Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda chce lepšie informovať o EÚ a NATO, lebo Slovensko vraj čelí veľkej bezpečnostnej hrozbe

Vláda odborníkov chce zlepšiť informovanosť Slovákov v otázkach členstva v Európskej únii (EÚ) a NATO. Zároveň chce zvýšiť dôveru v štát a jeho demokratické inštitúcie. Vyplýva to z Koncepcie strategickej komunikácie Slovenskej republiky, ktorú schválila na pondelkovom rokovaní.

"Nedostatočná a nesystematická komunikácia štátu bez strategického rámca prispieva v informačnom priestore k etablovaniu subjektov, ktoré, ako poukazuje Slovenská informačná služba, systematicky šíria škodlivý obsah, vrátane dezinformácií a zavádzajúcich, tendenčných a polarizujúcich naratívov," skonštatoval vládny kabinet. Doplnil, že tak podkopávajú relevanciu štátnych inštitúcií, demokratické a geopolitické ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO. To predstavuje pre krajinu "významnú bezpečnostnú hrozbu".

Vláda si preto dáva za cieľ zvýšiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie štátu. "Pravidelná, vecná a systematická komunikácia štátu s verejnosťou zamedzí šíreniu konšpiračných teórií a dezinformácií, čím vo výsledku posilní aj dôveru v štátne inštitúcie," píše sa v koncepcii.

Druhým cieľom je zvýšenie informovanosti a podpory verejnosti pre dlhodobé strategické záujmy Slovenska. "Kvalitná strategická komunikácia štátu, postavená na dátach z prieskumov verejnej mienky a súčinnosti štátnych, neštátnych, ako aj medzinárodných subjektov, má prispieť k lepšej informovanosti o kľúčových strategických záujmoch SR, a teda zmenšiť priestor pre informačné operácie a dezinformačné kampane," priblížila vláda.

Vládny kabinet skonštatoval, že prijatím koncepcie sa posilní schopnosť štátu reagovať na hrozby v informačnom prostredí, ktoré dlhodobo negatívne vplývajú na spoločnosť.

Premiér Ľudovít Ódor považuje schválenie koncepcie za kľúčové. "Vzhľadom na hybridné hrozby a dezinformácie, ktoré sú tu za ostatné obdobie, vláda potrebuje jednotnú stratégiu, ako týmto veciam čeliť," povedal. Cieľom sú podľa jeho slov lepšia spolupráca ministerstiev aj zabezpečenie financovania potrebných kapacít.

(tasr)

Minúta  |  

Záplavy po pretrhnutí Kachovskej priehrady si vyžiadali už desať obetí

Počet obetí záplav spôsobených v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny pretrhnutím Kachovskej priehrady stúpol na desať. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovali ukrajinské úrady, podľa ktorých je nezvestných 41 osôb.

Ruskom okupovaná Kachovská priehrada bola poškodená 6. júna. Následné záplavy prinútili tisíce ľudí, aby sa evakuovali, a vyvolali obavy nielen z humanitárnej, ale aj environmentálnej katastrofy.

Z poškodenia priehrady na rieke Dneper Kyjev obvinil Moskvu, zatiaľ čo Rusko zodpovednosť zvaľuje na Ukrajinu.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko v pondelok v ukrajinskej televízii vyhlásil, že podľa jeho informácií zahynulo na pravom brehu Dnepra - v Chersonskej oblasti - osem ľudí. V Mykolajivskej oblasti prišli o život dve osoby. Nezvestných je 41 ľudí vrátane siedmich detí.

Minister zdôraznil, že ide o údaje len za pravý breh Dnepra, ktorý je pod ukrajinskou kontrolou. Informácie o mŕtvych na ľavom brehu - okupovanom ruskou armádou - treba ešte overiť, uviedol Klymenko.

Ministerstvo vnútra tiež oznámilo, že do mesta Cherson budú vyslané ďalšie sily humanitárnych pracovníkov z iných regiónov, ako aj špeciálna technika.

Hladina vody na zaplavených územiach klesá, takže je možné pristúpiť k odstraňovaniu následkov záplav.

