17. júna 2023 | 10:40

Minúta | 17. júna 2023 | 10:40

Kosovo ruší zákaz vstupu srbských vozidiel a tovaru na svoje územie

Kosovské úrady zrušili opatrenia na hraniciach so Srbskom, ktoré znemožňovali vstup vozidiel a tovaru z tejto susednej krajiny. TASR o tom informuje na základe agentúry DPA, ktorá sa odvolala na piatkové správy srbskej štátnej televízie RTS.

Osobné a nákladné vozidlá zo Srbska budú musieť absolvovať hraničné kontroly. Vstup na územie Kosova im však bude umožnený.

Kosovská vláda nariadila zatvorenie hraníc pre srbské nákladné autá v stredu po tom, ako Srbsko zatklo troch kosovských policajtov.

Belehrad a Priština sa nezhodujú na mieste zatknutia týchto príslušníkov pohraničnej stráže a navzájom sa obviňujú z nezákonného prekročenia hraníc. Policajti boli podľa kosovských úradov unesení z územia Kosova. Belehrad tvrdí, že nezákonne vstúpili na územie Srbska.

Medzinárodná mierová misia KFOR v piatok v Prištine uviedla, že po vyšetrovaní incidentu nie je možné určiť, či boli policajti zadržaní na kosovskom alebo srbskom území. Obe strany však upozornila, že činnosť svojich bezpečnostných zložiek v okolí hraníc musia zosúladiť s KFOR. To v prípade zadržania policajtov nenastalo.

Mierová misia KFOR vedená NATO zabezpečuje dodržiavanie mieru na území Kosova od roku 1999, pripomína DPA.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo od májového dosadenia etnických albánskych starostov v štyroch obciach na severe Kosova, ktoré sa uskutočnilo za asistencie kosovskej polície.

Starostovia boli zvolení v aprílových komunálnych voľbách, ktoré kosovskí Srbi bojkotovali.

Srbi, ktorí tvoria na severe Kosova väčšinu, nikdy neprijali vyhlásenie jeho nezávislosti od Srbska v roku 2008 a viac než dve desaťročia po povstaní kosovských Albáncov proti represívnej srbskej vláde stále považujú Belehrad za svoje hlavné mesto. Nezávislosť Kosova odmieta uznať aj samotné Srbsko.

(tasr)

17. júna 2023 | 10:31

Minúta | 17. júna 2023 | 10:31

Analýza: Pandemická pomoc firmám bola pridrahá a neadresná. Štát zbytočne minul pol miliardy eur

Štátna pomoc počas pandémie bola pridrahá a neadresná. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) o tom, ako boli podporené podniky a firmy počas pandémie a či štátne dotácie boli vynaložené efektívne.

Väčšina firiem (57 percent), ktoré štát podporil počas pandémie, by podľa analýzy krízu prežila aj bez dotácií. Poskytnutá pomoc postačovala približne desatine firiem (12 percent), pre zvyšnú tretinu (31 percent) bola nedostatočná.

Z analýzy vyplýva, že z hľadiska objemu poskytnutých zdrojov sa polovica štátnej pomoci ušla spoločnostiam, ktoré by si poradili aj bez nej. Inými slovami, ak by mal štát presnejšie informácie a pomoc lepšie cielil, na rovnaký výsledok by potreboval len približne polovicu vynaložených zdrojov. Zo zvyšnej polovice štát vynaložil 21 percent zdrojov na spoločnosti, pre ktoré bola pomoc dostačujúca, a 29 percent smerovalo do spoločností, ktorým pomoc nestačila.

Celkovo štát podľa analýzy vynaložil na pandemickú pomoc 1,07 miliardy eur, ktoré smerovali do 109-tisíc malých a stredných podnikov. Vzorka bola očistená o neaktívne firmy. Za optimálnych okolností by na záchranu firiem stačilo 533 miliónov eur, ktorými by štát pokryl výpadok hotovosti v dôsledku pandémie

Sektor služieb podľa analýzy prijal 51 percent dotácií, ale mal podiel 54 percent zo zachránených firiem. Naopak, sektor obchodu prijal 25 percent dotácií, ale tvoril len 22 percent zachránených spoločností.

Najväčší podiel na dotáciách mala Prvá pomoc, v rámci nej štát preplatil 80 percent mzdy zamestnanca podnikom, ktoré boli zatvorené. Okrem nej sa do dotácií počítala aj Pomoc v cestovnom ruchu, Dotácia na nájomné, Pomoc pre cestovný ruch, Pomoc pre autobusovú dopravu a Pomoc na podporu kultúry a kreatívneho priemyslu.

Inštitút pre stratégie a analýzy ISA je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR, ktorej poslaním je analytická podpora stratégie hospodárskej a sociálnej politiky vlády.

(tasr)

17. júna 2023 | 9:02

Minúta | 17. júna 2023 | 9:02

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta. Žiadať sa dá listom alebo elektronicky. Volič môže hlasovať vo voľbách do Národnej rady SR mimo územia Slovenska, ak nemá trvalý pobyt na Slovensku alebo aj vtedy, ak ho má, no v čase volieb bude v zahraničí. Upozorňuje na to Ministerstvo vnútra (MV) SR.

"Požiadať o voľbu poštou je možné elektronicky alebo listinne, pričom žiadosť musí byť doručená na MV SR najneskôr 9. augusta 2023," upozornil tlačový odbor MV.

Na podanie žiadosti je potrebný platný slovenský občiansky preukaz alebo platný slovenský cestovný pas. "V prípade, že volič má neplatný doklad, môže požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu, respektíve cestovného pasu na ktoromkoľvek oddelení dokladov na Slovensku alebo zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky," priblížil rezort.

Elektronicky je možné požiadať o voľbu poštou cez novú elektronickú službu na webe MV SR, ako aj cez ústredný portál verejnej správy. Volič v žiadosti uvedie adresu miesta pobytu v cudzine a emailovú adresu. Následne sa mu odošle výzva na overenie e-mailu, ktorú musí vykonať do jednej hodiny.

Po odoslaní úplnej žiadosti o voľbu poštou v zákonnej lehote a overení emailovej adresy bude volič zapísaný do osobitného zoznamu voličov. O zapísaní do osobitného zoznamu voličov a o stave vybavenia žiadosti o voľbu poštou sa voličovi zašle notifikácia na ním zadaný email a do jeho elektronickej schránky, ak požiadal cez ústredný portál verejnej správy.

Listinne posiela volič žiadosť o voľbu poštou na adresu Ministerstva vnútra SR. Bližšie informácie o potrebných údajoch, ako aj vzor žiadosti je zverejnený na webe MV SR.

O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo v prvých dňoch približne 4-tisíc voličov. V parlamentných voľbách v roku 2020 volilo poštou zo zahraničia 48.925 voličov.

Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, keď bol vyhlásený termín volieb.

(tasr)

17. júna 2023 | 7:56

Minúta | 17. júna 2023 | 7:56

Biden vyzval na sprísnenie obmedzení v oblasti strelných zbraní. Modlitby vraj násilie nezastavia

Americký prezident Joe Biden v piatok vyzval na prísnejšie obmedzenia týkajúce sa strelných zbraní, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Podľa agentúry tak urobil v zanietenom prejave, ktorý predniesol pri príležitosti ročného výročia prvého významného federálneho zákona o strelných zbraniach prijatého za takmer tri desaťročia, dodajúc, že ide len o dôležitý prvý krok.

"Modlitby sú fajn. Sú dôležité... ale tie [násilie] nezastavia," povedal Biden, ktorý nalieha na Kongres, aby podnikol radikálnejšie kroky na obmedzenie prístupu k zbraniam. "Musíte konať. Musíte sa rozhýbať. Musíte niečo urobiť. Ak tento Kongres odmietne konať, potrebujeme nový Kongres," vyhlásil.

Biden na samite o bezpečnosti v Connecticute chválil ľudí, ktorí prežili násilie so zbraňou, i príbuzných obetí za to, že premenili svoju bolesť na odhodlanie a prisľúbil im, že nepoľaví v presadzovaní prísnejších zákonov v tejto oblasti.

Americký prezident hovoril o prijatí legislatívy, ktorá sprísnila prístup k strelným zbraniam, podpísanej niekoľko týždňov po tom, ako strelec pripravil o život 19 detí základnej školy a dvoch učiteľov v Uvalde v štáte Texas. Desať rokov predtým bolo zabitých 26 detí a zamestnancov pri masakri v škole v obci Sandy Hook, vzdialenej len necelú hodinu jazdy od Hartfordu, hlavného mesta štátu Connecticut.

Minulý rok prijatý zákon sprísnil kontroly zázemia u najmladších kupcov strelných zbraní v snahe dostať zbrane preč od páchateľov domáceho násilia a pomôcť štátom zaviesť zákony uľahčujúce odoberanie strelných zbraní ľuďom, ktorí sú považovaní za nebezpečných.

Biden chce zakázať najmä takzvané útočné zbrane, čo je politický termín na označenie zbraní, ktoré sa najčastejšie používajú pri masových streľbách, ktoré majú schopnosť rýchlo zabiť veľa ľudí.

Po svojom prejave v Hartforde zamieril Biden na akciu spojenú so zbierkou finančných prostriedkov, ktorá sa bude konať v Greenwichi. V najbližších dňoch zrýchli svoje cestovanie v rámci predvolebnej kampane a do konca mesiaca sa zastaví v New Yorku, Kalifornii, Illinois a Marylande.

(tasr)

17. júna 2023 | 6:39

Minúta | 17. júna 2023 | 6:39

Spotify ukončil výrobu podcastov princa Harryho a jeho manželky Meghan

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan oznámili, že viacročná zmluva ich spoločnosti Archwell Audio so streamovacou platformou Spotify bola ukončená po zverejnení prvej a jedinej série podcastov. V piatok to uviedla agentúra Reuters, informuje TASR.

Spotify ohlásil spoluprácu s Harrym a Meghan na konci roka 2020 po tom, čo sa kráľovský pár vzdal svojich oficiálnych povinností a presťahoval sa do Kalifornie. Podľa prvotných odhadov mala byť hodnota podcastov vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu viac ako 20 miliónov dolárov (18,3 milióna eur).

Podcast Archetypes, ktorý moderovala vojvodkyňa Meghan, podľa popisu na Spotify "skúma, rozoberá a vyvracia predsudky, ktoré držia ženy v úzadí". V úlohe hostí v podcaste vystupovala napríklad moderátorka Oprah Winfreyová či tenistka Serena Williamsová. Na marcovom odovzdávaní cien Gracie Awards bola vojvodkyňa zo Sussexu označená za najlepšiu moderátorku zábavných podcastov.

"Spotify a Archwell Audio sa po vzájomnej dohode rozhodli ukončiť spoluprácu. Na podcasty, ktorá vznikli, sú však hrdí," uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch subjektov. Podľa denníka Wall Street Journal sa kráľovskému páru nepodarilo dosiahnuť požadované kritériá potrebné na vyplatenie dohodnutej sumy peňazí.

Reuters pripomína, že podcast Archetypes bol jedným z viacerých lukratívnych zmlúv, ktoré Harry a Meghan podpísali po svojom odchode do USA. Vydali napríklad aj dokumentárny seriál na Netflixe a Harry napísal knihu s názvom Náhradník, kde opísal vzťah so svojím otcom kráľom Karolom III. a zvyškom rodiny. Kniha sa stala betsellerom.

(tasr)

17. júna 2023 | 6:37

Minúta | 17. júna 2023 | 6:37

Rakúska exministerka povedie think tank v Petrohrade. Chce ním definovať ruskú politiku

Bývalá šéfka rakúskej diplomacie Karin Kneisslová, ktorá sa dostala do povedomia tým, že si na svojej svadbe zatancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, predstavila nový think tank, ktorý bude pod jej vedením fungovať pri štátnej univerzite v Petrohrade, informovala agentúra AFP.

"Tento univerzitný inštitút som práve predstavila s rektorom Nikolajom Kropačevom na Petrohradskom ekonomickom fóre," povedala Kneisslová. Centrum GORKI, čo je skratka pre Geopolitické observatórium pre kľúčové otázky Ruska, má podľa brožúry, ktorú 58-ročná exministerka poskytla médiám, prepojiť akademickú obec s diplomatickými kruhmi.

Inštitút bol podľa nej založený s úmyslom "spojiť akademický potenciál" petrohradskej univerzity a "praktické skúsenosti diplomacie". Jeho cieľom je tiež "pomáhať definovať politiku Ruskej federácie" so zameraním na Blízky a Stredný východ, dodala Kneisslová, ktorá bola pred vstupom do politiky odborníčkou na Blízky východ.

Kneisslová (58) v auguste 2018, keď bola šéfkou rakúskej diplomacie vo vláde kancelára Sebastiana Kurza, vyvolala mediálny rozruch pozvaním Putina na svoju svadbu v malom juhorakúskom meste Gamlitz pri slovinských hraniciach.

Pozvanie na svadbu prišlo v čase, keď neutrálne Rakúsko predsedalo Rade Európskej únie. Médiá blízke Kremľu zverejnili snímky, ktoré obleteli svet, ako nevesta tancuje valčík s ruským prezidentom, ktorého poctila hlbokým úklonom. "Neľutujem, že som ho požiadala o valčík," povedala pre BBC v máji tohto roku a dodala, že by to dnes urobila znova.

