Ukrajina obvinila ruské sily, že vyhodili do vzduchu priehradu na menšej vodnej nádrži na hranici medzi Záporožskou a Doneckou oblasťou na juhovýchode krajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinské úrady.
Záplavová voda sa podľa vojenského mediálneho centra po zničení hrádze menšej nádrže pri obci Novodarivka rozliala po oboch brehoch rieky Mokri Jaly. Novodarivka je jednou z niekoľkých dedín v oblasti pozdĺž frontovej línie, v ktorej ukrajinské sily v ostatných dňoch operujú a dokonca v nej oslobodili viaceré dediny.
Incident prichádza po minulotýždňovom zničení veľkej Kachovskej priehrady na rieke Dnipro v Chersonskej oblasti. Kolaps priehrady na juhu Ukrajiny predstavuje jednu z najväčších ekologických katastrof za ostatné desaťročia. Katastrofa zničila celé dediny, zaplavila poľnohospodársku pôdu, pripravila desaťtisíce ľudí o energie a prístup k pitnej vode a spôsobila obrovské škody na životnom prostredí.
Diskusie o kompenzačnom mechanizme pre obete nútenej sterilizácie na Slovensku ponúkajú "historickú príležitosť" konečne vyriešiť túto dlhotrvajúcu nespravodlivosť. Uviedla to komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v pondelok vo zverejnenom liste adresovanom slovenskému parlamentu, informuje spravodajca TASR.
Komisárka vo svojom liste adresovanom predsedovi parlamentu, predsedom parlamentných výborov pre zdravie a ústavné práva a podpredsedovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny privítala snahu Národnej rady Slovenskej republiky dosiahnuť spravodlivosť pre obete nútenej sterilizácie prijatím zákona, ktorý by vytvoril kompenzačný mechanizmus.
"Slovenskej vláde som písala už v roku 2021, že zriadenie kompenzačného mechanizmu by bolo veľmi dôležitým krokom k riešeniu tých praktík z minulosti, ktoré predstavujú závažné porušovanie ľudských práv, na čo poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva. Súčasný legislatívny proces ponúka historickú príležitosť konečne vyriešiť túto dlhoročnú nespravodlivosť. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby budúci mechanizmus odškodňovania obetiam účinne poskytoval odškodnenie, na ktoré majú nárok," uviedla komisárka.
Podľa Mijatovičovej takýto mechanizmus musí efektívne spĺňať potreby obetí. Za týmto účelom jej list obsahuje pripomienky, ktoré majú poslancom slovenského parlamentu pomôcť posilniť návrh zákona pred jeho druhým čítaním v pléne NR SR. Pripomenula, že jej postrehy vyplývajú z práce úradu, ktorý zastupuje v oblasti nútených sterilizácií na Slovensku počas dvoch desaťročí, ako aj z jej práce v tejto oblasti v iných členských štátoch vrátane implementácie kompenzačného mechanizmu v Českej republike.
Komisárka upozornila, že navrhovaná výška finančného odškodnenia výrazne zaostáva za sumou, ktorú obetiam priznal Európsky súd pre ľudské práva a slovenské súdy v relevantných prípadoch. A poukázala aj na to, že navrhovaná dvojročná lehota môže byť príliš krátka na to, aby umožnila všetkým poškodeným ženám podať žiadosť o odškodnenie.
Zdôraznila tiež potrebu jasných pravidiel o dôkazoch v právnych konaniach o vyplatenie odškodného vrátane zabránenia nadmernému spoliehaniu sa na zdravotné záznamy a zabránenia tomu, aby obete nútenej sterilizácie neúmerne znášali dôkazné bremeno.
Mijatovičová navrhla konkrétne kroky na sprístupnenie procesu podávania žiadostí obetiam a spresnila, že orgány zodpovedné za posudzovanie žiadostí o odškodnenie by mali mať dostatočné odborné znalosti a kapacity na vykonávanie tejto úlohy. Rovnako zdôraznila význam úzkej spolupráce s obeťami počas legislatívneho procesu, aby sa zabezpečilo, že výsledný kompenzačný mechanizmus bude silný, dostupný a účinný.
