Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Austrálska polícia obvinila vodiča autobusu, pri nehode ktorého zomrelo 10 ľudí

Austrálska polícia vzniesla obvinenia z nebezpečnej jazdy voči vodičovi autobusu, ktorý sa v nedeľu prevrátil v austrálskom štáte Nový Južný Wales. Pri nešťastí zahynulo najmenej desať osôb. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Polícia 58-ročného muža zatkla a vzniesla voči nemu obvinenia v desiatich bodoch. V utorok sa má postaviť pred súd. Prepustenie na kauciu úrady zamietli.

Autobus so skupinou približne 40 ľudí, ktorí sa vracali zo svadby, sa v hmlistom počasí prevrátil na kruhovom objazde v meste Greta v Novom Južnom Walese krátko po 23.30 h miestneho času (15.30 h SELČ). Ďalších 25 osôb utrpelo zranenia a niektoré z nich zostali hospitalizované. Stav jednej z nich je vážny.

Austrálsky premiér Anthony Albanese sa záchranným zložkám poďakoval za ich úsilie a obetiam a ich rodinným príslušníkom prisľúbil podporu zo strany vlády.

Greta sa nachádza približne 150 kilometrov severne od Sydney v oblasti Hunter Valley, ktorá je známym vinárskym regiónom.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko ide do projektu malých jadrových elektrární

 Slovensko má záujem o vývoj malých modulárnych jadrových reaktorov. Ako informoval na pondelňajšej tlačovej besede minister hospodárstva Peter Dovhun, štát spoločne s najdôležitejšími hráčmi na slovenskom trhu sa prihlási do projektu Phoenix. Pre tento účel podpísalo ministerstvo hospodárstva a spoločnosti Slovenské elektrárne, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, U. S. Steel, VUJE a Úrad jadrového dozoru SR, Slovenská technická univerzita v Bratislave memorandum o spolupráci a spoločnom postupe v súvislosti s podaním prihlášky v projekte Phoenix.

„Memorandum dáva Slovensku väčšiu váhu a šancu uspieť v tomto projekte. Rozhodli sme sa uchádzať o spolufinancovanie projektu, ktorý je na vytvorenie štúdie, ktorá ukáže, aké možnosti majú malé modulárne reaktory na Slovensku,“ povedal Dovhun, ktorý je presvedčený, že jadrová energetika má budúcnosť.

Ako dodal predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček, pôjde o novú éru vývoja jadrovej energetiky na Slovensku. Už dnes je Slovensko podľa neho jadrová veľmoc, takže je logické, že sa o projekt Phoenix uchádza. „Pôjde o menšie elektrárne aké sú dnes v prevádzke, čo znamená že sa budú dať postaviť za menej peňazí a rýchlejšie,“ podotkol Strýček. Podľa predsedníčky Úradu jadrového dozoru SR Marty Žiakovej malé modulárne reaktory sú veľmi vhodnými kandidátmi na nahradenie slovenských uhoľných elektrární.

Zatvorenie uhoľných elektrární, dekarbonizácia priemyslu a narastajúca elektrifikácia vo všetkých smeroch podľa Slovenských elektrární spôsobí, že v priebehu najbližšieho desaťročia bude Slovensko potrebovať ďalších približne 2,6 terawatthodiny elektriny ročne. Tento dopyt by vedel pokryť práve malý modulárny reaktor.

„Dopyt po elektrickej energii bude narastať, zo strany domácností i priemyslu. Obnoviteľné zdroje sú dôležitou súčasťou našej energetickej budúcnosti, avšak práve jadrové technológie zabezpečujú stabilné a bezpečné dodávky do siete. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje. Mali by nahradiť uhoľné elektrárne a byť ďalším zdrojom stabilného a bezuhlíkového energetického mixu a sebestačnosti Slovenska,“ dodal Strýček.