Ministerstvo dodalo, že na postihnutom území sa denne odoberá takmer 150 vzoriek vody - pitnej i riečnej. Vodca zatiaľ spĺňa normy, uviedlo ministerstvo vnútra.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken: Úspech ukrajinskej protiofenzívy môže Putina dotlačiť k rokovaniam

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok vyjadril nádej v úspešnú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by podľa neho dotlačila ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam o ukončení invázie na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Blinken po stretnutí so svojim talianskym rezortným kolegom Antoniom Tajanim uviedol, že Spojené štáty sú presvedčené "o pokračujúcom (ukrajinskom) úspechu", a to najmä po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cez víkend nepriamo potvrdil, že sa začala dlho plánovaná protiofenzíva.

"Úspech protiofenzívy by znamenal dve veci – Ukrajina by posilnila svoju pozíciu za vyjednávacím stolom a zároveň by to mohlo donútiť Putina sústrediť sa na rokovania o ukončení vojny, ktorú rozpútal," povedal Blinken. Dodal, že ukrajinská protiofenzíva by tak mohla celú situáciu priblížiť smerom k mieru.

Podľa šéfa americkej diplomacie je zároveň v súčasnosti potrebné "čo najviac navýšiť dodávky pomoci pre Ukrajinu, aby mohla uspieť na bojisku".

Rusko verejne deklaruje ochotu k rokovaniam, pričom ako mediátor by v tomto smere chcela vystupovať Čína. Spojené štáty sú však voči týmto snahám skeptické, keďže podľa nich Rusko nemá skutočný záujem na mierových rokovaniach a ide mu len o územné zisky.

Podľa Blinkena musí byť mier na Ukrajine "spravodlivý a trvalý". Situácia sa teda nesmie vyvinúť tak, aby si "Rusko mohlo oddýchnuť, opäť sa vyzbrojiť a zaútočiť o šesť mesiacov, rok či dva roky neskôr," zdôraznil americký minister.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán opäť kritizoval návrh nových pravidiel migrácie EÚ. Vraj sú v rozpore s vôľou ľudu

Prijatie povinnej kvóty migrantov je v rozpore s vôľou Maďarov, uviedol v pondelok na Facebooku maďarský premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Dnes som informoval parlamentnú frakciu Fideszu o dôsledkoch rozhodnutia v Bruseli. Prijatie povinnej kvóty migrantov je v rozpore s rozhodnutím maďarského ľudu v referende," napísal Orbán po rokovaní parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz. Podľa neho nikto nemôže povedať za Maďarov, s kým majú žiť.

Podobný status zverejnil Orbán aj minulý piatok, keď ostro kritizoval návrh nových pravidiel migrácie a azylovej politiky v EÚ. "Brusel zneužíva svoju moc. Chcú nasilu presídliť migrantov do Maďarska. To je neprijateľné! Násilím chcú z Maďarska urobiť prisťahovaleckú krajinu," tvrdil vtedy Orbán.

Dohoda ministrov vnútra členských krajín EÚ o zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ z minulého štvrtka znamená, že štáty môžu začať rokovania o týchto pravidlách s Európskym parlamentom (EP). Niektoré politické frakcie v EP však dosiahnutú dohodu nepovažujú za dostatočnú a upozorňujú, že rokovania budú zrejme ťažké.

Dohodu ako takú kritizovali aj Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ. V takýchto centrách by sa mali žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im bude vstup do Únie zamietnutý. Žiadosti o azyl by mali byť spracovávané do šiestich mesiacov.

Ministri rokovali aj o vytvorení povinného systému rozdeľovania dohodnutého počtu žiadateľov o azyl medzi členské štáty. Krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať stanovené množstvo migrantov, by namiesto toho prispievali sumou 20-tisíc eur na osobu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin navštívil ruských vojakov ranených na Ukrajine

Šéf Kremľa Vladimir Putin v pondelok navštívil ruských vojakov zranených na Ukrajine, ktorí sú hospitalizovaní vo Višnevského ústrednej vojenskej klinike v Krasnogorsku neďaleko Moskvy. Návšteva sa uskutočnila v Deň Ruska, ktorý je štátnym sviatkom.

