Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Životná úroveň obyvateľov EÚ klesá. Nespokojná je zhruba polovica

Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich "životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac". TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.

Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 percent z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 percent Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.

Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 percent opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 percent respondentov.

V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 percent opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 percent Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 percent ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 percent anketovaných.

S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 percent z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 percent opýtaných.

"Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 percent z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 percent respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Pozor, v utorok uzavrú túto cestu. Obchádzka potrvá do novembra

TRENČÍN – Obmedzenie v doprave spôsobí rekonštrukcia mostného objektu, ktorá si vyžiada úplnú uzáveru cesty.

O plánovaných prácach dnes informovala Polícia SR – Trenčiansky kraj na svojom facebooku.

„Upozorňujeme motoristickú verejnosť, že od 13.06.2023 do 15.11.2023 bude na ceste III/1947 v obci Sádočné, okr. Považská Bystrica, prebiehať rekonštrukcia mostného objektu M 3381 za jeho úplnej uzávierky,“ uviedla polícia.

„Doprava bude vedená po obchádzkovej trase vybudovanej prekrytím potoka popri rekonštruovanom moste a to obojsmerne v jednom jazdnom pruhu. Doprava bude riadená prenosným dopravným značením, prípadne spôsobilými a náležite poučenými osobami,“ potvrdila.

Polícia požiadala verejnosť, aby pri plánovaní ciest zohľadnili uzáveru a vyhli sa prípadným komplikáciám.

Sledujte dopravné značenie a rešpektujte pokyny určených osôb.

Minúta  |  

Švédsky súd rozhodol, že polícia nemohla zakázať protesty, na ktorých sa mal páliť Korán

Švédsky odvolací súd v pondelok rozhodol, že polícia nemala právo nepovoliť dve protestné zhromaždenia, ktorých účastníci plánovali páliť Korán. Sudcovia tým potvrdili verdikt súdu nižšej inštancie, informuje agentúra AFP.

Pálenie posvätnej knihy islamu, ku ktorému došlo v januári pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme, vyvolalo vlnu nevôle medzi moslimami, protesty a výzvy na bojkot švédskych výrobkov. Prispelo to aj k tomu, že Turecko blokuje schválenie žiadosti Švédska o vstup do NATO.

Po januárovom incidente sa polícia rozhodla nepovoliť dve žiadosti o podobné zhromaždenia: jedno chcela vo februári zorganizovať súkromná osoba a druhé organizácia Apallarkerna. Na týchto protestoch pred veľvyslanectvami Iraku a Turecka v Štokholme malo dôjsť k páleniu Koránu.

Polícia svoj zákaz zdôvodnila tým, že v dôsledku januárového protestu sa zvýšila hrozba útokov voči Švédsku.

Organizátori oboch februárových protestov podali proti rozhodnutiu polície sťažnosť. Súd prvej inštancie im dal za pravdu a uviedol, že uvedené obavy o bezpečnosť neboli dostatočné na to, aby polícia obmedzila právo usporadúvať demonštrácie. Polícia sa proti tomuto rozsudku odvolala, no švédsky odvolací súd pôvodný verdikt potvrdil.

Obavy o bezpečnosť, na základe ktorých polícia protesty nepovolila, nemali podľa odvolacieho súdu "dostatočne zjavné prepojenie na plánované zhromaždenia". Proti rozsudku je možné ešte podať odvolanie na najvyššom administratívnom súde.

(tasr)

Minúta  |  

Sviatok folkloristov sa blíži! Myjavu čaká medzinárodný festival

MYJAVA - Už 63. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu (MFF) Myjava sa bude konať od 14. do 18. júna. Počas týchto dní bude čiastočne obmedzená doprava v centre mesta.

S organizáciou festivalu sú spojené dopravné obmedzenia a nárast motorových vozidiel. TASR o tom informoval hovorca mesta Marek Hrin. „Mesto vyzýva vodičov, aby od piatka (16. 6.) od 20.00 h neparkovali na parkoviskách v centre mesta na Námestí M. R. Štefánika a pri rieke Myjava z dôvodu príprav na jarmok, ktorý bude súčasťou festivalu," uviedol Hrin.

V sobotu (17. 6.) bude od 6:00 do 14:00 uzavreté Námestie M. R. Štefánika, vrátane komunikácie pri rieke Myjava z dôvodu konania jarmoku a sprievodu folklórnych súborov. „V rovnakom čase bude platiť zákaz státia na Partizánskej ulici. Doprava bude v tomto čase presmerovaná na Partizánsku ulicu, Ulicu 1. mája, Staromyjavskú ulicu a Pirte," doplnil hovorca.

