Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody SR v noci na stredu na cintoríne v Ružomberku odchytil a následne za asistencie veterinára usmrtil jedinca medveďa hnedého. Informovalo o tom mesto na sociálnej sieti.
"Išlo o štvorročného samca s hmotnosťou 107 kilogramov," konkretizovala ružomberská radnica.
Ochranári zistili v areáli mestského cintorína pohyb najmenej štyroch medveďov. Lákať ich tam má pravdepodobne prímes bravčového alebo hovädzieho loja vo sviečkach. Mesto koncom minulého týždňa informovalo, že medvede na cintoríne a okolí chce zásahový tím nasledujúce dva týždne postupne odchytávať a usmrtiť.
Cintorín, ktorý bol doposiaľ prístupný nepretržite, je od 19.00 h do 8.00 h pre verejnosť uzatvorený. Radnica vyzvala obyvateľov, aby tam až do odvolania nezapaľovali sviece.
Najmenej 59 ľudí zahynulo v noci na stredu po potopení rybárskeho člna s desiatkami migrantov pri polostrove Peloponéz v južnom Grécku. Pobrežná stráž to oznámila v najnovšej aktualizovanej správe o nešťastí, pričom presný počet nezvestných ľudí nie je známy. TASR prevzala správy z tlačových agentúr AFP a AP.
Pôvodne bolo hlásených 17 a neskôr 32 mŕtvych a asi 100 ďalších zachránených. Pátraciu a záchrannú operáciu v medzinárodných vodách sťažuje silný vietor.
Úrady spresnili, že asi 75 kilometrov juhozápadne od polostrova Peloponéz zatiaľ zachránili 104 ľudí. Štyroch z nich hospitalizovali s príznakmi podchladenia. Nie je jasné, koľko pasažierov čln prevážal.
Čln smerujúci do Talianska údajne vyplával z oblasti mesta Tobruk vo východnej Líbyi. Talianska pobrežná stráž v utorok na približujúci sa čln upozornila grécke úrady a Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).
Prevádzači čoraz častejšie smerujú lode do medzinárodných vôd pri gréckej pevnine a tam sa pokúšajú vyhnúť hliadkam miestnej pobrežnej stráže.
V nedeľu bolo v tejto oblasti zachránených 90 migrantov z jachty plaviacej sa pod vlajkou USA, keď vyslali volanie o pomoc. Pri inej nehode v stredu odtiahli úrady do prístavu na južnom pobreží Kréty jachtu s vyše 70 migrantmi, ktorí tiež vyslali volanie o pomoc.
Dve tretiny francúzskych vodných nádrží sú pod normálnou úrovňou pre jún, oznámil v stredu minister životného prostredia Christophe Béchu. To vyvoláva obavy, že sa zopakuje extrémne suché leto poznamenané požiarmi. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
"Vládnu veľmi vážne obavy" predovšetkým o južné regióny, napríklad údolie rieky Rhôna a pobrežie Stredozemného mora, povedal minister pre stanicu CNews. Podľa neho je "nutné viac šetriť vodou" a chrániť jej zásoby.
"Máme dve tretiny krajiny, kde je vodná hladina pod normálnymi úrovňami, 66 percent je veľmi veľa," dodal. Spomenul asi 15 regiónov, kde už platia značné obmedzenia pre využívanie vody.
Vlaňajšie prírodné požiare spálili 72-tisíc hektárov v 50 z 96 departementov európskej časti Francúzska vrátane ostrovov, čo si vyžiadalo evakuáciu približne 60-tisíc ľudí. Úrad prezidenta Emmanuela Macrona to tento mesiac označil za "nevídanú klimatickú udalosť".
Francúzsko od minulého roka posilnilo protipožiarne prostriedky, napríklad zvýšilo počet hasičských lietadiel z 38 na 47. Plánom je tiež zamestnať 3 600 záložných hasičov, ktorí budú pripravení na nasadenie do krízových zón.
Hoci v niektorých francúzskych regiónoch boli v posledných týždňoch husté lejaky, "májový a júnový dážď je menej účinný" pri dopĺňaní vodnej hladiny, pretože vlahu nasávajú rastliny, vysvetlil Béchu.
"Voda niekedy padá prudšie, koncentrovanejším spôsobom a väčšina týchto dažďových zrážok sa kvôli vyšším teplotám stratí," uviedol minister. Béchu však dodal, že nedostatok vody je menej rozsiahly než minulé leto, pričom v niektorých regiónoch sú vodné hladiny vyššie než vlani – napríklad v Bretónsku na severozápade Francúzska.
Vysokopostavený veliteľ čečenských síl Ruska na Ukrajine Adam Delimchanov je živý a zdravý, uviedol v stredu predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin. Reagoval tak na skoršie správy médií o jeho úmrtí alebo zranení, informuje o tom agentúra Reuters.
Delimchanov je poslancom Dumy (dolnej komory parlamentu) za stranu Jednotné Rusko a zároveň veliteľom čečenskej divízie ruskej Národnej gardy (Rosgvardia). Vo všeobecnosti je vnímaný ako druhý najvyššie postavený predstaviteľ Čečenska hneď po Ramzanovi Kadyrovovi.
Ukrajinské médiá v stredu ráno informovali, že Delimchanov zahynul na juhu Ukrajiny pri delostreleckom útoku.
Ruská televízia Zvezda spadajúca pod ministerstvo obrany s odvolaním sa na tlačovú službu ruskej Dumy neskôr uviedla, že Delimchanov je živý, no zranený.
Kadyrov vo vyhlásení na Telegrame uviedol, že so drahým bratov, ktorý velí ruským silám na Ukrajine, sa nevie spojiť odvtedy, ako Ukrajinci zasiahli viaceré ruské pozície na frontovej línii na juhu a východe Ukrajiny, informuje web Politico.
„Neviem sa skontaktovať s Adamom Delimchanovom. Žiadam ukrajinskú spravodajskú službu, aby poskytla informácie o presných miestach a pozíciách, ktoré boli zasiahnuté, aby som mohol nájsť svojho drahého brata,“ napísal Kadyrov. Televízny kanál Zvezda prevádzkovaný ruským ministerstvom obrany predtým informoval, že Delimchanov bol zranený na Ukrajine. Delimchanov velí jednotkám zo severokaukazskej pobočky Rosgvardie.
"Práve som s ním hovoril. Je živý a v poriadku a všetkým želá veľa zdravia," povedal Volodin ruským zákonodarcom.
Delimchanov je bývalým čečenským separatistom, ktorý spolu s ďalšími čečenským lídrami prešiel na stranu Moskvy. Vo vojne na Ukrajine má dôležitú úlohu a na začiatku konfliktu velil čečenským silám v Mariupole na juhu Ukrajiny.
Transaktivista, ktorý sa počas oslavy mesiaca hrdosti pred Bielym domom odfotografoval s prezidentom USA Bidenom, neskôr na rovnakej akcii odhaľoval prsia zväčšené implantátmi. Zábery, ako si Rose Montoya potriasa poprsím, v pondelok obleteli svet.
Hovorkyňa Bieleho domu na druhý deň incident odsúdila. „Podobné správanie bolo jednoducho neprijateľné", povedala Karine Jean-Pierrová. „Nebolo to fér voči stovkám účastníkov, ktorí na podujatie prišli oslavovať svoje rodiny", dodala.
Rose Montoya je influencer, ktorý podľa denníka The Guardian na sociálnej sieti TikTok prezentuje témy týkajúce sa práv transľudí. Vo videu, ktoré Montoya zverejnil z akcie pred Bielym domom, sa okrem neho nachádza aj žena s odhalenou hruďou, ktorej vidno jazvy po odoperovaní prsníkov.
This is what happened at the White House pride event. A disgrace to our country. pic.twitter.com/QmXVIdmOPr
Transsexuál po kontroverzii svoje odhaľovanie obhajoval slovami: „Dozvedel som sa, že konzervatívci sa snažia využiť moje video hore bez pred Bielym domom na znevažovanie [LGBT] komunity. Chcel by som k tomu povedať, že po prvé, vo Washingtone DC je odhaľovanie hrude na verejnosti legálne." Dodal, že podporuje hnutie za „oslobodenie bradaviek."
Biely dom sa v súvislosti s LGBT oslavami stal predmetom kritiky aj za vyvesenie dúhovej „vlajky progresu" na budove.
Podľa kritikov ide o zneváženie americkej vlajky. „Aby Biden podporil revolučnú transgenderovú agendu cielenú na deti, porušuje základné ustanovenia zákona o americkej vlajke", napísal predseda organizácie Judicial Watch Tom Fitton.
Európska centrálna banka (ECB) smeruje k tomu, že vo štvrtok opäť zvýši úroky. Tým ich dostane na najvyššiu úroveň za viac ako 20 rokov, hoci eurozóna upadla do recesie. Analytici a investori očakávajú, že banka úroky zdvihne o 0,25 percentuálneho bodu, čím posunie kľúčovú depozitnú sadzbu na 3,5 percenta. Naposledy bola takto vysoko v roku 2001. Trhy však predpokladajú ďalšie zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu aj v júli. Informuje o tom portál Politico.