Ako informovala agentúra AFP, Kremeľ odvysielal zábery, ako Putin v tmavom obleku a v sprievode ministra obrany Sergeja Šojgua, oblečeného v uniforme, predstúpil pred rad mužov v modrom nemocničnom oblečení, z ktorých niektorí sedeli na invalidných vozíkoch.

Podľa AFP všetko nasvedčovalo tomu, že stretnutie s vojakmi sa uskutočnilo za prísnych bezpečnostných opatrení.

Ofenzíva ruskej armády na území Ukrajiny sa začala vo februári minulého roku, ale Putin sa s aktérmi tejto tzv. špeciálnej vojenskej operácie stretáva len veľmi zriedka. Naposledy sa po boku uniformovaných mužov a žien, ktorí podľa Kremľa boli príslušníkmi ruských ozbrojených síl, objavil pri svojom novoročnom príhovore na prelome rokov 2022/23.

Zranených ruských vojakov v nemocnici naposledy navštívil vlani v máji.

(tasr)

Minúta  |  

Dvojica klimatických aktivistov zaplatí za poškodenie súsošia vyše 28-tisíc eur

Súd vo Vatikáne v pondelok vyniesol verdikt nad dvojicou aktivistov, ktorí si vlani v lete na znak protestu proti nečinnosti politikov proti zmene klímy prilepili ruky k podstavcu mramorového súsošia Laokoón a jeho synovia vystaveného vo Vatikánskych múzeách.

Páchateľmi vandalského činu boli študentka dejín umenia Ester Goffiová (25) a 62-ročný zdravotnícky pracovník Guido Viero. Obaja sú aktivistami talianskeho zoskupenia Ultima Generazione (Posledná generácia), ktoré je zodpovedné za viaceré verejné vandalské činy na významných umeleckých a historických pamiatkach v Taliansku. Ich cieľom je upozorniť na nebezpečenstvo klimatických zmien.

Na základe rozhodnutia súdu Goffiová a Viero musia Vatikánskemu mestskému štátu zaplatiť 28 148 eur ako náhradu škôd na umeleckom diele, ktorého hodnota je podľa odborníkov nevyčísliteľná.

Okrem toho aktivisti dostali aj podmienečný trest väzenia v trvaní deväť mesiacov a každý z nich musí ako pokutu zaplatiť ďalších 1 620 eur.

Tretia aktivistka Laura Zorziniová, ktorá bola súdená spolu s nimi, dostala od súdu pokutu 120 eur. Zorziniová robila fotografický záznam dvojice aktivistov priamo pri čine.

Nateraz nie je známe, či sa odsúdení proti verdiktu odvolajú, dodala agentúra AP.

V záverečnej reči právnik Mestského štátu Vatikán obvinil obžalovaných, že zneužili verejne známy záujem pápeža Františka o životné prostredie a spôsobili „nevyčísliteľné" škody na časti svetového umeleckého a kultúrneho dedičstva.

Obvinení neboli prítomní na vynášaní rozsudku, ale počas predchádzajúceho pojednávania 24. mája pred súdom vyhlásili, že nikdy nemali v úmysle súsošie poškodiť.

Zároveň však dôrazne obhajovali svoje konanie: Viero súdu povedal, že ako otec a starý otec cíti povinnosť upozorniť na neschopnosť Talianska zastaviť globálne otepľovanie. Goffiová zasa argumentovala, že v kabelke mala rozpúšťadlo na lepidlo a nechcela dielo poškodiť.

Vatikánski reštaurátori však na odlepenie ich rúk od podstavca súsošia aj tak použili inú látku – na báze acetónu.

Hnutie Posledná generácia uviedlo, že na súsošie Laokoón a jeho synovia, o ktorom sa predpokladá, že bolo vytesané na ostrove Rhodos v rokoch 40 - 30 pr. Kr., sa zameralo kvôli príbehu, ktorý predstavuje.

Podľa legendy Laokoón varoval svojich trójskych spoluobčanov, aby dreveného koňa, ktorého pred bránami mesta nechali Gréci, nechali na mieste a v žiadnom prípade nevťahovali dnu.

Aktivisti v súvislosti s touto legendou tvrdia, že klimatická kríza je varovaním podobným Laokoónovmu, ktoré súčasní politickí lídri nepočúvajú – tak ako kedysi Trójania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.