Kneisslovú v roku 2017 na post ministerky nominovala Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorú mnohí rakúski i medzinárodní pozorovatelia označovali za blízkeho spojenca Kremľa. Z vlády odišla v roku 2019 a v roku 2021 sa stala členkou správnej rady ruského ropného gigantu Rosnefť. Z funkcie odstúpila v máji 2022 po tom, ako Európsky parlament prijal rezolúciu hroziacu sankciami voči Európanom, ktorí sú v predstavenstvách veľkých ruských spoločností.

Kneisslová, ktorá je vo svojej krajine vnímaná veľmi kontroverzne, sa nateraz usadila v malej dedinke v Libanone.

(tasr)

16. júna 2023 | 21:30

Minúta | 16. júna 2023 | 21:30

Zelenskyj opäť vylúčil rokovania s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok počas stretnutia s delegáciou afrických lídrov vylúčil rokovania s Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP.

"Na našom stretnutí som niekoľkokrát jasne povedal, že pripustiť akékoľvek rokovania s Ruskom teraz, keď je okupant na našej pôde, znamená zmraziť vojnu, zmraziť bolesť a utrpenie," povedal Zelenskyj novinárom po stretnutí s viacerými lídrami vrátane juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu.

Delegácia afrických lídrov sa má v sobotu stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Do Kyjeva pricestovali v piatok so zámerom sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Svoj pobyt začali návštevou v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde vlani po ruskej invázii došlo k masakrovaniu civilistov, z ktorého sú podozrievaní ruskí vojaci.

AFP pripomenula, že po príchode africkej delegácie v piatok ráno sa po celej Ukrajine rozozvučali sirény varujúce pred ďalšími útokmi ruskej armády. Ukrajinská protiletecká obrana následne informovala, že zostrelila 12 rakiet vypálených ruskou armádou.

Zelenskyj na margo toho povedal, že raketový útok Ruska na Kyjev v čase návštevy africkej delegácie znamená, že Putin buď nemá kontrolu nad ruskou armádou, alebo je "iracionálny." Ukrajinský prezident dodal, že Putinovým cieľom je "úplne zničiť štát Ukrajina".

Podľa Zelenského sa Rusku v roku 2014 - po anexii Krymského polostrova - podarilo konflikt na Ukrajine zmraziť. Zelenskyj však vzápätí zdôraznil, že Kyjev Moskve nedovolí, aby to urobila znova.

AFP predtým informovala, že juhoafrický prezident Ramaphosa v piatok po rokovaniach s prezidentom Zelenským vyzval Ukrajinu a Rusko, aby deeskalovali konflikt.

"Táto vojna sa musí urovnať a prostredníctvom rokovaní by mal nastať mier," povedal Ramaphosa novinárom. "Tvrdíme, že musí dôjsť k deeskalácii na oboch stranách," zdôraznil v mene afrických lídrov.

(tasr)

16. júna 2023 | 20:56

Minúta | 16. júna 2023 | 20:56

Palestínsky prezident podporil postup Číny voči moslimom v Sin-ťiangu

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v piatok ukončil štvordňovú návštevu Číny, počas ktorej sa stretol aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a vyjadril podporu represívnej politike Pekingu voči moslimskej menšine v ujgurskej autonómnej provincii Sin-ťiang. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Si a Abbás vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa postavili za domácu a zahraničnú politiku Pekingu a odmietli západné ponímanie ľudských práv. Palestínska samospráva zdôraznila, že politika Pekingu voči moslimom v Sin-ťiangu sa "vôbec netýka ľudských práv, pričom jej cieľom je boj proti extrémizmu, terorizmu a separatizmu".

"Palestína je rozhodne proti využívaniu problému okolo Sin-ťiangu na zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Podľa AP sa vyhlásenie nesie v duchu čínskej propagandy okolo zadržiavania viac než milióna Ujgurov, Kazachov a iných moslimských menšín v detenčných zariadeniach, často iba preto, že majú príbuzného na štúdiách v zahraničí alebo si do mobilného telefónu stiahli Korán.

Čína tvrdí, že v týchto prísne strážených strediskách sa snaží "vštepovať vlastenectvo, odstraňovať radikalizmus šírený cez internet a poskytovať odbornú prípravu." Centrá už údajne zatvorili, avšak podľa kritikov sa mnohé z nich premenili na väznice.

Čína sa vehementne bráni kritike zo zahraničia ohľadne jej politiky v Sin-ťiangu. Podľa AP majú arabské štáty záujem o čínske zdroje a trh, a tak sa vyhýbajú kritike zaobchádzania s tamojšími moslimami.

Moslimovia tvoria približne dve percentá čínskej populácie. V krajine vládne ateistická Komunistická strana Číny, v ktorej dominuje etnická skupina Chanov.

(tasr)

16. júna 2023 | 20:49

Minúta | 16. júna 2023 | 20:49

Kosovskí Srbi protestujú proti zadržaniu podozrivého z útoku na vojakov KFOR

Stovky kosovských Srbov protestovali v piatok v srbskej časti mesta Mitrovica proti zatknutiu Miluna Milenkoviča, známeho aj pod prezývkou Lune. Podľa Prištiny je Milenkovič spojený s pašeráckymi gangmi a organizoval údajne aj nedávne potýčky srbských demonštrantov s mierovými silami pod vedením NATO. Pri tomto útoku bolo zranených viac ako 30 vojakov KFOR, ako aj policajti a novinári.

Ako informovala agentúra AFP, Milenkoviča, ktorý je vodcom polovojenskej skupiny Civilná ochrana, zatkli v utorok na severe Kosova. Jeho zadržanie opäť vystupňovalo napätie - etnickí Srbi v Severnej Mitrovici zaútočili kameňmi na kosovskú políciu.

Minister vnútra Xelal Svečla po Milenkovičovom zadržaní dodal, že "čas zločineckých gangov na severe" Kosova sa skončil a že všetci, ktorí porušili bezpečnosť, musia čeliť spravodlivosti.

Spravodajský web Euractiv doplnil, že trestná činnosť na severe Kosova je naďalej veľkým problémom. Dochádza tam k obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami i k nelegálnej ťažbe kryptomien.

Kosovský premiér Albin Kurti, ktorý dlhodobo odsudzuje kriminalitu na severe krajiny, tvrdí, že za ňu môžu "nelegálne štruktúry transformované na zločinecké gangy finančne a politicky podporované Belehradom".

V nedávnom liste šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi Kurti uviedol, že je nevyhnutné obnoviť v regióne právny štát.

Tento týždeň Kurti sumarizoval, že "situácia na severe (Kosova) už dlho nie je normálna, ale eskalácia 29. mája si vyžaduje, aby boli všetci tí, ktorí použili násilie proti kosovskej polícii, misii KFOR a médiám, postavení pred súd."

