Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu bez ďalších podrobností potvrdil, že na Ukrajine už prebieha protiofenzíva zameraná na získanie území okupovaných ruskými silami. Vyjadril sa tak na spoločnej tlačovej konferencii s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, ktorý je na návšteve Kyjeva. Informuje o tom agentúra AFP.
"Na Ukrajine prebiehajú protiofenzívne a obranné akcie: v tejto fáze nebudem hovoriť o podrobnostiach," povedal Zelenskyj.
Ruský prezident Vladimir Putin už v piatok tvrdil, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva proti ruským silám sa už začala, avšak je bezúspešná.
Zelenského sa v sobotu novinári v Kyjeve pýtali aj na tieto Putinove tvrdenia o údajnom "neúspechu" protiofenzívy, on však pokrčil plecami a odmietavo zdvihol obočie, uvádza denník Guardian.
"Je zaujímavé, čo Putin povedal o našej protiofenzíve. Podľa mňa je dôležité, aby Rusko vždy cítilo, že im (ruským silám) už neostáva veľa času," povedal Zelenskyj. Dodal, že je v každodennom kontakte s ukrajinskými vojenskými veliteľmi, a to vrátane šéfa ozbrojených síl Valerija Zalužného, pričom všetci sú podľa jeho slov "teraz pozitívne naladení - povedzte to Putinovi!"
Slovenská národná strana (SNS) predstavila svoju kandidátku. Predseda Andrej Danko bude jej jednotkou, potom nasledujú traja podpredsedovia národniarov a na piatom mieste bude predseda subjektu Život – národná strana Tomáš Taraba. „Desiatka je vyhradená pre človeka, ktorý k nám prišiel spolu s Tarabom," uviedol vo Zvolene šéf SNS.
K ďalším menám na kandidátke bude patriť na 12. mieste Martina Šimkovičová, 18. miesto patrí Milanovi Belicovi. Na poslednom mieste kandidátky je Rudolf Huliak, predseda Národnej koalície/Nezávislí Kandidáti.
Z piateho miesta kandidačnej listiny bude za SNS kandidovať terajší poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Taraba (Život – národná strana). V prvej tridsiatke sú i poslanci Štefan a Filip Kuffovci, takisto sa tam bude nachádzať aj Martina Šimkovičová (12), bývalý nitriansky župan Milan Belica (18) a politológ a spisovateľ Roman Michelko. Z posledného stopäťdesiateho miesta bude za národniarov kandidovať predseda Národnej koalície Rudolf Huliak. Adam Lučanský, Miroslav Radačovský a Michal Radačovský by sa na kandidátke mali nachádzať okolo stého miesta.
Zvyšok kandidačnej listiny vyplní členstvo strany a predstavitelia samospráv z jej radov. Budú medzi nimi napríklad primátori Holíča a Spišskej Novej Vsi Zdenko Čambal a Pavol Bečarik, ale i primátori Hnúšte či Novej Bane.
„Sme ľudia, ktorí sú ochotní zabojovať za to, aby na Slovensku vznikla v októbri vláda, ktorá sa vzoprie centralizmu z Bruselu, nebude považovať za jediný problém Slovenska Ukrajinu. Bude tiež dvíhať dôchodky, pomáhať mladým ľuďom s hypotékami, hľadať účinné nástroje, ako bojovať s chudobou,“ predstavil víziu SNS Danko.
Slovensko sa podľa šéfa národniarov nachádza v hlbokej hodnotovej, morálnej a spoločenskej kríze. Strana v tlačovej správe uviedla, že robí národnú, nie nacionalistickú politiku, čo si podľa nej viacerí zamieňajú.
„Všetci, ako tu stojíme, chceme, aby sa na Slovensku ľudia nehádali, nebáli sa budúcnosti a hlavne nechceme, aby sa s nami politici hrali. Nechceme, aby platilo heslo prezidentky Čaputovej „čím horšie, tým lepšie“. Slovensko bude vo veľkých problémoch, pretože má rozvrátené verejné financie. Nikto na Slovensku nehovorí a nediskutuje o tom, ako zdvihnúť dôchodky, ako pomôcť ľuďom. Len chcú, aby sme sa hádali, kto je na strane Ukrajiny a kto nie,“ vyjadril sa Danko.