Šéfka ECB Christine Lagardová tento mesiac uviedla, že banka sa blíži k svojej „letovej výške“ a globálne prostredie sa tiež mení. Všeobecne sa totiž očakáva, že americký Federálny rezervný systém v stredu svoj cyklus sprísňovania menovej politiky pozastaví. Celková inflácia v eurozóne je však stále viac ako trikrát vyššia v porovnaní s cielenou úrovňou ECB. Členka vedenia banky Isabel Schnabelová minulý týždeň povedala, že z prognózy ECB vyplýva, že inflácia bude nad želanou úrovňou celé štyri roky a až potom sa vráti pod hranicu dvoch percent.
„Predpokladáme, že podľa projekcií ECB bude inflácia v roku 2025 stále 2,1 percenta,“ konštatoval ekonóm Danske Bank Piet Haines Christiansen. Dodal, že to by malo udržiavať vyjadrovanie ECB mierne v prospech prísnej menovej politiky.
Spolková vláda v Berlíne schválila v stredu prvú stratégiu národnej bezpečnosti Nemecka. Chce podľa nej vynaložiť dve percentá HDP na obranu v súlade s cieľmi NATO, výrazne posilniť armádu, diverzifikovať dodávky zdrojov a zlepšiť prácu spravodajských služieb aj v boji proti dezinformáciám. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.
Stratégia má podobu zhruba 40-stranového dokumentu a koaliční partneri sa na nej dohodli po niekoľkomesačných rokovaniach. Má zohľadňovať aj kybernetické útoky, ohrozenie kritickej infraštruktúry a tiež klimatickú zmenu.
Berlín prechádza na "politiku integrovanej bezpečnosti" v reakcii na výzvy nestabilnejšieho sveta, uviedol kancelár Olaf Scholz. Bezpečnostné prostredie sa významne zmenilo, objasnil v súvislosti s ruskými útokmi na Ukrajinu a čoraz agresívnejšie vystupujúcou čínskou vládou. Ústrednou úlohou štátu je podľa neho postarať sa bez kompromisov o bezpečnosť nemeckých občanov.
Pri plánovaní obrannej a bezpečnostnej politiky dosiaľ Nemecko vychádzalo z materiálov ministerstva obrany, Scholzova vláda teraz sľubuje komplexnejší prístup. Veľkú časť práce podľa kancelára odviedol tím ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej.
"Hlavnou úlohou nemeckej bezpečnostnej politiky je zaistiť, že v našej krajine v srdci Európy budeme môcť aj v budúcnosti žiť v mieri, slobode a bezpečí. Bezpečnosť Nemecka je neoddeliteľne spojená s bezpečnosťou našich spojencov a európskych partnerov," píše sa v stratégii.
Zmenu prístupu nemeckej vlády nebude sprevádzať reforma rozhodovacieho procesu. Spolková koalícia upustila aj od vytvorenia koordinačnej rady pre národnú bezpečnosť, o ktorej sa dlho diskutovalo.
PÚCHOV - Púchovčania sa na budúci rok musia s najväčšou pravdepodobnosťou pripraviť na vyšší poplatok za vývoz odpadu. Radnica už totiž zverejnila návrh nového všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Ak ho poslanci budúci týždeň schvália v nezmenenej podobe, ročný poplatok za vývoz odpadu stúpne z necelých 34 eur na 50 eur.
Poplatok za odpad sa v Púchove naposledy menil pred štyrmi rokmi a vtedy stúpol o 15 percent. Dôvodom na aktuálne takmer 50-percentné zvýšenie sú podľa radnice rastúce náklady na úseku nakladania so zmesovým komunálnym odpadom.
Ako uvádza radnica v dôvodovej správe, v zmysle zákona o odpadoch sú obce a mestá povinné pred uložením odpadu na skládku tento mechanicko-biologicky upraviť, čo zvyšuje náklady na uloženie odpadu o viac ako jedenapolnásobne.
Vplyv na plánované navýšenie poplatku má pravdepodobne aj skutočnosť, že mestu zdraželo úložné na skládku Luštek. Do vyhláseného tendra na skládkovanie odpadu sa prihlásil len majiteľ tejto skládky, pričom ponúkol cenu 65 eur za tonu, kým doteraz platná cena bola o osem eur nižšia.
Čína podľa českého prezidenta Petra Pavla neskrýva, že chce zmeniť svetový poriadok. Jej dlhodobý strategický záujem a hodnoty nie sú podľa neho kompatibilné s hodnotami demokratických krajín. Izolovať ju by však nebolo riešenie. Uviedol to v stredu na Summite európskych hodnôt, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Pavel menoval Rusko a Čínu ako príklady vonkajších hrozieb pre Česko. Čína sa však podľa neho správa odlišne ako Rusko. "Rusko ukazuje najmä vojenskú silu a verí, že je to jediný nástroj, na ktorom záleží," povedal Pavel. Čína na rozdiel od toho investuje do vzdelania, vývoja, vedy, technológií a moci ekonomiky a peňazí, zdôraznil.
"Nie je to o izolovaní Číny a neobchodovaní s ňou, ale musíme to robiť tak, ako to ona robí s nami. Nevytvárajme závislosti, obchodujme, keď to má výhody pre obe strany, ale majme na pamäti, že dlhodobý strategický záujem Číny a ich hodnoty nie sú kompatibilné s našimi," povedal český prezident.
Vyzval tiež na jednotný postoj demokratických krajín k Číne a aj k Taiwanu. Svet by mal podľa neho plne podporovať jeho zaslúženú demokraciu.
Prezident tiež hovoril o ruskej agresii na Ukrajine. Pripomenul, že Európa čelí najväčšiemu vojnovému konfliktu od druhej svetovej vojny a Ukrajinu je nutné podporovať aj naďalej. Mala by tiež podľa neho dostať záruky o budúcom členstve v EÚ a NATO. "Pevne verím, že politický odkaz Ukrajine by mal byť určite v zmysle jej budúceho členstva ako v NATO, tak aj v EÚ," vyhlásil Pavel.
Na ceste za úplným členstvom v týchto organizáciách sú mnohé výzvy a problémy, Ukrajina by napriek tomu podľa Pavla mala dostať signál, že ju v NATO aj EÚ chcú. "Ak chceme, aby táto časť Európy bola stabilnejšia, mali by sme urobiť čo najviac, aby nám bola tak blízko, ako je to možné," dodal.
Samit Európskych hodnôt je medzinárodné podujatie, ktoré sa zameriava na súčasné bezpečnostné výzvy, ktorým svet čelí. Tento rok sa koná pod záštitou českého prezidenta. Cieľom samitu je podľa organizátorov diskutovať o účinných postupoch proti ruskému a čínskemu škodlivému vplyvu.
PRIEVIDZA - Obyvatelia a návštevníci Prievidze môžu opäť na cestu mestom využiť elektrické kolobežky. Službu zdieľaných kolobežiek prevádzkuje oproti minulej sezóne nová spoločnosť.
„Elektrické kolobežky sú v Prievidzi veľmi obľúbené a postupne sa stali v našom meste významnou časťou mestskej mikromobility,“ skonštatovala hovorkyňa mesta Zuzana Krajčiová. Význam kolobežiek podľa nej potvrdzuje aj fakt, že v minulej sezóne na nich vykonali ľudia v Prievidzi viac ako 190 000 jázd.
„Najnovšie modely kolobežiek disponujú rozšírenými bezpečnostnými prvkami od smeroviek, ktoré prinášajú väčšiu predvídateľnosť pohybu jazdcov, až po väčšiu výdrž baterky, vďaka ktorej prejdú obyvatelia a návštevníci mesta trasu dlhšiu o približne 30 percent,“ priblížila ďalej Krajčiová.
Kolobežky sa podľa nej nachádzajú v blízkosti centrálnych dopravných uzlov a vo frekventovaných častiach mesta. Novým prevádzkovateľom služby sa stala spoločnosť Tier s ústredím v Berlíne.
TRENČÍN - Od piatka (16. 6.) nebude možné platiť za vstup do bazénovej haly alebo do sauny krytej plavárne v Trenčíne platobnou kartou, ale len v hotovosti. Permanentky budú pri vstupe akceptovať.
Ako informovala trenčianska hovorkyňa Erika Ságová tento stav potrvá do konca mesiaca, keď krytú plaváreň pre verejnosť na viac ako dva mesiace uzavrú. Plaváreň bude zavretá od 1. júla do 25. augusta.
„Okrem bežnej údržby a nutných opráv budú vyčistené a vydezinfikované dná a steny bazénov, skontroluje sa vzduchotechnika a technológie dávkovania chémie do bazénov a celá plavecká hala i saunová časť sa pripraví na ďalšiu sezónu. Tá sa začne v sobotu 26. augusta,“ uviedla Ságová.
TRENČÍN - Prehliadku Trenčianskeho hradu má zatraktívniť mobilná aplikácia - multilingválny audiosprievodca Trenčianskym hradom.