Podľa Kurtiho by malo nasledovať "okamžité stiahnutie násilníckych skupín" z územia Kosova a zastavenie akejkoľvek trestnej činnosti proti kosovským inštitúciám".

Ako v piatok informovala agentúra AFP, medzičasom maskovaní ľudia v meste Leposaviči severne od Mitrovice zaútočili na tím verejnoprávneho kosovského telerozhlasu RTK. Zdemolovali pri tom auto štábu RTK, zbili kameramana a rozbili mu kameru.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo od májového dosadenia etnických albánskych starostov v štyroch obciach na severe Kosova, ktoré sa uskutočnilo za asistencie kosovskej polície. Starostovia boli zvolení v aprílových komunálnych voľbách, ktoré kosovskí Srbi bojkotovali.

Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty vyzvali obe strany na zmiernenie napätia, zatiaľ čo USA otvorene odsúdili rozhodnutie kosovskej vlády inštalovať do úradu nových starostov.

Európska únia vyzvala srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Kurtiho, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli a pokúsili sa nájsť cestu k zmierneniu napätia.

K tejto výzve došlo po tom, ako Srbsko v stredu oznámilo, že zatklo troch kosovských policajtov, ktorí predtým údajne prekročili hranicu so Srbskom.

Priština však tvrdí, že policajti, ktorí mali na starosti hliadkovanie na hranici, boli unesení ešte na území Kosova.

"Policajti sa musia vrátiť (do Kosova)… (a) medzinárodné spoločenstvo musí dôrazne a jasne odsúdiť agresiu Srbska voči Kosovu," povedal Kurti v piatok na fóre v Severnom Macedónsku.

(tasr)

16. júna 2023 | 20:08

Minúta | 16. júna 2023 | 20:08

Orbán: Na Západe je človek, ktorý môže ukončiť vojnu na Ukrajine

Maďarský premiér dal rozhovor štátnemu rádiu Kossuth, okrem vojny na Ukrajine hovoril aj o kritike migračnej politiky EÚ.

Na Západe je človek, ktorý je schopný ukončiť túto vojnu a uzavrieť mier. Tým človekom je Donald Trump. Dnes to pre rádio Kossuth povedal maďarský premiér Viktor Orbán.

Myslí si, že na rokovaniach o riešení ukrajinského konfliktu by sa mali zúčastniť nielen Ukrajina a Rusko, ale aj Spojené štáty americké, ktoré sú hlavným vojenským a finančným sponzorom Kyjeva.

„Ukrajinci môžu bojovať len vtedy, pokiaľ ich budú Spojené štáty podporovať zbraňami a peniazmi. (..) Ak chcú Američania mier, bude mier," povedal Orbán.

Zároveň dodal, že Maďarsko má záujem stáť na čele obhajcov mieru v Spojených štátoch.

K rozdielom medzi prezidentom Trumpom a Bidenom sa vyjadril v rozhovore pre Wall Street Journal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj: „Prezident Biden je prezidentom v čase otvorenej vojny. A prezident Biden nám bol nápomocnejší ako prezident Trump. Ale predtým nebola otvorená vojna, ako je teraz a ja neviem, ako by sa v takej situácii správal Trump."

Zelenskyj sa vyjadril aj k výroku prezidenta Trumpa, že by za 24 hodín vyriešil situáciu na Ukrajine: „Nerozumel som tomu, keď prezident Trump povedal, že by za 24 hodín posadil Putina a Zelenského za stôl a ukončil by vojnu. (...) Mohol to urobiť, ale nestalo sa to. Nebola to ešte otvorená invázia, ale naše územia už boli okupované," povedal Zelenskyj.

Pripomeňme, že Volodymyr Zelenskyj, keď sa stal v máji 2019 prezidentom Ukrajiny, tiež kandidoval s programom, že sa s Rusmi dohodne.

Ukrajinský prezident sa v ďalšej časti zapojil do predvolebnej kampane v USA, keď povedal: „V situácii ako je táto, keď dostávame podporu, sa obávame zmeny, a aby som bol úprimný, ak sa pýtate na zmenu vlády v USA, cítim to tak ako každý iný, človek chce zmenu k lepšiemu, ale môže to byť aj naopak."

Rozhovor bol urobený 3. júna v Odese a možno si ho celý pozrieť tu.

O kritike Viktora Orbána na adresu migračnej politiky a povinnej solidarity, ktorá zaznela v rádiu Kossuth, sme viac písali tu.

(fed)

16. júna 2023 | 20:03

Minúta | 16. júna 2023 | 20:03

Boris Johnson sa vracia k novinárčine, bude písať pre Daily Mail

Bývalý britský premiér Boris Johnson sa vracia k svojmu niekdajšiemu remeslu – novinárčine. Od soboty bude mať pravidelný týždenný stĺpček v denníku Daily Mail, informuje TASR.

Daily Mail v piatok na svojej titulnej stránke v tlačenom vydaní zverejnil tajomné posolstvo. "Od zajtra: Máme nového erudovaného prispievateľa, bude to povinné čítanie vo Westminsteri – a na celom svete!" Po mnohých špekuláciách v priebehu dňa denník potvrdil, že novou akvizíciou je Boris Johnson.

Bruselský magazín Politico k tomu píše, že podľa jeho zdroja Johnsonova gáža v Daily Mail dosiahne v librách šesťcifernú sumu. Navyše tak dostane možnosť strieľať jedovaté šípy na svojho niekdajšieho ministra financií a terajšieho premiéra Rishiho Sunaka, s ktorým sa nemajú príliš v láske.

Johnson sa vráti k pravidelnej novinárskej tvorbe po prvý raz od roku 2019, keď písal pre denník Daily Telegraph. Ako však glosuje Politico, editori v Daily Mail zrejme z tohto nového prírastku neskáču od radosti. Jeden z Johnsonových bývalých editorov mu uznal jeho remeselné kvality, avšak zároveň ho označil za neriadenú strelu.

"Jeho články) boli super, bolo to živé, veľmi čisté. Ale problém bol, kedy sme to my potrebovali a kedy nám to dodal. A či sa to vôbec týkalo témy, na ktorej sme sa dohodli," uviedol editor, ktorý chcel zostať v anonymite.

Ďalší problém pri Johnsonovi v minulosti údajne spočíval v tom, že svoje najlepšie postrehy dával konkurenčným novinám zadarmo a do svojej rubriky, za ktorú dostával peniaze, potom napísal "niečo o tom, ako si vyrazil na prechádzku do hôr alebo čosi podobné".

Daily Mail na svojom webe v piatok zverejnil propagačné video, na ktorom vystupuje Johnson v energickom, žoviálnom štýle. Sľubuje, že bude písať presne to, čo si myslí. Vraj sa dotkne aj politiky, ale bude sa jej snažiť venovať čo najmenej.