Politický subjekt o sebe tvrdí, že ho tvoria národne orientovaní ľudia s konzervatívnymi hodnotami, ktorých cieľom sú dobré vzťahy so všetkými veľmocami.
„Slováci sa musia zomknúť, preto budeme chodiť do regiónov medzí ľudí a vysvetľovať, ako to myslíme. Najmä chceme zastaviť rozklad štátu a spoločnosti. Spojme sa za Slovensko a spojme opäť skupinu štátov V4. Slovensko sa musí vrátiť zo zlej cesty, ktorú dnes diktuje prezidentka Čaputová s premiérom Ódorom. Slovensko potrebuje zmenu a my sa k tej zmene hlásime,“ uzavrel predseda SNS.
ČACHTICE – Podľa informácií Trenčianskeho múzea revitalizácia Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach v týchto týždňoch úspešne napreduje. Ak pôjde všetko podľa plánu, už budúci rok nás čaká jeho slávnostné znovuotvorenie.
V rámci revitalizácie doteraz zrekonštruovali podlahy, omietky a rozvody inžinierskych sietí. „Zrealizovalo sa stuženie budovy a kompletná výmena okien, v rámci pivničných priestorov bolo inštalované nové podlahové kúrenie a v obvodových múroch bola vykonaná chemická injektážna clona proti vlhkosti. Stavebné práce budú naďalej pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Znovuotvorenie kaštieľa je plánované v prvej polovici roku 2024,“ uviedlo Trenčianske múzeum na svojej oficiálnej stránke.
Draškovičov kaštieľ je historický objekt zo 17. storočia. Podľa webovej stránky draskovicovkastiel.sk je cieľom projektu rekonštrukcie komplexná pamiatková obnova. Zámerom je vložiť do objektu nové funkcie a očakáva sa aj výrazný medziročný nárast počtu návštevníkov. „Realizácia projektu je potrebná z hľadiska zachovania a udržania kaštieľa v stave, aby nedošlo k jeho väčšiemu poškodeniu a znehodnoteniu, ako aj k zachovaniu expozícií múzea,“ ozrejmili na stránke.
V Draškovičovom kaštieli majú byť v budúcnosti inštalované celkom nové, moderné expozície, turisticko-informačné centrum, kultúrno-kreatívne centrum a dokonca nebude chýbať ani nová štýlová kaviareň.
„V rámci expozícií sa zameriame na Alžbetu Báthoryovú, vinárstvo v Čachticiach, spolok Tatrín či dobové bývanie v kaštieľoch. Časť priestorov chceme využiť na múzejnú pedagogiku, prednášky, svadby či spoločenské udalosti,“ vysvetlil Peter Martinisko, riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne.
„Príprava projektu trvala niekoľko rokov. Som rád, že sa nám podarilo uspieť a časť rekonštrukcie kaštieľa môže byť financovaná z finančného mechanizmu EHP. Obnova vrátane nových expozícií a zriadenia kaviarne bude stáť približne 2,8 milióna eur. Z tejto sumy je 800 000 eur príspevok z grantu EHP," zhrnul župan Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Jaroslav Baška.
Rekonštrukcia čaká aj záhradu kaštieľa. Poskytne tak nové možnosti kultúrneho vyžitia a zároveň dokreslí komplexný vizuál miestnej historickej pamiatky.
„Bude to úžasné prepojenie medzi Čachtickým hradom a múzeom a verím, že turisti sa v našej obci vyžijú a nájdu tu uspokojenie,“ uviedla čachtická starostka Erika Ondrejková.
Kaštieľ nemá mať len funkciu obyčajného múzea – má ísť o miesto, na ktorom budú poskytovať služby 21. storočia. „V novozrekonštruovaných priestoroch kaštieľa bude návštevníkom poskytnutá možnosť oddychu a občerstvenia v novozriadenej kaviarni, budú môcť využiť služby turisticko-informačného centra, vytvoria a rozšíria sa podmienky na tvorbu nových expozícií, zriadi sa kultúrno-kreatívne centrum. V spolupráci s partnerom projektu sa budú konať kultúrne a vzdelávacie aktivity,“ uzavreli.