Prvým krokom pri napĺňaní partnerstva zadefinovaného v podpísanom memorande je prihláška o grant na financovanie štúdie uskutočniteľnosti v rámci projektu Phoenix, ktorý podporila vláda Spojených štátov amerických. Dotácie na spolufinancovanie štúdií uskutočniteľnosti sú primárne určené štátom regiónu strednej a východnej Európy. Štúdia uskutočniteľnosti umožní posúdiť vhodnosť malých modulárnych reaktorov v slovenských podmienkach a navrhne kroky potrebné k ich možnej budúcej výstavbe.

„Veríme, že budovanie nových technológií, vrátane malých modulárnych reaktorov, je súčasťou riešenia našich energetických potrieb. Podpis memoranda je prvým krokom, aby sme začali mapovať, či sú tieto technológie pre Slovensko vhodné,“ konštatoval Strýček.

(sita)

Minúta  |  

Prieskum: Vysokoškoláci by volili Progresívne Slovensko, nasleduje SaS a Hlas

Najviac vysokoškolákov by v septembrových parlamentných voľbách volilo Progresívne Slovensko, nasledujú strany SaS a Hlas-SD. Progresívne Slovensko by volil každý tretí študent vysokej školy. Pod hranicou zvoliteľnosti by skončilo KDH aj Smer. Informuje o tom v tlačovej správe Jozef Gašparík, spoluzakladateľ portálu Praxuj.sk, podľa ktorého to vplýva z prieskumu vysokoškolského portálu Praxuj.sk na vzorke 756 študentov štrnástich najväčších verejných vysokých škôl na Slovensku. Prieskum bol realizovaný v období od 26. mája do 11. júna.

Prieskum zisťoval od respondentov odpoveď na otázku: „Ktorú stranu by ste volili v najbližších parlamentných voľbách?“ Odpovede naznačujú silnú podporu Progresívneho Slovenska, ktoré by v septembrových voľbách podporilo 35,6 percenta študentov. Nasleduje SaS, ktorú by volilo 6,4 percenta a Hlas-SD na úrovni 5,6 percenta. Do parlamentu by sa nedostalo KDH so ziskom 3,5 percenta a rovnako Smer-SSD na úrovni 3,5 percenta. Sme rodina by získala 2,7 percenta, Aliancia 2,0 percentá a OĽaNO 1,9 percenta. Demokratov by volilo 1,7 percenta vysokoškolákov. Ostatné strany sa nachádzajú pod úrovňou 1,2 percenta. Približne každý štvrtý vysokoškolák (25,1 percenta) zatiaľ nie je rozhodnutý a približne 6 percent deklaruje, že sa na voľbách nezúčastní.

Druhá otázka smerovala k zisteniu odpovede na otázku: „Ktorú stranu by ste volili v najbližších parlamentných voľbách, ak by vaša prvá voľba nekandidovala?“ V prípade, že by sa študenti museli zriecť svojej prvej voľby, voľby by vyhrala SaS so ziskom 14,8 percenta. Nasledovalo by Progresívne Slovensko s 8,1 percenta, Smer-SSD s 3,7 percentami, Hlas-SD s 3,6 percentami, Demokrati s 3,5 percentami, Jablko s 2,8 percentami a OĽaNO s 2,8 percentami. KDH by si ako svoju druhú voľbu vybralo 2,3 percenta vysokoškolákov, Za ľudí 1,9 percenta a stranu Sme rodina 1,6 percenta. Ostatné strany by sa nachádzali pod úrovňou 1,3 percenta. Stúpol by i počet nerozhodnutých na úroveň 37,4 percenta a tiež tých, ktorí by nešli voliť vôbec na úroveň približne osem percent.

(sita)

Minúta  |  

Medveď sa vrátil do malej obce

KĽAČNO - V sobotu večer spozorovali v obci Kľačno (okres Prievidza) medveďa hnedého. Stalo sa to približne týždeň po tom, ako tam zabil dve zvieratá.

