Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Protiofenzíva je tvrdá, ale Kyjev postupuje dopredu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer vo videopríhovore povedal, že boje v dlho očakávanej ukrajinskej ofenzíve proti ruských silám sú "tvrdé", ale Kyjev "postupuje dopredu". Informovali o tom tlačové agentúry AFP a AP.

"Boje sú tvrdé, ale postupujeme dopredu, to je veľmi dôležité," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore. "Ďakujem našim mužom za každú ukrajinskú vlajku, ktorá sa teraz vracia na svoje pravé miesto v dedinách na nanovo deokupovanom území," uviedol prezident po tom, čo Kyjev oznámil, že od ruských okupačných síl dobyl naspäť sedem dedín.

Zelenskyj dodal, že daždivé počasie kladie na ukrajinských vojakov veľké nároky. Ďalej povedal, že s veliteľmi ukrajinskej armády diskutoval o tom, "ktoré body frontu potrebujeme posilniť a aké akcie podnikneme, aby sme prelomili ruské pozície".

(tasr)

Minúta  |  

Koalícia chce začať výcvik ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16 už toto leto

Ukrajinskí piloti by mohli začať výcvik na stíhačkách F-16 americkej výroby už toto leto, povedala v pondelok exkluzívne pre tlačovú agentúru Reuters holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová. Je to prvý krok smerujúci k dodávkam výkonných vojenských lietadiel Kyjevu, ktoré mu budú dlhodobo pomáhať proti Rusku.

Spojenci zo Severoatlantickej aliancie (NATO) Holandsko a Dánsko sú v čele medzinárodnej koalície, ktorá bude cvičiť pilotov a podporný personál, robiť údržbu stíhačiek F-16 a nakoniec ich aj Ukrajine dodá. Predtým Holandsko oznámilo, že chce začať výcvik ukrajinských pilotov na týchto lietadlách "čo najskôr", ale neuviedlo konkrétne, kedy by sa výcvik mohol začať.

"Našou ambíciou je toto leto. Uvidíme, či je to realistický termín pre začatie výcvikového programu," povedala v interview pre Reuters ministerka Ollongrenová.

Podľa nej by mal byť výcvikový program naplno rozbehnutý do šiestich mesiacov. Do úvahy pripadá Dánsko, ktoré má letecké trenažéry.

Ešte nepadlo rozhodnutie o dodávke desiatok stíhačiek F-16, ktoré žiada Kyjev, povedala Ollongrenová. Výcvikový program budú podporovať USA a zapoja sa doň aj Belgicko a Luxembursko, pričom Francúzsko a Británia ponúkli asistenciu, dodala.

Aj keď prevzatie strojov F-16 nebude mať na vojnu vplyv už v krátkom čase, Ukrajina sa vďaka nim priblíži k vojenským spôsobilostiam NATO, čo "je veľmi dôležité v budúcnosti", vysvetlila Ollongrenová.

"Keď bude po vojne, Ukrajina sa musí dokázať chrániť a odstrašovať Rusko od toho, aby sa o vpád pokúsilo znova. A podľa mňa... to takto vnímajú aj Ukrajinci," dodala ministerka.

"Je to veľmi silný zbraňový systém. Ale nebude dostupný tak skoro a prezident Volodymyr Zelenskyj to, samozrejme, vie," vyhlásila.

Dva zdroje pod podmienkou zachovania anonymity pre Reuters povedali, že výcvik sa začne s dvoma skupinami po 12 ukrajinských pilotov, ktorí už vedia lietať na stíhačkách MiG-29 zo sovietskej éry.

Ukrajinský prezident Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že dostal "serióznu, silnú" ponuku od lídrov krajín, ktorí sú ochotní poskytnúť Kyjevu stíhačky F-16, a čaká na konečné dohody s kľúčovými spojencami.