(tasr)

16. júna 2023 | 19:36

Minúta | 16. júna 2023 | 19:36

Čínska ambasáda vo Varšave chcela prekaziť výstavu provokatívneho čínskeho umelca

Napriek tlaku a protestom čínskeho veľvyslanectva v Poľsku v piatok vo Varšave otvorili výstavuprovokatívneho čínskeho umelca známeho pod menom Badiucao, ktorý kritizuje dodržiavanie ľudských práv vo svojej vlasti, informovala agentúra AP.

Riaditeľ Centra súčasného umenia vo Varšave Piotr Bernatowicz uviedol, že ho navštívil druhý najvyššie postavený diplomat z čínskej ambasády a naliehal na zrušenie výstavy.

"Nebola to žiadosť, ale rozhodná požiadavka," povedal Bernatowicz, ktorý správanie sa zástupcu čínskej vlády označil za neprijateľné.

Čínsky úradník podľa neho varoval, že usporiadanie výstavy by mohlo poškodiť poľsko-čínske vzťahy, a tvrdil, že poslal aj protestný list poľskému ministerstvu kultúry.

Výstava má názov Tell China's story well (Pravdivý príbeh o Číne) - ide o odvolávku na mediálny projekt čínskeho vedenia, ktorého cieľom je posilnenie a inovácia komunikácie o Číne smerom do zahraničia. Na propagačnom plagáte výstavy je zobrazený čínsky prezident Si Ťin-pching, ako konzumuje kus surového mäsa.

Badiucao, ktorý už dlhé roky žije v exile v Austrálii, uviedol, že čínska vláda ho obviňuje, že ubližuje citom čínskych vlastencov. Trvá však na tom, že jeho diela nie sú v žiadnom prípade namierené proti čínskemu ľudu alebo národu, iba proti tamojšej komunistickej vláde.

Zaoberá sa aj mnohými citlivými otázkami - je medzi nimi masaker na Námestí nebeského pokoja z roku 1989, prodemokratické demonštrácie v Hongkongu potlačené Čínou a to, čo múzeum nazýva "znepokojujúci vzťah medzi Čínou a Ruskom vo svetle vojny na Ukrajine".

Umelec dlhé roky tajil svoju identitu a počas verejných vystúpení nosil rôzne masky, aby ochránil členov svojej rodiny. Toto dlhodobo udržiavané tajomstvo vyvolalo jeho prirovnanie k britskému grafity umelcovi Banksymu, ktorého skutočná identita je stále neznáma.

Výstava, ktorú otvorili v piatok večer vo varšavskom Centre súčasného umenia, potrvá do 15. októbra, dodala AP.

(tasr)

16. júna 2023 | 18:37

Minúta | 16. júna 2023 | 18:37

Prvé taktické jadrové hlavice sú už v Bielorusku, vyhlásil Putin

Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok potvrdil, že do Bieloruska bola dodaná prvá časť taktických jadrových hlavíc, ktoré majú byť rozmiestnené na bieloruskom území, informovala agentúra AFP.

"Je to len prvá časť. Úlohu splníme v plnom rozsahu do konca roka," prisľúbil Putin vo vystúpení adresovanom delegátom na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF-23).

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko tento týždeň vyhlásil, že Moskva poskytla Minsku jadrové zbrane "trikrát silnejšie ako Hirošima a Nagasaki".

"Jedna bomba je trikrát silnejšia. To je, ja neviem, pod milión ľudí, ktorí naraz zomrú. Nedajbože, aby som sa v súčasnej dobe musel rozhodovať o použití týchto zbraní. Ale nebude žiadne váhanie, ak by došlo k agresii proti nám," povedal Lukašenko.

Na plenárnom zasadnutí PMEF-23 Putin tiež vyhlásil, že Rusko má veľký počet jadrových zbraní a ich zásoby nezníži - napriek tomu, že NATO chce znížiť počet jadrových zbraní.

"Máme viac takýchto zbraní ako krajiny NATO. Oni to vedia a neustále nás vyzývajú, aby sme začali rokovania o znížení ich počtu," vyhlásil Putin, pričom podľa tlačovej agentúry RIA Novosti následne použil vulgárne slovné spojenie z ľudového jazyka vo význame "kašľať na nich".

Putin pred časom deklaroval, že Rusko môže použiť jadrové zbrane, ak dôjde k ohrozeniu jeho územnej celistvosti, nezávislosti a zvrchovanosti a samotnej existencie štátu. "V prvom rade však takúto potrebu nemáme. Po druhé, už samotný fakt diskusie o tejto téme znižuje možnosť zníženia prahu pre použitie zbraní," vyhlásil vtedy.

Ruská invázia na Ukrajinu už podľa neho viedla k „demilitarizácii“ Ukrajiny, čo bol jeden z cieľov, ktorý Moskva označila na začiatku vojny. „Pokiaľ ide o demilitarizáciu, pozrite sa, Ukrajina čoskoro úplne prestane používať svoju vlastnú techniku,“ rozprával na ekonomickom fóre v Petrohrade a vyhlásil, že Kyjevu „už nič nezostalo“. Ukrajine podľa ruského vodcu už čoskoro dôjde jej vlastné vojenské vybavenie a bude úplne závislá od techniky, ktorú jej dodajú západné krajiny.

Tvrdí tiež, že Ukrajina nedosiahla žiadny pokrok vo svojej protiofenzíve, a hovorí, že nemala „žiadnu šancu“ proti ruskej armáde.

(tasr, sita, dv)

16. júna 2023 | 17:46

Minúta | 16. júna 2023 | 17:46

Bez bojkotu Roberta Fica podľa generála Macka Slovensku hrozí teror ako v nacistickom Nemecku

Predstavitelia Dohody politických strán – Maďarské Fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana – tvrdia, že odmietajú eskaláciu nenávisti, ktorú šíria "politickí populisti" na Slovensku. Predstaviteľov médií a politických strán na Slovensku vyzývajú k úplnému bojkotu predsedu Smeru-SD Roberta Fica a jemu podobných politikov, "dokým neprestane šíriť nenávisť a podnecovať násilie".

„Tlačové konferencie a vyhlásenia Roberta Fica za posledných desať dní ukázali, o čo mu v politike ide. Šíri dezinformácie, spochybňuje demokratické voľby, napáda prezidentku, prácu novinárov, dočasnú úradnícku vládu,“ uviedlo zoskupenie strán v tlačovej správe.

Predseda ODS generál Pavel Macko doplnil, že šírenie dezinformácií a nenávisti by mal neodkladne začať riešiť aj generálny prokurátor. Preto ho vyzýva, aby začal konečne konať v záujme ochrany bezpečia a životov všetkých občanov a posilnil zložky prokuratúry na boj s extrémizmom.

