Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muž s mačetou zranil štyroch ľudí na psychiatrii v Českých Budějoviciach

Muž ozbrojený mačetou v piatok zaútočil na personál psychiatrického oddelenia nemocnice v Českých Budějoviciach. Zranil pritom štyri osoby zdravotníckeho personálu. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správu českej polície na Twitteri.

Podľa polície sa personálu podarilo útočníka spacifikovať a teraz sa nachádza v rukách policajtov. Nikto z pacientov nebol zranený.

Ako napísal server Novinky.cz, polícia zatiaľ neuviedla, či bol útočník pacientom na psychiatrickom oddelení, alebo išlo o niekoho zvonka. Hovorkyňa nemocnice spresnila, že zranenia utrpeli zdravotné sestry a sanitár. Podľa Českej televízie majú sečné poranenia, ale sú mimo ohrozenia života.

(tasr)

Minúta  |  

Bez bojkotu Roberta Fica podľa generála Macka Slovensku hrozí teror ako v nacistickom Nemecku

Predstavitelia Dohody politických strán – Maďarské Fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana – tvrdia, že odmietajú eskaláciu nenávisti, ktorú šíria "politickí populisti" na Slovensku. Predstaviteľov médií a politických strán na Slovensku vyzývajú k úplnému bojkotu predsedu Smeru-SD Roberta Fica a jemu podobných politikov, "dokým neprestane šíriť nenávisť a podnecovať násilie".

„Tlačové konferencie a vyhlásenia Roberta Fica za posledných desať dní ukázali, o čo mu v politike ide. Šíri dezinformácie, spochybňuje demokratické voľby, napáda prezidentku, prácu novinárov, dočasnú úradnícku vládu,“ uviedlo zoskupenie strán v tlačovej správe.

Predseda ODS generál Pavel Macko doplnil, že šírenie dezinformácií a nenávisti by mal neodkladne začať riešiť aj generálny prokurátor. Preto ho vyzýva, aby začal konečne konať v záujme ochrany bezpečia a životov všetkých občanov a posilnil zložky prokuratúry na boj s extrémizmom.

Podľa Macka dnes Robert Fico a jeho stranícki kolegovia šíria pomocou konšpirácií nenávisť namierenú proti predstaviteľom štátu, tretieho sektora a proti novinárom. „Sme svedkami vyhrážok zabitím moderátorke Jančkárovej, hrozbám čelí Matej Pribelský len preto, že napísal pravdu o účasti Roberta Fica v livestreame stíhaného extrémistu a antisemitu Bombica. Nenávisť podnecuje násilie a môže aj zabíjať,“ upozornil Macko a dodal, že nechcú v slovenských uliciach teror, aký predvádzali v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia nacistické oddiely.

Nešlo o prvý prípad, kedy Pavel Macko v súvislosti so stranou Roberta Fica použil prirovnania z čias nacistického Nemecka. Na sociálnej sieti v júni napísal: "To, že T. Gašpar ide kandidovať za Smer, je jasný signál, že zinscenované krivé obvinenia, vraždy novinárov, zastrašovanie opozície, predávanie funkcií a krytie korupcie z čias, keď bol prezidentom PZ SR, sa majú stať štátnou politikou pod vlajkou Smeru. To je Mein Kampf Smeru!"

(sita, dv)

Minúta  |  

Krymskotatárskeho aktivistu v Rusku odsúdili na 20 rokov väzenia

Súd v ruskom meste Rostov na Done odsúdil krymskotatárskeho aktivistu Ansara Osmanova na 20 rokov väzenia s prísnym režimom. Informovala o tom v piatok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s tým, že Osmanov dostal vyšší trest, ako požadovala prokuratúra, ktorá navrhovala 18 rokov väzenia.

Osmanova súd uznal za vinného z organizovania činnosti teroristickej organizácie a prípravy násilného prevzatia moci. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) patril k islamskému hnutiu Hizb at-Tahrír.

Podľa Osmanovovho právnika Emila Kurbedinova je takýto prísny trest "pomstou“ ruských tajných služieb za jeho aktivity.