Holandsko, ako aj iné štáty NATO, prechádzajú na novšie stíhačky F-35. Holandsko má stále v prevádzke 24 strojov F-16 a ďalšie mimo služby, preto by mohli byť presunuté na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda chce lepšie informovať o EÚ a NATO, lebo Slovensko vraj čelí veľkej bezpečnostnej hrozbe

Vláda odborníkov chce zlepšiť informovanosť Slovákov v otázkach členstva v Európskej únii (EÚ) a NATO. Zároveň chce zvýšiť dôveru v štát a jeho demokratické inštitúcie. Vyplýva to z Koncepcie strategickej komunikácie Slovenskej republiky, ktorú schválila na pondelkovom rokovaní.

"Nedostatočná a nesystematická komunikácia štátu bez strategického rámca prispieva v informačnom priestore k etablovaniu subjektov, ktoré, ako poukazuje Slovenská informačná služba, systematicky šíria škodlivý obsah, vrátane dezinformácií a zavádzajúcich, tendenčných a polarizujúcich naratívov," skonštatoval vládny kabinet. Doplnil, že tak podkopávajú relevanciu štátnych inštitúcií, demokratické a geopolitické ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO. To predstavuje pre krajinu "významnú bezpečnostnú hrozbu".

Vláda si preto dáva za cieľ zvýšiť dôveru občanov v demokratické inštitúcie štátu. "Pravidelná, vecná a systematická komunikácia štátu s verejnosťou zamedzí šíreniu konšpiračných teórií a dezinformácií, čím vo výsledku posilní aj dôveru v štátne inštitúcie," píše sa v koncepcii.

Druhým cieľom je zvýšenie informovanosti a podpory verejnosti pre dlhodobé strategické záujmy Slovenska. "Kvalitná strategická komunikácia štátu, postavená na dátach z prieskumov verejnej mienky a súčinnosti štátnych, neštátnych, ako aj medzinárodných subjektov, má prispieť k lepšej informovanosti o kľúčových strategických záujmoch SR, a teda zmenšiť priestor pre informačné operácie a dezinformačné kampane," priblížila vláda.

Vládny kabinet skonštatoval, že prijatím koncepcie sa posilní schopnosť štátu reagovať na hrozby v informačnom prostredí, ktoré dlhodobo negatívne vplývajú na spoločnosť.

Premiér Ľudovít Ódor považuje schválenie koncepcie za kľúčové. "Vzhľadom na hybridné hrozby a dezinformácie, ktoré sú tu za ostatné obdobie, vláda potrebuje jednotnú stratégiu, ako týmto veciam čeliť," povedal. Cieľom sú podľa jeho slov lepšia spolupráca ministerstiev aj zabezpečenie financovania potrebných kapacít.

(tasr)

Minúta  |  

Záplavy po pretrhnutí Kachovskej priehrady si vyžiadali už desať obetí

Počet obetí záplav spôsobených v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny pretrhnutím Kachovskej priehrady stúpol na desať. Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovali ukrajinské úrady, podľa ktorých je nezvestných 41 osôb.

Ruskom okupovaná Kachovská priehrada bola poškodená 6. júna. Následné záplavy prinútili tisíce ľudí, aby sa evakuovali, a vyvolali obavy nielen z humanitárnej, ale aj environmentálnej katastrofy.

Z poškodenia priehrady na rieke Dneper Kyjev obvinil Moskvu, zatiaľ čo Rusko zodpovednosť zvaľuje na Ukrajinu.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko v pondelok v ukrajinskej televízii vyhlásil, že podľa jeho informácií zahynulo na pravom brehu Dnepra - v Chersonskej oblasti - osem ľudí. V Mykolajivskej oblasti prišli o život dve osoby. Nezvestných je 41 ľudí vrátane siedmich detí.

Minister zdôraznil, že ide o údaje len za pravý breh Dnepra, ktorý je pod ukrajinskou kontrolou. Informácie o mŕtvych na ľavom brehu - okupovanom ruskou armádou - treba ešte overiť, uviedol Klymenko.

Ministerstvo vnútra tiež oznámilo, že do mesta Cherson budú vyslané ďalšie sily humanitárnych pracovníkov z iných regiónov, ako aj špeciálna technika.

