Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj opäť vylúčil rokovania s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok počas stretnutia s delegáciou afrických lídrov vylúčil rokovania s Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP.

"Na našom stretnutí som niekoľkokrát jasne povedal, že pripustiť akékoľvek rokovania s Ruskom teraz, keď je okupant na našej pôde, znamená zmraziť vojnu, zmraziť bolesť a utrpenie," povedal Zelenskyj novinárom po stretnutí s viacerými lídrami vrátane juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu.

Delegácia afrických lídrov sa má v sobotu stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Do Kyjeva pricestovali v piatok so zámerom sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Svoj pobyt začali návštevou v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde vlani po ruskej invázii došlo k masakrovaniu civilistov, z ktorého sú podozrievaní ruskí vojaci.

AFP pripomenula, že po príchode africkej delegácie v piatok ráno sa po celej Ukrajine rozozvučali sirény varujúce pred ďalšími útokmi ruskej armády. Ukrajinská protiletecká obrana následne informovala, že zostrelila 12 rakiet vypálených ruskou armádou.

Zelenskyj na margo toho povedal, že raketový útok Ruska na Kyjev v čase návštevy africkej delegácie znamená, že Putin buď nemá kontrolu nad ruskou armádou, alebo je "iracionálny." Ukrajinský prezident dodal, že Putinovým cieľom je "úplne zničiť štát Ukrajina".

Podľa Zelenského sa Rusku v roku 2014 - po anexii Krymského polostrova - podarilo konflikt na Ukrajine zmraziť. Zelenskyj však vzápätí zdôraznil, že Kyjev Moskve nedovolí, aby to urobila znova.

AFP predtým informovala, že juhoafrický prezident Ramaphosa v piatok po rokovaniach s prezidentom Zelenským vyzval Ukrajinu a Rusko, aby deeskalovali konflikt.

"Táto vojna sa musí urovnať a prostredníctvom rokovaní by mal nastať mier," povedal Ramaphosa novinárom. "Tvrdíme, že musí dôjsť k deeskalácii na oboch stranách," zdôraznil v mene afrických lídrov.

(tasr)

Minúta  |  

Útočníka z masakru v pittsburskej synagóge súd uznal za vinného. Hrozí mu trest smrti

Federálna porota v piatok uznala 50-ročného Roberta Bowersa za vinného vo všetkých 63 bodoch obžaloby v prípade vraždy 11 židov, ku ktorej došlo v roku 2018 v synagóge Pittsburghu. TASR správu prevzala z agentúry AFP odvolávajúcej sa na americké médiá.

Bowers, bývalý vodič kamióna, bol usvedčený z toho, že 27. októbra 2018 vošiel do Synagógy stromu života v Pittsburghu v štáte Pensylvánia a spustil tam paľbu. Tá istá porota teraz rozhodne, či bude Bowers za svoje činy, medzi ktorými okrem vraždy figuruje i náboženská neznášanlivosť, odsúdený na trest smrti.

Prokuratúra uviedla, že Bowers si metodicky vyberal obete v synagóge a mnohé z nich postrelil viacnásobne a z tesnej blízkosti. Počas útoku bol vyzbrojený poloautomatickou útočnou puškou AR-15 a tromi pištoľami značky Glock. Počas vyčíňania vykrikoval, že "všetci židia musia zomrieť".

Bowers ešte pred samotným útokom prezentoval na internete svoje vyhranené protižidovské názory.

Trest smrti pre Bowersa žiadal už vtedajší americký prezident Donald Trump. Prokuratúra oň oficiálne požiadala v roku 2019. Bowersovi právnici však tvrdia, že ich klient trpí schizofréniou a ponúkli dohodu o priznaní viny výmenou za doživotie. Prokuratúra to však odmietla.

(tasr)

Minúta  |  

Palestínsky prezident podporil postup Číny voči moslimom v Sin-ťiangu

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v piatok ukončil štvordňovú návštevu Číny, počas ktorej sa stretol aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a vyjadril podporu represívnej politike Pekingu voči moslimskej menšine v ujgurskej autonómnej provincii Sin-ťiang. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Si a Abbás vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa postavili za domácu a zahraničnú politiku Pekingu a odmietli západné ponímanie ľudských práv. Palestínska samospráva zdôraznila, že politika Pekingu voči moslimom v Sin-ťiangu sa "vôbec netýka ľudských práv, pričom jej cieľom je boj proti extrémizmu, terorizmu a separatizmu".