Obľuba elektrických kolobežiek narastá. No niektorí budú musieť začať myslieť aj na poistenie. Európsky parlament už schválil nariadenie, podľa ktorého budú musieť mať majitelia elektrokolobežiek od budúceho roka uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP). Ministerstvo financií SR zatiaľ novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nezverejnilo. Európske nariadenie hovorí, že transpozícia smernice do národnej legislatívy členských štátov sa má ukončiť do 23. decembra 2023.
Nariadenie s povinným poistením sa bude týkať kolobežiek a segwayov, ktorých rýchlosť je vyššia ako 25 kilometrov za hodinu, resp. s maximálnou rýchlosťou 14 kilometrov za hodinu a hmotnosťou nad 25 kilogramov. Výnimkou sú zatiaľ stále e-bicykle, hoci ich rýchlosť je často vyššia. „Do definovanej kategórie sa podľa našej informácie bude radiť minimum elektrických kolobežiek, pretože väčšina má konštrukčne obmedzenú rýchlosť do 25 kilometrov za hodinu,“ uviedla Slovenská asociácia poisťovní.
Dôvod, pre ktorý sa pristúpilo k zavedeniu pravidiel pre náhradu škôd spôsobených kolobežkami, bol podľa asociácie poisťovní zvyšujúci sa počet kolízií s chodcami, často s fatálnymi dôsledkami. A tiež počet škôd, ktoré spôsobovali kolobežky, napríklad na stojacich autách. „Vymáhanie škôd spôsobených kolobežkami preto dostáva európsky právny rámec a táto iniciatíva je všeobecne vítaná,“ myslí si poistná asociácia.
Allianz - Slovenská poisťovňa zatiaľ nemá dostatok informácií k plánovanej zákonnej úprave, ktorá sa týka zavedenia povinného zmluvného poistenia na elektrické kolobežky. „No prispôsobíme sa platnej legislatíve,“ uviedla poisťovňa. Ako uviedol Zdeněk Hruška z Uniqa, s masívnym využívaním elektrických kolobežiek výrazne rastie počet kolízií a iniciatívu Európskeho parlamentu víta.
Ján Urbančík zo spoločnosti Max Blinker, ktorá predáva elektrické kolobežky, všeobecne povinné zmluvné poistenie víta. „Túto povinnosť už roky znášajú bez problémov vodiči automobilov a aj motoriek a pre silné kolobežky dáva do istej miery zmysel tiež. Samozrejme, pokiaľ bude výška poistného v rozumnej výške,“ povedal Urbančík. Pokiaľ to bude podľa neho znamenať, že za pár desiatok eur ročne môže človek legálne jazdiť na výkonných elektrických kolobežkách, nemyslí si, že to odradí zákazníkov.
Je potrebné tiež podľa Urbančíka povedať, že drvivá väčšina neukáznených jazdcov na cestách sú používatelia zdieľaných kolobežiek. Tých sa však zrejme nový zákon nedotkne. Čiže podstatnejšie by podľa Urbančíka bolo nastaviť pravidlá nie podľa váhy alebo výkonu, ale skôr podľa toho, kto ako jazdí.
AKTUALIZOVANÉ V pondelok vo veku 86 rokov skonal bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi. Informuje o tom český portál Novinky.cz s odvolaním sa na talianske médiá. Viacnásobnému premiérovi vzdávajú hold politici naprieč celou krajinou.
Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera Berusconi trpel chronickou leukémiou. V piatok ho hospitalizovali v milánskej nemocnici San Raffaele.
V milánskej nemocnici boli v pondelok aj Berlusconiho brat Paolo a deti Marina, Eleonora a Barbara, napísala ANSA.
Predtým sa od začiatku apríla v nemocnici zotavoval zo zápalu pľúc, pričom prvý týždeň strávil na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Berlusconi bol lídrom strany Taliansko vpred, ktoré je súčasťou tamojšej vládnej trojkoalície spolu s Ligou Mattea Salviniho a Bratmi Talianska premiérky Giorgii Meloniovej.
Talianska politická špička reaguje
Berlusconiho rodine už vyjadrili sústrasť predstavitelia zo všetkých politických táborov v krajine, píše agentúra APA. "Stratili sme veľkého Taliana," uviedol napríklad Salvini.