Výzvu na predkladanie ponúk zverejnilo Trenčianske múzeum v Trenčíne vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Predmetom zákazky je zhotovenie a dodanie diela Multimediálna miestnosť na Trenčianskom hrade. Celková predpokladaná hodnota zákazky je viac ako 13 000 eur, financovaná bude prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu.
„Mobilná aplikácia určená návštevníkom Trenčianskeho hradu ponúkne desať bodov (zastávok) v rámci interiérov aj exteriérov hradu. Ku každej zastávke bude vytvorený unikátny obsah v podobe textov, videí, audionahrávok, kvízov a vo vybraných troch zastávkach aj 3D model,“ informuje Trenčianske múzeum v Trenčíne.
Lehota na predkladanie ponúk je do 23. júna, pri výbere použijú elektronickú aukciu.
Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) privítala schválenie nového Akčného plánu rozvoja elektromobility, ktorý pripravila vláda odborníkov. SEVA pri tejto príležitosti predstavila návrh na alokáciu nevyužitých zdrojov z plánu obnovy a odolnosti na priamu podporu nákupu elektromobilov. Takúto dotačnú schému sa podarilo úspešne realizovať už vo viacerých krajinách Únie, informovala SEVA.
"Pokiaľ chceme posunúť elektromobilitu na Slovensku dopredu, musíme sa zamerať na opatrenia, ktoré sa dajú realizovať aj napriek obmedzeniam súvisiacim s predčasnými voľbami a prakticky nefunkčným parlamentom," uviedol riaditeľ SEVA Patrik Križanský. Jedným z možných opatrení by bola alokácia nevyužitých finančných prostriedkov z plánu obnovy na priamu podporu nákupu elektroáut.
Križanský dodal, že by šlo o dôležitý krok vpred, po ktorom volajú aj potenciálni záujemcovia o kúpu elektromobilov. "Nevyužité finančné prostriedky nám ponúkajú príležitosť vytvoriť silný impulz pre rozvoj trhu," povedal. SEVA navrhla schému, ktorá by mohla byť základom pre realizáciu tejto stratégie, a predložila ju ministerstvu životného prostredia a ministerstvu hospodárstva.
Výška dotácie by podľa návrhu SEVA mala byť 5-tisíc eur vo forme priameho príspevku pri kúpe nového vozidla s emisiami nula gramov oxidu uhličitého na prejdený kilometer. Podľa odhadov SEVA by dotačnú schému mohlo do konca prvého polroka 2026 využiť 9-tisíc vodičov, čo by si vyžiadalo sumu 45 miliónov eur.
Dotačná schéma pre nákup elektromobilov kategórie N2 a N3 (nákladné v rozmedzí 3,5 - 12 ton, respektíve nad 12 ton) by mala podporiť zavedenie bezemisných nákladných vozidiel v mestskej a prímestskej logistike. SEVA navrhla alokovať na podporu nákladnej dopravy sumu desať miliónov eur, ktoré by umožnili získať podporu do výšky 35-tisíc eur v kategórii N2 a 130-tisíc eur v kategórii N3 s maximálnym počtom päť vozidiel na jeden subjekt.
Súčasný stav v rozvoji elektromobility na Slovensku podľa SEVA nie je uspokojivý, ale Križanský verí, že aktívne kroky zo strany poverenej vlády a podpora zo strany verejnosti môžu zmeniť trend. "S čerpaním fondov z Bruselu máme na Slovensku dlhodobý problém a s plánom obnovy to, žiaľ, už dnes nevyzerá inak. Prečo nevyužiť tieto finančné zdroje na rozvoj trhu s elektromobilmi, ktoré by sme inak veľmi pravdepodobne v roku 2026 poslali späť ako nevyčerpané? Priamo Európska komisia nám túto možnosť ponúka a Slovensko ju môže využiť pre rozvoj bezemisnej elektrickej dopravy, v ktorej výrazne zaostáva za zvyškom Európy," uzavrel.
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM - Spolu 13 blokových pokút udelili policajti za dopravné priestupky počas utorkovej dopravnej akcie v okrese Nové Mesto nad Váhom.
O výsledkoch akcie informovala trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti. „Počas troch hodín hliadky vykonali celkom 570 dychových skúšok, našťastie všetky dopadli negatívne. Ďalej uložili celkovo 13 pokút za rôzne porušenia zákona o cestnej premávke, ale aj za zlý technický stav, za ktorý bolo vodičovi zadržané osvedčenie o evidencii vozidla," uviedla polícia.
Policajti sa zamerali najmä na cestu v Hrušovom a miestne komunikácie. Z podnetov občanov bolo totiž zrejmé, že väčšina vodičov si pri prebiehajúcej rekonštrukcii cesty II/581 medzi Novým Mestom nad Váhom a Myjavou skracuje cestu cez miestnu časť Hrušové, kde porušujú pravidlá cestnej premávky.
„Priamo v Hrušovom policajti uložili pokutu vodičovi jazdnej súpravy nad 12 000 kg, ktorému je jazda po ceste III. triedy zakázaná. Taktiež bola uložená pokuta vodičovi, ktorý nerešpektoval prenosné svetelné dopravné zariadenie na rekonštruovanej ceste II/581," dodala polícia.
Globálny dopyt po rope by mohol dosiahnuť vrchol pred koncom tejto dekády, keďže energetická kríza urýchlila prechod na čistejšie technológie. Uviedla to v stredu Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). TASR správu prevzala z AFP.
„Posun smerom k ekonomike s čistou energiou naberá na tempe, pričom vrchol celosvetového dopytu po rope je na dohľad pred koncom tohto desaťročia, keďže elektrické vozidlá, energetická efektívnosť a ďalšie technológie napredujú," uviedol vo vyhlásení výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol, podľa ktorého producenti musia venovať pozornosť zmenám a „kalibrovať" svoje investičné rozhodnutia, aby zabezpečili riadny prechod.
Ceny energií vzrástli minulý rok po invázii Ruska na Ukrajinu a uvalení sankcií Západu proti Moskve vrátane embarga a cenového stropu na vývoz ruskej ropy v snahe odčerpať Moskve hlavný zdroj hotovosti na financovanie vojny. V uplynulých mesiacoch však ceny ropy a plynu klesli.
IEA v správe uvádza, že sa rast svetového dopytu po rope v nadchádzajúcich rokoch spomalí, pričom vysoké ceny a obavy o bezpečnosť dodávok urýchlia prechod k čistejším technológiám.
Agentúra so sídlom v Paríži v strednodobej správe o trhu s ropou 2023 predpovedá, že tempo rastu dopytu v nasledujúcich piatich rokoch klesne z 2,4 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) denne v tomto roku na 400-tisíc barelov/deň v roku 2028.
Podľa IEA po roku 2026 sa zníži najmä používanie ropy na výrobu motorových palív, keďže expanzia elektrických vozidiel, rast biopalív a zlepšujúca sa spotreba paliva znižujú jeho spotrebu.
Globálne investície do prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu dosiahnu tento rok najvyššiu úroveň od roku 2015, pričom medziročne vzrastú o 11 percent na 528 miliárd USD (489,21 miliardy eur).
IEA predpokladá, že hlavní producenti ropy dodržia svoje plány na zvýšenie kapacity, aj keď sa rast dopytu spomaľuje. Existuje však množstvo faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť rovnováhu na trhu v strednodobom horizonte, vrátane neistých globálnych ekonomických trendov, rozhodnutí aliancie OPEC+ a čínskeho rafinérskeho priemyslu.
Severná Kórea vytvorila falošnú verziu najväčšieho juhokórejského internetového portálu Naver. Cieľom sofistikovaného phishingového útoku bolo zbieranie osobných údajov juhokórejských občanov. Oznámila to v stredu Juhokórejská Národná spravodajská služba (NIS), informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Naver je jednou z najväčších technologických spoločností v Južnej Kórey. Jej nespočetné množstvo služieb, ktoré zahŕňajú napríklad Google mapy či chatovacie fóra, používajú denne mnohí Kórejčania.
Podľa NIS vytvoril Pchjongjang phishingovú webovú stránku, ktorá je replikou hlavnej stránky portálu naver.com. Cieľom phishingovej verzie naverportal.com bolo získať prihlasovacie údaje Kórejčanov do služby Naver, čím by Pchjongjang získal prístup k cenným osobným údajom, uvádza NIS.
"Keďže metódy hackerských útokov Severnej Kórey proti našim ľudom sa stávajú sofistikovanejšími, žiadame ľudí, aby boli zvlášť obozretní," uviedla NIS vo vyhlásení a prijala preto opatrenia na zablokovanie phishingových stránok.
Južná Kórea zároveň v stredu oznámila, že v rámci reakcie na kybernetické aktivity KĽDR posilní spoluprácu so spoločnosťou Mandiant. Ide o americkú spoločnosť zaoberajúcu sa kybernetickou bezpečnosťou, ktorá je pridružené ku Googlu.
