokyn, aby proti štvrtkovému (8. 6.) rozsudku Mestského súdu Bratislava I. podal odvolanie v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o treste. TASR o tom informovali z Generálnej prokuratúry SR.

 "Uložený trest odňatia slobody považujem za neprimerane nízky, dôsledne nezohľadňujúci spôsob spáchania činu, jeho následky a osobu páchateľa. V neposlednom rade nezabezpečuje ani generálnu prevenciu, výchovný vplyv, teda odradenie iných od páchania obdobných trestných činov," uviedol Žilinka.

Mestský súd Bratislava I rozhodol vo štvrtok o 15-ročnom nepodmienečnom treste odňatia slobody pre vodiča Dušana D. Rozhodnutie senátu o treste zatiaľ nie je právoplatné. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal vinu. Trest si má odpykať v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Dostal tiež desaťročný zákaz činnosti v podobe šoférovania motorových vozidiel a trojročný ochranný dohľad.

Dopravná nehoda v centre Bratislavy si 2. októbra 2022 vyžiadala päť mŕtvych a niekoľko zranených osôb. Dušan D. mal podľa obžaloby šoférovať v štádiu ťažkého stupňa opitosti. Jeho automobil dosiahol rýchlosť 143 kilometrov za hodinu. K stretu s prvou osobou malo prísť pri rýchlosti 107 kilometrov za hodinu. Na zastávke sa malo nachádzať približne 40 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský občan zomrel v Hurgade po útoku žraloka. Incident si nahrávali turisti

Ruský občan zahynul blízko hotelovej pláže pri útoku žraloka v egyptskom letovisku Hurgada na pobreží Červeného mora. Vo štvrtok to oznámil ruský generálny konzulát v Hurgade, informuje TASR podľa správy tlačovej agentúry DPA.

Obeťou je podľa ruských médií muž narodený v roku 1999. Nebol to turista; muž mal žiť v Egypte dlhodobo.

Konzulát v stanovisku na platforme Telegram vyzval ruských turistov, aby boli v mori ostražití a prísne dodržiavali všetky usmernenia miestnych úradov.

Egyptské ministerstvo životného prostredia uviedlo, že v oblasti nešťastia bude od piatka platiť dvojdňový zákaz plávania, šnorchlovania a vodných športov.

Na muža zaútočil žralok tigrí, ktorého sa neskôr podarilo chytiť, dodal egyptský enviro-rezort. Žralok javil "abnormálne správanie" a teraz ho skúmajú, priblížilo ministerstvo.

Pobrežie Červeného mora je obľúbenou turistickou destináciou. Žraloky sa tam vyskytujú bežne, ale iba zriedka napádajú ľudí.

Vlani v júli pri Hurgade zomreli po útoku žraloka dve ženy. V roku 2018 sa obeťou žraloka stal český turista, v roku 2015 bol obeťou turista z Nemecka.

V roku 2010 sa počas piatich dní odohralo päť útokov, ktoré si vyžiadali život nemeckého občana a zranili sa pri nich štyria zahraniční turisti.

(tasr)

Minúta  |  

Parlamentné voľby budú 30. septembra, termín vyhlásil Kollár

Voľby do Národnej rady (NR) SR budú v sobotu 30. septembra. Termín v piatok vyhlásil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Termín predčasných volieb už bol zverejnený aj v Zbierke zákonov SR.

Politické strany, hnutia či koalície majú podľa zákona podať kandidačné listiny najneskôr 90 dní pred dňom konania sa volieb zapisovateľovi štátnej komisie. Zaplatiť musia volebnú kauciu 17.000 eur. Vráti sa tým stranám, ktoré dostanú vo voľbách aspoň dve percentá hlasov.

Oficiálna volebná kampaň sa začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do limitu nákladov sa okrem financií na kampaň započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu politickej strany v čase začínajúcom sa 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb a tiež rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou.

Legislatíva za volebnú kampaň označuje akúkoľvek činnosť politickej strany, hnutia, ich koalície a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí a smeruje k propagácii ich činnosti, cieľov a programu s cieľom získania volenej funkcie. "Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov," spresňuje zákon.