Podľa Macka dnes Robert Fico a jeho stranícki kolegovia šíria pomocou konšpirácií nenávisť namierenú proti predstaviteľom štátu, tretieho sektora a proti novinárom. „Sme svedkami vyhrážok zabitím moderátorke Jančkárovej, hrozbám čelí Matej Pribelský len preto, že napísal pravdu o účasti Roberta Fica v livestreame stíhaného extrémistu a antisemitu Bombica. Nenávisť podnecuje násilie a môže aj zabíjať,“ upozornil Macko a dodal, že nechcú v slovenských uliciach teror, aký predvádzali v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia nacistické oddiely.

Nešlo o prvý prípad, kedy Pavel Macko v súvislosti so stranou Roberta Fica použil prirovnania z čias nacistického Nemecka. Na sociálnej sieti v júni napísal: "To, že T. Gašpar ide kandidovať za Smer, je jasný signál, že zinscenované krivé obvinenia, vraždy novinárov, zastrašovanie opozície, predávanie funkcií a krytie korupcie z čias, keď bol prezidentom PZ SR, sa majú stať štátnou politikou pod vlajkou Smeru. To je Mein Kampf Smeru!"

(sita, dv)

16. júna 2023 | 17:21

Minúta | 16. júna 2023 | 17:21

Kontinent zaplavujú silné nelegálne drogy, tvrdí Európska únia

Nové škodlivé nelegálne drogy zaplavujú prekvitajúci trh pre obchodníkov s drogami v prostredí násilia a korupcie, ktoré poškodzujú miestne komunity v celej Európe. V piatok to konštatovalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Toto zistenie bolo súčasťou výročnej správy centra, ktoré tiež uvádza, že užívatelia drog v Európe sú v súčasnosti vystavení širšiemu spektru látok s vysokou čistotou, keďže obchodovanie s drogami a ich užívanie v celom regióne sa rýchlo vrátilo na úrovne spred pandémie COVID-19.

Najčastejšie užívanou nezákonnou látkou v Európe zostáva marihuana, ktorú v minulom roku užilo približne 22,6 milióna Európanov starších ako 15 rokov. „Historicky vysoké“ sú množstvá zadržaného kokaínu a úradníkom robia starosti aj nové syntetické drogy, ktorých účinky na zdravie nie sú dobre zdokumentované. V roku 2022 centrum prvý raz zaznamenalo 41 nových drog.

„Zavedené nelegálne drogy sú teraz široko dostupné a naďalej sa objavujú nové silné látky,“ povedal riaditeľ EMCDDA Alexis Goosdeel a dodal, že „na trhu s drogami sa môže objaviť takmer všetko, čo má psychoaktívne vlastnosti“.

Medzi nové populárne látky patria ketamín a oxid dusný - tzv. rajský plyn, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s hlásenými prípadmi problémov s močovým mechúrom, poškodením nervov a poranením pľúc. Popri vysokej dostupnosti heroínu na kontinente sa zvyšuje aj výskyt syntetických opioidov.

V správe sa uvádza, že situácia v oblasti opiátov v Európe sa nedá porovnať s dramatickou situáciou v Severnej Amerike, kde drogovú krízu podnietili predávkovania spôsobené fentanylom a inými opiátmi. Monitorovacie centrum však varovalo, že táto skupina drog predstavuje hrozbu do budúcnosti, keďže od roku 2009 na trhu identifikovali celkovo 74 nových syntetických opioidov.

„Musíme zabezpečiť, aby sa americká prítomnosť nestala európskou budúcnosťou,“ upozornila európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson.

Členské krajiny EÚ v roku 2021 zadržali 303 ton kokaínu, pričom podľa správy 75 % z tohto množstva zhabali v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Hlavnými vstupnými bránami latinskoamerických kokaínových kartelov na kontinent sú v súčasnosti prístavy Antverpy a Rotterdam. Množstvo kokaínu zadržaného v Antverpách, druhom najväčšom európskom námornom prístave, sa podľa predbežných údajov zvýšilo na 110 ton z 91 ton v roku 2021. Okrem toho krajiny EÚ oznámili zničenie 34 kokaínových laboratórií, ako aj rozsiahle zhabanie prekurzoru potrebného na výrobu kokaínu.

(sita)

16. júna 2023 | 17:12

Minúta | 16. júna 2023 | 17:12

Kosovských policajtov zadržaných v Srbsku vzali do vyšetrovacej väzby

Srbský súd v piatok nariadil vziať do väzby a začať vyšetrovanie troch kosovských policajtov, ktorí boli začiatkom tohto týždňa za sporných okolností zadržaní v pohraničnej oblasti Srbska s Kosovom.Podľa agentúry Reuters Kosovo tvrdí, že troch policajtov zatkli 14. júna na kosovskom území srbskí policajti, ktorí prekročili hranice. Podľa Belehradu boli kosovskí policajti zadržaní na území Srbska.

Prokuratúra v meste Kraljevo na juhozápade Srbska v piatok uviedla, že troch kosovských policajtov obvinila z nedovolenej výroby, držby, nosenia a obchodovania so zbraňami a výbušnými látkami.
"Sudca pre prípravné konanie vyššieho súdu v Kraljeve nariadil zadržanie všetkých podozrivých," uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Podľa správy agentúry TANJUG traja "príslušníci tzv. kosovskej polície" budú vo väzbe 30 dní.

Štátny tajomník srbského ministerstva vnútra Željko Brkič na tlačovej konferencii pred dvoma dňami uviedol, že troch podozrivých vypátrala a zadržala protiteroristická jednotka srbskej polície, a to
"hlboko na území stredného Srbska".

"Všetci traja zatknutí boli v plnej bojovej výstroji a vyzbrojení tromi automatickými puškami a muníciou a vybavení mapami, zariadeniami GPS a ďalším vybavením," dodal Brkič.

Podľa jeho slov sa na priechod Tresava-Batnjik dopravili policajným vozidlom značky Dacia Duster a potom pokračovali pešo po ceste Orahovo-Gnjilica, kde ich lokalizovala a zatkla srbská protiteroristická policajná jednotka.

Zadržanie trojice kosovských policajtov bolo posledným zo série incidentov, ktoré viedli k nepokojom na severe Kosova a vyvolali obavy z obnovenia násilia medzi Srbskom a Kosovom.

Kosovský premiér Albin Kurti žiadal prepustenie troch kosovských policajtov, pričom ich zatknutie označil za akt agresie zo strany Srbska.

Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinenia odmietol a obvinil Kurtiho z podnecovania konfliktu.