"Severná Kórea podniká po celom svete kybernetické útoky vo všetkých smeroch. Ide napríklad o krádeže kryptomien a hackovanie citlivých informácií," uviedol rezort vo vyhlásení.
Tieto aktivity Pchjongjangu spôsobujú podľa Soulu škody nielen jednotlivcov alebo firmám, ale sú tiež hrozbou pre "celosvetový IT ekosystém ako celok".
Podľa Južnej Kórey, Japonska a Spojených štátov ukradla KĽDR vlani kryptomeny v hodnote až 1,7 miliardy dolárov. Aj svoje programy na vývoj zbraní Pchjongjang podľa nich čiastočne podporuje zbieraním informácií prostredníctvom "zlomyseľných kybernetických aktivít".
TRENČÍN – Od septembrového ohlásenia koncertu nemeckej skupiny Rammstein v Trenčíne uplynulo deväť mesiacov. Fanúšikom sa dnes splnil sen a na trenčianskom letisku si vychutnali naživo tvorbu obľúbenej kapely. Trenčiansky Štandard po celý deň sleduje situáciu v doprave, v meste i na letisku a prinášame aktuálne správy. Sledujte nás.
2:10
Ľudia medzi sebou väčšinou rozoberajú svoje zážitky a pocity z koncertu.
Poniektorí si krátia čas "hasením" smädu. Foto: Trenčiansky Štandard
1:54
Ľudia čakajú na najbližšie vlakové spoje.
Návštevníci koncertu si na najbližšie spoje budú musieť počkať. Foto: Trenčiansky ŠtandardTakto to bude na trenčianskej stanici vyzerať najbližšie hodiny. Foto: Trenčiansky Štandard
1:30
Stanica v Trenčíne sa začína zapĺňať.
01:10
Čoskoro odchádza jeden z prvých autobusov zväčša so zahraničnými turistami.
Železničná stanica Trenčín Foto: Trenčiansky Štandard
01:00
Dorazil prvý autobus kyvadlovej dopravy z trenčianskeho letiska.
00:02
Kapela pripravila skvelú šou.
23:51
Z areálu letiska pri Nozdrkovciach sa po koncerte začína doprava zhusťovať. Na miesto vyslali aj kyvadlovú dopravu.
Dopravná situácia v Nozdrkovaciach Foto: Trenčiansky Štandard Dopravná situácia v Nozdrkovaciach Foto: Trenčiansky Štandard Dopravná situácia v Nozdrkovaciach Foto: Trenčiansky Štandard
Len 30 minút pred začiatkom koncertu predkapely Abélard v takzvanej Feuer zóne.
19:13
Kolóna pri Trenčianskych Stankovciach má približne 3 kilometre. Dopravnú situáciu sledujeme naživo.
19:12
,,Na koncert úspešne dorazilo viac ako 33 000 fanúšikov skupiny Rammstein,“ informovala Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti.
19:05
Toitoiky nemôžu chýbať.
Foto: Trenčiansky Štandard
18:46
Krátko pred 19:00 sa na letisku stretlo vyše 28-tisíc ľudí. Informovala o tom Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti. Upozornila aj na kolóny. „Účastníci koncertu, ktorí ešte len cestujete, rátajte s kolónami. Na ceste 1/9 smerom do Veľkých Bieroviec doprava pomaly, ale plynule postupuje,“ uviedli.
Foto: Trenčiansky Štandard
18:40
Pivo kúpite na letisku za 6 eur, za vratný pohár zaplatíte 3 eurá. Pripravené sú aj stánky v oficiálnym merchom kapely.
Foto: Trenčiansky Štandard
18:23
Primátor Trenčína Richard Rybníček sa teší z príchodu kapely do nášho mesta a verí, že všetko dobre dopadne. „Od rána je mesto plné ľudí z celého sveta. Ľudia sú milí, posedávajú v kaviarňach, fotia si hrad, Mierové námestie, naše kostoly a pamiatky. Pomaly sa pritom prechádzajú. Trenčín žije a tak to má byť. Kapela je už v hoteli Elizabeth. Verím, že koncert dobre dopadne, ľudia sa zabavia a zdraví a spokojní sa vrátia domov. Nech si hovorí kto chce čo chce, Rammstein zviditeľnil Trenčín obrovským spôsobom. A som za to rád a ďakujem za to,“ napísal na sociálnej sieti.
Dúfa, že fanúšikovia budú mať na Trenčín pekné spomienky a do mesta sa ešte niekedy vrátia. „Takže rammsteinisti, poriadne si to užite. Dávajte si na seba pozor a zdraví a spokojní sa vráťte domov. TRENČÍN je krásne mesto a verím, že na nás budete v dobrom spomínať a ešte sa sem vrátite,“ dodal Rybníček.
18:07
Na letisku je už vyše 23-tisíc fanúšikov. Informovala o tom Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti.
17:47
Spred Hotela Elizabeth odchádzajú prvé dodávky.
17:36
Pred bránami sa zatiaľ netvoria výrazné rady.
Foto: Trenčiansky Štandard
17:25
S takýmto batohom cez bránu neprejdete. Treba ho dať do úschovne, stojí 15 eur.
Foto: Trenčiansky Štandard
17:13
Sympatickí kamaráti prišli na koncert o niekoľko hodín skôr, aby "nasávali atmosféru". Snáď im kapela zahrá ich obľúbené skladby.
17:11
V dobrej nálade prišli aj fanúšikovia z Českej republiky.
Českí fanúšikovia. Foto: Trenčiansky Štandard
17:01
Pred Hotelom Elizabeth, v ktorom trávia popoludnie členovia kapely Rammstein, hliadkuje polícia.
Foto: Trenčiansky Štandard
17:00
Niektorí to na letisko nemali ďaleko.
16:56
V Trenčíne sa schádzajú fanúšikovia nemeckej legendy z rôznych kútov Slovenska.
16:44
Podľa informácií trenčianskej krajskej polície na koncert prišlo už takmer 15-tisíc ľudí. Organizátor očakáva približne 40-tisíc fanúšikov.
Letisko sa pomaličky plní. Foto: Polícia SR - Trenčiansky krajZatiaľ prišlo 15-tisíc ľudí. Foto: Polícia SR - Trenčiansky kraj
16:35
Na železničnej stanici vystúpili ďalší fanúšikovia. Pripravené autobusy kyvadlovej dopravy na letisko sú beznádejne zaplnené.
Aktuálne na železničnej stanici v Trenčíne. Foto: Trenčiansky ŠtandardFanúšikovia čakajú na kyvadlovú dopravu. Foto: Trenčiansky Štandard
16:04
Niektorí čakali na otvorenie letiska celé hodiny.
16:02
Najvytrvalejší fanúšikovia čakajú pred pódiom už niekoľko hodín pred začiatkom koncertu.
Fanúšikovia už čakajú pred pódiom. Foto: Trenčiansky Štandard
15:51
Davy fanúšikov mieria na letisko. Sledujte s nami naživo aktuálnu situáciu.
15:36
Fanúšikom počasie praje.
Aktuálne z letiska. Foto: Trenčiansky ŠtandardPočas vyšlo na jednotku. Foto: Trenčiansky Štandard
15:23
Centrum mesta začínajú plniť fanúšikovia skupiny. Situácia je pokojná.
Fanúšikovia na Mierovom námestí. Foto: Trenčiansky ŠtandardPočasie zatiaľ praje. Foto: Trenčiansky Štandard
15:17
Členovia kapely Rammstein trávia popoludnie v legendárnom trenčianskom Hoteli Elizabeth. Pred vchodom sú zaparkované autá, ktoré ich odvezú na večerný koncert.
Autá čakajú pred Hotelom Elizabeth. Foto: Trenčiansky ŠtandardČlenovia kapely sú vo vnútri. Foto: Trenčiansky Štandard
Polícia SR - Trenčiansky kraj informovala na sociálnej sieti, že kolóna v obci Trenčianske Stankovce sa priebežne hýbe smerom ku vstupu na letisko, doprava sa zhusťuje.
„Problematický je vstup cez bránu na letisko. Usporiadatelia zrýchľujú vstupujúce autá. Začína sa avizovaná dopravná špička (aj podľa vyjadrení usporiadateľa koncertu). Kolóna sa natiahla od vstupu na festival po križovatku Trenčianska Turná - Trenčianske Stankovce. Rešpektujte pokyny polície a organizátora koncertu!“ napísali policajti.
Foto: Polícia SR - Trenčiansky kraj/FacebookFoto: Polícia SR - Trenčiansky kraj/FacebookFoto: Polícia SR - Trenčiansky kraj/Facebook
14:22
Členovia kapely Rammstein pricestovali popoludní do Trenčína. Autá ich priviezli priamo pred Hotel Elizabeth, kde ich vítalo niekoľko fanúšikov.
