Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH posilnil šéf komory zdravotníckych záchranárov František Majerský

Kresťanskodemokratické hnutie považuje oblasť zdravotníctva a sociálnych vecí za najdôležitejšie oblasti, ktorým sa chce venovať. Aj preto KDH pred septembrovými voľbami posilnil prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský. V utorok počas tlačovej konferencie to oznámil predseda hnutia Milan Majerský.

"Prichádza veľká posila pre oblasť zdravotníctva. Určite bude prínosom, keďže má veľké výsledky a je známy po celom Slovensku svojou činnosťou," povedal predseda KDH. Je rád, že s ním môže spolupracovať aj na regionálnej úrovni, ktorá sa teraz zmení na celonárodnú. Zároveň tvrdí, že odborníci KDH budú tvoriť jeden z najsilnejších tímov pre oblasť zdravotníctva.

"Naše zdravotníctvo kolabuje a je vo veľmi zlom stave. Nemôžeme sa na to pozerať len zvonka, musíme k tomu prispieť aj zvnútra," povedala nová posila KDH v oblasti zdravotníctva. Podľa jeho slov je záchranná zdravotná služba kľúčová a jej dostupnosť je dôležitá pre každého jedného z nás, pretože nikto nevie, kedy ju bude potrebovať. Spolu s tímom KDH chcú urobiť záchrannú zdravotnú službu efektívnou a dostupnou pre každého.

Hnutie sa chce zamerať aj na sociálnu oblasť. Podľa členky predsedníctva KDH Martiny Holečkovej nekonanie predošlých vlád nie je možné upraviť už len kozmetickými úpravami, potrebné sú radikálne riešenia. "Navrhujeme potupne zvýšiť príspevok pre domácich opatrovateľov o 500 eur," povedala Holečková. Podľa jej slov je potrebné zvýšiť mzdy pracovníkov v sociálnych službách o 50 percent. Okrem toho chce KDH zvýšiť podiel výdavkov na sociálnu starostlivosť z 0,8 percenta HDP na európsku úroveň 1,7 percenta HDP. "Viem, že to neurobíme okamžite, musíme to však urobiť postupne. Je to len časť návrhov, s ktorými prichádzame," doplnila. V prípade, že k zmenám nedôjde, podľa hnutia hrozí, že o seniorov a odkázaných ľudí sa nebude mať kto postarať.

Kresťanskí demokrati zdôrazňujú, že sociálne služby a dlhodobá starostlivosť si nutne vyžadujú aj nový zákon.

(tasr)

Minúta  |  

Pri ukrajinskom útoku zahynul ruský generál, tvrdia vojenskí blogeri

Skúsený ruský generál Sergej Goriačev zomrel v pondelok pri raketovom útoku Ukrajiny v Záporožskej oblasti. TASR informuje podľa utorkovej správy denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na správy ruských médií.

„V dôsledku raketového útoku nepriateľa zomrel... generálmajor Sergej Goriačev," uviedol populárny vojenský bloger Vojenkor na sociálnej sieti Telegram.

Goriačev v minulosti velil aj ruským jednotkám v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko. Vojenkor uviedol, že podľa „predstaviteľov veliteľstva spojených síl stratila armáda jedného z najbystrejších a najefektívnejších vojenských lídrov". Viacero ruských vojenských blogerov uviedlo, že Goriačeva zrejme zabila strela Storm Shadow, ktorú Ukrajine dodala Británia.

Ruské ministerstvo obrany správy o Goriačevovej smrti ešte nekomentovalo.

Predpokladá sa, že od začiatku invázie Ruska na Ukrajiny zomrelo vyše desať ruských generálov, píše Guardian.

Asi 80 percent územia Záporožskej oblasti ležiacej na juhu Ukrajiny ovládajú ruské sily a predpokladá sa, že táto oblasť je jedným z cieľov ukrajinského protiútoku.

(tasr)

Minúta  |  

Aktualizácia: Organizácia sa dištancuje od výzvy za zrušenie koncertu Rammstein v Trenčíne

TRENČÍN - Na facebookovom profile Domu úľavy sv. Charbela zverejnili príspevok, v ktorom používateľka Andrea Galkova vyzvala veriacich, aby sa zúčastnili na adorácii za zrušenie koncertu kapely Rammstein v Trenčíne. Zástupcovia organizácie sa od výzvy dištancujú.