Kandidujúce subjekty musia mať transparentný účet. Volebná kampaň sa končí volebným moratóriom, teda 48 hodín pred dňom konania sa volieb.

Voliť vo voľbách môžu podľa zákona občania SR, ktorí majú najneskôr v deň hlasovania aspoň 18 rokov. V parlamentných voľbách sa dá voliť aj zo zahraničia, a to poštou. Treba však o to požiadať. Možno to urobiť listom alebo elektronicky. Hlasovať možno v ktoromkoľvek meste či obci na Slovensku, nielen v mieste trvalého bydliska. Potrebný je na to však hlasovací preukaz.

(tasr)

Minúta  |  

Britské a švédske stíhačky vzlietli k dvom ruským lietadlám

Britské a švédske stíhačky museli vzlietnuť k dvom ruským lietadlám, ktoré vo štvrtok večer prelietavali v blízkosti vzdušného priestoru Švédska a Severoatlantickej aliancie (NATO). V piatok o tom informovalo britské Kráľovské letectvo (RAF), píše agentúra DPA.

Stíhačky Gripen švédskych vzdušných síl a britské stroje Typhoon eskortovali dva ruské stroje – stíhačku Su-27 a prieskumné lietadlo Iľjušin Il-20m, ktoré počas preletu v medzinárodnom vzdušnom priestore nekomunikovali s príslušnými úradmi.

"Ruské lietadlá nepostupovali v súlade s medzinárodnými normami a nekomunikovali s príslušnými letovými informačnými oblasťami. Zostali však v medzinárodnom vzdušnom priestore a leteli profesionálnym spôsobom," napísalo britské letectvo v príspevku na Twitteri.

Britské a švédske stíhačky boli k ruským lietadlám vyslané v rámci misie NATO s označením Baltic Air Policing, ktorej cieľom je chrániť vzdušný priestor Estónska, Lotyšska a Litvy.

Agentúra DPA pripomína, že pobaltské štáty nemajú dostatok kapacít na ochranu svojho vzdušného priestoru, preto sa spoliehajú na pomoc ďalších členských krajín NATO.

(tasr)

Minúta  |  

RTVS sa v prípade riešenia financovania pripravuje na viacero možných scenárov

V súvislosti s predpokladaným, no vzhľadom na dianie v parlamente negarantovaným legislatívnym doriešením systémového financovania RTVS sa telerozhlas pripravuje na niekoľko možných scenárov. "Celú situáciu riešime a vyhodnocujeme v úzkej spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a ďalšími inštitúciami," uviedla RTVS pre TASR. Intenzívnu kooperáciu potvrdilo aj ministerstvo.

Otázniky súvisia so zrušením tzv. koncesionárskych poplatkov a prechodom na nový systém financovania prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu vo výške podielu z hrubého domáceho produktu (HDP). Nové financovanie má zakotviť novela zákona o RTVS, ktorá prešla do druhého čítania a ktorú by mali poslanci Národnej rady schvaľovať na júnovej schôdzi.

Ministerka kultúry SR Silvia Hroncová necíti obavy, že by novela v pléne neprešla. Očakáva skôr zvýšenie podielu pre RTVS. "Mám informácie, že v pléne príde k pozmeňujúcemu návrhu, ktorým by sa mal návrh 0,15 percenta zvýšiť na 0,17 percenta HDP," uviedla po stredajšom (7. 6.) rokovaní vlády.

Priznáva zároveň, že neočakávané zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. júlu, ktoré súviselo s prijímaním rozpočtu verejnej správy na rok 2023, si vyžiadalo novelizáciu zákona o RTVS a s tým súvisiace ďalšie legislatívne postupy vrátane notifikácie štátnej pomoci.

O úskaliach súčasného procesu, v súvislosti so zabezpečením plynulého financovania, diskutovali na júnovom rokovaní Rady RTVS. V prípade predlžovania legislatívneho a administratívneho procesu sa na rokovaní spomínala aj možnosť preklenovacieho úveru. "V súčasnosti interne analyzujeme všetky možnosti ďalšieho vývoja," informovala RTVS.