"Silvio Berlusconi bol predovšetkým bojovník. Bol to človek, ktorý sa nikdy nebál postaviť za svoje presvedčenie a presne tá odvaha a odhodlanie z neho urobili jedného z najvplyvnejších mužov v histórii Talianska," skonštatovala Meloniová vo videoposolstve.
Expremiér a bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi taktiež vzdal Berlusconimu hold. Označil ho za "absolútneho protagonistu talianskeho verejného života za posledných 50 rokov".
Berlusconi bol "veľkým politickým lídrom, ktorý sa zapísal do dejín našej republiky, ovplyvnil paradigmu, zvyky a jazyk a jeho vedenie prispelo k formovaniu novej politickej geografie v Taliansku, čo mu umožnilo štyrikrát sa ujať funkcie premiéra," napísal zas prezident Sergio Mattarella.
Stranu túžil naďalej viesť
Berlusconi iba pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že napriek chorobe a pokročilému veku chce naďalej svoju stranu viesť. Uviedol tiež, že jej hlavným cieľom je obnoviť taliansku politiku od základov. Momentálne nie je jasné, kto sa postaví na jej čelo. Politik sa totiž vytváraniu svojich potenciálnych nástupcov počas života vyhýbal.
Úrad predsedu vlády zastával politik až štyrikrát. Premiérom bol v rokoch 1994 až 1995, v rokoch 2001 až 2005, 2005 až 2006 a v rokoch 2008 až 2011.
Berlusconi patril medzi najbohatších ľudí v Taliansku a jeho majetok odhadovali na 6,4 miliardy eur. Podľa magazínu Forbes bol zároveň 348. najmajetnejším človekom na Zemi.
Matteo Salvini a Giorgia Meloniová v spoločnosti expremiéra Silvia Berlusconiho na zhromaždení v Ríme v roku 2019. Foto: TASR/AP
V mladosti si privyrábal aj fotografovaním
Berlusconi sa narodil 29. septembra 1936 v Miláne v rodine bankového úradníka. Od detstva ho priťahoval svet veľkého biznisu. Počas štúdií práva na univerzite v rodnom meste si privyrábal predajom vysávačov, fotografovaním a spevom na výletných parníkoch. Po skončení vysokoškolských štúdií začal pracovať v banke svojho otca.
V roku 1978 založil vplyvnú súkromnú mediálnu spoločnosť Fininvest a v roku 1986 sa stal majiteľom a dlhoročným prezidentom futbalového klubu AC Miláno.
Cesta do politiky
V marci 1994 s novozaloženou politickou stranou Forza Italia (FI, Taliansko vpred) porazil Silvio Berlusconi ľavicový blok a 10. mája 1994 sa postavil prvý raz na čelo talianskej vlády. Vládol však len do januára 1995, pretože po vzájomných nezhodách vo vládnej koalícii podal demisiu.
Do vysokej politiky sa vrátil v lete roku 2001 po víťazných parlamentných voľbách. Od júna 2001 do mája 2006 stál na čele dvoch talianskych vlád. Následne bol dva roky v opozícii a do premiérskeho kresla opäť zasadol v máji 2008.
V decembri 2010 tesne prežil hlasovanie o dôvere v dolnej komore parlamentu. Hlasovanie nasledovalo po sérii škandálov, vnútrostraníckych bojov a rozchode Berlusconiho s dlhoročným spojencom a predsedom dolnej komory talianskeho parlamentu Gianfrancom Finim. Vo funkcii premiéra skončil 16. novembra 2011.
Na archívnej snímke z 26. októbra 2022 líder strany Forza Italia (FI, Taliansko vpred) Silvio Berlusconi počúva v Senáte – hornej komore talianskeho parlamentu v Ríme. Foto: TASR/AP
Má za sebou niekoľko afér
Silvio Berlusconi čelil viacerým súdnym procesom, ktoré sa týkali korupcie, daňového podvodu a obvinení, že mal pohlavný styk s neplnoletou osobou. Premiér tieto obvinenia vždy rozhodne odmietal.
V roku 2013 usvedčili Berlusconiho z daňových únikov, čo viedlo k jeho vylúčeniu z hornej komory talianskeho parlamentu a pôvodne šesťročnému zákazu zastávať akúkoľvek volenú funkciu. Tento zákaz milánsky súd v roku 2018 zrušil na základe údajného expremiérovho "dobrého správania".
V posledných rokoch sa s menom Silvia Berlusconiho spája najmä aféra známa ako "bunga bunga", ktorá je spätá s tanečnicou z nočného klubu Maročankou Karim Mahrúgovou, prezývanou Ruby. Tá sa zúčastňovala na divokých večierkoch v Berlusconiho vile v roku 2010, keď bol ešte premiérom a ona mala v tom čase iba 17 rokov.
V prvom súdnom procese bol v júni 2013 odsúdený za sexuálne večierky a za zneužitie právomoci na sedem rokov väzenia a doživotný zákaz vykonávať verejné funkcie. Tento verdikt však odvolací súd v Miláne v júli 2014 zrušil a Najvyšší súd v Ríme v marci 2015 potvrdil oslobodzujúci rozsudok nad bývalým premiérom.
Kauza "bunga bunga" ale miliardára a mediálneho magnáta Berlusconiho prenasledovala naďalej, keď bol v rovnakom prípade obvinený z údajného podplácania svedkov so zámerom zaistiť si oslobodzujúci rozsudok. Súdne pojednávania sa však roky odkladali s ohľadom na jeho zdravotný stav.
Na archívnej snímke z 21. októbra 2022 bývalý taliansky premiér a predseda strany Forza Italia Silvio Berlusconi máva novinárom pri odchode z prezidentského paláca Quirinale v Ríme. Foto: TASR/AP
Blízky Putinov priateľ
Aj vo vysokom veku bol však Silvio Berlusconi, ktorý vlani v septembri prekonal koronavírus a tiež obojstranný zápal pľúc, stále politicky aktívny. V júli 2019 sa stal vo veku 82 rokov najstarším členom Európskeho parlamentu (EP).
Najdlhšie slúžiaci premiér v povojnovom období Talianska bol známy svojím blízkym priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Často sa stretávali, či už v Rusku, alebo v Taliansku.
"Ruský prezident Vladimir Putin nemal pravdepodobne s nijakým zo súčasných politikov taký blízky vzťah, ako to bolo s (bývalým) talianskym premiérom Silviom Berlusconim a (niekdajším) spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom," povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v interview pre ruský týždenník Argumenty a fakty.
Silvio Berlusconi bude mať štátny pohreb, ktorý sa uskutoční v stredu v milánskej katedrále. Oznámil to milánsky arcibiskupský úrad.
Do ochrany vzdušného priestoru Slovenska sa zapojí aj Maďarsko. Po rokovaní s partnermi z Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka na Štrbskom Plese o tom na tlačovej konferencii informoval slovenský minister obrany Martin Sklenár. Spolu s ministrom obrany Poľska Mariuszom Blaszczakom, námestníkom českej ministerky obrany Danielom Blažkovcom a maďarským ministrom obrany Kristófom Szalay-Bobrovniczkym zároveň podpísali spoločnú deklaráciu o tomto záväzku.
"Takúto dohodu sme mali doteraz s Poľskom a Českom, títo partneri strážia náš priestor už niekoľko mesiacov. Som rád, že sme takúto dohodu našli aj s Maďarskom o spôsobe jeho zapojenia do tejto iniciatívy," uviedol šéf slovenského rezortu. Dodal, že s využitím kapacít a lietadiel všetkých troch krajín môže Slovensko počítať do 31. decembra 2024. "Až kým na Slovensko dorazia objednané lietadlá F-16 a budú schopné vykonávať všetky úlohy na ochranu nášho vzdušného priestoru," dodal Sklenár.
Slovensko má dlhodobo podpísané zmluvy o spolupráci v oblasti vojenského letectva so všetkými partnermi z V4. Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Slovensko v súčasnosti čaká na oneskorenú dodávku nových stíhacích lietadiel F-16, prvé štyri kusy by mali prísť v priebehu budúceho roka.
