Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kontinent zaplavujú silné nelegálne drogy, tvrdí Európska únia

Nové škodlivé nelegálne drogy zaplavujú prekvitajúci trh pre obchodníkov s drogami v prostredí násilia a korupcie, ktoré poškodzujú miestne komunity v celej Európe. V piatok to konštatovalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Toto zistenie bolo súčasťou výročnej správy centra, ktoré tiež uvádza, že užívatelia drog v Európe sú v súčasnosti vystavení širšiemu spektru látok s vysokou čistotou, keďže obchodovanie s drogami a ich užívanie v celom regióne sa rýchlo vrátilo na úrovne spred pandémie COVID-19.

Najčastejšie užívanou nezákonnou látkou v Európe zostáva marihuana, ktorú v minulom roku užilo približne 22,6 milióna Európanov starších ako 15 rokov. „Historicky vysoké“ sú množstvá zadržaného kokaínu a úradníkom robia starosti aj nové syntetické drogy, ktorých účinky na zdravie nie sú dobre zdokumentované. V roku 2022 centrum prvý raz zaznamenalo 41 nových drog.

„Zavedené nelegálne drogy sú teraz široko dostupné a naďalej sa objavujú nové silné látky,“ povedal riaditeľ EMCDDA Alexis Goosdeel a dodal, že „na trhu s drogami sa môže objaviť takmer všetko, čo má psychoaktívne vlastnosti“.

Medzi nové populárne látky patria ketamín a oxid dusný - tzv. rajský plyn, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s hlásenými prípadmi problémov s močovým mechúrom, poškodením nervov a poranením pľúc. Popri vysokej dostupnosti heroínu na kontinente sa zvyšuje aj výskyt syntetických opioidov.

V správe sa uvádza, že situácia v oblasti opiátov v Európe sa nedá porovnať s dramatickou situáciou v Severnej Amerike, kde drogovú krízu podnietili predávkovania spôsobené fentanylom a inými opiátmi. Monitorovacie centrum však varovalo, že táto skupina drog predstavuje hrozbu do budúcnosti, keďže od roku 2009 na trhu identifikovali celkovo 74 nových syntetických opioidov.

„Musíme zabezpečiť, aby sa americká prítomnosť nestala európskou budúcnosťou,“ upozornila európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson.

Členské krajiny EÚ v roku 2021 zadržali 303 ton kokaínu, pričom podľa správy 75 % z tohto množstva zhabali v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Hlavnými vstupnými bránami latinskoamerických kokaínových kartelov na kontinent sú v súčasnosti prístavy Antverpy a Rotterdam. Množstvo kokaínu zadržaného v Antverpách, druhom najväčšom európskom námornom prístave, sa podľa predbežných údajov zvýšilo na 110 ton z 91 ton v roku 2021. Okrem toho krajiny EÚ oznámili zničenie 34 kokaínových laboratórií, ako aj rozsiahle zhabanie prekurzoru potrebného na výrobu kokaínu.

(sita)

Minúta  |  

Kosovských policajtov zadržaných v Srbsku vzali do vyšetrovacej väzby

Srbský súd v piatok nariadil vziať do väzby a začať vyšetrovanie troch kosovských policajtov, ktorí boli začiatkom tohto týždňa za sporných okolností zadržaní v pohraničnej oblasti Srbska s Kosovom.Podľa agentúry Reuters Kosovo tvrdí, že troch policajtov zatkli 14. júna na kosovskom území srbskí policajti, ktorí prekročili hranice. Podľa Belehradu boli kosovskí policajti zadržaní na území Srbska.

Prokuratúra v meste Kraljevo na juhozápade Srbska v piatok uviedla, že troch kosovských policajtov obvinila z nedovolenej výroby, držby, nosenia a obchodovania so zbraňami a výbušnými látkami.
"Sudca pre prípravné konanie vyššieho súdu v Kraljeve nariadil zadržanie všetkých podozrivých," uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Podľa správy agentúry TANJUG traja "príslušníci tzv. kosovskej polície" budú vo väzbe 30 dní.

Štátny tajomník srbského ministerstva vnútra Željko Brkič na tlačovej konferencii pred dvoma dňami uviedol, že troch podozrivých vypátrala a zadržala protiteroristická jednotka srbskej polície, a to
"hlboko na území stredného Srbska".

"Všetci traja zatknutí boli v plnej bojovej výstroji a vyzbrojení tromi automatickými puškami a muníciou a vybavení mapami, zariadeniami GPS a ďalším vybavením," dodal Brkič.