Kapela odchádza z letiska do Hotela Elizabeth. Foto: Tomáš Vlčo Vlček/Facebook
13:03
Na letisko postupne prichádzajú fanúšikovia. Medzi nimi je aj sympatický pár z Českej republiky. „Zatiaľ sa nám tu veľmi páči. Trošku bol problém dostať sa z areálu letiska, ale zvládli sme to. Máme čas, tak sa ideme pozrieť do centra Trenčína. Na Rammstein ideme už po druhýkrát a bude to určite pecka," prezradil Trenčianskemu Štandardu párik z okolia Plzne, ktorému náš redaktor vybavil aj miestnu taxislužbu, aby sa dostali do mesta.
12:49
Situácia v Nozdrkovciach je podľa polície, ktorá tam dohliada na premávku, momentálne pokojná. Väčší nápor vozidiel očakávajú približne po 14:00.
Počas celého dňa budeme monitorovať aktuálnu dopravnú situáciu v Trenčíne a okolí letiska. Sledujte nás aj na našom Facebooku.
10:12
Na železničnej stanici je zatiaľ pokojná atmosféra. Situáciu kontrolujú policajné hliadky. Kyvadlová doprava je pripravená.
Kyvadlová doprava i policajné hliadky. Foto: Trenčiansky ŠtandardAktuálna situácia na stanici. Foto: Trenčiansky Štandard
10:08
Areál je pripravený na večerný koncert.
Foto: Miloslav Whisky Láber/Facebook Letisko Trenčín
9:57
Večerná metalová nálož preverí aj zdravotníkov. V súvislosti s koncertom skupiny Rammstein trenčianska nemocnica personálne posilnila urgentný príjem, so zvýšeným náporom výjazdov počítajú aj záchranári.
„Okrem fyzického doplnenia personálu bude mať časť tímu telefonickú príslužbu tak, aby boli schopní v prípade potreby do 10 minút nastúpiť do služby,” informovala Martina Holecová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín.
„Obávame sa, ako ten hluk zvládnu naši pacienti, nakoľko letisko od nemocnice je vzdialené nejaký kilometer, takže predpokladáme, že ten rachot budeme počuť až k nám na oddelenie. Pacientom budeme nútení dať liek na spanie, ak o to požiadajú," povedala pre Trenčiansky Štandard zdravotná sestra z nemocnice, ktorá sa dnes pripravuje na nočnú službu.
V prípade zdravotných komplikácií návštevníkov koncertu sú pripravení zasiahnuť aj trenčianski záchranári. „Sanitné vozidlá sme vybavili liekmi a zdravotníckym materiálom v nadštandardných množstvách. V areáli ale záchrannú zdravotnú službu nezabezpečujeme. Spoločnosť RZP, a. s., zabezpečuje záchrannú zdravotnú službu na pokyn Operačného strediska ZZS SR pre občanov volajúcich na linku tiesňového volania,” doplnil riaditeľ RZP Michal Bahelka.
Počet utečencov a nútene vysídlených osôb vo svete dosiahol rekordnú úroveň. V súčasnosti je na úteku približne 110 miliónov ľudí, dve tretiny z nich vo vlastných krajinách, uviedol v stredu Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.
UNHCR vo výročnej správe žiada väčšie úsilie v boji proti príčinám úteku ľudí z domovov i zvýšenie podpory pre nich. V júni 2022 registrovala celosvetovo asi 100 miliónov utečencov.
Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi označil tieto čísla za katastrofálne. „Je to obžaloba stavu nášho sveta," vyhlásil a dodal, že pribúdajú krízy, nie však riešenia. V uplynulom roku sa skončil útek v rámci vlastnej krajiny pre 5,7 milióna ľudí, no len 340-tisíc utečencov sa vrátilo do vlasti zo zahraničia.
UNHCR zverejnil v stredu aktuálne evidované počty utečencov. Vo výročnej správe sa už venuje situácii počas minulého roka.
V roku 2022 podľa správy spustila ruská invázia na Ukrajinu najrýchlejšiu utečeneckú vlnu od druhej svetovej vojny. Koncom roka sa mimo domova, v rámci Ukrajiny alebo v zahraničí, nachádzalo asi 5,7 milióna Ukrajincov.
V závere vlaňajška bolo celosvetovo 108,4 milióna ľudí na úteku pred prenasledovaním, vojnou, násilím, porušovaním ľudských práv a následkami klimatickej zmeny. Bolo to o 19,1 milióna ľudí viac ako rok predtým.
Takmer tretina vysídlených utiekla do zahraničia. Dve tretiny z týchto ľudí boli v krajinách s nízkymi alebo strednými príjmami, prevažne v susedných štátoch v nádeji na skorý návrat do vlasti.
Je mýtom, že utečenci sa usilujú dostať najmä do bohatých krajín napríklad v Európe alebo Severnej Amerike, zdôraznil Grandi. Koncom roka 2022 sa ich najviac nachádzalo v Turecku, nasledovali Irán, Kolumbia a Nemecko.
Inflácia v máji 2023 klesla na úroveň 11,9 percenta, čo boli hodnoty z apríla minulého roka. Stále sú to však vysoké hodnoty od začiatku milénia. Medzimesačne spotrebiteľské ceny tovarov a služieb dokonca klesli o 0,1 percenta, čo bolo prvýkrát od decembra 2020. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Medzimesačne klesli ceny v dvoch z 12 sledovaných odborov (výdavkových skupín domácností), ich vplyv na celkový výsledok bol však výrazný. Klesli ceny pohonných látok o 2,6 percenta a dopravných služieb o 3,1 percenta, čo znížili ceny za celý odbor dopravy o 1,5 percenta. V dôsledku opätovného zavedenia dotácií na stravovanie v materských a základných školách od mája 2023 sa významne znížili ceny v závodných jedálňach o 15,1 percenta (v prvom stupni základných škôl), čo malo za dôsledok medzimesačný pokles cien v celom odbore reštaurácie a hotely o 4,5 percenta.
Medziročná inflácia sa znížila na 11,9 percenta, spomaľovanie rastu cien sa udržalo tretí mesiac. Vyššie ceny boli v 11 z 12 sledovaných výdavkových skupinách domácností, sedem odborov malo stále medziročný rast nad úrovňou 10 percent, klesli iba ceny v odbore doprava.
Index spotrebiteľských cien sa v máji oproti aprílu znížil v domácnostiach zamestnancov, v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,1 percenta a v domácnostiach dôchodcov sa zvýšil 0,1 percenta.
Index spotrebiteľských cien sa v máji 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 11,8 percenta, za nízkopríjmové domácnosti a za domácnosti dôchodcov zhodne o 12,8 percenta.
Spolu za päť mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 14,2 percenta (za domácnosti zamestnancov o 14,1 percenta, za nízkopríjmové domácnosti, za domácnosti dôchodcov zhodne o 15,1 percenta).
Pri májovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 11,9 percenta dosiahla jadrová inflácia hodnotu 12,9 percenta a čistá inflácia hodnotu 10,1 percenta. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, medzimesačne dosiahla jadrová inflácia a čistá inflácia hodnotu zhodne 0,3 percenta.
Inflácia v máji 2023 klesla na úroveň 11,9 percenta, čo boli hodnoty z apríla minulého roka. Stále sú to však vysoké hodnoty od začiatku milénia. Medzimesačne spotrebiteľské ceny tovarov a služieb dokonca klesli o 0,1 percenta, čo bolo prvýkrát od decembra 2020. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Medzimesačne klesli ceny v dvoch z 12 sledovaných odborov (výdavkových skupín domácností), ich vplyv na celkový výsledok bol však výrazný. Klesli ceny pohonných látok o 2,6 percenta a dopravných služieb o 3,1 percenta, čo znížili ceny za celý odbor dopravy o 1,5 percenta. V dôsledku opätovného zavedenia dotácií na stravovanie v materských a základných školách od mája 2023 sa významne znížili ceny v závodných jedálňach o 15,1 percenta (v prvom stupni základných škôl), čo malo za dôsledok medzimesačný pokles cien v celom odbore reštaurácie a hotely o 4,5 percenta.
Medziročná inflácia sa znížila na 11,9 percenta, spomaľovanie rastu cien sa udržalo tretí mesiac. Vyššie ceny boli v 11 z 12 sledovaných výdavkových skupinách domácností, sedem odborov malo stále medziročný rast nad úrovňou 10 percent, klesli iba ceny v odbore doprava.
Index spotrebiteľských cien sa v máji oproti aprílu znížil v domácnostiach zamestnancov, v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,1 percenta a v domácnostiach dôchodcov sa zvýšil 0,1 percenta.
Index spotrebiteľských cien sa v máji 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 11,8 percenta, za nízkopríjmové domácnosti a za domácnosti dôchodcov zhodne o 12,8 percenta.
Spolu za päť mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 14,2 percenta (za domácnosti zamestnancov o 14,1 percenta, za nízkopríjmové domácnosti, za domácnosti dôchodcov zhodne o 15,1 percenta).
Bielorusko začalo prijímať dodávky ruských taktických jadrových zbraní, z ktorých niektoré sú trikrát silnejšie ako jadrové bomby zhodené Spojenými štátmi v roku 1945 na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Vyhlásil to bieloruský prezident Alexandr Lukašensko, informuje TASR podľa stredajšej správy agentúry Reuters.
