16. júna 2023 | 20:56

Minúta | 16. júna 2023 | 20:56

Palestínsky prezident podporil postup Číny voči moslimom v Sin-ťiangu

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v piatok ukončil štvordňovú návštevu Číny, počas ktorej sa stretol aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a vyjadril podporu represívnej politike Pekingu voči moslimskej menšine v ujgurskej autonómnej provincii Sin-ťiang. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Si a Abbás vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa postavili za domácu a zahraničnú politiku Pekingu a odmietli západné ponímanie ľudských práv. Palestínska samospráva zdôraznila, že politika Pekingu voči moslimom v Sin-ťiangu sa "vôbec netýka ľudských práv, pričom jej cieľom je boj proti extrémizmu, terorizmu a separatizmu".

"Palestína je rozhodne proti využívaniu problému okolo Sin-ťiangu na zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Podľa AP sa vyhlásenie nesie v duchu čínskej propagandy okolo zadržiavania viac než milióna Ujgurov, Kazachov a iných moslimských menšín v detenčných zariadeniach, často iba preto, že majú príbuzného na štúdiách v zahraničí alebo si do mobilného telefónu stiahli Korán.

Čína tvrdí, že v týchto prísne strážených strediskách sa snaží "vštepovať vlastenectvo, odstraňovať radikalizmus šírený cez internet a poskytovať odbornú prípravu." Centrá už údajne zatvorili, avšak podľa kritikov sa mnohé z nich premenili na väznice.

Čína sa vehementne bráni kritike zo zahraničia ohľadne jej politiky v Sin-ťiangu. Podľa AP majú arabské štáty záujem o čínske zdroje a trh, a tak sa vyhýbajú kritike zaobchádzania s tamojšími moslimami.

Moslimovia tvoria približne dve percentá čínskej populácie. V krajine vládne ateistická Komunistická strana Číny, v ktorej dominuje etnická skupina Chanov.

(tasr)

16. júna 2023 | 20:49

Minúta | 16. júna 2023 | 20:49

Kosovskí Srbi protestujú proti zadržaniu podozrivého z útoku na vojakov KFOR

Stovky kosovských Srbov protestovali v piatok v srbskej časti mesta Mitrovica proti zatknutiu Miluna Milenkoviča, známeho aj pod prezývkou Lune. Podľa Prištiny je Milenkovič spojený s pašeráckymi gangmi a organizoval údajne aj nedávne potýčky srbských demonštrantov s mierovými silami pod vedením NATO. Pri tomto útoku bolo zranených viac ako 30 vojakov KFOR, ako aj policajti a novinári.

Ako informovala agentúra AFP, Milenkoviča, ktorý je vodcom polovojenskej skupiny Civilná ochrana, zatkli v utorok na severe Kosova. Jeho zadržanie opäť vystupňovalo napätie - etnickí Srbi v Severnej Mitrovici zaútočili kameňmi na kosovskú políciu.

Minister vnútra Xelal Svečla po Milenkovičovom zadržaní dodal, že "čas zločineckých gangov na severe" Kosova sa skončil a že všetci, ktorí porušili bezpečnosť, musia čeliť spravodlivosti.

Spravodajský web Euractiv doplnil, že trestná činnosť na severe Kosova je naďalej veľkým problémom. Dochádza tam k obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami i k nelegálnej ťažbe kryptomien.

Kosovský premiér Albin Kurti, ktorý dlhodobo odsudzuje kriminalitu na severe krajiny, tvrdí, že za ňu môžu "nelegálne štruktúry transformované na zločinecké gangy finančne a politicky podporované Belehradom".

V nedávnom liste šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi Kurti uviedol, že je nevyhnutné obnoviť v regióne právny štát.

Tento týždeň Kurti sumarizoval, že "situácia na severe (Kosova) už dlho nie je normálna, ale eskalácia 29. mája si vyžaduje, aby boli všetci tí, ktorí použili násilie proti kosovskej polícii, misii KFOR a médiám, postavení pred súd."

Podľa Kurtiho by malo nasledovať "okamžité stiahnutie násilníckych skupín" z územia Kosova a zastavenie akejkoľvek trestnej činnosti proti kosovským inštitúciám".

Ako v piatok informovala agentúra AFP, medzičasom maskovaní ľudia v meste Leposaviči severne od Mitrovice zaútočili na tím verejnoprávneho kosovského telerozhlasu RTK. Zdemolovali pri tom auto štábu RTK, zbili kameramana a rozbili mu kameru.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo od májového dosadenia etnických albánskych starostov v štyroch obciach na severe Kosova, ktoré sa uskutočnilo za asistencie kosovskej polície. Starostovia boli zvolení v aprílových komunálnych voľbách, ktoré kosovskí Srbi bojkotovali.

Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty vyzvali obe strany na zmiernenie napätia, zatiaľ čo USA otvorene odsúdili rozhodnutie kosovskej vlády inštalovať do úradu nových starostov.

Európska únia vyzvala srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Kurtiho, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli a pokúsili sa nájsť cestu k zmierneniu napätia.

K tejto výzve došlo po tom, ako Srbsko v stredu oznámilo, že zatklo troch kosovských policajtov, ktorí predtým údajne prekročili hranicu so Srbskom.

Priština však tvrdí, že policajti, ktorí mali na starosti hliadkovanie na hranici, boli unesení ešte na území Kosova.

"Policajti sa musia vrátiť (do Kosova)… (a) medzinárodné spoločenstvo musí dôrazne a jasne odsúdiť agresiu Srbska voči Kosovu," povedal Kurti v piatok na fóre v Severnom Macedónsku.

(tasr)

16. júna 2023 | 20:08

Minúta | 16. júna 2023 | 20:08

Orbán: Na Západe je človek, ktorý môže ukončiť vojnu na Ukrajine

Maďarský premiér dal rozhovor štátnemu rádiu Kossuth, okrem vojny na Ukrajine hovoril aj o kritike migračnej politiky EÚ.