Osmanov, hlásiaci sa k hnutiu Krymská solidarita, sa pravidelne zúčastňoval na politicky motivovaných súdnych procesoch vedených proti krymským Tatárom. Pred svojím zatknutím pracoval ako rezbár.
Hizb at-Tahrír je medzinárodné islamistické náboženské hnutie. V mnohých krajinách je legálne, v Rusku je však od roku 2003 zakázané a vyhlásené za teroristickú organizáciu.

Od roku 2014 bolo v kauze Hizb at-Tahrír zatknutých viac ako 70 ľudí. Ruské centrum pre ľudské práva Memorial považuje ich stíhanie za politicky motivované, keďže krymskí Tatári sa v roku 2014 postavili proti pripojeniu Krymu k Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Kontinent zaplavujú silné nelegálne drogy, tvrdí Európska únia

Nové škodlivé nelegálne drogy zaplavujú prekvitajúci trh pre obchodníkov s drogami v prostredí násilia a korupcie, ktoré poškodzujú miestne komunity v celej Európe. V piatok to konštatovalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA).

Toto zistenie bolo súčasťou výročnej správy centra, ktoré tiež uvádza, že užívatelia drog v Európe sú v súčasnosti vystavení širšiemu spektru látok s vysokou čistotou, keďže obchodovanie s drogami a ich užívanie v celom regióne sa rýchlo vrátilo na úrovne spred pandémie COVID-19.

Najčastejšie užívanou nezákonnou látkou v Európe zostáva marihuana, ktorú v minulom roku užilo približne 22,6 milióna Európanov starších ako 15 rokov. „Historicky vysoké“ sú množstvá zadržaného kokaínu a úradníkom robia starosti aj nové syntetické drogy, ktorých účinky na zdravie nie sú dobre zdokumentované. V roku 2022 centrum prvý raz zaznamenalo 41 nových drog.

„Zavedené nelegálne drogy sú teraz široko dostupné a naďalej sa objavujú nové silné látky,“ povedal riaditeľ EMCDDA Alexis Goosdeel a dodal, že „na trhu s drogami sa môže objaviť takmer všetko, čo má psychoaktívne vlastnosti“.

Medzi nové populárne látky patria ketamín a oxid dusný - tzv. rajský plyn, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s hlásenými prípadmi problémov s močovým mechúrom, poškodením nervov a poranením pľúc. Popri vysokej dostupnosti heroínu na kontinente sa zvyšuje aj výskyt syntetických opioidov.

V správe sa uvádza, že situácia v oblasti opiátov v Európe sa nedá porovnať s dramatickou situáciou v Severnej Amerike, kde drogovú krízu podnietili predávkovania spôsobené fentanylom a inými opiátmi. Monitorovacie centrum však varovalo, že táto skupina drog predstavuje hrozbu do budúcnosti, keďže od roku 2009 na trhu identifikovali celkovo 74 nových syntetických opioidov.

„Musíme zabezpečiť, aby sa americká prítomnosť nestala európskou budúcnosťou,“ upozornila európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson.

Členské krajiny EÚ v roku 2021 zadržali 303 ton kokaínu, pričom podľa správy 75 % z tohto množstva zhabali v Belgicku, Holandsku a Španielsku. Hlavnými vstupnými bránami latinskoamerických kokaínových kartelov na kontinent sú v súčasnosti prístavy Antverpy a Rotterdam. Množstvo kokaínu zadržaného v Antverpách, druhom najväčšom európskom námornom prístave, sa podľa predbežných údajov zvýšilo na 110 ton z 91 ton v roku 2021. Okrem toho krajiny EÚ oznámili zničenie 34 kokaínových laboratórií, ako aj rozsiahle zhabanie prekurzoru potrebného na výrobu kokaínu.

(sita)

Minúta  |  

Kosovských policajtov zadržaných v Srbsku vzali do vyšetrovacej väzby

Srbský súd v piatok nariadil vziať do väzby a začať vyšetrovanie troch kosovských policajtov, ktorí boli začiatkom tohto týždňa za sporných okolností zadržaní v pohraničnej oblasti Srbska s Kosovom.Podľa agentúry Reuters Kosovo tvrdí, že troch policajtov zatkli 14. júna na kosovskom území srbskí policajti, ktorí prekročili hranice. Podľa Belehradu boli kosovskí policajti zadržaní na území Srbska.