„Dištancujeme sa od tohto príspevku. Nepridal to náš administrátorký profil, ktorý zverejňuje záležitosti organizácie. Tá žena ten príspevok na naše vyzvanie stiahla a opustila stránku,“ napísali vo vyjadrení.

Pôvodný text:

Adorácia by sa mala uskutočniť dnes večer a mala by trvať dve hodiny. „V utorok 13. 6. v Trenčíne na sídlisku Juh po svätej omši cca od 19:00 hod bude adorácia až do 21:00 hod za zrušenie koncertu Rammstein a odprosenie za zlo,“ uviedla v príspevku na facebooku.

Zdroj: Dom úľavy sv. Charbela/Facebook

Minúta  |  

Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí

Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Od roku 2017 sa počet našich vysokoškolákov v zahraničí drží zhruba na rovnakej úrovni okolo 32 000 študentov. Približne 70 percent študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia, študujú v Česku. Vlani tam navštevovalo vysoké školy takmer 21 000 Slovákov. Informoval o tom Inštitút vzdelávacej politiky (IVP).

Spomedzi absolventov stredných škôl odchádzajú do zahraničia vo vyššej miere absolventi gymnázií a bilingválnych programov, vyplýva z analýzy IVP a Inštitútu sociálnej politiky. Z absolventov odboru „gymnázium" študovalo v zahraničí rok po maturite 19 percent. V prípade odboru „gymnázium - bilingválne štúdium" to bolo až 35 percent a v rámci odboru „obchodná akadémia - bilingválne štúdium" 14 percent absolventov.

Česko je dlhodobo najčastejšou destináciou slovenských študentov v zahraničí. "Preferencie študijných odborov v Česku sa v čase menia. Na popularite stratili odbory právo, politické vedy a občianska náuka. Klesol aj počet Slovákov študujúcich v oblasti technika, výroba a stavebníctvo, ktorá však naďalej zostáva vysoko populárna," uviedli z IVP. V posledných rokoch sú čoraz obľúbenejšími odbormi informačné a komunikačné technológie, manažment či správa a ekonómia. Popularitu si udržuje aj štúdium lekárstva, ktoré v roku 2022 študovalo 2700 Slovákov. Od roku 2001 absolvovalo lekárstvo v Česku takmer 5000 Slovákov.

Rakúsko a Nemecko priťahujú postupom času menej študentov. "V Rakúsku klesol od roku 2003 počet slovenských študentov o viac ako polovicu. V Nemecku navštevovalo vysoké školy na vrchole popularity vyše 1600 slovenských študentov, no od roku 2017 to nikdy nebolo viac ako 1000," doplnili z IVP. Holandsko je čoraz populárnejšie. Od roku 2006 do roku 2021 narástol počet Slovákov viac ako desaťnásobne asi zo 100 na 1100 študentov. Nárast popularity je aj v prípade Dánska, kde počet Slovákov stúpol medzi rokmi 2013 a 2017 takmer štvornásobne.

Prepad v popularite sledujú analytici z IVP aj v prípade Veľkej Británie. "V prípade slovenských študentov sledujeme medziročný pokles celkového počtu študentov zhruba o 23 percent - z 2100 na 1620," doplnili z IVP.

Na rozdiel od Česka nie sú Rakúsko, Nemecko ani Holandsko častou destináciou pre budúcich slovenských lekárov a informatikov. Študentov zo Slovenska lákajú v týchto krajinách skôr sociálne a ekonomické odbory. "V prípade Holandska je najobľúbenejším študijným odborom psychológia, no aj iné sociálne vedy, ako politológia alebo európske štúdiá. Preferované sú aj ekonomické odbory, ako medzinárodné podnikanie," uviedli analytici. V prípade Rakúska študuje najviac Slovákov odbory v oblasti sociálnych a ekonomických vied. Aj v Nemecku sú najobľúbenejšou oblasťou štúdia sociálne a ekonomické vedy vrátane práva.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 71 rokov zomrel herec Treat Williams. Zahynul pri nehode na motorke

Vo veku 71 rokov zomrel americký herec Treat Williams, známy najmä ako Berger z kultového filmového muzikálu Vlasy. Rodák zo Stamfordu v Connecticute zahynul v pondelok pri nehode na motorke v štáte Vermont, informovala tamojšia polícia.