Spojené štáty a Británia vyzvali Kosovo a Srbsko, aby v oblasti podnikli kroky vedúce k zníženiu napätia, a vyzvali na okamžité prepustenie troch kosovských policajtov. Šéf európskej diplomacie Josep Borell zvolal na budúci týždeň do Bruselu krízové rokovania za účasti Kurtiho a Vučiča, dodal Reuters.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

Srbi v Kosove zostávajú vo veľkej miere lojálni Belehradu, a to najmä na severe, kde tvoria väčšinu. Okrem toho odmietajú aj každý krok Prištiny, ktorým chce upevniť svoju kontrolu nad regiónom.

Srbsko už dlho považuje Kosovo za súčasť svojho historického a duchovného dedičstva, kde sa odohralo niekoľko kľúčových bitiek. Na jeho území sa stále nachádzajú niektoré z najuctievanejších kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi.

(tasr)

16. júna 2023 | 16:09

Minúta | 16. júna 2023 | 16:09

EÚ vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli

Európska únia v piatok vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli a pokúsili sa zmierniť rastúce napätie v regióne.

„Vidíme, že situácia sa každým dňom zhoršuje, preto sme opäť v režime krízového manažmentu," uviedol ešte vo štvrtok podľa agentúry AFP šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

Borrelov hovorca v piatok uviedol, že srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti boli pozvaní do Bruselu. Podrobnosti stretnutia budú podľa hovorcu oznámené „neskôr".

EÚ už viackrát vyzvala Belehrad a Prištinu, aby upokojili napätú situáciu, ktorú v apríli vystupňovali sporné komunálne voľby na severe Kosova, kde väčšinu obyvateľstva tvoria Srbi.

Pre bojkot volieb z nich strany však voľby v štyroch obciach so srbskou väčšinou vyhrali kandidáti albánskej národnosti.

V máji toto napätie prerástlo do potýčok, pri ktorých bolo zranených 30 príslušníkov mierových síl NATO.

Agentúra AFP pripomenula, že vo vzniknutej situácii Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty vyzvali Prištinu aj Belehrad, aby zmiernili napätie, zatiaľ čo USA otvorene odsúdili rozhodnutie kosovskej vlády dosadiť starostov albánskej národnosti.

Borrell v stredu vyzval Kurtiho, aby „prijal rozhodnejšie kroky na deeskaláciu situácie", pričom uviedol, že ak sa tak nestane, bude to mať pre Kosovo „negatívne dôsledky".

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

(tasr)

16. júna 2023 | 16:08

Minúta | 16. júna 2023 | 16:08

Stačilo 5 miliónov a Trenčín má novú ozdobu

TRENČÍN - Hádam každý Trenčan pozná „gastro“ pod Brezinou v centre mesta. V jeho vynovených priestoroch vzniknú reprezentatívne a kongresové priestory, reštaurácia, kaviareň či cukráreň.

Školské zariadenie, ktoré patrí pod župnú Strednú odbornú školu obchodu a služieb v Trenčíne, si po dlhých rokoch prevádzky vyžiadalo kompletnú rekonštrukciu. Jej podobu preveril na kontrolnom dni zriaďovateľ zariadenia Trenčiansky samosprávny kraj (TSK).

„Išlo o posledný kontrolný deň pred odovzdaním stavebnej časti projektu. Aktuálne prebiehajú dokončovacie práce, čistí sa celá budova a musím povedať, že celé Gastrocentrum je už teraz mestotvorný prvok. Skladá sa z viacerých častí a plánovaných prevádzok, kongresových priestorov a jeho návštevníkom umožnil zažiť gastronómiu svetovej úrovne,“ povedal šéf kraja Jaroslav Baška.

Rekonštrukcia budovy Gastrocentra je financovaná s pomocou eurofondov v celkovej výške viac ako päť miliónov eur. Stavbu by mali odovzdať v prvej polovici júna a následne ju zariadia potrebnými technológiami a ďalším inventárom potrebným na plnohodnotnú prevádzku.

(redakcia, TSK)

16. júna 2023 | 15:57

Minúta | 16. júna 2023 | 15:57

Demokrati o výmene Hegera neuvažujú. Téma spájania už pre nich nie je aktuálna

Mimoparlamentná strana Demokrati neuvažuje o výmene predsedu. Uviedla to v reakcii na informácie o úvahách, že by lídrom kandidátky Demokratov nebol predseda Eduard Heger. K téme volebného lídra strana bližšie neodpovedala. Možnú výmenu lídra kandidátky spomínal šéf Maďarského fóra Zsolt Simon, ktorý hovoril o spolupráci demokratických strán. S Hegerom si spoluprácu predstaviť nevie. Pre Demokratov je téma spájania strán uzavretá.

„Neuvažujeme o zmene na poste predsedu ani neplánujeme predvolebný snem. Strana Demokrati sa v tejto chvíli pripravuje na oficiálne spustenie kampane, ktoré sa uskutoční ešte v júni. Chceme voličom prezentovať našu ponuku nesebeckej, odbornej a pokojnej politiky, zameranej na pomoc ľuďom," uviedli Demokrati v stanovisku pre TASR.

Téma ďalšieho spájania sa s menšími stranami je pre Demokratov nateraz uzavretá. Mimoparlamentné strany Modrí, Most-Híd aj zoskupenie okolo Maďarského fóra dostalo podľa Demokratov nedávno ponuku na spojenie aj s možnosťou rokovania o spoločnom lídrovi.

„Rozhodli sa uprednostniť svoje sebecké záujmy. V prípade, že by do podania kandidátky zmenili názor, my sme do posledného dňa pripravení na diskusiu," skonštatovala strana.

Demokrati deklarujú, že už dnes združujú päť politických subjektov, a to strany Spolu, Zmena zdola, Šanca, Dobrý deň Slovensko a Jablko.

Simon v piatok pred médiami povedal, že Demokrati uvažujú, že nedajú za lídra ich kandidátky Hegera. „Možno ani nebude na kandidátke, to je o dôveryhodnosti," povedal. Zoskupenie strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana, je ochotné poskytnúť miesta na svojej kandidátke aj jednotlivcom zo strany Demokrati. Hegera však Simon odmieta.

Prieskum agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj zverejnený vo štvrtok (15. 6.) ukázal, že Demokrati by získali 2,8 percenta hlasov.

(tasr)

16. júna 2023 | 15:46

Minúta | 16. júna 2023 | 15:46

Putin: Ruské hospodárstvo odolalo západnému tlaku

Ruský prezident Vladimir Putin hodnotí vývoj ekonomiky po viac ako roku vojny na Ukrajine pozitívne. Stratégia, ktorú si zvolili štát aj podniky, funguje, povedal v piatok počas svojho vystúpenia na Petrohradskom ekonomickom fóre. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Ruská ekonomika tento rok posilní o 1,5 percenta až 2 percentá, pričom inflácia je nižšia ako v eurozóne, uviedol Putin. Rozpočet federálnej vlády síce vykazuje schodok, to je však spôsobené naplánovanými výdavkami v oblasti infraštruktúry, ktoré sa presunuli do budúcnosti, pokračoval líder Kremľa. Pripustil tiež, že rozpočet zaťažujú aj vyššie výdavky v sektore obrany.