Práve v takýchto časoch sa podľa slovenského ministra ukazuje súdržnosť a podpora zo strany našich susedov. Verí, že tieto skúsenosti budú vedieť v budúcnosti v prípade potreby využiť aj v prospech ostatných členov V4. Spolupráca pri ochrane vzdušného priestoru nad Slovenskom bude podľa neho založená na aktuálnych možnostiach danej krajiny. Objasnil, že je do veľkej miery integrovaná na základne osvedčených procesov NATO a podľa národných záujmov. "Vo vzdušnom priestore konečné slovo má vždy Slovensko," ubezpečil.
Partneri tiež hovorili o podpore Ukrajiny, situácia na jej území podľa Sklenára zásadne zmenila bezpečnosť aj prístup k tomu, ako dokážeme brániť naše územie i našich spojencov. "Veľmi jasne sme potvrdili, že sa chceme dopracovať k mieru čo najskôr," upozornil Sklenár. Na rokovaní sa venovali i júlovému samitu NATO vo Vilniuse, odkiaľ očakávajú jasné stanovisko v prípade akéhokoľvek útoku a z toho vyplývajúce činnosti a úlohy s dôrazom na zlepšovanie vojenskej logistiky.
Blaszczak pripomenul, že dôležitým odkazom spolupráce krajín V4 je aj nasadenie bojovej skupiny v Európskej únii (EÚ), ktorá je v pohotovosti do konca júna, keď jej úlohu prevezmú ďalšie krajiny. "Budujeme interoperabilitu, organizujeme spoločné cvičenia, investovali sme veľa prostriedkov do modernizácie našich obranných síl. Konkrétne do našej armády prinášame nové moderné systémy a taktiež v rámci EÚ máme naše vlastné záväzky spoločnej mobility. Pracujeme na zvyšovaní nášho potenciálu bezpečnostného priemyslu, čo sa týka výroby munície, a naše protiraketové systémy sa veľmi dobre osvedčili aj na Ukrajine," zhodnotil poľský minister. Zároveň upozornil na potrebu pomôcť krajine v boji proti agresorovi. Zničenie Kachovskej priehrady považuje len za ďalší dôkaz snahy Ruska posilniť svoje pozície. "Toto mal byť pokus o spomalenie ukrajinskej protiofenzívy, avšak takýmto spôsobom ohrozili životy desiatok tisíc ľudí, my sme zásadne proti tomu," skonštatoval Blaszczak.
V súvislosti s pomocou na Ukrajine nezdieľa V4 jednoznačne spoločné názory. Maďari naďalej deklarujú potrebu najmä humanitárnej pomoci a nesúhlasia s dodávkami zbraní. Tento postoj sa podľa maďarského ministra obrany nezmenil ani po zničení Kachovskej priehrady. "Je to ľudská i prírodná katastrofa, ktorej nám je veľmi ľúto. Akákoľvek devastácia by sa mala čím skôr ukončiť pokojom zbraní a takisto aj rokovaniami," uviedol.
SR má dlhodobo podpísané zmluvy o spolupráci v oblasti vojenského letectva so všetkými partnermi z V4. Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Slovensko v súčasnosti čaká na oneskorenú dodávku nových stíhacích lietadiel F-16, prvé štyri kusy by mali prísť v priebehu budúceho roka.
Hlavnými témami rokovaní V4 v Tatrách bola vzájomná spolupráca a zhodnotenie končiaceho sa slovenského predsedníctva, ktoré SR odovzdá českým kolegom. Sklenár v nedeľu (11. 6.) rokoval aj so štátnou tajomníčkou nemeckého rezortu obrany Siemtje Möllerovou. Po skončení sa stretnutia ocenil pokračujúci záujem Nemecka o bezpečnosť Slovenska, najmä iniciatívu ďalej poskytovať kapacity na posilňovanie spôsobilostí slovenských ozbrojených síl.
Americký herec Alex Newell získal v nedeľu ako prvý interpret s otvorene priznanou nebinárnou rodovou identitou cenu Tony za najlepší mužský herecký výkon v muzikáli. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.