Na Západe je človek, ktorý je schopný ukončiť túto vojnu a uzavrieť mier. Tým človekom je Donald Trump. Dnes to pre rádio Kossuth povedal maďarský premiér Viktor Orbán.

Myslí si, že na rokovaniach o riešení ukrajinského konfliktu by sa mali zúčastniť nielen Ukrajina a Rusko, ale aj Spojené štáty americké, ktoré sú hlavným vojenským a finančným sponzorom Kyjeva.

„Ukrajinci môžu bojovať len vtedy, pokiaľ ich budú Spojené štáty podporovať zbraňami a peniazmi. (..) Ak chcú Američania mier, bude mier," povedal Orbán.

Zároveň dodal, že Maďarsko má záujem stáť na čele obhajcov mieru v Spojených štátoch.

K rozdielom medzi prezidentom Trumpom a Bidenom sa vyjadril v rozhovore pre Wall Street Journal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj: „Prezident Biden je prezidentom v čase otvorenej vojny. A prezident Biden nám bol nápomocnejší ako prezident Trump. Ale predtým nebola otvorená vojna, ako je teraz a ja neviem, ako by sa v takej situácii správal Trump."

Zelenskyj sa vyjadril aj k výroku prezidenta Trumpa, že by za 24 hodín vyriešil situáciu na Ukrajine: „Nerozumel som tomu, keď prezident Trump povedal, že by za 24 hodín posadil Putina a Zelenského za stôl a ukončil by vojnu. (...) Mohol to urobiť, ale nestalo sa to. Nebola to ešte otvorená invázia, ale naše územia už boli okupované," povedal Zelenskyj.

Pripomeňme, že Volodymyr Zelenskyj, keď sa stal v máji 2019 prezidentom Ukrajiny, tiež kandidoval s programom, že sa s Rusmi dohodne.

Ukrajinský prezident sa v ďalšej časti zapojil do predvolebnej kampane v USA, keď povedal: „V situácii ako je táto, keď dostávame podporu, sa obávame zmeny, a aby som bol úprimný, ak sa pýtate na zmenu vlády v USA, cítim to tak ako každý iný, človek chce zmenu k lepšiemu, ale môže to byť aj naopak."

Rozhovor bol urobený 3. júna v Odese a možno si ho celý pozrieť tu.

O kritike Viktora Orbána na adresu migračnej politiky a povinnej solidarity, ktorá zaznela v rádiu Kossuth, sme viac písali tu.

(fed)

16. júna 2023 | 20:03

Minúta | 16. júna 2023 | 20:03

Boris Johnson sa vracia k novinárčine, bude písať pre Daily Mail

Bývalý britský premiér Boris Johnson sa vracia k svojmu niekdajšiemu remeslu – novinárčine. Od soboty bude mať pravidelný týždenný stĺpček v denníku Daily Mail, informuje TASR.

Daily Mail v piatok na svojej titulnej stránke v tlačenom vydaní zverejnil tajomné posolstvo. "Od zajtra: Máme nového erudovaného prispievateľa, bude to povinné čítanie vo Westminsteri – a na celom svete!" Po mnohých špekuláciách v priebehu dňa denník potvrdil, že novou akvizíciou je Boris Johnson.

Bruselský magazín Politico k tomu píše, že podľa jeho zdroja Johnsonova gáža v Daily Mail dosiahne v librách šesťcifernú sumu. Navyše tak dostane možnosť strieľať jedovaté šípy na svojho niekdajšieho ministra financií a terajšieho premiéra Rishiho Sunaka, s ktorým sa nemajú príliš v láske.

Johnson sa vráti k pravidelnej novinárskej tvorbe po prvý raz od roku 2019, keď písal pre denník Daily Telegraph. Ako však glosuje Politico, editori v Daily Mail zrejme z tohto nového prírastku neskáču od radosti. Jeden z Johnsonových bývalých editorov mu uznal jeho remeselné kvality, avšak zároveň ho označil za neriadenú strelu.

"Jeho články) boli super, bolo to živé, veľmi čisté. Ale problém bol, kedy sme to my potrebovali a kedy nám to dodal. A či sa to vôbec týkalo témy, na ktorej sme sa dohodli," uviedol editor, ktorý chcel zostať v anonymite.

Ďalší problém pri Johnsonovi v minulosti údajne spočíval v tom, že svoje najlepšie postrehy dával konkurenčným novinám zadarmo a do svojej rubriky, za ktorú dostával peniaze, potom napísal "niečo o tom, ako si vyrazil na prechádzku do hôr alebo čosi podobné".

Daily Mail na svojom webe v piatok zverejnil propagačné video, na ktorom vystupuje Johnson v energickom, žoviálnom štýle. Sľubuje, že bude písať presne to, čo si myslí. Vraj sa dotkne aj politiky, ale bude sa jej snažiť venovať čo najmenej.

(tasr)

16. júna 2023 | 19:36

Minúta | 16. júna 2023 | 19:36

Čínska ambasáda vo Varšave chcela prekaziť výstavu provokatívneho čínskeho umelca

Napriek tlaku a protestom čínskeho veľvyslanectva v Poľsku v piatok vo Varšave otvorili výstavuprovokatívneho čínskeho umelca známeho pod menom Badiucao, ktorý kritizuje dodržiavanie ľudských práv vo svojej vlasti, informovala agentúra AP.

Riaditeľ Centra súčasného umenia vo Varšave Piotr Bernatowicz uviedol, že ho navštívil druhý najvyššie postavený diplomat z čínskej ambasády a naliehal na zrušenie výstavy.

"Nebola to žiadosť, ale rozhodná požiadavka," povedal Bernatowicz, ktorý správanie sa zástupcu čínskej vlády označil za neprijateľné.

Čínsky úradník podľa neho varoval, že usporiadanie výstavy by mohlo poškodiť poľsko-čínske vzťahy, a tvrdil, že poslal aj protestný list poľskému ministerstvu kultúry.

Výstava má názov Tell China's story well (Pravdivý príbeh o Číne) - ide o odvolávku na mediálny projekt čínskeho vedenia, ktorého cieľom je posilnenie a inovácia komunikácie o Číne smerom do zahraničia. Na propagačnom plagáte výstavy je zobrazený čínsky prezident Si Ťin-pching, ako konzumuje kus surového mäsa.

Badiucao, ktorý už dlhé roky žije v exile v Austrálii, uviedol, že čínska vláda ho obviňuje, že ubližuje citom čínskych vlastencov. Trvá však na tom, že jeho diela nie sú v žiadnom prípade namierené proti čínskemu ľudu alebo národu, iba proti tamojšej komunistickej vláde.

Zaoberá sa aj mnohými citlivými otázkami - je medzi nimi masaker na Námestí nebeského pokoja z roku 1989, prodemokratické demonštrácie v Hongkongu potlačené Čínou a to, čo múzeum nazýva "znepokojujúci vzťah medzi Čínou a Ruskom vo svetle vojny na Ukrajine".

Umelec dlhé roky tajil svoju identitu a počas verejných vystúpení nosil rôzne masky, aby ochránil členov svojej rodiny. Toto dlhodobo udržiavané tajomstvo vyvolalo jeho prirovnanie k britskému grafity umelcovi Banksymu, ktorého skutočná identita je stále neznáma.

Výstava, ktorú otvorili v piatok večer vo varšavskom Centre súčasného umenia, potrvá do 15. októbra, dodala AP.

(tasr)

16. júna 2023 | 18:37

Minúta | 16. júna 2023 | 18:37

Prvé taktické jadrové hlavice sú už v Bielorusku, vyhlásil Putin

Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok potvrdil, že do Bieloruska bola dodaná prvá časť taktických jadrových hlavíc, ktoré majú byť rozmiestnené na bieloruskom území, informovala agentúra AFP.

"Je to len prvá časť. Úlohu splníme v plnom rozsahu do konca roka," prisľúbil Putin vo vystúpení adresovanom delegátom na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF-23).

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko tento týždeň vyhlásil, že Moskva poskytla Minsku jadrové zbrane "trikrát silnejšie ako Hirošima a Nagasaki".

"Jedna bomba je trikrát silnejšia. To je, ja neviem, pod milión ľudí, ktorí naraz zomrú. Nedajbože, aby som sa v súčasnej dobe musel rozhodovať o použití týchto zbraní. Ale nebude žiadne váhanie, ak by došlo k agresii proti nám," povedal Lukašenko.

Na plenárnom zasadnutí PMEF-23 Putin tiež vyhlásil, že Rusko má veľký počet jadrových zbraní a ich zásoby nezníži - napriek tomu, že NATO chce znížiť počet jadrových zbraní.

"Máme viac takýchto zbraní ako krajiny NATO. Oni to vedia a neustále nás vyzývajú, aby sme začali rokovania o znížení ich počtu," vyhlásil Putin, pričom podľa tlačovej agentúry RIA Novosti následne použil vulgárne slovné spojenie z ľudového jazyka vo význame "kašľať na nich".

Putin pred časom deklaroval, že Rusko môže použiť jadrové zbrane, ak dôjde k ohrozeniu jeho územnej celistvosti, nezávislosti a zvrchovanosti a samotnej existencie štátu. "V prvom rade však takúto potrebu nemáme. Po druhé, už samotný fakt diskusie o tejto téme znižuje možnosť zníženia prahu pre použitie zbraní," vyhlásil vtedy.

Ruská invázia na Ukrajinu už podľa neho viedla k „demilitarizácii“ Ukrajiny, čo bol jeden z cieľov, ktorý Moskva označila na začiatku vojny. „Pokiaľ ide o demilitarizáciu, pozrite sa, Ukrajina čoskoro úplne prestane používať svoju vlastnú techniku,“ rozprával na ekonomickom fóre v Petrohrade a vyhlásil, že Kyjevu „už nič nezostalo“. Ukrajine podľa ruského vodcu už čoskoro dôjde jej vlastné vojenské vybavenie a bude úplne závislá od techniky, ktorú jej dodajú západné krajiny.

Tvrdí tiež, že Ukrajina nedosiahla žiadny pokrok vo svojej protiofenzíve, a hovorí, že nemala „žiadnu šancu“ proti ruskej armáde.

(tasr, sita, dv)

16. júna 2023 | 17:46

Minúta | 16. júna 2023 | 17:46

Bez bojkotu Roberta Fica podľa generála Macka Slovensku hrozí teror ako v nacistickom Nemecku

Predstavitelia Dohody politických strán – Maďarské Fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana – tvrdia, že odmietajú eskaláciu nenávisti, ktorú šíria "politickí populisti" na Slovensku. Predstaviteľov médií a politických strán na Slovensku vyzývajú k úplnému bojkotu predsedu Smeru-SD Roberta Fica a jemu podobných politikov, "dokým neprestane šíriť nenávisť a podnecovať násilie".

„Tlačové konferencie a vyhlásenia Roberta Fica za posledných desať dní ukázali, o čo mu v politike ide. Šíri dezinformácie, spochybňuje demokratické voľby, napáda prezidentku, prácu novinárov, dočasnú úradnícku vládu,“ uviedlo zoskupenie strán v tlačovej správe.

Predseda ODS generál Pavel Macko doplnil, že šírenie dezinformácií a nenávisti by mal neodkladne začať riešiť aj generálny prokurátor. Preto ho vyzýva, aby začal konečne konať v záujme ochrany bezpečia a životov všetkých občanov a posilnil zložky prokuratúry na boj s extrémizmom.