Zdroj: FB Trenčianske múzeum a www.draskovicovkastiel.sk
Vizualizácia. Takto má vyzerať pamiatka po rekonštrukcii. Foto: Jozef MravecDali by ste si tu kávu? Foto: Jozef MravecPráce sú v plnom prúde. Foto: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Francúzski sudcovia v sobotu predbežne obvinili muža podozrivého z útoku nožom na štyri deti a dvoch dospelých v alpskom meste Annecy z pokusu o vraždu. Podozrivý Sýrčan je vo vyšetrovacej väzbe, informuje Uviedli to agentúra AP, AFP a DPA.
O motíve 31-ročný útočník nevypovedal a pred sudcom mlčal, uviedla prokurátorka Line Bonnetová-Mathisová v sobotu v Annecy. Teroristický motív útoku, ku ktorému došlo vo štvrtok, úrady predbežne vylúčili. Útočník sa podrobil psychiatrickému vyšetreniu, nezistili sa však náznaky nepríčetnosti, píše DPA.
Všetky obete útoku sú hospitalizované a v sobotu sa nachádzali už mimo ohrozenia života, potvrdila agentúra AFP s odvolaním sa na prokuratúru. Medzi obeťami útoku nožom sú štyri deti vo veku od 22 mesiacov do troch rokov a dvaja dospelí, ktorých jeden utrpel ťažké a druhý ľahšie zranenia. Muž v čase útoku podľa polície nebol pod vplyvom alkoholu ani omamných látok.
O páchateľovi je známe to, že ide o Sýrčana a vo Francúzsku sa zdržiaval len niekoľko mesiacov. Predtým žil desať rokov vo Švédsku, spresnila francúzska premiérka Élisabeth Borneová.
Vo Francúzsku útočník nemal trvalý pobyt. Bezpečnostné zložky európskych štátov o ňom nemajú žiadne záznamy, takisto neexistujú doklady o tom, že by v minulosti absolvoval psychiatrickú liečbu.
Vo Švédsku bol Sýrčanovi priznaný štatút utečenca, napriek tomu o azyl požiadal minulý rok aj vo Francúzsku. Ako informovala televízia BFM, táto žiadosť mu bola takmer pred týždňom zamietnutá. Zatiaľ nie je jasné, či má táto skutočnosť niečo spoločné s jeho činom.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu vyjadril svoj zámer udržiavať kontakt s ruským prezidentom Vladimirom Purinom a "čoskoro" s ním uskutočniť rokovanie, informuje správa agentúry DPA.
Scholz poznamenal, že s Putinom hovoril krátko po tom, čo pred 15 mesiacmi ruský prezident nariadil vojenskú inváziu na susednú Ukrajinu.
"Mám v úmysle to čoskoro zopakovať," povedal Scholz v sobotu na 38. kongrese nemeckej evanjelickj cirkvi v meste Norimberg na juhu krajiny. Putinovi podľa vlastných slov plánuje zavolať a vyzvať ho, aby stiahol svojich vojakov z Ukrajiny.
Predpokladom pre "spravodlivý mier" je, že Rusko stiahne svojich vojakov z Ukrajiny, uviedol ďalej nemecký kancelár. "To je to, čo je potrebné pochopiť," dodal.
Z publika zazneli príležitostné výkriky "Vyjednávajte", píše DPA. Scholz na to odpovedal: "Vyjednávanie je v poriadku. Otázkou je: kto vyjednáva s kým, a o čom."
Scholz už predtým načrtol princípy postoja Berlína voči vojne na Ukrajine a uviedol, že je potrebné zabrániť eskalácii konfliktu, píše DPA.
"Bolo a je správne, že vo všetkom, čo robíme, sme postupovali koordinovane. Že zvažujeme každý krok a že nejdeme na to sami. K tomuto princípu sme sa zaviazali od samého začiatku," pripomenul Scholz, ktorý zároveň uviedol, že hranice v Európe by sa nemali posúvať silou.
Poslanec Národnej rady Marián Viskupič (SaS) si myslí, že sme pred vyhlásením termínu predčasných parlamentných volieb nevideli veľké spájania politických subjektov a skôr sa spájali malí s malými. Je však toho názoru, že je dobré, že predseda parlamentu Boris Kollár ponechal stranám čas na spájanie, keďže termín volieb vyhlásil na konci lehoty.
Uviedol to v diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Sobotné dialógy. Viskupič neočakáva ďalšie spájanie strán, má však obavy, že prepadnú hlasy, najmä na pravej strane spektra.
