Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina hlási oslobodenie ďalšej obce a ťažké boje na východe Ukrajiny

Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok uviedol, že v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny prebiehajú ťažké boje. Kyjev zároveň oznámil oslobodenie ďalšej obce. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Počas uplynulého dňa sa bojovalo pri mestách Bachmut, Avdijivka a Marjinka v Doneckej oblasti, ale aj pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, priblížil ukrajinský generálny štáb. Dodal, že Rusi utrpeli pri Bachmute značné straty.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok na sociálnej sieti napísala, že ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť obec Storoževe v Doneckej oblasti. Zároveň zdieľala fotografiu vojakov s vlajkou v tejto obce.

Kyjev predtým v nedeľu oznámil, že ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť obce Blahodatne, Neskučne a Makarivka v Doneckej oblasti. Tieto zisky Ukrajina hlásila po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu potvrdil začiatok čakávanej protiofenzívy zameranej na získanie území okupovaných ruskými silami.

Rusko sa k postupu ukrajinskej armády bezprostredne nevyjadrilo. Agentúra Reuters pripomenula, že správy z bojiska nedokáže nezávisle overiť.

Ruský prezident Vladimir Putin už v piatok tvrdil, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva proti ruským silám sa už začala, je však bezúspešná.

(tasr)

Minúta  |  

V Nemecku sa začína najväčšie cvičenie vzdušných síl v histórii NATO

V nemeckom vzdušnom priestore sa v pondelok začnú najväčšie manévre vzdušných síl v histórii Severoatlantickej aliancie (NATO), do ktorých sa počas dvoch týždňov zapojí približne 10.000 vojakov a 250 lietadiel z 25 krajín. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.

Manévre s názvom Air Defender 2023, ktoré bude viesť nemecký Bundeswehr, potrvajú do 23. júna a budú zamerané na nácvik toho, ako by jednotky NATO mohli odraziť útok východného agresora.

Hoci sa manévre konajú počas zúriacej vojny medzi Ruskom a možným kandidátom na členstvo v NATO Ukrajinou, predstavitelia nemeckého letectva tvrdia, že myšlienka na toto cvičenie vznikla už v roku 2018 - ešte pred rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022.

Cvičenie sa zároveň koná v čase letnej leteckej špičky, pričom odhady miery narušenia civilnej leteckej dopravy sa líšia.

Ingo Gerhartz, predstaviteľ nemeckých vzdušných síl, uviedol, že meškania letov budú "maximálne v rozsahu niekoľkých minút", zatiaľ čo Matthias Maas z odborového zväzu letových dispečerov GdF tvrdí, že cvičenie "bude mať na civilné letectvo obrovský vplyv".

Manévre sa priamo týkajú troch vzdušných priestorov v Nemecku: častí severného Nemecka a Severného mora, častí východného Nemecka a Baltského mora, a častí juhozápadného Nemecka.

(tasr)

Minúta  |  

Severokórejský vodca vyjadril Putinovi pri príležitosti Dňa Ruska plnú podporu

Severokórejský vodca Kim Čong-un v pondelok zagratuloval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ruska a uviedol, že Pchjongjang "plne podporuje" Moskvu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kim vo svojej gratulácii, ktorú zverejnila severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA, priamo nespomenul ruskú inváziu na Ukrajinu, no ocenil Putinove "správne rozhodnutie zmariť stupňujúce sa hrozby nepriateľských síl".

Severokórejský ľud podľa jeho slov poskytuje Moskve "plnú podporu a solidaritu" v boji za ruské záujmy. Kim zároveň vyzval na užšiu strategickú spoluprácu medzi oboma krajinami.

KĽDR považuje rusko-ukrajinský konflikt za vojnu v záujme Západu, ktorej cieľom je zničiť Rusko, pripomína AFP.         

Spojené štáty v januári obvinili KĽDR z poskytovania munície pre ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu, ktorá Rusku pomáha v bojoch na Ukrajine. Pchjongjang to však poprel.