Podľa Macka dnes Robert Fico a jeho stranícki kolegovia šíria pomocou konšpirácií nenávisť namierenú proti predstaviteľom štátu, tretieho sektora a proti novinárom. „Sme svedkami vyhrážok zabitím moderátorke Jančkárovej, hrozbám čelí Matej Pribelský len preto, že napísal pravdu o účasti Roberta Fica v livestreame stíhaného extrémistu a antisemitu Bombica. Nenávisť podnecuje násilie a môže aj zabíjať,“ upozornil Macko a dodal, že nechcú v slovenských uliciach teror, aký predvádzali v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia nacistické oddiely.

Nešlo o prvý prípad, kedy Pavel Macko v súvislosti so stranou Roberta Fica použil prirovnania z čias nacistického Nemecka. Na sociálnej sieti v júni napísal: "To, že T. Gašpar ide kandidovať za Smer, je jasný signál, že zinscenované krivé obvinenia, vraždy novinárov, zastrašovanie opozície, predávanie funkcií a krytie korupcie z čias, keď bol prezidentom PZ SR, sa majú stať štátnou politikou pod vlajkou Smeru. To je Mein Kampf Smeru!"

(sita, dv)

16. júna 2023 | 17:21

Minúta | 16. júna 2023 | 17:21

Kontinent zaplavujú silné nelegálne drogy, tvrdí Európska únia

Nové škodlivé nelegálne drogy zaplavujú prekvitajúci trh pre obchodníkov s drogami v prostredí násilia a korupcie, ktoré poškodzujú miestne komunity v celej Európe. V piatok to konštatovalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Toto zistenie bolo súčasťou výročnej správy centra, ktoré tiež uvádza, že užívatelia drog v Európe sú v súčasnosti vystavení širšiemu spektru látok s vysokou čistotou, keďže obchodovanie s drogami a ich užívanie v celom regióne sa rýchlo vrátilo na úrovne spred pandémie COVID-19.

Najčastejšie užívanou nezákonnou látkou v Európe zostáva marihuana, ktorú v minulom roku užilo približne 22,6 milióna Európanov starších ako 15 rokov. „Historicky vysoké“ sú množstvá zadržaného kokaínu a úradníkom robia starosti aj nové syntetické drogy, ktorých účinky na zdravie nie sú dobre zdokumentované. V roku 2022 centrum prvý raz zaznamenalo 41 nových drog.

„Zavedené nelegálne drogy sú teraz široko dostupné a naďalej sa objavujú nové silné látky,“ povedal riaditeľ EMCDDA Alexis Goosdeel a dodal, že „na trhu s drogami sa môže objaviť takmer všetko, čo má psychoaktívne vlastnosti“.

Medzi nové populárne látky patria ketamín a oxid dusný - tzv. rajský plyn, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s hlásenými prípadmi problémov s močovým mechúrom, poškodením nervov a poranením pľúc. Popri vysokej dostupnosti heroínu na kontinente sa zvyšuje aj výskyt syntetických opioidov.

V správe sa uvádza, že situácia v oblasti opiátov v Európe sa nedá porovnať s dramatickou situáciou v Severnej Amerike, kde drogovú krízu podnietili predávkovania spôsobené fentanylom a inými opiátmi. Monitorovacie centrum však varovalo, že táto skupina drog predstavuje hrozbu do budúcnosti, keďže od roku 2009 na trhu identifikovali celkovo 74 nových syntetických opioidov.

„Musíme zabezpečiť, aby sa americká prítomnosť nestala európskou budúcnosťou,“ upozornila európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson.

Členské krajiny EÚ v roku 2021 zadržali 303 ton kokaínu, pričom podľa správy 75 % z tohto množstva zhabali v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Hlavnými vstupnými bránami latinskoamerických kokaínových kartelov na kontinent sú v súčasnosti prístavy Antverpy a Rotterdam. Množstvo kokaínu zadržaného v Antverpách, druhom najväčšom európskom námornom prístave, sa podľa predbežných údajov zvýšilo na 110 ton z 91 ton v roku 2021. Okrem toho krajiny EÚ oznámili zničenie 34 kokaínových laboratórií, ako aj rozsiahle zhabanie prekurzoru potrebného na výrobu kokaínu.

(sita)

16. júna 2023 | 17:12

Minúta | 16. júna 2023 | 17:12

Kosovských policajtov zadržaných v Srbsku vzali do vyšetrovacej väzby

Srbský súd v piatok nariadil vziať do väzby a začať vyšetrovanie troch kosovských policajtov, ktorí boli začiatkom tohto týždňa za sporných okolností zadržaní v pohraničnej oblasti Srbska s Kosovom.Podľa agentúry Reuters Kosovo tvrdí, že troch policajtov zatkli 14. júna na kosovskom území srbskí policajti, ktorí prekročili hranice. Podľa Belehradu boli kosovskí policajti zadržaní na území Srbska.

Prokuratúra v meste Kraljevo na juhozápade Srbska v piatok uviedla, že troch kosovských policajtov obvinila z nedovolenej výroby, držby, nosenia a obchodovania so zbraňami a výbušnými látkami.
"Sudca pre prípravné konanie vyššieho súdu v Kraljeve nariadil zadržanie všetkých podozrivých," uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Podľa správy agentúry TANJUG traja "príslušníci tzv. kosovskej polície" budú vo väzbe 30 dní.

Štátny tajomník srbského ministerstva vnútra Željko Brkič na tlačovej konferencii pred dvoma dňami uviedol, že troch podozrivých vypátrala a zadržala protiteroristická jednotka srbskej polície, a to
"hlboko na území stredného Srbska".

"Všetci traja zatknutí boli v plnej bojovej výstroji a vyzbrojení tromi automatickými puškami a muníciou a vybavení mapami, zariadeniami GPS a ďalším vybavením," dodal Brkič.