Poslanec Ladislav Kamenický (Smer) uviedol, že prirodzeným partnerom pre Smer je strana Hlas. Myslí si, že by bolo dobré a prospešné pre obe strany, ak by sa ešte pred voľbami dohodli na tom, že budú prípadne tvoriť nejakú kostru budúcej vlády.
Ak by sa Slovenská národná strana (SNS) dostala do parlamentu, Kamenický uviedol, že by pre nich predstavovala potenciálneho koaličného partnera. Smer sa však podľa neho bude usilovať o čo najsilnejší mandát, aby to boli oni, kto si bude vyberať partnerov. Dodal, že nebudú chcieť, aby v programovom vyhlásení vlády bolo vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO.
Ódorov kabinet podľa Viskupiča reflektoval krátkodobosť svojho mandátu. Jednou z jeho priorít je pokojne priviesť Slovensko k voľbám a zaistiť ich transparentný priebeh volieb. "SaS plánuje podporiť programové vyhlásenie vlády," dodal Viskupič. Kamenický trvá na tom, že Smer vláde podporu nedá.
Posledný zo šiestich reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) uviedli do stavu takzvanej studenej odstávky, čo je najbezpečnejší prevádzkový režim. K tomuto opatreniu sa pristúpilo vzhľadom na katastrofálne záplavy spôsobené poškodením Kachovskej priehrady, ako aj na pokračujúce ostreľovanie v blízkosti elektrárne, informovala v sobotu agentúra AP.
Ako uviedla ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom vo vyhlásení zverejnenom v piatok večer, k studenej odstávke šiesteho z reaktorov ZAES došlo už vo štvrtok.
V režime studenej odstávky sú všetky riadiace tyče vsunuté do jadra reaktora, aby sa zastavil proces jadrového štiepenia a generovanie tepla a tlaku. Doposiaľ bolo v tomto režime päť reaktorových blokov ZAES, zatiaľ čo šiesty bol v tzv. horúcej odstávke.
Enerhoatom súčasne uviedol, že zničenie Kachovskej priehrady momentálne nepredstavuje pre ZAES "priamu hrozbu". K prepnutiu šiesteho reaktora do režimu studenej odstávky prispela aj skutočnosť, že v dôsledku ostreľovania došlo k poškodeniu vedenia, ktoré pripájalo elektráreň na ukrajinskú energetickú sieť.
Ukrajinu na budúci týždeň navštívi riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, ktorý okrem Kyjeva pricestuje aj do záporožskej elektrárne. Grossi v piatok vyjadril znepokojenie nad "zvýšenými vojenskými aktivitami" v okolí tejto najväčšej atómovej elektrárne v Európe, ktorú okupujú ruské vojská, ale stále v nej pracujú zamestnanci ukrajinského Enerhoatomu.
MAAE v piatok večer vyjadrila obavy aj v súvislosti s pokračujúcim poklesom hladiny v nádrži s vodou používanou na ochladzovanie reaktorov záporožskej elektrárne. Tento úbytok spôsobilo zničenie priehrady Kachovskej vodnej nádrže na rieke Dneper zo 6. júna. ZAES má však napriek tomu zrejme dostatok vody na zaistenie chladenia na niekoľko týždňov až mesiacov.
Strana Hlas má ambíciu vyhrať parlamentné voľby s ponukou slušnej a kultúrnej politiky, silného štátu a účinnej pomoci ľuďom. Uviedol to predseda strany Peter Pellegrini vo svojom príhovore počas sobotného snemu strany v Púchove. Zároveň spresnil, s kým po voľbách vládnuť chcú a s kým nie.
Nová vláda bude mať podľa lídra Hlasu-SD pred sebou dve zásadné úlohy. "Čo najskôr musí upratať chaos a neporiadok, ktorý nám tu nechali Matovič, Heger, Sulík, Kollár a Remišová. A potom ju čaká kľúčová, dovolím si povedať, historická úloha. Nová vláda musí naštartovať proces dlhodobých a pozitívnych zmien, ktoré dokážu posunúť Slovensko po 30 rokoch vpred," uviedol.
Nová vláda musí podľa neho bezodkladne zastaviť "chudobnenie" občanov krajiny. Dôchodcom chce strana zaviesť plnohodnotný 13. dôchodok, pokračovať chce i s pomocou rodičom s deťmi a osamelým rodičom.