Newell (30) divákov elektrizoval svojou rolou v muzikáli Shucked. Kritikov zaujal najmä svojím predvedením piesne Independently Owned v prvom dejstve.
"Po tomto som túžil celý život. Každému, kto si myslí, že to nedokáže, sa pozriem priamo do tváre. Človek dokáže všetko, čo si zaumieni," povedal Newell počas ďakovnej reči.
Newell, známy z televízneho seriálu Glee, sa na 76. ročníku udeľovania cien Tony zaradil k americkému hercovi J. Harrisonovi Gheemu. Ghee, ktorý je tiež nebinárny, získal na rovnakom galavečeri v newyorskom United Palace cenu Tony v podobnej kategórii za výkon v muzikáli "Some Like It Hot".
Newell, ktorý pochádza zo štátu Massachusetts, debutoval na Broadwayi v obnovenej hre "Once on This Island" v roku 2017. "Shucked", nový muzikál plný slovných hračiek, získal na tohtoročnú cenu Tony deväť nominácií.
J. Harrison Ghee and Alex Newell Make History as First Nonbinary Acting Winners at Tony Awards https://t.co/cs1776pCFd
Vláda v pondelok schválila svoj program. Kabinetu ho predložil premiér Ľudovít Ódor. Programové vyhlásenie vlády (PVV) následne predloží na rokovanie Národnej rady (NR) SR a požiada parlament o dôveru.
"Našou prioritou bude okrem riešení aktuálnych problémov aj dôraz na budúcnosť, konkurencieschopnosť a úspech Slovenska. Krajina sa nedá donekonečna riadiť zo spätného zrkadla, nemôžeme ignorovať trendy, ktoré určujú život v 21. storočí," uviedli predkladatelia. V kľúčových oblastiach sľubujú pripravenie strategických materiálov s konkrétnymi krokmi pre budúcu vládu. Zároveň vláda odborníkov nebude otvárať kultúrno-etické témy.
Vládny kabinet si kladie za cieľ riadny chod štátu do volieb, zodpovedný rozpočet a proeurópsku a západnú zahraničnú politiku. "Spojíme odborné kapacity štátu a pripravíme možnosti pre budúcu vládu, ako zabezpečiť poriadok vo verejných financiách. Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie," ozrejmil.
Za kľúčovú považuje vláda prípravu a implementáciu opatrení, ktoré pomôžu slabším príjmovým skupinám v boji s vysokou infláciou a jej dosahmi. "Namiesto adresnej pomoci tým, ktorí to naozaj potrebujú, dominujú plošné riešenia. A tie si v našej súčasnej rozpočtovej situácii nemôžeme dlhodobo dovoliť," skonštatovali predkladatelia. Pomáhať slabším a rešpektovať menšiny môže mať podľa vlády ekonomické benefity pre celú krajinu.
Ministri chcú zabezpečiť efektívne využívanie finančných prostriedkov z Európskej únie, aby sa minimalizovalo ich prepadnutie. Chcú preto navrhnúť spôsoby, ako efektívnejšie, transparentnejšie a profesionálnejšie riadiť tieto vzácne zdroje.
Vláda si dáva za cieľ udržať a prilákať talenty. "Slovensko nielenže nevie udržať svojich talentovaných ľudí, ale stáva sa neatraktívne pre šikovné mozgy zo zahraničia. Spoločnými silami musíme docieliť, aby sa tento trend postupne zvrátil," poukázala.
Vláda chce byť aj naďalej "spoľahlivým a angažovaným partnerom, ktorý uprednostní spoločné európske riešenia pred jednostrannými krokmi".
Ruské ministerstvo obrany na pozadí sporu so žoldnierskou Vagnerovou skupinou podpísalo zmluvu s prvou súkromnou armádou – špeciálnou jednotkou Achmat čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, vyplýva z pondelkového vyhlásenia rezortu obrany v Moskve. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Jednotka Achmat sa považuje za Kadyrovovu súkromnú armádu. Ruské ministerstvo obrany cez víkend oznámilo, že do 1. júla plánuje prevziať velenie nad všetkými súkromnými armádami bojujúcimi na strane Moskvy na Ukrajine.