Podľa jeho slov sa na priechod Tresava-Batnjik dopravili policajným vozidlom značky Dacia Duster a potom pokračovali pešo po ceste Orahovo-Gnjilica, kde ich lokalizovala a zatkla srbská protiteroristická policajná jednotka.

Zadržanie trojice kosovských policajtov bolo posledným zo série incidentov, ktoré viedli k nepokojom na severe Kosova a vyvolali obavy z obnovenia násilia medzi Srbskom a Kosovom.

Kosovský premiér Albin Kurti žiadal prepustenie troch kosovských policajtov, pričom ich zatknutie označil za akt agresie zo strany Srbska.

Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinenia odmietol a obvinil Kurtiho z podnecovania konfliktu.

Spojené štáty a Británia vyzvali Kosovo a Srbsko, aby v oblasti podnikli kroky vedúce k zníženiu napätia, a vyzvali na okamžité prepustenie troch kosovských policajtov. Šéf európskej diplomacie Josep Borell zvolal na budúci týždeň do Bruselu krízové rokovania za účasti Kurtiho a Vučiča, dodal Reuters.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

Srbi v Kosove zostávajú vo veľkej miere lojálni Belehradu, a to najmä na severe, kde tvoria väčšinu. Okrem toho odmietajú aj každý krok Prištiny, ktorým chce upevniť svoju kontrolu nad regiónom.

Srbsko už dlho považuje Kosovo za súčasť svojho historického a duchovného dedičstva, kde sa odohralo niekoľko kľúčových bitiek. Na jeho území sa stále nachádzajú niektoré z najuctievanejších kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi.

(tasr)

Minúta  |  

Poľské referendum o migrantoch by sa mohlo konať spolu s parlamentnými voľbami

Referendum o povinnom prijímaní migrantov z Blízkeho východu a Afriky by sa mohlo v Poľsku konať súbežne s jesennými parlamentnými voľbami. Povedal to v piatok Marek Ast z vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorý zároveň predsedá výboru pre spravodlivosť a ľudské práva dolnej snemovne parlamentu (Sejmu). TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Ministri vnútra členských štátov EÚ sa minulý týždeň predbežne dohodli na systéme, podľa ktorého by štáty odmietajúce prijať migrantov podľa povinných kvót museli zaplatiť do fondu spravovaného Bruselom 20.000 eur za každého migranta. Poľsko spolu s Maďarskom tento systém odmieta.

S návrhom referenda prišiel vo štvrtok predseda PiS Jaroslaw Kaczyňski, podľa ktorého by o prijímaní migrantov mali rozhodnúť občania Poľska.

K utečencom z Ukrajiny sa PiS stavia všeobecne pozitívne, avšak v prípade migrantov z iných častí sveta vládna strana varuje, že by mohli destabilizovať poľskú spoločnosť a zvýšiť kriminalitu. Tieto obavy vo štvrtok zopakoval v dolnej snemovni parlamentu aj predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki. Sejm následne prijal uznesenie odsudzujúce plány EÚ o povinných kvótach.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli

Európska únia v piatok vyzvala lídrov Srbska a Kosova, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli a pokúsili sa zmierniť rastúce napätie v regióne.

„Vidíme, že situácia sa každým dňom zhoršuje, preto sme opäť v režime krízového manažmentu," uviedol ešte vo štvrtok podľa agentúry AFP šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.

Borrelov hovorca v piatok uviedol, že srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti boli pozvaní do Bruselu. Podrobnosti stretnutia budú podľa hovorcu oznámené „neskôr".

EÚ už viackrát vyzvala Belehrad a Prištinu, aby upokojili napätú situáciu, ktorú v apríli vystupňovali sporné komunálne voľby na severe Kosova, kde väčšinu obyvateľstva tvoria Srbi.

Pre bojkot volieb z nich strany však voľby v štyroch obciach so srbskou väčšinou vyhrali kandidáti albánskej národnosti.

V máji toto napätie prerástlo do potýčok, pri ktorých bolo zranených 30 príslušníkov mierových síl NATO.

Agentúra AFP pripomenula, že vo vzniknutej situácii Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty vyzvali Prištinu aj Belehrad, aby zmiernili napätie, zatiaľ čo USA otvorene odsúdili rozhodnutie kosovskej vlády dosadiť starostov albánskej národnosti.

Borrell v stredu vyzval Kurtiho, aby „prijal rozhodnejšie kroky na deeskaláciu situácie", pričom uviedol, že ak sa tak nestane, bude to mať pre Kosovo „negatívne dôsledky".