"Mladým ľuďom ponúkneme takzvaný štartovný balíček - vysoký príspevok od štátu po ukončení školy, aby mohli buď splatiť svoje študentské pôžičky, alebo si zabezpečiť bývanie," povedal líder Hlasu. Docieliť chcú aj to, aby mladí ľudia ostali na Slovensku a neodchádzali do zahraničia. "Rodinám okrem úpravy sociálnych dávok chceme ponúknuť takzvanú rodinnú kartu. Bude predstavovať zľavu na tovary a služby poskytované štátom, samosprávou alebo občianskymi združeniami," konkretizoval.
Dôraz chce Hlas klásť aj na zdravotníctvo, oblasť sociálnych vecí či školstvo. Zaoberať sa plánujú aj cenami energií a potravín. "Hlas bude v rámci dlhodobej vízie žiadať, aby štát opäť získal kontrolu nad strategickými energetickými podnikmi a mal tak v rukách priame možnosti na ovplyvňovanie cien energií," vyhlásil Pellegrini.
Ako ďalej uviedol, Slovensko má svetu, okrem šikovných a pracovitých ľudí, čo ponúknuť. Poukázal pritom na pitnú vodu, ktorej máme na Slovensku dostatok. Tvrdí, že by sme sa mohli pokúsiť zamerať na to, aby sme z nej spravili vývozný artikel. Ešte pred voľbami predstaví Hlas konkrétne kroky, ktoré sú pripravení uskutočniť už počas prvých 100 dní vládnutia.
Po parlamentných voľbách sú podľa Pellegriniho pripravení sadnúť si za rokovací stôl so všetkými, ktorí dostanú mandát od ľudí, s výnimkou strán OĽaNO a ĽSNS. "Za týmto stolom oznámime podmienky, za ktorých je Hlas ochotný vstúpiť do spolupráce v rámci vládnej koalície. Tie nebudú žiadnym prekvapením, pretože ich oznámim už teraz," uviedol predseda strany.
Akú sú podmienky Hlasu
Prvá podmienka sa týka zahranično-politickej orientácie. "Členstvo v EÚ a NATO považuje Hlas za garanciu slobodného rozvoja slovenského národa. Preto budeme spolupracovať len so stranami, ktoré členstvo v oboch týchto organizáciách nespochybnia ani neohrozia," uviedol. Strana žiada rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti štátov, odmieta akúkoľvek násilnú zmenu hraníc a bude podporovať tých, ktorí sa stali obeťami agresie.
Hlas podľa jej lídra odmietne spoluprácu so stranami, ktorých politika je postavená na nenávisti, extrémizme a neofašizme. Neskôr na popoludňajšej tlačovke Pellegrini uviedol, že momentálne neuvažujú o tom, že by tvorili koalíciu s hnutím Republika a s týmto hnutím aktuálne ani nerokujú.
Ďalším zásadným sociálnodemokratickým pilierom je podľa Pellegriniho účinná pomoc štátu občanom. "Hlas vstúpi do vlády len so stranami, ktoré sa k tomuto konceptu prihlásia," doplnil. Presadzovať chcú i vytvorenie silného štátu.
Do koalície pôjde Hlas len so stranami, ktoré podporia sociálnu politiku pomoci pre seniorov, rodiny, odkázaných a "ľudí práce". "Vstúpime len do takej vlády, ktorá vypracuje a začne realizovať veľký národný projekt definitívneho vyrovnania regionálnych rozdielov na Slovensku v horizonte troch volebných období. Toto vyrovnanie sa musí prejaviť tak v životnej úrovni obyvateľov, ako aj v regionálnej, mestskej a obecnej infraštruktúre," uzavrel Pellegrini.
V prípade, ak na program partnerov nenájdu, Hlas je pripravený obhajovať záujmy občanov krajiny aj v opozícii.
Pellegrini vo svojom príhovore zdôraznil, že jeho rozhodnutie odísť zo Smeru a založiť Hlas bolo to "najlepšie politické rozhodnutie" v živote.
Hlas bude predvolebnú kampaň financovať z dvojmiliónového úveru
Strana Hlas bude predvolebnú kampaň financovať z dvojmiliónového úveru. Počas sobotného snemu strany v Púchove to povedal jej predseda Peter Pellegrini.