"Máme rakety a bomby, ktoré sme dostali od Ruska... Tie bomby sú trikrát silnejšie ako tie v Hirošime a Nagasaki," povedal Lukašensko pre ruskú štátnu televíziu Rossija-1. Rozhovor neskôr na svojej účte na sociálnej sieti Telegram zverejnila bieloruská agentúra BelTa.
Ruský prezident Vladimir Putin v marci oznámil, že plánuje v spojeneckom Bielorusku rozmiestniť jadrové zbrane krátkeho doletu. Poukázal pritom na to, že Spojené štáty majú takéto zbrane v niektorých európskych krajinách celé desaťročia. Rusko takéto zbrane rozmiestni mimo svojho územia prvýkrát od rozpadu Sovietskeho zväzu. Spojené štáty toto rozhodnutie kritizovali.
Lukašenko v osobitnom rozhovore v utorok povedal, že ruské jadrové zbrane budú na území jeho krajiny rozmiestnené o niekoľko dní. Uviedol tiež, že v prípade potreby má k dispozícii aj skladovacie zariadenia pre rakety dlhého doletu.
Putin pritom v piatok povedal, že Rusko rozmiestni jadrové zbrane v susedenom Bielorusku, keď tam budú pripravené skladovacie zariadenia. Už predtým uviedol, že Rusko si zachová kontrolu nad svojimi jadrovými zbraňami aj po ich prevoze do Bieloruska.
Lukašenko sa tiež v utorok vyjadril, že nebude váhať s použitím ruských jadrovým zbraní, ktoré majú slúžiť na odstrašenie potencionálneho agresora.
Hasiči v stredu skoro ráno hasili požiar v byte na Kyjevskej ulici v Bratislave. V dôsledku požiaru boli tri osoby intoxikované splodinami horenia a boli prevezené do nemocnice. Pre TASR to priblížil hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Bratislave Štefan Koči.
"Krátko pred 4.00 h bol ohlásený požiar bytu na druhom poschodí osemposchodového bytového domu na Kyjevskej ulici v Bratislave," uviedol Koči. Priblížil, že hasiči evakuovali 39 obyvateľ bytového domu. "Následne odvetrali vnútorné priestory prostredníctvom pretlakovej ventilácie a vykonali záverečný prieskum bytov," doplnil.
Majiteľovi bytu podľa jeho slov vznikla škoda predbežne vyčíslená na 200-tisíc eur. Príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania. "Pri udalosti zasahovalo 20 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru s piatimi kusmi hasičskej techniky," ozrejmil Koči.
Rakúska polícia objavila v osamotenom dome v lese telesné pozostatky troch osôb. Príčina ich smrti zatiaľ nie je jasné, úrady spolkovej krajiny Štajersko však nevylučujú ani vraždu. V noci na stredu to uviedla agentúra DPA, informuje TASR.
Policajti boli na miesto činu blízko mesta Sankt Peter am Kammersberg privolaní na základe hlásenia o nezvestnej osobe.
O prípade polícia s ohľadom na prebiehajúce vyšetrovanie odmietla poskytnúť bližšie informácie, ale snaží sa telesné pozostatky identifikovať.
Ruský útok na ukrajinské prístavné mesta Odesa, ku ktorému došlo v noci na stredu, si vyžiadal tri obete. Oznámila to ukrajinská armáda. TASR správu prevzala z agentúry AFP a televízie Sky News.
Strely zasiahli veľkosklad, administratívnu budovu a obchody. Obeťami sú traja zamestnanci skladu. Pri útoku utrpelo zranenia aj ďalších 13 osôb, informoval hovorca miestnej regionálnej správy Serhij Bratčuk na Facebooku.
Útok na Odesu sa odohral len necelý deň po tom, čo ruské jednotky zaútočili na mesto Kryvyj Rih v strednej časti Ukrajiny. Guvernér Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak uviedol, že pri tomto útoku zomrelo najmenej 11 civilistov a ďalších 25 utrpelo zranenia. Kryvyj Rih je zároveň rodným mestom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Yet another Russian terrorist attack on Ukraine. As per their usual MO Russia send 4 Caliber missiles from a ship in the Black Sea to attack civilians in the middle of the night. This time their target was Odesa.
Bývalý americký prezident Donald Trump vo svojom prejave v meste Bedminster odmietol obvinenia z držania tajných vládnych dokumentov po skončení prezidentského mandátu vo svojej vile Mar-a-Lago na Floride, pre ktoré sa v utorok v Miami postavil pred súd, a označil ich za "ohavné zneužitie moci". TASR správu prevzala z agentúry AFP a denníka The Guardian.
"Dnes sme boli svedkami najdiabolskejšieho a najohavnejšieho zneužitia moci v dejinách tejto krajiny. Je to smutné," povedal Trump svojim priaznivcom po návrate z Miami, kde sa na súdnom pojednávaní vyhlásil za nevinného vo všetkých 37 bodoch obžaloby.
Podľa exprezidenta sú obvinenia voči jeho osobe "politickým prenasledovaním ako z dôb fašizmu či komunizmu". Obvinil tiež prezidenta USA Joe Bidena z toho, že ho dal zatknúť za "nepravdivé a vymyslené obvinenia, z ktorých by bol vinný (Biden) i mnoho ďalších prezidentov". Trump zároveň zopakoval, že v súvislosti s držaním tajných vládnych dokumentov konal v súlade so zákonom a mal na to plné právo.
Exprezident vyhlásil, že ak sa v nasledujúcich voľbách stane prezidentom Spojených štátov, poverí "osobitného prokurátora, ktorý pôjde po najskorumpovanejšom prezidentovi v dejinách USA – Joeovi Bidenovi a celej jeho kriminálnej rodine".
Trump je prvým americkým prezidentom čeliacim obvineniam z federálnych zločinov. Pred súd v Miami predstúpil deň pred svojimi 77. narodeninami. Obvinený je z nezákonného nakladania s utajovanými informáciami, marenia spravodlivosti a krivého svedectva.
Súdny proces nebude Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho v novembri 2024 znovu zvolili. Podľa právnych expertov by sa mu nedalo zabrániť v zložení prezidentskej prísahy, ani ak by mu súd udelil väzenský trest.
V dôsledku lesného požiaru, ktorý vypukol pred desiatimi dňami v bývalom vojenskom výcvikovom priestore pri severonemeckom mestečku Lübtheen, hrozí evakuácia už druhej dedine, informovala v utorok agentúra DPA.
Po tom, čo v pondelok večer museli evakuovať 160 obyvateľov dediny Volzrade v spolkovej krajine Mecklenbursko-Predpomoransko, by mohol rovnaký scenár čakať aj obec Trebs, zatiaľ sa však k tomu nepristúpilo, uviedli v utorok večer miestni predstavitelia po rokovaní s krízovým štábom.
V utorkových ranných hodinách bolo v okolí prvej evakuovanej dediny počuť niekoľko explózií, keďže v areáli bývalého vojenského cvičiska sa nachádza nevybuchnutá munícia.
Ďalší rozsiahly požiar zúri v tej istej spolkovej krajine blízko mesta Hagenow. Plamene sa v noci na utorok rozšírili z plochy 35 na 45 hektárov, oznámili miestne úrady.
Niekoľko hektárov lesa zasiahol "pomerne rozsiahly" požiar aj v strednej časti Nemecka na hranici spolkových krajín Bavorsko a Durínsko. Rozsiahly lesný požiar neďaleko mesta Jüterbog v spolkovej krajine Bandenbursko vypukol ešte v máji. Úrady v nedeľu odvolali núdzový stav. Požiar v Brandenbursku zničil stovky hektárov lesa aj v lete minulého roka.
TRENČÍN – Nemecká kapela sa dnes o 21:00 predstaví na trenčianskom letisku. Aktuálne turné sa nezačalo najšťastnejšie. Už od prvej koncertnej zastávky skupinu sprevádza škandál súvisiaci so sexuálnym obťažovaním.
Vlnu obvinení spustila Írka Shelby Lynnová. Na Twitteri napísala v niekoľkých príspevkoch, že ju vybrali do zákulisia a zúčastnila sa na párty po koncerte vo Vilniuse, kde jej niekto zrejme dal do pitia drogy. Uviedla, že sa v malej miestnosti stretla so spevákom Tillom Lindemannom, ktorému hneď povedala, že s ním nechce mať sex. Muzikant podľa jej slov následne odišiel. Na druhý deň zverejnila fotografie modrín na jej tele. Nepamätala si, čo sa jej stalo.
Kapela v reakcii odmietla obvinenia. „V súvislosti s tvrdeniami kolujúcimi na internete o Vilniuse môžeme vylúčiť akúkoľvek možnosť, že sa to odohralo v našom prostredí,“ uviedla formácia s tým, že si „nie je vedomá žiadneho oficiálneho vyšetrovania“.
Následne sa začali objavovať podobné správy od iných žien. Pridali sa k nim reakcie fanúšikov, ktorí spochybňovali tvrdenia údajných obetí. Opačný tábor zase začal volať po spravodlivosti a treste pre „vinníka“.
Formácia sa snažila novým oficiálnym vyhlásením upokojiť situáciu. „Obvinenia nás všetkých veľmi zasiahli a vnímame ich extrémne vážne. Našim fanúšikom odkazujeme: ‚Je pre nás dôležité, aby ste sa cítili komfortne a v bezpečí na našich koncertoch – pred pódiom, aj za ním. Odsudzujeme akékoľvek priestupky a žiadame vás, aby ste sa nezapájali do verejných predsudkov voči tým, ktorí vzniesli obvinenia‘,“ napísali.
Všetci čakali, ako sa k situácii postaví spevák, ktorý niekoľko dní mlčal. Minulý týždeň sa ku kauze vyjadril prostredníctvom svojich právnikov.
Právni zástupcovia Simon Bergmann a Christian Schertz pre médiá uviedli, že všetky obvinenia sú nepravdivé. Bez výnimky. „V súvislosti so všetkými obvineniami podnikneme právne kroky voči jednotlivým osobám,“ dodali podľa ORF.
Skupina tiež vyhodila zo svojho tímu ženu známu pod menom Alena Makeeva. Podľa denníka Die Welt pracovala pre skupinu od roku 2019.
Niektoré ženy tvrdia, že práve ona vyberala fanúšičky, ktoré sa mohli zúčastniť na párty po koncertoch kapely a s ktorými mal mať Till Lindemann sex.
Kapela si tiež najala berlínsku PR agentúru, ktorá sa špecializuje na krízový manažment. Jej úlohou je pomôcť skupine vysporiadať sa so škandálom.
Hasiči aktuálne zasahujú v nevyužívanej košickej bani Bankov, zasypať tu malo dvoch ľudí. Na prípad upozornil portál tvnoviny.sk. Ako povedal operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Košiciach, oboch sa podarilo vyslobodiť a neutrpeli žiadne zranenia.
"Podľa oznámenia sa sem vybrali na výlet, pričom zostali zasypaní. Príslušníci HaZZ sú ešte na mieste,“ povedal s tým, že bližšie podrobnosti zatiaľ nie sú známe.
V bani Bankov sa v minulosti ťažil magnezit. Povrchová a podzemná ťažba bola ukončená koncom 90. rokov minulého storočia.
Holandská vojenská rozviedka varovala americkú CIA o ukrajinských plánoch zničiť podmorský plynovod Nord Stream tri mesiace pred tým, ako ho v septembri poškodili výbuchy, uviedli v utorok spravodajské portály. Informovala o tom agentúra AFP.
Americká špionážna agentúra následne naliehala na Kyjev, aby od plánu upustil, informoval holandský verejnoprávny telerozhlas NOS, ktorý sa prípadom zaoberal v spolupráci s nemeckou televíznou stanicou ARD a týždenníkom Die Zeit.
CIA varovala Ukrajinu "potom, ako od holandskej Vojenskej bezpečnostnej služby (MIVD) dostala znepokojivú správu pochádzajúcu od jedného z jej ukrajinských zdrojov," uviedol telerozhlas NOS.
Denník Washington Post minulý týždeň napísal, že americkú CIA na ukrajinské plány upozornila nemenovaná špionážna agentúra z Európy. Dokumenty vynesené príslušníkom Vzdušných síl Národnej gardy USA svedčia o tom, že európska tajná služba posunula tieto informácie americkej CIA v júni 2022.
Zapojenie holandskej vojenskej rozviedky do akcie potvrdilo pre holandské a nemecké médiá viacero medzinárodných bezpečnostných zdrojov.
Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová odmietla tieto správy komentovať. "Nemôžem komentovať prácu našich bezpečnostných služieb," uviedla na tlačovej konferencii v Amsterdame a dodala, že incident aktuálne vyšetrujú úrady z Nemecka, Švédska a Dánska. Nemeckí vyšetrovatelia údajne skúmajú možnosť, že útok bol vykonaný z Poľska.
Plynovodmi Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori otriasli výbuchy 26. septembra minulého roku. Z útoku bolo obvinených viacero krajín vrátane Ruska, Spojených štátov aj Ukrajiny, všetky však zodpovednosť popreli. Podľa zachytených správ mohlo ísť o akciu malého tímu potápačov s plachetnicou a mohol za ňou stáť náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o operácii údajne nemusel vedieť.
Bývalý americký prezident Donald Trump prišiel v utorok do budovy súdu v Miami, kde ho zatkli a následne ho predvedú pred sudcu v súvislosti s obvineniami v 37 bodoch týkajúcich sa držania tajných vládnych dokumentov po skončení prezidentského mandátu v jeho vile Mar-a-Lago na Floride. Informuje o tom americká televízia CNN.
Trump odmietol v utorok na súde v Miami svoju vinu vo všetkých 37 bodoch obžaloby týkajúcich sa držania tajných vládnych dokumentov po skončení prezidentského mandátu v jeho vile Mar-a-Lago na Floride. TASR o tom informuje na základe správy stanice BBC, ktorá dodáva, že takýto krok sa od Trumpa očakával.
Trumpovi umožnili po pojednávaní zo súdu odísť bez toho, aby boli stanovené podmienky jeho prepustenia na kauciu. Podľa žalobcov totiž v prípade exprezidenta nehrozí, že by mohol utiecť.
Trump je prvým americkým prezidentom čeliacim obvineniam z federálnych zločinov. Pred súd v Miami predstúpil deň pred svojimi 77. narodeninami. Obvinený je z nezákonného nakladania s utajovanými informáciami, marenia spravodlivosti a krivého svedectva.
Prípad sa týka dokumentov, ktoré si podľa vyšetrovateľov neoprávnene vzal pri odchode z Bieleho domu v januári 2021. Federálni vyšetrovatelia z jeho floridskej rezidencie Mar-a-Lago odniesli pred rokom 13.000 dokumentov. Sto z nich malo označenie tajné. Ako uvádza obžaloba, obsahovali citlivé vojenské informácie a Trump tiež údajne ukázal nepovolanej osobe dokument ministerstva obrany popisujúci "plán útoku" v inom štáte.
Utajované dokumenty mal podľa obvinení uložené v kúpeľni, tanečnej sále, sklade, kancelárii, spálni a boli aj v priestoroch, kde sa konali verejné podujatia.
Obvinený je aj jeho spolupracovník Walt Nauta. Aj ten v utorok na súde svoju vinu odmietol.
Trump je favoritom na získanie nominácie Republikánskej strany v budúcoročných prezidentských voľbách. Trump a jeho spojenci preto vyšetrovanie označili za politickú odplatu demokratického prezidenta Joea Bidena, ten si však od prípadu drží odstup.
Súdny proces nebude Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho v novembri 2024 znovu zvolili. Podľa právnych expertov by sa mu nedalo zabrániť v zložení prezidentskej prísahy, ani ak by mu súd udelil väzenský trest.
V marci si Trumpa predvolali v inom prípade na výsluch na súde v New Yorku. Išlo o údajné falšovanie obchodných dokumentov a podplácanie pornoherečky počas jeho kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2016. Pojednávanie v tomto prípade napokon odročili na jar budúceho roku.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že Rusko zvažuje odstúpenie od prelomovej dohody o dodávkach obilia z Ukrajiny, ktorá umožňuje, aby sa obilie z tejto vojnou zasiahnutej krajiny dostalo na svetový trh.
Podľa agentúry AFP a britskej stanice BBC Putin súčasne dodal, že Rusko sa chce z tejto dohody "vyvliecť" najmä pre to, že námorné koridory, ktoré majú slúžiť na bezpečnú plavbu lodí s obilím, "nepriateľ neustále využíva na vypúšťanie námorných dronov".
Putin dodal, že do Moskvy čoskoro prídu africkí lídri, ktorým sľúbil, že im "poskytne obilie zadarmo, ktoré sa do ich krajín (teraz) nedostáva".
Vo svojom vyjadrení pred novinármi a blogermi Putin zopakoval tvrdenie Ruska, že viac ako 40 percent ukrajinského obilia sa nepredáva do najchudobnejších krajín, ale "do krajín Európskej únie, ktoré sú pomerne prosperujúce" a ktoré sú teraz údajne hlavnými príjemcami ukrajinského obilia, ktoré je lacnejšie.
Podľa Putina je obilie hlavným zdrojom devízových príjmov Ukrajiny. Na vysvetlenie poznamenal, že na Ukrajine sa zastavila výroba v mnohých sektoroch, "pretože tam nie je elektrina". Pripomenul, že Ukrajina vyrábala poľnohospodárske produkty i hutnícke výrobky. Dodal, že stavba lodí a výroba lietadiel a motorov "sa (tiež) zrútila".
Dohoda o dodávkach obilia bola uzavretá v júli roku 2022 - po tom, ako sa ukázalo, že blokáda ukrajinských prístavov ruskou armádou sa môže pre svet skončiť potravinovou katastrofou. Ukrajina je totiž jedným z najväčších svetových dodávateľov obilných produktov.