„V tejto obci v nedeľu nad ránom navštívil hospodársku budovu za rodinným domom, kde sa nachádzali mladé kozľatá a jahňatá,“ uviedla Polícia SR – Trenčiansky kraj na svojom facebooku.

Dodala, že neďaleko od miesta následne našli roztrhané kusy jahňaťa. „O uvedenej udalosti bol vyrozumený aj zásahový tím medveďa hnedého,“ informovala polícia na sociálnej sieti.

K stretu človeka a medveďa zatiaľ nedošlo. Polícia vyzvala verejnosť, aby bola pri prechádzkach opatrná.

O medveďovi hnedom pohybujúcom sa v obci Kľačno sme informovali aj minulý týždeň. Starosta obce Jozef Ďuriš varoval pred medvedicou a dvomi medvedími mláďatami, ktoré sa pohybujú aj po hlavnej ceste. Podľa jeho slov medvedica už stratila plachosť.

Zdroj: FB Polícia SR – Trenčiansky kraj

Minúta  |  

Ukrajina hlási oslobodenie ďalšej obce a ťažké boje na východe Ukrajiny

Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok uviedol, že v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny prebiehajú ťažké boje. Kyjev zároveň oznámil oslobodenie ďalšej obce. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Počas uplynulého dňa sa bojovalo pri mestách Bachmut, Avdijivka a Marjinka v Doneckej oblasti, ale aj pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti, priblížil ukrajinský generálny štáb. Dodal, že Rusi utrpeli pri Bachmute značné straty.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok na sociálnej sieti napísala, že ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť obec Storoževe v Doneckej oblasti. Zároveň zdieľala fotografiu vojakov s vlajkou v tejto obce.

Kyjev predtým v nedeľu oznámil, že ukrajinskej armáde sa podarilo oslobodiť obce Blahodatne, Neskučne a Makarivka v Doneckej oblasti. Tieto zisky Ukrajina hlásila po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu potvrdil začiatok čakávanej protiofenzívy zameranej na získanie území okupovaných ruskými silami.

Rusko sa k postupu ukrajinskej armády bezprostredne nevyjadrilo. Agentúra Reuters pripomenula, že správy z bojiska nedokáže nezávisle overiť.

Ruský prezident Vladimir Putin už v piatok tvrdil, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva proti ruským silám sa už začala, je však bezúspešná.

(tasr)

Minúta  |  

V Nemecku sa začína najväčšie cvičenie vzdušných síl v histórii NATO

V nemeckom vzdušnom priestore sa v pondelok začnú najväčšie manévre vzdušných síl v histórii Severoatlantickej aliancie (NATO), do ktorých sa počas dvoch týždňov zapojí približne 10.000 vojakov a 250 lietadiel z 25 krajín. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.

Manévre s názvom Air Defender 2023, ktoré bude viesť nemecký Bundeswehr, potrvajú do 23. júna a budú zamerané na nácvik toho, ako by jednotky NATO mohli odraziť útok východného agresora.

Hoci sa manévre konajú počas zúriacej vojny medzi Ruskom a možným kandidátom na členstvo v NATO Ukrajinou, predstavitelia nemeckého letectva tvrdia, že myšlienka na toto cvičenie vznikla už v roku 2018 - ešte pred rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022.

Cvičenie sa zároveň koná v čase letnej leteckej špičky, pričom odhady miery narušenia civilnej leteckej dopravy sa líšia.

Ingo Gerhartz, predstaviteľ nemeckých vzdušných síl, uviedol, že meškania letov budú "maximálne v rozsahu niekoľkých minút", zatiaľ čo Matthias Maas z odborového zväzu letových dispečerov GdF tvrdí, že cvičenie "bude mať na civilné letectvo obrovský vplyv".

Manévre sa priamo týkajú troch vzdušných priestorov v Nemecku: častí severného Nemecka a Severného mora, častí východného Nemecka a Baltského mora, a častí juhozápadného Nemecka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.