Podľa jeho slov sa na priechod Tresava-Batnjik dopravili policajným vozidlom značky Dacia Duster a potom pokračovali pešo po ceste Orahovo-Gnjilica, kde ich lokalizovala a zatkla srbská protiteroristická policajná jednotka.

Zadržanie trojice kosovských policajtov bolo posledným zo série incidentov, ktoré viedli k nepokojom na severe Kosova a vyvolali obavy z obnovenia násilia medzi Srbskom a Kosovom.

Kosovský premiér Albin Kurti žiadal prepustenie troch kosovských policajtov, pričom ich zatknutie označil za akt agresie zo strany Srbska.

Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinenia odmietol a obvinil Kurtiho z podnecovania konfliktu.

Spojené štáty a Británia vyzvali Kosovo a Srbsko, aby v oblasti podnikli kroky vedúce k zníženiu napätia, a vyzvali na okamžité prepustenie troch kosovských policajtov. Šéf európskej diplomacie Josep Borell zvolal na budúci týždeň do Bruselu krízové rokovania za účasti Kurtiho a Vučiča, dodal Reuters.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

Srbi v Kosove zostávajú vo veľkej miere lojálni Belehradu, a to najmä na severe, kde tvoria väčšinu. Okrem toho odmietajú aj každý krok Prištiny, ktorým chce upevniť svoju kontrolu nad regiónom.

Srbsko už dlho považuje Kosovo za súčasť svojho historického a duchovného dedičstva, kde sa odohralo niekoľko kľúčových bitiek. Na jeho území sa stále nachádzajú niektoré z najuctievanejších kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi.

(tasr)

16. júna 2023 | 16:09

Minúta | 16. júna 2023 | 16:09

EÚ vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli

Európska únia v piatok vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli a pokúsili sa zmierniť rastúce napätie v regióne.

„Vidíme, že situácia sa každým dňom zhoršuje, preto sme opäť v režime krízového manažmentu," uviedol ešte vo štvrtok podľa agentúry AFP šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

Borrelov hovorca v piatok uviedol, že srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti boli pozvaní do Bruselu. Podrobnosti stretnutia budú podľa hovorcu oznámené „neskôr".

EÚ už viackrát vyzvala Belehrad a Prištinu, aby upokojili napätú situáciu, ktorú v apríli vystupňovali sporné komunálne voľby na severe Kosova, kde väčšinu obyvateľstva tvoria Srbi.

Pre bojkot volieb z nich strany však voľby v štyroch obciach so srbskou väčšinou vyhrali kandidáti albánskej národnosti.

V máji toto napätie prerástlo do potýčok, pri ktorých bolo zranených 30 príslušníkov mierových síl NATO.

Agentúra AFP pripomenula, že vo vzniknutej situácii Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty vyzvali Prištinu aj Belehrad, aby zmiernili napätie, zatiaľ čo USA otvorene odsúdili rozhodnutie kosovskej vlády dosadiť starostov albánskej národnosti.

Borrell v stredu vyzval Kurtiho, aby „prijal rozhodnejšie kroky na deeskaláciu situácie", pričom uviedol, že ak sa tak nestane, bude to mať pre Kosovo „negatívne dôsledky".

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

(tasr)

16. júna 2023 | 15:57

Minúta | 16. júna 2023 | 15:57

Demokrati o výmene Hegera neuvažujú. Téma spájania už pre nich nie je aktuálna

Mimoparlamentná strana Demokrati neuvažuje o výmene predsedu. Uviedla to v reakcii na informácie o úvahách, že by lídrom kandidátky Demokratov nebol predseda Eduard Heger. K téme volebného lídra strana bližšie neodpovedala. Možnú výmenu lídra kandidátky spomínal šéf Maďarského fóra Zsolt Simon, ktorý hovoril o spolupráci demokratických strán. S Hegerom si spoluprácu predstaviť nevie. Pre Demokratov je téma spájania strán uzavretá.

„Neuvažujeme o zmene na poste predsedu ani neplánujeme predvolebný snem. Strana Demokrati sa v tejto chvíli pripravuje na oficiálne spustenie kampane, ktoré sa uskutoční ešte v júni. Chceme voličom prezentovať našu ponuku nesebeckej, odbornej a pokojnej politiky, zameranej na pomoc ľuďom," uviedli Demokrati v stanovisku pre TASR.

Téma ďalšieho spájania sa s menšími stranami je pre Demokratov nateraz uzavretá. Mimoparlamentné strany Modrí, Most-Híd aj zoskupenie okolo Maďarského fóra dostalo podľa Demokratov nedávno ponuku na spojenie aj s možnosťou rokovania o spoločnom lídrovi.

„Rozhodli sa uprednostniť svoje sebecké záujmy. V prípade, že by do podania kandidátky zmenili názor, my sme do posledného dňa pripravení na diskusiu," skonštatovala strana.

Demokrati deklarujú, že už dnes združujú päť politických subjektov, a to strany Spolu, Zmena zdola, Šanca, Dobrý deň Slovensko a Jablko.

Simon v piatok pred médiami povedal, že Demokrati uvažujú, že nedajú za lídra ich kandidátky Hegera. „Možno ani nebude na kandidátke, to je o dôveryhodnosti," povedal. Zoskupenie strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana, je ochotné poskytnúť miesta na svojej kandidátke aj jednotlivcom zo strany Demokrati. Hegera však Simon odmieta.

Prieskum agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj zverejnený vo štvrtok (15. 6.) ukázal, že Demokrati by získali 2,8 percenta hlasov.