Implementáciu takzvanej obilnej dohody sprevádzajú problémy, ale Rusko v máji opäť súhlasilo s predĺžením jej platnosti o ďalších 60 dní. Predostrelo však niekoľko podmienok týkajúcich sa jeho vlastného poľnohospodárskeho vývozu, najmä hnojív, ozrejmila BBC.
Hoci sa na ruský poľnohospodársky vývoz nevzťahujú medzinárodné sankcie zavedené po ruskej invázii na Ukrajinu, Moskva tvrdí, že platobné, prepravné a poistné obmedzenia jej výrazne sťažujú dodávky do zahraničia. Putin o tom na stretnutí s vojenskými korešpondentmi a blogermi vyhlásil, že západné krajiny opäť raz Rusko oklamali, keď nesplnili jeho požiadavky v rámci obilnej dohody.
Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová vyzvala v utorok svetových politických lídrov a podnikateľov na radikálny obrat v boji proti globálnemu otepľovaniu. Informuje o tom agentúra DPA.
"Je to otázka života a smrti," povedala 20-ročná Thunbergová. na klimatických rokovaniach OSN, ktoré aktuálne prebiehajú v západonemeckom meste Bonn. Zmienený obrat si podľa jej slov vyžaduje urýchlené ukončenie ťažby uhlia, ropy a zemného plynu, keďže emisie skleníkových plynov momentálne stále dosahujú svoje historické maximá.
V Bonne sa aktuálne až do budúceho víkendu konajú prípravné rokovania pred klimatickým samitom OSN, ktorý sa začne v Dubaji koncom novembra. Thunbergová označila nadchádzajúce mesiace a roky za rozhodujúce pre budúcnosť ľudstva s tým, že ak sa klimatická politika nezmení, bude to "rozsudok smrti pre nespočetne veľa ľudí".
Už teraz sú podľa jej slov vo veľkom ohrození životy ľudí v najzasiahnutejších oblastiach - ležiacich v takzvanej prvej línii klimatickej krízy. Thunbergová dodala, že rozsah klimatickej krízy je vedecky dokázaný a nástroje na boj s ňou sú dostatočne známe, "no politická vôľa je v nedohľadne."
Vedci pritom podľa nej už desaťročia varujú pred hroziacou klimatickou katastrofou, ich varovania sú však utápané v takzvanom greenwashingu a lžiach mocných, ktorí hľadajú len pohodlné riešenia na to, aby mohli pokračovať v "bežnom podnikaní".
Greenwashing je termín označujúci stratégie, akými niektoré spoločnosti alebo aj krajiny sami seba lživo prezentujú ako mimoriadne šetrných k životnému prostrediu.
Po pretrhnutí priehrady Kachovskej vodnej elektrárne sa v zaplavenej oblasti našli baktérie spôsobujúce infekčné ochorenie cholera. Podľa britskej stanice BBC o tom informoval vedúci oddelenia štátneho ekologického dozoru nad pôdnymi zdrojmi Štátnej ekologickej inšpekcie Ukrajiny Oleh Pavlenko.
"Monitorujeme južný okruh, každý deň odoberáme vzorky vody a robíme analýzy. Nie je tam veľmi vysoká kontaminácia, ale už sa vyskytlo niekoľko prípadov zistenia cholery a E. coli," povedal Pavlenko.
Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva už pred časom upozorňovalo na riziko vypuknutia cholery po opadnutí vody na zaplavených územiach.
BBC pripomenula, že v dôsledku pretrhnutia priehrady Kachovskej vodnej elektrárne sa do vody dostalo množstvo nebezpečných látok, ktoré môžu spôsobiť vypuknutie črevných infekcií, hepatitídy, botulizmu, cholery a dokonca slezinovej sneti.
Voda z pretrhnutej priehrady totiž zaplavila aj cintoríny či latríny v súkromných domoch na vidieku, ale aj niekoľko skladov hnojív, skládku odpadu pri meste Hola Prystaň a sklad kafilérie pri obci Dnipriany. Vo vode sa tiež utopili tisíce kusov dobytka, mnoho psov a mačiek.
BBC dodala, že pri záplavách sú vždy problémy s pitnou vodou, keďže nefungujú systémy na čistenie vody a splaškové vody sa miešajú so zdrojmi tej pitnej.
Americké ministerstvo obrany ohlásilo v utorok nový balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 325 miliónov dolárov. Ide o 40. takúto zásielku z amerických zbrojných skladov od augusta 2021. TASR o tom píše na základe správy agentúry AP a tlačového vyhlásenia Pentagónu.
Nový balík pomoci obsahuje muníciu pre systémy protivzdušnej obrany NASAM a HIMARS, rakety Stinger a Javelin, viac ako 15 bojových vozidiel Bradley a desať obrnených transportérov Stryker, muníciu pre delostrelectvo a 22 miliónov nábojov do ľahkých zbraní a granátov.
USA pošlú túto pomoc Ukrajine na základe prezidentskej právomoci, ktorá Pentagónu umožňuje bez prieťahov posielať Ukrajine zbrane zo svojich skladov. Spojené štáty poskytli Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc v celkovej hodnote 40 miliárd dolárov.
Poslanci maďarského Národného zhromaždenia v utorok schválili zákon definujúci pravidlá zamestnávania cudzincov v Maďarsku. V zmysle tohto zákona však do Maďarska môžu pricestovať iba bez rodinných príslušníkov. Publikoval to server napi.hu.
Za návrh hlasovalo 135 poslancov vládneho bloku Fidesz-KDNP, 47 bolo proti a desiati sa zdržali hlasovania. Prijatá právna norma definuje pojem hosťujúcich pracovníkov a pravidlá, ktoré sa na nich vzťahujú.
Podmienkou povolenia vstupu a pobytu s platnosťou obmedzenou na najviac dva roky bude platný cestovný doklad, patričné ubytovanie, finančné prostriedky na živobytie a splnenie istých podmienok z oblasti verejnej a národnej bezpečnosti.
Pravidlá neumožňujú zlučovanie rodín či usadenie pracovníkov zo zahraničia v Maďarsku.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Moskva mohla svoje oblasti na juhu krajiny lepšie pripraviť útoky z ukrajinského územia, s ktorým hraničia. Putin sa takto vyjadril na stretnutí s ruskými vojenskými blogermi a novinármi v Kremli, informuje agentúra AFP.
"Samozrejme, nie je na tom nič dobré," povedal šéf Kremľa s odkazom na nedávne cezhraničné útoky na ruskú Belgorodskú oblasť. "V zásade sa však dalo predpokladať, že nepriateľ sa bude správať takto, a dalo sa na to lepšie pripraviť," dodal s tým, že Rusko musí "posilniť svoje hranice" a zlepšiť obranu na svojom vlastnom území. Nie je však podľa jeho slov potrebné, aby nasledovalo príklad Ukrajiny a zaviedlo stanné právo.
Putin tiež informoval, že ruské sily na Ukrajine majú nedostatok niektorých druhov vojenského vybavenia vrátane vysoko presnej munície či bezpilotných lietadiel. "V priebehu špeciálnej vojenskej operácie sa ukázalo, že mnohé veci chýbajú," povedal a ďalej konkretizoval: "Vysoko presná munícia, komunikačné zariadenia, bezpilotné lietadlá atď... Máme ich, ale bohužiaľ ich nie je dosť." Kvalita ruských zbraní sa však podľa jeho slov zlepšuje, pričom Rusko podľa neho za posledný rok zvýšilo výrobu dôležitých zbraní až 2,7-násobne.
Putin v utorok tiež vyhlásil, že Ukrajina už utrpela obrovské straty pri svojej dlho ohlasovanej protiofenzíve, cielenej podľa jeho slov na viaceré časti frontu. "Ich straty sa blížia k úrovni, ktorú možno označiť za katastrofálnu," povedal.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu potvrdil, že dlho plánovaná protiofenzíva už prebieha. Ukrajina následne v nedeľu aj v pondelok oznámila niekoľko prvých ziskov v podobe oslobodených obcí, zatiaľ čo Rusko tvrdí, že všetky útoky odrazilo.
"Ide o masívnu protiofenzívu s využitím strategických rezerv, ktoré boli pripravené na túto úlohu," povedal v utorok Putin. Ukrajina podľa jeho slov začala svoju ofenzívu už 4. júna a vedie ju najmenej v troch častiach frontu, vrátane Doneckej oblasti na východe či Záporožskej na juhu krajiny.
Ukrajinské sily pritom podľa Putina v žiadnej z týchto oblastí nezaznamenali úspechy, pričom Rusko utrpelo "desaťkrát menšie (vojenské) straty ako ozbrojené sily Ukrajiny".
Šéf Kremľa tiež tvrdí, že Kyjev prišiel už o 160 tankov a 360 obrnených vozidiel, čo je podľa jeho výpočtov "asi 25 a možno 30 percent z techniky dodanej zo zahraničia". Naopak Rusi podľa Putina prišli len o 54 tankov, z ktorých viaceré sa dajú opraviť a následne opäť používať.