Predchádzali tomu niekoľko mesiacov trvajúce otvorené spory s ruskou súkromnou žoldnierskou Vagnerovou skupinou, ktorej členovia za Moskvu aktívne bojovali predovšetkým v okolí východoukrajinského mesta Bachmut, píše DPA. Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin však plány ministerstva odmietol s tým, že minister obrany Sergej Šojgu je sotva v stave poriadne viesť aj regulárnu ruskú armádu.
Kadyrov a Prigožin boli dlhodobo považovaní za spojencom v ruskej útočnej vojne proti Ukrajine. Spoločne kritizovali generálny štáb ruských ozbrojených síl a ministerstvo obrany v Rusku za údajnú zlú taktiku a príliš mierny prístup.
Nedávno sa však dostali do otvoreného spolu. Prigožin čečenskému vodcovi vyčítal, že na bojisku jeho vojakov nevidieť, miesto toho však najmä natáčajú videá na sociálnu sieť Tik-Tok. Kadyrov, naopak, tvrdil, že vodca vagnerovcov je zodpovedný za vysoké ruské straty v niekoľkomesačných ťažkých bojoch o Bachmut.
Austrálska polícia vzniesla obvinenia z nebezpečnej jazdy voči vodičovi autobusu, ktorý sa v nedeľu prevrátil v austrálskom štáte Nový Južný Wales. Pri nešťastí zahynulo najmenej desať osôb. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.
Polícia 58-ročného muža zatkla a vzniesla voči nemu obvinenia v desiatich bodoch. V utorok sa má postaviť pred súd. Prepustenie na kauciu úrady zamietli.
Autobus so skupinou približne 40 ľudí, ktorí sa vracali zo svadby, sa v hmlistom počasí prevrátil na kruhovom objazde v meste Greta v Novom Južnom Walese krátko po 23.30 h miestneho času (15.30 h SELČ). Ďalších 25 osôb utrpelo zranenia a niektoré z nich zostali hospitalizované. Stav jednej z nich je vážny.
Austrálsky premiér Anthony Albanese sa záchranným zložkám poďakoval za ich úsilie a obetiam a ich rodinným príslušníkom prisľúbil podporu zo strany vlády.
Greta sa nachádza približne 150 kilometrov severne od Sydney v oblasti Hunter Valley, ktorá je známym vinárskym regiónom.
Slovensko má záujem o vývoj malých modulárnych jadrových reaktorov. Ako informoval na pondelňajšej tlačovej besede minister hospodárstva Peter Dovhun, štát spoločne s najdôležitejšími hráčmi na slovenskom trhu sa prihlási do projektu Phoenix. Pre tento účel podpísalo ministerstvo hospodárstva a spoločnosti Slovenské elektrárne, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, U. S. Steel, VUJE a Úrad jadrového dozoru SR, Slovenská technická univerzita v Bratislave memorandum o spolupráci a spoločnom postupe v súvislosti s podaním prihlášky v projekte Phoenix.
„Memorandum dáva Slovensku väčšiu váhu a šancu uspieť v tomto projekte. Rozhodli sme sa uchádzať o spolufinancovanie projektu, ktorý je na vytvorenie štúdie, ktorá ukáže, aké možnosti majú malé modulárne reaktory na Slovensku,“ povedal Dovhun, ktorý je presvedčený, že jadrová energetika má budúcnosť.
Ako dodal predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček, pôjde o novú éru vývoja jadrovej energetiky na Slovensku. Už dnes je Slovensko podľa neho jadrová veľmoc, takže je logické, že sa o projekt Phoenix uchádza. „Pôjde o menšie elektrárne aké sú dnes v prevádzke, čo znamená že sa budú dať postaviť za menej peňazí a rýchlejšie,“ podotkol Strýček. Podľa predsedníčky Úradu jadrového dozoru SR Marty Žiakovej malé modulárne reaktory sú veľmi vhodnými kandidátmi na nahradenie slovenských uhoľných elektrární.
Zatvorenie uhoľných elektrární, dekarbonizácia priemyslu a narastajúca elektrifikácia vo všetkých smeroch podľa Slovenských elektrární spôsobí, že v priebehu najbližšieho desaťročia bude Slovensko potrebovať ďalších približne 2,6 terawatthodiny elektriny ročne. Tento dopyt by vedel pokryť práve malý modulárny reaktor.