Nový model financovania súvisí so schválením legislatívnej zmeny, ktorá od júla ruší tzv. koncesionárske poplatky, doterajší hlavný zdroj príjmu RTVS. Koniec koncesií, ktoré zrušili v rámci novely zákona o dani z osobitných stavieb, si pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2023 vydobyla SaS.

Okrem nárokovateľného štátneho príspevku odvíjajúceho sa od podielu HDP legislatívna úprava ráta aj so zrušením doterajšieho inštitútu Zmluvy so štátom, prostredníctvom ktorého sa rozpočet RTVS každoročne dofinancovával, najmä na programy vo verejnom záujme.

(tasr)

Minúta  |  

MAAE popiera slová Ukrajiny. Voda v nádrži stále chladí záporožskú jadrovú elektráreň

Najväčšia európska atómová elektráreň stále dostáva vodu z priehrady, ktorá sa pretrhla počas bojov na Ukrajine, uviedla vo štvrtok Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni. MAAE zároveň odmieta tvrdenia prevádzkovateľa danej priehrady o tom, že už nemôže dodávať vodu.

"Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň pokračuje v čerpaní chladiacej vody z Kachovskej vodnej nádrže," uvádza sa vo vyhlásení tejto nadnárodnej inštitúcie.

Riaditeľ prevádzkovateľa priehrady Ukrhydroenerho Ihor Syrota uviedol, že hladina vody v priehrade klesla "pod kritickú hranicu 12,7 metra". To znamená, že už nemôže zásobovať "nádrže v Záporožskej jadrovej elektrárni na jej chladenie", povedal Syrota v ukrajinskej televízii.

"Svet sa opäť raz ocitol na pokraji nukleárnej katastrofy, pretože Záporožská jadrová elektráreň stratila svoj zdroj chladenia. A toto nebezpečenstvo teraz rapídne stúpa," uviedol tiež nedávno poradca ukrajinského prezidenta Mychajľo Podoľak.

Táto priehrada na juhu Ukrajiny sa nachádza na rieke Dneper a tvorí nádrž, ktorá zabezpečuje chladiacu vodu pre Ruskom okupovanú jadrovú elektráreň Záporožie, vzdialenú približne 150 kilometrov proti prúdu rieky.

Priehrada bola poškodená v utorok. Z toho činu sa navzájom obviňujú Rusko i Ukrajina; malo ísť o explóziu.

MAAE vo vyhlásení uviedla, že jej experti boli informovaní, že elektráreň po preskúmaní usúdila, "že by mala byť schopná čerpať vodu z nádrže aj po tom, ako jej hladina klesne pod 12,7 metra".

Agentúra uviedla, že preskúmanie zahŕňalo rozhovory s osobami, "ktoré majú skúsenosti a odborné znalosti". "V týchto zložitých a náročných podmienkach to poskytuje ešte určitý čas pred prípadným prechodom na alternatívne dodávky vody," povedal šéf MAAE Rafael Grossi.

Alternatívy, medzi ktoré patrí i veľká chladiaca nádrž vedľa samotnej elektrárne, môžu zabezpečiť potrebnú chladiacu vodu pre elektráreň "na niekoľko mesiacov", povedal Grossi.

"Napriek tomu je všeobecná situácia v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany naďalej veľmi neistá a potenciálne nebezpečná," dodal Grossi, ktorý sa do elektrárne chystá na budúci týždeň. Uviedol, že rozsah škôd nie je známy, a tiež nie je jasné, "kedy a na akej úrovni sa nádrž stabilizuje".

Experti MAAE požiadali o prístup aj na miesto, kde sa meria hladina vody v nádrži, aby "nezávisle overili stav systémov, ktoré zabezpečujú chladiacu vodu" pre elektráreň, uviedol Grossi.

Zamestnanci elektrárne už zaviedli opatrenia na obmedzenie spotreby vody a používajú ju len na "nevyhnutné činnosti súvisiace s jadrovou bezpečnosťou", uviedol Grossi.

Reaktory elektrárne už boli odstavené, ale stále potrebujú chladiacu vodu, aby nedošlo k jadrovej katastrofe.

(tod/tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.