"Rozhodli sme sa, že pôjdeme cestou politického úveru. A strana Hlas vyrokovala, že máme kontokorentný účet dva milióny, z ktorého budeme čerpať. Následne ručíme našimi pohľadávkami zo štátneho príspevku, ktoré si banka bude sťahovať," doplnil predseda.
Ako dodal, strana už z limitu, ktorý platí pre novovzniknutú stranu, už nejaké financie minula. "Novovzniknutá strana môže minúť len 3,5 milióna eur od svojho vzniku až do volieb vrátane volebnej kampane. Takže my nemáme už ani ten luxus ako iné strany, že môžu na kampaň minúť tri milióny," zdôraznil Pellegrini.
Dobrá voľba sa spojila s Hlasom, Drucker bude na kandidátke v Top 10
Strana Dobrá voľba zaniká, jej členovia sa môžu stať členmi strany Hlas. Spojenie s Dobrou voľbou schválili na sobotnom sneme strany Hlas v Púchove delegáti snemu. Informoval o tom Pellegrini.
"Dnes nastáva záverečná fáza procesu, po ktorom strana Dobrá voľba zanikne a jej členovia, ktorí budú chcieť, vstúpia do strany Hlas. Tomáš Drucker už je členom strany," povedal šéf Hlasu.
Tomáš Drucker a Peter Pellegrini. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
Podľa Druckera Dobrá voľba sa so stranou Hlas zhodla už pred niekoľkými mesiacmi. Proces spojenia je už iba technický.
"Ponuka Petra Pellegriniho bola veľkorysá, ponuku nedal len mne, ale mnohým ľuďom zo strany Dobrá voľba. Zlúčenie jednomyseľne schválil aj snem strany Dobrá voľba. Teraz sa už musíme sústrediť len na to vyhrať voľby," povedal Drucker.
Bývalí členovia Dobrej voľby sa podľa Pellegriniho objavia aj na kandidátke do septembrových parlamentných volieb. "Môžem potvrdiť, že Drucker bude v prvej desiatke kandidátky. V prvej tridsiatke bude ešte jeden kandidát Dobrej voľby, v štyridsiatke ďalší. Celkovo by malo byť na kandidátke Hlasu zhruba 12 ľudí z Dobrej voľby," uviedol Pellegrini.
K "významným" operáciám ukrajinskej armády došlo na niektorých úsekoch frontovej línie na východe a juhu Ukrajiny, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb. Informuje o tom denníka Guardian.
Ukrajinské jednotky tam podľa Londýna "zrejme dosiahli dobrý pokrok" a "prenikli do prvých línií ruskej obrany". V ďalších oblastiach je však "ukrajinský postup pomalší", dodáva Londýn.
Výkon ruských jednotiek bol medzitým podľa ruského rezortu obrany "zmiešaný". Niektoré jednotky "pravdepodobne vykonávali vierohodné manévrové obranné operácie, kým iné sa stiahli" za určitého chaosu v "čase pribúdajúcich správ o ruských obetiach, keď sa sťahovali cez svoje vlastné mínové polia", cituje Guardian.
"Ruské letectvo bolo nezvyčajne aktívne nad južnou Ukrajinou, kde je vzdušný priestor pre Rusko dostupnejší než v iných častiach krajiny. Stále však nie je jasné, či boli taktické nálety účinné," uviedlo britské ministerstvo obrany v najnovšom vyhlásení k bojom na Ukrajine.
Finančná situácia slovenských domácností sa od minulého roka pod vplyvom vysokej inflácie a rastu úrokových sadzieb zhoršuje. Kým vlani udržiavali ľudia svoje výdavky na úkor úspor, aktuálne štatistiky o vývoji slovenskej ekonomiky za 1. štvrťrok už ukázali aj pokles spotreby, upozornili analytici. Ekonomika tak rástla najpomalšie za dva roky. Na druhej strane, ak bude inflácia postupne spomaľovať a reálne mzdy začnú opäť rásť, do konca roka by sa situácia domácností mohla zlepšiť.
V minulom roku klesla na Slovensku v dôsledku vysokej inflácie reálna mzda najviac od roku 1998, v priemere o 4 percentá, pripomenul finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) reálny plat klesol až 70 percentám zamestnancov. Pri súbežne rastúcich úrokoch sú tým výrazne zasiahnutí hypotekárni dlžníci. "Finančná situácia domácností, ktorým sa refixáciou zvýšila splátka hypotéky aj o niekoľko stoviek eur, je dnes skutočne napätá, keďže väčšina z nich nemá dostatočné finančné úspory a v zásade ich jedinou možnosťou je tak škrtenie výdavkov," upozornil Búlik.