"Palestína je rozhodne proti využívaniu problému okolo Sin-ťiangu na zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Podľa AP sa vyhlásenie nesie v duchu čínskej propagandy okolo zadržiavania viac než milióna Ujgurov, Kazachov a iných moslimských menšín v detenčných zariadeniach, často iba preto, že majú príbuzného na štúdiách v zahraničí alebo si do mobilného telefónu stiahli Korán.

Čína tvrdí, že v týchto prísne strážených strediskách sa snaží "vštepovať vlastenectvo, odstraňovať radikalizmus šírený cez internet a poskytovať odbornú prípravu." Centrá už údajne zatvorili, avšak podľa kritikov sa mnohé z nich premenili na väznice.

Čína sa vehementne bráni kritike zo zahraničia ohľadne jej politiky v Sin-ťiangu. Podľa AP majú arabské štáty záujem o čínske zdroje a trh, a tak sa vyhýbajú kritike zaobchádzania s tamojšími moslimami.

Moslimovia tvoria približne dve percentá čínskej populácie. V krajine vládne ateistická Komunistická strana Číny, v ktorej dominuje etnická skupina Chanov.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovskí Srbi protestujú proti zadržaniu podozrivého z útoku na vojakov KFOR

Stovky kosovských Srbov protestovali v piatok v srbskej časti mesta Mitrovica proti zatknutiu Miluna Milenkoviča, známeho aj pod prezývkou Lune. Podľa Prištiny je Milenkovič spojený s pašeráckymi gangmi a organizoval údajne aj nedávne potýčky srbských demonštrantov s mierovými silami pod vedením NATO. Pri tomto útoku bolo zranených viac ako 30 vojakov KFOR, ako aj policajti a novinári.

Ako informovala agentúra AFP, Milenkoviča, ktorý je vodcom polovojenskej skupiny Civilná ochrana, zatkli v utorok na severe Kosova. Jeho zadržanie opäť vystupňovalo napätie - etnickí Srbi v Severnej Mitrovici zaútočili kameňmi na kosovskú políciu.

Minister vnútra Xelal Svečla po Milenkovičovom zadržaní dodal, že "čas zločineckých gangov na severe" Kosova sa skončil a že všetci, ktorí porušili bezpečnosť, musia čeliť spravodlivosti.

Spravodajský web Euractiv doplnil, že trestná činnosť na severe Kosova je naďalej veľkým problémom. Dochádza tam k obchodovaniu s ľuďmi, drogami, zbraňami i k nelegálnej ťažbe kryptomien.

Kosovský premiér Albin Kurti, ktorý dlhodobo odsudzuje kriminalitu na severe krajiny, tvrdí, že za ňu môžu "nelegálne štruktúry transformované na zločinecké gangy finančne a politicky podporované Belehradom".

V nedávnom liste šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi Kurti uviedol, že je nevyhnutné obnoviť v regióne právny štát.

Tento týždeň Kurti sumarizoval, že "situácia na severe (Kosova) už dlho nie je normálna, ale eskalácia 29. mája si vyžaduje, aby boli všetci tí, ktorí použili násilie proti kosovskej polícii, misii KFOR a médiám, postavení pred súd."

Podľa Kurtiho by malo nasledovať "okamžité stiahnutie násilníckych skupín" z územia Kosova a zastavenie akejkoľvek trestnej činnosti proti kosovským inštitúciám".

Ako v piatok informovala agentúra AFP, medzičasom maskovaní ľudia v meste Leposaviči severne od Mitrovice zaútočili na tím verejnoprávneho kosovského telerozhlasu RTK. Zdemolovali pri tom auto štábu RTK, zbili kameramana a rozbili mu kameru.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo od májového dosadenia etnických albánskych starostov v štyroch obciach na severe Kosova, ktoré sa uskutočnilo za asistencie kosovskej polície. Starostovia boli zvolení v aprílových komunálnych voľbách, ktoré kosovskí Srbi bojkotovali.

Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty vyzvali obe strany na zmiernenie napätia, zatiaľ čo USA otvorene odsúdili rozhodnutie kosovskej vlády inštalovať do úradu nových starostov.

Európska únia vyzvala srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Kurtiho, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli a pokúsili sa nájsť cestu k zmierneniu napätia.

K tejto výzve došlo po tom, ako Srbsko v stredu oznámilo, že zatklo troch kosovských policajtov, ktorí predtým údajne prekročili hranicu so Srbskom.

Priština však tvrdí, že policajti, ktorí mali na starosti hliadkovanie na hranici, boli unesení ešte na území Kosova.

"Policajti sa musia vrátiť (do Kosova)… (a) medzinárodné spoločenstvo musí dôrazne a jasne odsúdiť agresiu Srbska voči Kosovu," povedal Kurti v piatok na fóre v Severnom Macedónsku.

(tasr)

Minúta  |  

Delostrelecké útoky na Cherson zranili najmenej 23 civilistov

Najmenej 23 ľudí zranilo v piatok popoludní masívne ruské delostrelecké bombardovanie mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Podľa ukrajinských predstaviteľov medzi zranenými sú aj tri deti.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že ruské údery zasiahli tri rôzne časti Chersonu, pričom poškodili zdravotnícke zariadenie a materskú školu. Informuje o tom portál cnn.com.

(sita)

Minúta  |  

Orbán: Na Západe je človek, ktorý môže ukončiť vojnu na Ukrajine

Maďarský premiér dal rozhovor štátnemu rádiu Kossuth, okrem vojny na Ukrajine hovoril aj o kritike migračnej politiky EÚ.

Na Západe je človek, ktorý je schopný ukončiť túto vojnu a uzavrieť mier. Tým človekom je Donald Trump. Dnes to pre rádio Kossuth povedal maďarský premiér Viktor Orbán.

Myslí si, že na rokovaniach o riešení ukrajinského konfliktu by sa mali zúčastniť nielen Ukrajina a Rusko, ale aj Spojené štáty americké, ktoré sú hlavným vojenským a finančným sponzorom Kyjeva.

„Ukrajinci môžu bojovať len vtedy, pokiaľ ich budú Spojené štáty podporovať zbraňami a peniazmi. (..) Ak chcú Američania mier, bude mier," povedal Orbán.

Zároveň dodal, že Maďarsko má záujem stáť na čele obhajcov mieru v Spojených štátoch.

K rozdielom medzi prezidentom Trumpom a Bidenom sa vyjadril v rozhovore pre Wall Street Journal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj: „Prezident Biden je prezidentom v čase otvorenej vojny. A prezident Biden nám bol nápomocnejší ako prezident Trump. Ale predtým nebola otvorená vojna, ako je teraz a ja neviem, ako by sa v takej situácii správal Trump."

Zelenskyj sa vyjadril aj k výroku prezidenta Trumpa, že by za 24 hodín vyriešil situáciu na Ukrajine: „Nerozumel som tomu, keď prezident Trump povedal, že by za 24 hodín posadil Putina a Zelenského za stôl a ukončil by vojnu. (...) Mohol to urobiť, ale nestalo sa to. Nebola to ešte otvorená invázia, ale naše územia už boli okupované," povedal Zelenskyj.

Pripomeňme, že Volodymyr Zelenskyj, keď sa stal v máji 2019 prezidentom Ukrajiny, tiež kandidoval s programom, že sa s Rusmi dohodne.

Ukrajinský prezident sa v ďalšej časti zapojil do predvolebnej kampane v USA, keď povedal: „V situácii ako je táto, keď dostávame podporu, sa obávame zmeny, a aby som bol úprimný, ak sa pýtate na zmenu vlády v USA, cítim to tak ako každý iný, človek chce zmenu k lepšiemu, ale môže to byť aj naopak."

Rozhovor bol urobený 3. júna v Odese a možno si ho celý pozrieť tu.

O kritike Viktora Orbána na adresu migračnej politiky a povinnej solidarity, ktorá zaznela v rádiu Kossuth, sme viac písali tu.

(fed)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.