Parkoviská pre návštevníkov festivalu budú aj tento rok na Marečkovej ulici, od križovatky Hurbanovej ulice s Moravskou ulicou po križovatku Hurbanovej ulice so Staromyjavskou ulicou a na Moravskej ulici po križovatku Moravskej ulice s Hurbanovou ulicou. „Tiež bude možné využiť ostatné parkoviská na Myjave za predpokladu, že vodiči dodržia ustanovenia cestného zákona," informoval Hrin.

Na festival prichádzajú aj hostia zo zahraničia. Foto: Štefan Puškáš/TASR
Mladí nezabúdajú na slovenské tradície. Foto: Martin Palkovič/TASR
MFF priláka fanúšikov folkóru. Foto: Martin Palkovič/TASR
Folklórny súbor Kopaničiar. Foto: Róbert Fritz/TASR

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila súkromným majiteľom zničených budov v Banskej Štiavnici vyše 4 milióny eur

Súkromným vlastníkom budov v centre Banskej Štiavnice poškodených marcovým požiarom pomôže štát prostredníctvom dotačnej schémy Ministerstva kultúry (MK) SR. Vláda na tento účel schválila v pondelok uvoľnenie financií vo výške 4.184.558 eur.

Pre vlastníkov troch budov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, vyhlási ministerstvo v roku 2023 výzvu v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom. "Podmienky uvedené vo výzve budú povinne obsahovať aj obmedzenia a opatrenia zvyšujúce požiarnu bezpečnosť obnovovaných národných kultúrnych pamiatok," dodáva rezort kultúry. Ministerstvo takisto vyhlási výzvu v programe Odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí v oblasti kultúry, prostredníctvom nej bude môcť dotáciu čerpať vlastník jednej nehnuteľnosti zasiahnutej požiarom, ktorá nie je národnou kultúrnou pamiatkou.

Ministerka kultúry Silvia Hroncová po rokovaní vlády uviedla, že obe výzvy by chcel rezort vyhlásiť do konca júna. "Počas ostatného víkendu som bola v Banskej Štiavnici, stretla som s primátorkou a prešla som si približný rozpočet opravy týchto budov. Financie budú využité počas rekonštrukcie, ktorá je naplánovaná v období 2023 - 2025," dodala ministerka.

"Ďalšie výdavky spojené s odstraňovaním následkov požiaru budú financované z vlastných zdrojov majiteľov nehnuteľností, poistného plnenia, rozdelených výnosov realizovaných verejných zbierok alebo z iných verejných a súkromných zdrojov, napríklad v prípade úspešnosti dotačných projektov," uvádza ministerstvo.

Vláda 5. apríla na výjazdovom rokovaní v Banskej Štiavnici schválila na sanáciu pamiatok v Banskej Štiavnici do 11 miliónov eur. Samospráve už kabinet 26. apríla uvoľnil štyri milióny eur, sedem miliónov eur bude na obdobie 2023 - 2025 alokovaných pre ministerstvá na obnovu zdevastovaných budov a archívov, ktoré majú vo svojej správe. Vláda deklarovala pripravenosť pomôcť aj súkromným vlastníkom poškodených objektov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin na Deň Ruska vyzýval na „vlastenectvo" v ťažkých časoch

Šéf Kremľa Vladimir Putin apeloval v pondelok na ruskú národnú hrdosť v "ťažkých časoch" v príhovore venovanom štátnemu sviatku Dňa Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

V príhovore na slávnostnom odovzdávaní ocenení v Kremli Putin priamo nekomentoval najnovší vývoj udalostí na Ukrajine, kde sa začala dlho očakávaná ukrajinská protiofenzíva. Kyjev v uplynulých dňoch hlásil znovudobytie niekoľkých obcí vo východoukrajinskej Doneckej oblasti.

"Tento štátny sviatok pripomína neoddeliteľnosť našej stáročnej histórie, veľkosti a slávy našej vlasti," vyhlásil Putin.

Pocity vlastenectva a hrdosti "dnes, v pre Rusko ťažkých časoch, ešte viac zjednocujú ruskú spoločnosť a sú spoľahlivou oporou pre našich hrdinov, ktorí sa zúčastňujú na špeciálnej vojenskej operácii," pokračoval šéf Kremľa s odkazom na pokračujúcu ruskú agresiu voči susednej Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo k pondelkovému štátnemu sviatku video, ktoré kombinuje zábery ruských jazier, lesov, chrámov a ikon s vyznaniami vojakov, ktorí údajne vyjadrujú svoju lásku k vlasti, všíma si Reuters. "Vďaka Bohu som Rus, mám také šťastie," uvádza vo videu jeden z vojakov.

Deň Ruska bol vyhlásený pri príležitosti prijatia Deklarácie o štátnej suverenite z 12. júna 1990. Za štátny sviatok bol vyhlásený v roku 1992.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.