Domácnosti v minulom roku výrazne siahli do svojich úspor, najnovšie dáta však ukazujú, že tento rok už obmedzili aj svoju spotrebu. "Po medziročnom raste spotreby o 5 percent v poslednom kvartáli 2022 vidíme v 1. kvartáli 2023 pokles spotreby domácností o 2 percentá," vyčíslil analytik. Zároveň však upozornil, že domácnosti majú v bankách stále uložených vyše 42 miliárd eur, z čoho výrazná väčšina je dostupná bez obmedzení na bežných účtoch.
Aj keď oslabenie domácej spotreby na začiatku tohto roka bolo očakávané, prepad bol o niečo väčší, než sa predpokladalo, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. "Medziročne bol zaznamenaný pokles reálnej spotreby domácností o viac než dve percentá, keďže domácnosti pod tlakom zvýšenej inflácie, poklesu reálnych miezd a míňajúcich sa úspor pristupujú k okresávaniu objemu nakupovaných tovarov a služieb," priblížil.
Reálne mzdy v 1. štvrťroku ďalej klesali, medziročne o 4,9 percenta. Rast platov tak nestíha pokryť nárast cenovej hladiny. "Toto má implikácie aj pre rast hrubého domáceho produktu (HDP), keďže slabšia kúpyschopnosť znamená aj nižšiu reálnu spotrebu. Spotreba domácností tak bude v tomto roku podľa našich odhadov tlmiť rast ekonomiky," doplnil Horňák.
Na finančnú situáciu domácností bude v ďalších mesiacoch podľa Búlika vplývať vývoj inflácie, nezamestnanosti a reálnych miezd. "Predpoveď vývoja všetkých troch parametrov do konca roka vyzerá optimisticky. Jediným rizikovým faktorom je ekonomika, ktorej rast na rozdiel od minulosti už neťahá rastúca spotreba domácností, ale očakávané investície z eurofondov a export," vysvetlil analytik. Slovensko by sa však malo vyhnúť recesii, a tým aj rastu nezamestnanosti. Inflácia už postupne klesá a s ňou sa redukuje aj pokles reálnych miezd.
"Ak bude aktuálny inflačný trend pokračovať do konca roka a ekonomika bude pokračovať v predpovedanom miernom raste pri nízkej nezamestnanosti, na konci roka by sa reálne mzdy mohli opäť vrátiť k rastu. Situácia slovenských domácností by sa tak mala zlepšovať," doplnil Búlik.
Inflácia a rast úrokových sadzieb budú tento rok hlavnými faktormi vplývajúcimi na finančnú situáciu domácností, avizovala NBS v aktuálnej Správe o finančnej stabilite na Slovensku. "V porovnaní s infláciou je však vplyv rastúcich sadzieb miernejší. Kým pokles reálnych miezd v roku 2022 bol relatívne plošný, nárast úrokových sadzieb sa bude týkať len časti zadlžených domácností a nastane neskôr," zdôraznila centrálna banka s tým, že negatívny vývoj zmierňujú viaceré faktory.
Najdôležitejším je rast príjmov a stabilný trh práce. NBS očakáva, že od roku 2023 by mali reálne mzdy v priemere znova rásť, vďaka čomu domácnosti jednoduchšie pokryjú zvýšené výdavky aj zvýšenie splátky v čase refixácie úrokovej sadzby. "Rast príjmov navyše predbiehal rast cenovej hladiny aj v minulosti, a to v rokoch 2016 až 2021. Tým sa vytvoril istý priestor na to, aby domácnosti dokázali zvládnuť aj aktuálny pokles reálnych miezd," pripomenula NBS.
Každý žiadateľ o hypotéku bol navyše v minulosti testovaný, či ju zvládne splácať aj pri náraste úrokových sadzieb o 2 percentuálne body (p. b.). Aj keď je aktuálny nárast sadzieb vyšší, domácnosti by mali mať v tomto smere aspoň čiastočnú rezervu, dodala centrálna banka.
Maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti kritizoval návrh nových pravidiel migrácie a azylovej politiky v Európskej únii, ktoré prijali vo štvrtok na samite ministrov vnútra krajín EÚ v Luxemburgu. Ostré vyjadrenia prichádzajú aj z Poľska.
„Brusel zneužíva svoju moc. Chcú nasilu presídliť migrantov do Maďarska. To je neprijateľné! Násilím chcú z Maďarska urobiť prisťahovaleckú krajinu," tvrdil na Facebooku Viktor Orbán.
Štvrtková dohoda ministrov vnútra členských krajín EÚ o zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ znamená, že štáty môžu začať rokovania o týchto pravidlách s Európskym parlamentom. Niektoré politické frakcie v Parlamente však dosiahnutú dohodu nepovažujú za dostatočnú a upozorňujú, že rokovania budú zrejme ťažké.
Dohodu ako takú kritizujú aj Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ. V takýchto centrách by sa mali žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im vstup do Únie zamietnu. Žiadosti o azyl by sa mali spracovať do šiestich mesiacov.
Namiesto záväzných kvót na prerozdeľovanie migrantov, ktoré pri pokuse o ich zavedenie pred siedmimi rokmi viaceré štáty Únie odmietli, počíta schválený návrh s tým, že relokácie budú iba jedna z možností, ako preťaženým krajinám, najmä na juhu Európskej únie, v prípade potreby pomôcť. Ďalšími variantmi má byť priamy finančný príspevok a iná pomoc, napríklad vyslanie expertov či materiálna podpora. Pokiaľ nejaká krajina nebude chcieť migrantov prijímať, mala by zaplatiť 20-tisíc eur za každého neprijatého človeka, píše britský Guardian.
Spolu s Maďarskom nepodporilo spomínanú dohodu ani Poľsko. Poľský minister pre európske záležitosti Szymon Szynkowski vel Senk vyhlásil, že Varšava nesúhlasí s vnucovaním absurdných nápadov.
„Systém povinného prerozdeľovania sa už raz zrútil ako domček z kariet, keď sa ukázalo, že je neuskutočniteľný, škodlivý a nezodpovedajúci výzvam," napísal na Twitteri Szynkowski. „Nebudeme súhlasiť s tým, aby nám boli vnucované absurdné nápady," dodal a pripomenul, že Poľsko si po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu „poradilo s najväčšou migračnou krízou po druhej svetovej vojne“. Podľa agentúry DPA Poľsko prijalo asi 1,6 milióna vojnových utečencov zo susednej krajiny.
Príspevok vo výške 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého krajina neubudne chcieť prijať v rámci stanovenej kvóty, námestník poľského ministra vnútra Bartosz Grodecki označil za „trest". V televízii TVP Info povedal, že existuje obrovský nepomer medzi sumami, ktoré EÚ vynakladá na migrantov z juhu a na utečencov z vojnou zasiahnutej Ukrajiny.
„Kým bude pri moci vláda Práva a spravodlivosti (PiS), nepripustíme, aby nám niekto ukladal nejaké migračné kvóty, kvóty na utečencov z Afriky, Blízkeho východu, Arabov, moslimov a pánboh vie, koho ďalšieho,“ vyhlásil podľa agentúry DPA poľský premiér Mateusz Morawiecki , ktorý sa k migrácii stavia rovnako odmietavo ako Orbánova strana Fidesz. Poľsko na jeseň čakajú parlamentné voľby.
Morawiecki dodal, že o reforme sa bude určite rokovať na únijovom samite. Poľsko podľa neho presadzuje „utesnenie hraníc EÚ a nepripúšťa veľké migračné masy" a nedopustí, aby „pašeráci ľudí diktovali podmienky Európskej únii".
Európsky blok sa dlho márne pokúšal zhodnúť na reforme migračnej a azylovej politiky, ktorú predložila Európska komisia v reakcii na nefunkčnosť doterajších pravidiel počas utečeneckej vlny z roku 2015. Kľúčová časť reformy týkajúcej sa solidarity s najvyťaženejšími štátmi zostávala pre ostro rozdelené pohľady dlho mimo záujmu politikov. V minulosti neúspešné návrhy riešení obvykle počítali s „flexibilnou solidaritou", teda nejakými formami inej podpory migráciou zasiahnutých krajín než len preberaním migrantov.