Hladina vody na zaplavených územiach klesá, takže je možné pristúpiť k odstraňovaniu následkov záplav.

Ministerstvo dodalo, že na postihnutom území sa denne odoberá takmer 150 vzoriek vody - pitnej i riečnej. Vodca zatiaľ spĺňa normy, uviedlo ministerstvo vnútra.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken: Úspech ukrajinskej protiofenzívy môže Putina dotlačiť k rokovaniam

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok vyjadril nádej v úspešnú ukrajinskú protiofenzívu, ktorá by podľa neho dotlačila ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam o ukončení invázie na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Blinken po stretnutí so svojim talianskym rezortným kolegom Antoniom Tajanim uviedol, že Spojené štáty sú presvedčené "o pokračujúcom (ukrajinskom) úspechu", a to najmä po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cez víkend nepriamo potvrdil, že sa začala dlho plánovaná protiofenzíva.

"Úspech protiofenzívy by znamenal dve veci – Ukrajina by posilnila svoju pozíciu za vyjednávacím stolom a zároveň by to mohlo donútiť Putina sústrediť sa na rokovania o ukončení vojny, ktorú rozpútal," povedal Blinken. Dodal, že ukrajinská protiofenzíva by tak mohla celú situáciu priblížiť smerom k mieru.

Podľa šéfa americkej diplomacie je zároveň v súčasnosti potrebné "čo najviac navýšiť dodávky pomoci pre Ukrajinu, aby mohla uspieť na bojisku".

Rusko verejne deklaruje ochotu k rokovaniam, pričom ako mediátor by v tomto smere chcela vystupovať Čína. Spojené štáty sú však voči týmto snahám skeptické, keďže podľa nich Rusko nemá skutočný záujem na mierových rokovaniach a ide mu len o územné zisky.

Podľa Blinkena musí byť mier na Ukrajine "spravodlivý a trvalý". Situácia sa teda nesmie vyvinúť tak, aby si "Rusko mohlo oddýchnuť, opäť sa vyzbrojiť a zaútočiť o šesť mesiacov, rok či dva roky neskôr," zdôraznil americký minister.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán opäť kritizoval návrh nových pravidiel migrácie EÚ. Vraj sú v rozpore s vôľou ľudu

Prijatie povinnej kvóty migrantov je v rozpore s vôľou Maďarov, uviedol v pondelok na Facebooku maďarský premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Dnes som informoval parlamentnú frakciu Fideszu o dôsledkoch rozhodnutia v Bruseli. Prijatie povinnej kvóty migrantov je v rozpore s rozhodnutím maďarského ľudu v referende," napísal Orbán po rokovaní parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz. Podľa neho nikto nemôže povedať za Maďarov, s kým majú žiť.

Podobný status zverejnil Orbán aj minulý piatok, keď ostro kritizoval návrh nových pravidiel migrácie a azylovej politiky v EÚ. "Brusel zneužíva svoju moc. Chcú nasilu presídliť migrantov do Maďarska. To je neprijateľné! Násilím chcú z Maďarska urobiť prisťahovaleckú krajinu," tvrdil vtedy Orbán.

Dohoda ministrov vnútra členských krajín EÚ o zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ z minulého štvrtka znamená, že štáty môžu začať rokovania o týchto pravidlách s Európskym parlamentom (EP). Niektoré politické frakcie v EP však dosiahnutú dohodu nepovažujú za dostatočnú a upozorňujú, že rokovania budú zrejme ťažké.

Dohodu ako takú kritizovali aj Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ. V takýchto centrách by sa mali žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im bude vstup do Únie zamietnutý. Žiadosti o azyl by mali byť spracovávané do šiestich mesiacov.

Ministri rokovali aj o vytvorení povinného systému rozdeľovania dohodnutého počtu žiadateľov o azyl medzi členské štáty. Krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať stanovené množstvo migrantov, by namiesto toho prispievali sumou 20-tisíc eur na osobu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.