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

Srbi v Kosove zostávajú vo veľkej miere lojálni Belehradu, a to najmä na severe, kde tvoria väčšinu. Okrem toho odmietajú aj každý krok Prištiny, ktorým chce upevniť svoju kontrolu nad regiónom.

Srbsko už dlho považuje Kosovo za súčasť svojho historického a duchovného dedičstva, kde sa odohralo niekoľko kľúčových bitiek. Na jeho území sa stále nachádzajú niektoré z najuctievanejších kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi.

(tasr)

Minúta  |  

Stačilo 5 miliónov a Trenčín má novú ozdobu

TRENČÍN - Hádam každý Trenčan pozná „gastro“ pod Brezinou v centre mesta. V jeho vynovených priestoroch vzniknú reprezentatívne a kongresové priestory, reštaurácia, kaviareň či cukráreň.

Školské zariadenie, ktoré patrí pod župnú Strednú odbornú školu obchodu a služieb v Trenčíne, si po dlhých rokoch prevádzky vyžiadalo kompletnú rekonštrukciu. Jej podobu preveril na kontrolnom dni zriaďovateľ zariadenia Trenčiansky samosprávny kraj (TSK).

„Išlo o posledný kontrolný deň pred odovzdaním stavebnej časti projektu. Aktuálne prebiehajú dokončovacie práce, čistí sa celá budova a musím povedať, že celé Gastrocentrum je už teraz mestotvorný prvok. Skladá sa z viacerých častí a plánovaných prevádzok, kongresových priestorov a jeho návštevníkom umožnil zažiť gastronómiu svetovej úrovne,“ povedal šéf kraja Jaroslav Baška.

Rekonštrukcia budovy Gastrocentra je financovaná s pomocou eurofondov v celkovej výške viac ako päť miliónov eur. Stavbu by mali odovzdať v prvej polovici júna a následne ju zariadia potrebnými technológiami a ďalším inventárom potrebným na plnohodnotnú prevádzku. 

(redakcia, TSK)

Foto:TSK
Foto:TSK
Foto:TSK
Foto:TSK
Foto:TSK
Foto:TSK
Foto:TSK
Foto:TSK
Foto:TSK
Minúta  |  

Demokrati o výmene Hegera neuvažujú. Téma spájania už pre nich nie je aktuálna

Mimoparlamentná strana Demokrati neuvažuje o výmene predsedu. Uviedla to v reakcii na informácie o úvahách, že by lídrom kandidátky Demokratov nebol predseda Eduard Heger. K téme volebného lídra strana bližšie neodpovedala. Možnú výmenu lídra kandidátky spomínal šéf Maďarského fóra Zsolt Simon, ktorý hovoril o spolupráci demokratických strán. S Hegerom si spoluprácu predstaviť nevie. Pre Demokratov je téma spájania strán uzavretá.

„Neuvažujeme o zmene na poste predsedu ani neplánujeme predvolebný snem. Strana Demokrati sa v tejto chvíli pripravuje na oficiálne spustenie kampane, ktoré sa uskutoční ešte v júni. Chceme voličom prezentovať našu ponuku nesebeckej, odbornej a pokojnej politiky, zameranej na pomoc ľuďom," uviedli Demokrati v stanovisku pre TASR.

Téma ďalšieho spájania sa s menšími stranami je pre Demokratov nateraz uzavretá. Mimoparlamentné strany Modrí, Most-Híd aj zoskupenie okolo Maďarského fóra dostalo podľa Demokratov nedávno ponuku na spojenie aj s možnosťou rokovania o spoločnom lídrovi.

„Rozhodli sa uprednostniť svoje sebecké záujmy. V prípade, že by do podania kandidátky zmenili názor, my sme do posledného dňa pripravení na diskusiu," skonštatovala strana.

Demokrati deklarujú, že už dnes združujú päť politických subjektov, a to strany Spolu, Zmena zdola, Šanca, Dobrý deň Slovensko a Jablko.

Simon v piatok pred médiami povedal, že Demokrati uvažujú, že nedajú za lídra ich kandidátky Hegera. „Možno ani nebude na kandidátke, to je o dôveryhodnosti," povedal. Zoskupenie strán Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana, je ochotné poskytnúť miesta na svojej kandidátke aj jednotlivcom zo strany Demokrati. Hegera však Simon odmieta.

Prieskum agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj zverejnený vo štvrtok (15. 6.) ukázal, že Demokrati by získali 2,8 percenta hlasov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.