„Dopyt po elektrickej energii bude narastať, zo strany domácností i priemyslu. Obnoviteľné zdroje sú dôležitou súčasťou našej energetickej budúcnosti, avšak práve jadrové technológie zabezpečujú stabilné a bezpečné dodávky do siete. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje. Mali by nahradiť uhoľné elektrárne a byť ďalším zdrojom stabilného a bezuhlíkového energetického mixu a sebestačnosti Slovenska,“ dodal Strýček.
Prvým krokom pri napĺňaní partnerstva zadefinovaného v podpísanom memorande je prihláška o grant na financovanie štúdie uskutočniteľnosti v rámci projektu Phoenix, ktorý podporila vláda Spojených štátov amerických. Dotácie na spolufinancovanie štúdií uskutočniteľnosti sú primárne určené štátom regiónu strednej a východnej Európy. Štúdia uskutočniteľnosti umožní posúdiť vhodnosť malých modulárnych reaktorov v slovenských podmienkach a navrhne kroky potrebné k ich možnej budúcej výstavbe.
„Veríme, že budovanie nových technológií, vrátane malých modulárnych reaktorov, je súčasťou riešenia našich energetických potrieb. Podpis memoranda je prvým krokom, aby sme začali mapovať, či sú tieto technológie pre Slovensko vhodné,“ konštatoval Strýček.
Najviac vysokoškolákov by v septembrových parlamentných voľbách volilo Progresívne Slovensko, nasledujú strany SaS a Hlas-SD. Progresívne Slovensko by volil každý tretí študent vysokej školy. Pod hranicou zvoliteľnosti by skončilo KDH aj Smer. Informuje o tom v tlačovej správe Jozef Gašparík, spoluzakladateľ portálu Praxuj.sk, podľa ktorého to vplýva z prieskumu vysokoškolského portálu Praxuj.sk na vzorke 756 študentov štrnástich najväčších verejných vysokých škôl na Slovensku. Prieskum bol realizovaný v období od 26. mája do 11. júna.
Prieskum zisťoval od respondentov odpoveď na otázku: „Ktorú stranu by ste volili v najbližších parlamentných voľbách?“ Odpovede naznačujú silnú podporu Progresívneho Slovenska, ktoré by v septembrových voľbách podporilo 35,6 percenta študentov. Nasleduje SaS, ktorú by volilo 6,4 percenta a Hlas-SD na úrovni 5,6 percenta. Do parlamentu by sa nedostalo KDH so ziskom 3,5 percenta a rovnako Smer-SSD na úrovni 3,5 percenta. Sme rodina by získala 2,7 percenta, Aliancia 2,0 percentá a OĽaNO 1,9 percenta. Demokratov by volilo 1,7 percenta vysokoškolákov. Ostatné strany sa nachádzajú pod úrovňou 1,2 percenta. Približne každý štvrtý vysokoškolák (25,1 percenta) zatiaľ nie je rozhodnutý a približne 6 percent deklaruje, že sa na voľbách nezúčastní.
Druhá otázka smerovala k zisteniu odpovede na otázku: „Ktorú stranu by ste volili v najbližších parlamentných voľbách, ak by vaša prvá voľba nekandidovala?“ V prípade, že by sa študenti museli zriecť svojej prvej voľby, voľby by vyhrala SaS so ziskom 14,8 percenta. Nasledovalo by Progresívne Slovensko s 8,1 percenta, Smer-SSD s 3,7 percentami, Hlas-SD s 3,6 percentami, Demokrati s 3,5 percentami, Jablko s 2,8 percentami a OĽaNO s 2,8 percentami. KDH by si ako svoju druhú voľbu vybralo 2,3 percenta vysokoškolákov, Za ľudí 1,9 percenta a stranu Sme rodina 1,6 percenta. Ostatné strany by sa nachádzali pod úrovňou 1,3 percenta. Stúpol by i počet nerozhodnutých na úroveň 37,4 percenta a tiež tých, ktorí by nešli voliť vôbec na úroveň približne osem percent.