(tasr)

16. júna 2023 | 14:48

Minúta | 16. júna 2023 | 14:48

Policajti v Nitrianskom kraji odhalili v tomto roku 22 prevádzačov migrantov

Policajti v Nitrianskom kraji pokračujú v kontrolách nelegálnej migrácie na území kraja. Len v tomto roku odhalili 22 prevádzačov a vykonali šesť cezhraničných prenasledovaní v súvislosti so sekundárnou migráciou. „V rámci Nitrianskeho kraja nedošlo k zhoršeniu bezpečnostnej situácie a vykonávané opatrenia na úseku sekundárnej migrácie nemajú vplyv na zabezpečenie plnenia zákonných úloh Policajného zboru," zhodnotilo situáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Nitre. Zároveň potvrdilo, že polícia v Nitrianskom kraji neeviduje žiadne protiprávne konanie, z ktorého by bol podozrivý migrant.

Na úseku sekundárnej migrácie v rámci Nitrianskeho kraja sú vykonávané viaclíniové opatrenia s cieľom zvýšenia pocitu bezpečnosti obyvateľov, preventívneho pôsobenia pred protiprávnym konaním a odhaľovaním trestných činov prevádzačstva. V prvom rade je vykonávaný spoločný výkon služby s maďarskou políciou na území Maďarska na hraničných priechodoch v Šahách, Štúrove a na všetkých mostoch v Komárne vrátane železničného, a to nepretržite.

Vo vybraných časoch a miestach je vykonávaný spoločný výkon služby s maďarskými policajtmi na vytypovaných komunikáciách vedúcich k hraničným priechodom alebo zelenej hranici. Každé prihraničné Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (Komárno, Nové Zámky, Levice) je posilnené aj o policajtov z Prešovského, Košického a Žilinského kraja a takisto aj o policajtov Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Nitra.

Na hraniciach pomáhajú aj policajti z bratislavského Odboru služobnej kynológie a hipológie na koňoch. Vo vnútrozemí v bezprostrednej blízkosti oddelení cudzineckej polície v Nitre a Nových Zámkoch je velený výkon služby policajných hliadok v závislosti od počtu administrovaných migrantov.

(tasr)

16. júna 2023 | 12:33

Minúta | 16. júna 2023 | 12:33

Ochranke prezidenta JAR a novinárom nepovolili odlet z Varšavy

Poľské úrady vo štvrtok nepovolili odletieť z Varšavy lietadlu Juhoafrických aerolínií (SAA), v ktorom cestovali príslušníci ochranky juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu a novinári. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News a správ novinárov na sociálnej sieti.

Spravodajkyňa denníka Sunday Times Amanda Khozaová v piatok predpoludním na Twitteri oznámila, že ona a ďalší novinári sú v lietadle už 24 hodín. Strávili v ňom noc a ráno im oznámili, aby odovzdali svoje cestovné pasy.

„V tomto štádiu (situácie) sa chceme už len osprchovať a umyť si zuby, úprimne," napísala. Poďakovala sa palubnému personálu SAA, ktorí zostal na palube a uviaznutým novinárom zabezpečil jedlo.

Juhoafrické média oznámili, že prezidentovým telesným strážcom nepovolili vstúpiť na územie Poľska, pretože im chýbali dokumenty k zbraniam, ktoré mali pri sebe, píše agentúra DPA.

Spravodajský portál News24 uvádza, že Ramaphosa vo štvrtok absolvoval zdvorilostnú návštevu u poľského prezidenta Andrzeja Dudu a následne oficiálnym lietadlom odletel na juh Poľska, odkiaľ cestoval do Kyjeva. Sprevádza ho preto len menší počet bezpečnostného personálu.

Juhoafrický prezident je súčasťou delegácie lídrov afrických krajín, ktorá sa má v piatok v Kyjeve stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V sobotu sa v Petrohrade stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ramaphosov hovorca Vincent Magwenya označil postup voči ochranke a novinárom za veľmi nešťastný a hlboko poľutovaniahodný. Juhoafrické úrady sa podľa jeho slov s poľskou stranou snažia vyriešiť situáciu.

Khozaová neskôr oznámila, že získali povolenie potrebné na odlet z Varšavy to Rzeszówa a pripravujú sa na odlet.

(tasr)

16. júna 2023 | 12:22

Minúta | 16. júna 2023 | 12:22

Kremeľ: Putin je otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o Ukrajine

AKTUALIZOVANÉ Ruský prezident Vladimir Putin je stále otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Vyhlásil to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Prezident Putin bol a je otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o možných scenároch riešenia ukrajinského problému," citovala agentúra Interfax Peskova.

Hovorca sa takto vyjadril deň pred návštevou afrických lídrov, ktorí majú Putinovi v sobotu predstaviť novú mierovú iniciatívu.

Nejde o nič nové

Rusko dlho tvrdí, že je otvorené rokovaniam, no trvá na tom, že Ukrajina musí uznať "novú realitu" na bojisku, kde jeho sily ovládajú 18 percent ukrajinského územia.

Moskva vlani na jeseň anektovala štyri oblasti na východe a juhu Ukrajiny a ešte v roku 2014 Krymský polostrov.

Ukrajina trvá na tom, že základom akéhokoľvek povojnového urovnania musí byť jej vlastný mierový plán, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z celého ukrajinského územia.

Delegácia afrických lídrov má v piatok v Kyjeve rokovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a v sobotu sa v Petrohrade stretne s Vladimirom Putinom.

Ruská ekonomika vraj funguje

Ruský prezident sa vyjadril aj k stavu ekonomiky. Ten po viac ako roku vojny na Ukrajine pozitívne. Stratégia, ktorú si zvolili štát aj podniky, funguje, povedal v piatok počas svojho vystúpenia na Petrohradskom ekonomickom fóre.

Ruská ekonomika tento rok posilní o 1,5 percenta až 2 percentá, pričom inflácia je nižšia ako v eurozóne, uviedol Putin. Rozpočet federálnej vlády síce vykazuje schodok, to je ale spôsobené naplánovanými výdavkami v oblasti infraštruktúry, ktoré sa presunuli do budúcnosti, pokračoval líder Kremľa. Pripustil tiež, že rozpočet zaťažujú aj vyššie výdavky v sektore obrany.

Rusko podľa Putina dobre zvláda odlev západných spoločností, pričom medzery, ktoré po nich zostali, rýchlo zaplnili domáce firmy. Štátna politika sa zameriava na ochranu domáceho hospodárstva, Rusko však nezatvára dvere pred zahraničnými investormi, zdôraznil Putin.

Po ruskom útoku na Ukrajinu zaviedli západné štáty voči Rusku sankcie, čo priviedlo mnohé zahraničné spoločnosti k odchodu z krajiny.

(tasr)

16. júna 2023 | 12:06

Minúta | 16. júna 2023 | 12:06

Simon ponúka miesta na kandidátke Modrým, Most-Híd i ľuďom z Demokratov

Zoskupenie strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana ponúka strane Modrí, Most-Híd miesta na svojej kandidátke. V piatok o tom informoval líder Maďarského fóra Zsolt Simon. Miesta na kandidátke sú ochotní poskytnúť aj jednotlivcom zo strany Demokrati.

Simon to povedal v súvislosti s posledným prieskumom volebných preferencií. Zhodnotil, že síce aj ich strana zaznamenala mierny pokles, no ani Modrí, Most-Híd nemajú taký výtlak, aký by očakávali. Upozornil i na pokračujúci pokles preferencií Demokratov. „Ak chceme ponúknuť občanom nejakú alternatívu, sme presvedčení, že menší by mali ísť k väčšiemu," vyhlásil na tlačovej konferencii s tým, že svoju kandidátku považujú za spojenie najväčšieho kompromisu. Dodal, že nie sú spojení s vládami Roberta Fica ani vládami Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Simon je ochotný spolupracovať s lídrom Mosta-Híd Lászlóm Sólymosom, no nie je človekom, „ktorého by sme veľmi radi videli na našej kandidátke". Ponuka musí podľa neho zodpovedať dôveryhodnosti. Demokrati podľa Simona uvažujú že nedajú za lídra ich kandidátky Hegera. „Možno ani nebude na kandidátke, to je o dôveryhodnosti," povedal s tým, že ak by bol Heger na kandidátke ich volebnej strany, nemusia sa ani pustiť do volieb.

Strana zároveň vyzvala politické subjekty, aby vo volebnej kampani nepoužívali nenávisť a dezinformácie. Médiá aj strany by mali podľa lídra strany Občianski demokrati Slovenska Pavla Macka bojkotovať šéfa Smeru-SD Roberta Fica, kým neprestane so šírením nenávisti. Upozornil na to v súvislosti s účasťou Fica v rozhovore s Danielom Bombicom, ktorého označil za extrémistu a antisemitu.

Prieskum agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj zverejnený vo štvrtok (15. 6.) ukázal, že Demokrati by získali 2,8 percenta, Maďarské fórum 2,1 percenta a Modrí, Most-Híd by mali zhodne 1,3 percenta.

(tasr)

16. júna 2023 | 11:51

Minúta | 16. júna 2023 | 11:51

Začína sa hovoriť o nástupcovi Čaputovej

Podpredseda SaS Branislav Gröhling verí, že exminister zahraničných vecí Ivan Korčok by bol dôstojným nástupcom prezidentky Zuzany Čaputovej. Uviedol to na sociálnej sieti.

„Mrzelo by ma, ak by Zuzana Čaputová opäť nekandidovala. Bola to a aj je naša najlepšia prezidentka. Verím však, že Ivan Korčok by bol jej dôstojným nástupcom," skonštatoval.

Čaputová oznámi rozhodnutie v súvislosti so svojou kandidatúrou začiatkom budúceho týždňa. Podľa viacerých médií zvažuje, že o funkciu sa opäť uchádzať nebude.

Mandát prezidentky uplynie v roku 2024. Hlavu štátu volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Kandidátov na prezidenta môže navrhnúť najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície najmenej s 15-tisíc podpismi oprávnených voličov.

(tasr)

16. júna 2023 | 11:46

Minúta | 16. júna 2023 | 11:46

Biden chce postaviť železnicu cez Indický oceán

Americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi sa podaril ďalší brept. Tentoraz povedal, že USA majú v pláne postaviť železnicu cez Indický oceán.

Americký prezident Joe Biden sa preriekol na podujatí organizácie League of Conservation Voters' (Ligy voličov ochrany prírody). Biden na podujatí, ktoré sa konalo vo Washingtone upozorňoval na zmenu klímy a hovoril o extrémnych výkyvoch počasia. Následne prešiel k tomu, aké plány majú v tejto oblasti Spojené štáty.

V rámci toho povedal: "Máme v pláne postaviť železnicu z Tichého oceánu cez celý Indický oceán."

Výrok sa stal okamžite virálnym. Odvážna iniciatíva, komentoval to republikánsky kongresman Jason Chaffetz.

Politický komentátor Ben Shapiro k tomu na sociálnej sieti napísal, že Biden to povedal preto, že si ešte pamätá Pengeu. To bol superkontinent, ktorý existoval pred približne 1 100 miliónmi rokov.

BIDEN: "We have plans to build a railroad from the Pacific all the way across the Indian Ocean" pic.twitter.com/p3yvuaupsF
— RNC Research (@RNCResearch) June 15, 2023

16. júna 2023 | 11:16

Minúta | 16. júna 2023 | 11:16

Nemecko dodá Ukrajine 64 rakiet pre systém Patriot, oznámil Pistorius

Nemecko dodá Ukrajine ďalších 64 rakiet zem-vzduch pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Oznámil to v piatok šéf nemeckého rezortu obrany Boris Pistorius v rámci schôdzky ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Toto rozhodnutie je dôležitou súčasťou poskytovania nepretržitej podpory ukrajinskej armáde, ktorá sa snaží oslobodiť svoje Ruskom okupované územia, povedal Pistorius. Dodal, že rakety budú Kyjevu dodané čo najskôr.