Prokuratúra v meste Kraljevo na juhozápade Srbska v piatok uviedla, že troch kosovských policajtov obvinila z nedovolenej výroby, držby, nosenia a obchodovania so zbraňami a výbušnými látkami.
"Sudca pre prípravné konanie vyššieho súdu v Kraljeve nariadil zadržanie všetkých podozrivých," uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Podľa správy agentúry TANJUG traja "príslušníci tzv. kosovskej polície" budú vo väzbe 30 dní.

Štátny tajomník srbského ministerstva vnútra Željko Brkič na tlačovej konferencii pred dvoma dňami uviedol, že troch podozrivých vypátrala a zadržala protiteroristická jednotka srbskej polície, a to
"hlboko na území stredného Srbska".

"Všetci traja zatknutí boli v plnej bojovej výstroji a vyzbrojení tromi automatickými puškami a muníciou a vybavení mapami, zariadeniami GPS a ďalším vybavením," dodal Brkič.

Podľa jeho slov sa na priechod Tresava-Batnjik dopravili policajným vozidlom značky Dacia Duster a potom pokračovali pešo po ceste Orahovo-Gnjilica, kde ich lokalizovala a zatkla srbská protiteroristická policajná jednotka.

Zadržanie trojice kosovských policajtov bolo posledným zo série incidentov, ktoré viedli k nepokojom na severe Kosova a vyvolali obavy z obnovenia násilia medzi Srbskom a Kosovom.

Kosovský premiér Albin Kurti žiadal prepustenie troch kosovských policajtov, pričom ich zatknutie označil za akt agresie zo strany Srbska.

Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinenia odmietol a obvinil Kurtiho z podnecovania konfliktu.

Spojené štáty a Británia vyzvali Kosovo a Srbsko, aby v oblasti podnikli kroky vedúce k zníženiu napätia, a vyzvali na okamžité prepustenie troch kosovských policajtov. Šéf európskej diplomacie Josep Borell zvolal na budúci týždeň do Bruselu krízové rokovania za účasti Kurtiho a Vučiča, dodal Reuters.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva ju odmietli uznať, čím v podstate zabránili tomu, aby malo svoje miesto v OSN.

Srbi v Kosove zostávajú vo veľkej miere lojálni Belehradu, a to najmä na severe, kde tvoria väčšinu. Okrem toho odmietajú aj každý krok Prištiny, ktorým chce upevniť svoju kontrolu nad regiónom.

Srbsko už dlho považuje Kosovo za súčasť svojho historického a duchovného dedičstva, kde sa odohralo niekoľko kľúčových bitiek. Na jeho území sa stále nachádzajú niektoré z najuctievanejších kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi.

(tasr)

Minúta  |  

Poľské referendum o migrantoch by sa mohlo konať spolu s parlamentnými voľbami

Referendum o povinnom prijímaní migrantov z Blízkeho východu a Afriky by sa mohlo v Poľsku konať súbežne s jesennými parlamentnými voľbami. Povedal to v piatok Marek Ast z vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorý zároveň predsedá výboru pre spravodlivosť a ľudské práva dolnej snemovne parlamentu (Sejmu). TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Ministri vnútra členských štátov EÚ sa minulý týždeň predbežne dohodli na systéme, podľa ktorého by štáty odmietajúce prijať migrantov podľa povinných kvót museli zaplatiť do fondu spravovaného Bruselom 20.000 eur za každého migranta. Poľsko spolu s Maďarskom tento systém odmieta.

S návrhom referenda prišiel vo štvrtok predseda PiS Jaroslaw Kaczyňski, podľa ktorého by o prijímaní migrantov mali rozhodnúť občania Poľska.

K utečencom z Ukrajiny sa PiS stavia všeobecne pozitívne, avšak v prípade migrantov z iných častí sveta vládna strana varuje, že by mohli destabilizovať poľskú spoločnosť a zvýšiť kriminalitu. Tieto obavy vo štvrtok zopakoval v dolnej snemovni parlamentu aj predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki. Sejm následne prijal uznesenie odsudzujúce plány EÚ o povinných kvótach.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.