Washington v marci uviedol, že Rusko sa aktívne snaží získať zbrane od KĽDR výmenou za potravinovú pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

MAAE žiada prístup k okoliu záporožskej elektrárne, chce preveriť hladinu vody

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) oznámila, že potrebuje širší prístup k okoliu Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), aby preverila "významný rozpor" v údajoch o hladine Kachovskej priehrady, ktorej voda ochladzuje reaktory tejto elektrárne. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi v nedeľu uviedol, že jeho dozorná agentúra OSN dostala údaje o meraniach, podľa ktorých bola hladina pri vstupe vody do ZAES počas víkendu asi deň stabilná.

"V iných častiach tejto obrovskej vodnej nádrže však výška (hlasiny) údajne naďalej klesá, čo môže spôsobovať rozdiel približne dvoch metrov," vysvetlil Grossi, ktorý má tento týždeň elektráreň navštíviť.

Zničenie hrádze Kachovskej vodnej nádrže spolu s tamojšou vodnou elektrárňou na juhu Ukrajiny viedlo minulý týždeň k zaplaveniu miest a obcí, z domovov museli ujsť tisíce ľudí.

Kachovskú vodnú elektráreň i Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšiu atómovú elektráreň v Európe, okupujú ruské sily od skorých dní invázie na Ukrajinu z februára 2022.

MAAE predtým uviedla, že ZAES môže v prípade nedostupnosti vody z Kachovskej priehrady využiť iné zdroje vody vrátane veľkej chladiacej nádrže so zásobami vody na niekoľko mesiacov.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty chcú znova vstúpiť do UNESCO

Spojené štáty znova vstúpia do Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), oznámila vláda amerického prezidenta Joea Bidena. Vrátiť sa do nej chcú päť rokov po tom, ako jeho predchodca Donald Trump rozhodol o vystúpení. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že list o tomto zámere a návrhu plánu opätovného prijatia doručilo organizácii sídliacej v Paríži koncom minulého týždňa.

Rezort pripomenul, že vstup si vyžaduje súhlas členov UNESCO, ktorých by vedenie organizácie malo informovať v najbližších dňoch.

USA dlhujú tejto organizácii značnú sumu nedoplatkov za členské príspevky. Americká vláda však v súčasnom rozpočtovom pláne vyčlenila 150 miliónov dolárov na zaplatenie návratu do UNESCO, píše AP.

Spojené štáty a UNESCO majú v posledných štyroch desaťročiach turbulentné vzťahy. Počas studenej vojny boli predmetom sporov najmä ideologické otázky, v uplynulých rokoch zasa izraelsko-palestínsky konflikt.

Bývalý americký prezident Ronald Reagan stiahol USA z UNESCO v roku 1983. O opätovnom vstupe rozhodol v roku 2002 vtedajší prezident George W. Bush. Trump oznámil odchod z organizácie v roku 2017 s odôvodnením, že je zaujatá proti Izraelu. Izrael sa k USA v tom čase pridal, ukončenie členstva oboch krajín nadobudlo platnosť v januári 2018.

V marci tohto roka námestník ministra zahraničných vecí John Bass pri prezentácii návrhu rozpočtu na ďalší rok povedal, že podľa Bidenovej vlády by opätovný vstup do UNESCO pomohol Washingtonu v globálnom súperení s Čínou, ktoré investovala veľké sumy do organizácií OSN.

(tasr)

Minúta  |  

Parlamentné voľby v Čiernej Hore vyhralo hnutie, ktoré vzniklo iba vlani

Hnutie Európa teraz! (PES), ktoré vzniklo iba minulý rok sa stalo víťazom predčasných parlamentných volieb, ktoré sa v nedeľu konali v Čiernej Hore. Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na neoficiálne výsledky zverejnené mimovládnym Centrom pre monitorovanie a výskum (CeMI).

Strana Milojka Spajiča podľa nich získala 25,6 percenta hlasov. Za ňou nasleduje so ziskom 23,8 percenta hlasov Demokratická strana socialistov (DPS), ktorú donedávna viedol dlhoročný premiér a prezident Milo Djukanovič.

Na treťom mieste skončila prosrbská a proruská koalícia Za budúcnosť Čiernej Hory, ktorá dostala s 14,8 percenta hlasov. Proeurópska koalícia strán Demokrati a URA získala 12,3 percenta hlasov.

Tieto údaje sa zakladajú na sčítaní 93 percent odovzdaných hlasov.

Volebná účasť bola podľa CeMI len necelých 57 percent, čo je výrazne menej ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2020 alebo v prezidentských voľbách konaných na jar.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.