SUV Honda podľa vyhlásenia vermontskej štátnej polície krátko pred piatou popoludní odbočovalo doľava na parkovisko v Dorsete, keď sa zrazilo s Williamsovým motocyklom. „Williams sa nedokázal vyhnúť kolízii a odhodilo ho z motorky. Utrpel kritické zranenia a letecky ho previezli do Albany Medical Center v Albany, v štáte New York, kde ho vyhlásili za mŕtveho,“ uvádza polícia v oficiálnom stanovisku s tým, že Williams, ktorý žil v Manchester Center na juhu Vermontu, mal na hlave prilbu.

Vodič SUV utrpel ľahké zranenia a nepotreboval hospitalizáciu. Odbočovanie signalizoval a zatiaľ ho nezadržali, no vyšetrovanie nehody pokračuje, uviedla polícia.

Hercovo úmrtie potvrdil aj jeho agent Barry McPherson. „Som zničený. Bol to ten najmilší chlap. Bol taký talentovaný,“ povedal McPherson pre magazín People a dodal, že Williams bol „srdcom Hollywoodu od konca sedemdesiatych rokov“.

Richard Treat Williams debutoval vo filme v roku 1975 ako policajt v snímke Deadly Hero a počas svojej kariéry sa predstavil vo viac ako 120 televíznych a filmových úlohách, vrátane titulov Orol pristál (1976), Pán veľkomesta (1981) alebo Vtedy v Amerike (1984).

Preslávil sa v roku 1979 ako George Berger vo filmovom muzikáli Vlasy režiséra Miloša Formana. Okrem toho si zahral napríklad aj v snímkach ako Okamih záblesku (1984), Čo robiť v Denveri, keď je človek mŕtvy (1995), Fantóm (1996), Chobotnica (1998), Miss špeciálny agent 2: Krásna a nebezpečná (2005), Svadobná noc vo Vegas (2008), 127 hodín (2010), Vytie (2010), Posledný samuraj (2011), Malý kúsok neba (2011), Žena zabijak (2014) alebo Mariňáci (2014). Účinkoval tiež v seriáloch Everwood (2002 - 2006), Bratia a sestry (2006 - 2011), Heartland (2007), Hlavou proti múru (2011), Biele goliere (2009 - 2014), Spravodlivosť v krvi (2010), Americká odysea (2015), Chicago Fire (2012) alebo Domov na pobreží (2016 - 2022).

Na konte mal napríklad tri nominácie na Zlatý glóbus, dve na Screen Actors Guild Awards, rovnako dve na Satellite Awards a jednu na Primetime Emmy.

(sita)

Minúta  |  

Twitter v Európe zakážu, ak nebude dodržiavať regulácie o dezinformáciách, hovorí Jourová

Twitter je jedinou veľkou sociálnou sieťou, ktorá sa nezúčastňuje rokovaní EÚ o regulácii obsahu. Sociálna sieť tiež nedávno odstúpila od dobrovolného kódexu o dezinformáciách. Eurokomisárka Věra Jourová pohrozila, že ak Twitter nezmení svoje smerovanie, EÚ ho v Európe zakáže. Stalo sa tak v rozhovore pre Český rozhlas.

"Zaplavujú nás dezinformačné kampane. Nie sú to žiadne s prepáčením klebety alebo škaredé slovíčka na internete. Ide o cielené kampane, ktoré majú narušiť slobodné voľby a zmanipulovať ľudí", argumentovala Jourová.

Eurokomisárka ďalej pripomenula nové pravidlá EÚ pre online platformy. "Twitter dobre vie, že naňho dopadne tvrdá regulácia, čo sa týka dezinformácií a nelegálneho obsahu, ktorá má nadobudnúť účinnosť tento rok v auguste."

Európe podľa Jourovej nehrozí iba ovlyvňovanie volieb zo strany Ruska. Nutnosť obmedzovať slobodu slova na internete zdôvodnila aj historickou skúsenosťou kontinentu s masovým vyhladzovaním Židov. "Nemôžem si pomôcť, ale v Európe máme také hrôzostrašné skúsenosi s tým, že holokaust začal pri slovách, že tu tá regulácia jednoducho musí byť", povedala.

Nový súbor digitálnych pravidiel EÚ má nadobudnúť účinnosť 25. augusta. Akt o digitálnych službách (DSA) bude priamo uplatniteľný v celej EÚ 15 mesiacov od nadobudnutia účinnosti.

(dv)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.