Systémy Patriot americkej výroby patria k najefektívnejším systémom protivzdušnej obrany, ktoré má Ukrajina k dispozícii, píše DPA.

Spojené štáty, Británia, Dánsko a Holandsko vo štvrtok oznámili, že Ukrajine spoločne poskytnú stovky rakiet do systémov protivzdušnej obrany i súvisiace systémy potrebné na ochranu kritickej infraštruktúry Ukrajiny a na zabezpečenie úspechu ukrajinskej protiofenzívy. Dodávka rakiet sa už začala a mala by byť ukončená v priebehu niekoľkých týždňov, uviedli v spoločnom vyhlásení.

(tasr)

16. júna 2023 | 11:12

Minúta | 16. júna 2023 | 11:12

Juhoafrický prezident pricestoval do Kyjeva

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa pricestoval v piatok na Ukrajinu. V Kyjeve by sa mal stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.

Kancelária juhoafrického prezidenta zverejnila na sociálnych sieťach zábery z príchodu Ramaphosu na železničnú stanicu v okolí Kyjeva. Tam ho privítal osobitný ukrajinský vyslanec a veľvyslanec Juhoafrickej republiky.

Ramaphosu na ceste sprevádza senegalský prezident Macky Sall, prezident Zambie Hakainde Hichilema a predseda Africkej únie a prezident Komorského zväzu Azali Assoumani.

Traja ďalší lídri – ugandský prezident Yoweri Museveni, egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí a prezident Konžskej republiky Denis Sassou Nguesso – sa napokon z návštevy stiahli a vyslali svojich zástupcov.

Delegácia afrických lídrov následne zavíta v sobotu do Petrohradu, kde sa stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Agentúra Reuters informovala, že lídri afrických štátov chcú zrejme predstaviť svoju iniciatívu na zorganizovanie mierových rokovaní s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. V sérii „opatrení na budovanie dôvery" je aj návrh na pozastavenie platnosti zatykača na Putina, ktorý vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu.

Podľa agentúry, ktorá sa oboznámila s obsahom rámcového dokumentu, zoznam opatrení obsahuje návrhy na stiahnutie ruských taktických jadrových zbraní z bieloruského územia, odsun ruských jednotiek a zmiernenie sankčného režimu uvaleného na Moskvu.

(tasr)

16. júna 2023 | 10:53

Minúta | 16. júna 2023 | 10:53

Ukrajina chce poslať desiatky pilotov na výcvik na obsluhu západných stíhačiek

Ukrajina plánuje poslať „niekoľko desiatok" pilotov na výcvik na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby. Uviedol to v piatok hovorca vzdušných síl ukrajinskej armády Jurij Ihnat. Spojenci Kyjeva v tomto období pripravujú spustenie výcvikového programu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a britského denníka The Guardian.

Ihnat v ukrajinskej štátnej televízii povedal, že v súčasnosti sa robí všetko preto, aby sa ukrajinskí piloti začali učiť obsluhovať stíhačky F-16 čo najskôr. „Nie je to výcvik, ale preškolenie," dodal a pripomenul, že piloti vybraní na výcvik už budú mať bojové skúsenosti.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie západných stíhačiek, ktoré jej majú pomôcť úspešne čeliť ruskej vzdušnej prevahe.

Americký prezident Joe Biden v máji súhlasil s výcvikom ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, čím sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.

Holandsko a Dánsko, členské štáty NATO, sú v čele medzinárodnej koalície krajín, ktoré budú cvičiť pilotov a neskôr majú Ukrajine stíhačky aj poskytnúť, pripomína Reuters.

Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová tento týždeň povedala, že výcvik Ukrajincov na obsluhu síhačiek F-16 by mohol začať už v lete. Možným miestom výcvikového programu je Dánsko.

Ollongrenová uviedla, že konečné rozhodnutie o dodaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu ešte nepadlo. Do výcvikového programu pre ukrajinských pilotov sa zapoja aj Belgicko a Luxembursko, pomoc ponúkli aj Francúzsko a Británia, dodala.

(tasr)

16. júna 2023 | 10:20

Minúta | 16. júna 2023 | 10:20

Orbán: Dohoda EÚ o rozdeľovaní migrantov je neprijateľná

Dohoda EÚ o rozdeľovaní migrantov je neprijateľná, vyhlásil v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Uviedol, že verí v ochranu hraníc a podľa jeho názoru maďarská vláda už tento boj vyhrala, pričom teraz Brusel chce trestať Maďarsko, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Vytvárajú pravidlá, ktoré dávajú Bruselu právo určiť, koľko migrantov má rozdeliť. Je ťažké si to predstaviť, ako sa to bude diať. Povedzme, že títo migranti sú v Nemecku. (...) Pozbierajú ich a potom ich v Nemecku zhromaždia do vagónov? Potom ich odvlečú k nám, tu ich vyložia a my si ich tu necháme?" povedal maďarský premiér.

Dôvodom rozhodnutia EÚ o migrácii je podľa Orbána to, že americký finančník George Soros odovzdal vedenie svojho impéria synovi, ktorý diktuje ešte tvrdšie tempo ako on. Sorosovci sa podľa neho chystajú v lete podnecovať migrantov, ktorí sú na južnej hranici Maďarska čoraz agresívnejší.

Soros (92) prenecháva kontrolu nad svojím impériom s hodnotou 25 miliárd amerických dolárov svojmu mladšiemu synovi Alexandrovi Sorosovi (37), uviedol 12. júna na internete denník The Wall Street Journal.

(tasr)