Rusko podľa Putina dobre zvláda odlev západných spoločností, pričom medzery, ktoré po nich zostali, rýchlo zaplnili domáce firmy. Štátna politika sa zameriava na ochranu domáceho hospodárstva, Rusko však nezatvára dvere pred zahraničnými investormi, zdôraznil Putin.

Po ruskom útoku na Ukrajinu zaviedli západné štáty voči Rusku sankcie, čo priviedlo mnohé zahraničné spoločnosti k odchodu z krajiny.

(tasr)

16. júna 2023 | 14:48

Minúta | 16. júna 2023 | 14:48

Policajti v Nitrianskom kraji odhalili v tomto roku 22 prevádzačov migrantov

Policajti v Nitrianskom kraji pokračujú v kontrolách nelegálnej migrácie na území kraja. Len v tomto roku odhalili 22 prevádzačov a vykonali šesť cezhraničných prenasledovaní v súvislosti so sekundárnou migráciou. „V rámci Nitrianskeho kraja nedošlo k zhoršeniu bezpečnostnej situácie a vykonávané opatrenia na úseku sekundárnej migrácie nemajú vplyv na zabezpečenie plnenia zákonných úloh Policajného zboru," zhodnotilo situáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Nitre. Zároveň potvrdilo, že polícia v Nitrianskom kraji neeviduje žiadne protiprávne konanie, z ktorého by bol podozrivý migrant.

Na úseku sekundárnej migrácie v rámci Nitrianskeho kraja sú vykonávané viaclíniové opatrenia s cieľom zvýšenia pocitu bezpečnosti obyvateľov, preventívneho pôsobenia pred protiprávnym konaním a odhaľovaním trestných činov prevádzačstva. V prvom rade je vykonávaný spoločný výkon služby s maďarskou políciou na území Maďarska na hraničných priechodoch v Šahách, Štúrove a na všetkých mostoch v Komárne vrátane železničného, a to nepretržite.

Vo vybraných časoch a miestach je vykonávaný spoločný výkon služby s maďarskými policajtmi na vytypovaných komunikáciách vedúcich k hraničným priechodom alebo zelenej hranici. Každé prihraničné Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (Komárno, Nové Zámky, Levice) je posilnené aj o policajtov z Prešovského, Košického a Žilinského kraja a takisto aj o policajtov Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Nitra.

Na hraniciach pomáhajú aj policajti z bratislavského Odboru služobnej kynológie a hipológie na koňoch. Vo vnútrozemí v bezprostrednej blízkosti oddelení cudzineckej polície v Nitre a Nových Zámkoch je velený výkon služby policajných hliadok v závislosti od počtu administrovaných migrantov.

(tasr)

16. júna 2023 | 14:14

Minúta | 16. júna 2023 | 14:14

V Trenčíne otvárajú letné kúpalisko

TRENČÍN - Letné kúpalisko na Ostrove v Trenčíne odštartuje v sobotu letnú sezónu.

V júni má byť kúpalisko otvorené počas víkendov, dennú prevádzku spustia 1. júla a potrvá až do konca augusta. Rozhodujúce slovo však bude mať počasie.

Areál trenčianskeho letného kúpaliska zahŕňa plavecký bazén, dopadový bazén s troma toboganmi, ako aj veľký relaxačný a detský bazén.

Vstupné na kúpalisko sa oproti minulému roku zdvojnásobilo pre rastúce ceny energií. Aktuálny cenník vstupného:

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Kosovo ruší zákaz vstupu srbských vozidiel a tovaru na svoje územie

Analýza: Pandemická pomoc firmám bola pridrahá a neadresná. Štát zbytočne minul pol miliardy eur

Pozor! Začína sa uzávierka diaľnice

Bývalý šéf úradu pre kontrolu britskej polície čelí obžalobe zo znásilnenia neplnoletého dievčaťa

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta

V Záblatí videli dva medvede

Biden vyzval na sprísnenie obmedzení v oblasti strelných zbraní. Modlitby vraj násilie nezastavia

Spotify ukončil výrobu podcastov princa Harryho a jeho manželky Meghan

Rakúska exministerka povedie think tank v Petrohrade. Chce ním definovať ruskú politiku

Frontex: Cez centrálne Stredomorie prichádza dvakrát viac migrantov než vlani

Budúci týždeň zasiahne juh Slovenska vlna horúčav

Zelenskyj opäť vylúčil rokovania s Ruskom

Útočníka z masakru v pittsburskej synagóge súd uznal za vinného. Hrozí mu trest smrti

Palestínsky prezident podporil postup Číny voči moslimom v Sin-ťiangu

Kosovskí Srbi protestujú proti zadržaniu podozrivého z útoku na vojakov KFOR

Delostrelecké útoky na Cherson zranili najmenej 23 civilistov

Orbán: Na Západe je človek, ktorý môže ukončiť vojnu na Ukrajine

Boris Johnson sa vracia k novinárčine, bude písať pre Daily Mail

Čínska ambasáda vo Varšave chcela prekaziť výstavu provokatívneho čínskeho umelca

V Trnave sa zrazili tri idúce autá, ktoré skončili v dvoch zaparkovaných

Prvé taktické jadrové hlavice sú už v Bielorusku, vyhlásil Putin

Hovorca Európskej komisie vyzval Orbána, aby „vážil slová"

Rusko priznalo ukrajinské útoky na pomedzí Záporožskej a Doneckej oblasti

Za pytliačenie na Oravskej priehrade mu hrozí mastná pokuta

Muž s mačetou zranil štyroch ľudí na psychiatrii v Českých Budějoviciach

Bez bojkotu Roberta Fica podľa generála Macka Slovensku hrozí teror ako v nacistickom Nemecku

Krymskotatárskeho aktivistu v Rusku odsúdili na 20 rokov väzenia

Kontinent zaplavujú silné nelegálne drogy, tvrdí Európska únia

Kosovských policajtov zadržaných v Srbsku vzali do vyšetrovacej väzby

Poľské referendum o migrantoch by sa mohlo konať spolu s parlamentnými voľbami

EÚ vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli

Stačilo 5 miliónov a Trenčín má novú ozdobu

Demokrati o výmene Hegera neuvažujú. Téma spájania už pre nich nie je aktuálna

Putin: Ruské hospodárstvo odolalo západnému tlaku

Policajti v Nitrianskom kraji odhalili v tomto roku 22 prevádzačov migrantov

V Trenčíne otvárajú letné kúpalisko

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť