Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spotify ukončil výrobu podcastov princa Harryho a jeho manželky Meghan

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan oznámili, že viacročná zmluva ich spoločnosti Archwell Audio so streamovacou platformou Spotify bola ukončená po zverejnení prvej a jedinej série podcastov. V piatok to uviedla agentúra Reuters, informuje TASR.

Spotify ohlásil spoluprácu s Harrym a Meghan na konci roka 2020 po tom, čo sa kráľovský pár vzdal svojich oficiálnych povinností a presťahoval sa do Kalifornie. Podľa prvotných odhadov mala byť hodnota podcastov vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu viac ako 20 miliónov dolárov (18,3 milióna eur).

Podcast Archetypes, ktorý moderovala vojvodkyňa Meghan, podľa popisu na Spotify "skúma, rozoberá a vyvracia predsudky, ktoré držia ženy v úzadí". V úlohe hostí v podcaste vystupovala napríklad moderátorka Oprah Winfreyová či tenistka Serena Williamsová. Na marcovom odovzdávaní cien Gracie Awards bola vojvodkyňa zo Sussexu označená za najlepšiu moderátorku zábavných podcastov.

"Spotify a Archwell Audio sa po vzájomnej dohode rozhodli ukončiť spoluprácu. Na podcasty, ktorá vznikli, sú však hrdí," uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch subjektov. Podľa denníka Wall Street Journal sa kráľovskému páru nepodarilo dosiahnuť požadované kritériá potrebné na vyplatenie dohodnutej sumy peňazí.

Reuters pripomína, že podcast Archetypes bol jedným z viacerých lukratívnych zmlúv, ktoré Harry a Meghan podpísali po svojom odchode do USA. Vydali napríklad aj dokumentárny seriál na Netflixe a Harry napísal knihu s názvom Náhradník, kde opísal vzťah so svojím otcom kráľom Karolom III. a zvyškom rodiny. Kniha sa stala betsellerom.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúska exministerka povedie think tank v Petrohrade. Chce ním definovať ruskú politiku

Bývalá šéfka rakúskej diplomacie Karin Kneisslová, ktorá sa dostala do povedomia tým, že si na svojej svadbe zatancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, predstavila nový think tank, ktorý bude pod jej vedením fungovať pri štátnej univerzite v Petrohrade, informovala agentúra AFP.

"Tento univerzitný inštitút som práve predstavila s rektorom Nikolajom Kropačevom na Petrohradskom ekonomickom fóre," povedala Kneisslová. Centrum GORKI, čo je skratka pre Geopolitické observatórium pre kľúčové otázky Ruska, má podľa brožúry, ktorú 58-ročná exministerka poskytla médiám, prepojiť akademickú obec s diplomatickými kruhmi.

Inštitút bol podľa nej založený s úmyslom "spojiť akademický potenciál" petrohradskej univerzity a "praktické skúsenosti diplomacie". Jeho cieľom je tiež "pomáhať definovať politiku Ruskej federácie" so zameraním na Blízky a Stredný východ, dodala Kneisslová, ktorá bola pred vstupom do politiky odborníčkou na Blízky východ.

Kneisslová (58) v auguste 2018, keď bola šéfkou rakúskej diplomacie vo vláde kancelára Sebastiana Kurza, vyvolala mediálny rozruch pozvaním Putina na svoju svadbu v malom juhorakúskom meste Gamlitz pri slovinských hraniciach.

Pozvanie na svadbu prišlo v čase, keď neutrálne Rakúsko predsedalo Rade Európskej únie. Médiá blízke Kremľu zverejnili snímky, ktoré obleteli svet, ako nevesta tancuje valčík s ruským prezidentom, ktorého poctila hlbokým úklonom. "Neľutujem, že som ho požiadala o valčík," povedala pre BBC v máji tohto roku a dodala, že by to dnes urobila znova.

Kneisslovú v roku 2017 na post ministerky nominovala Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorú mnohí rakúski i medzinárodní pozorovatelia označovali za blízkeho spojenca Kremľa. Z vlády odišla v roku 2019 a v roku 2021 sa stala členkou správnej rady ruského ropného gigantu Rosnefť. Z funkcie odstúpila v máji 2022 po tom, ako Európsky parlament prijal rezolúciu hroziacu sankciami voči Európanom, ktorí sú v predstavenstvách veľkých ruských spoločností.

Kneisslová, ktorá je vo svojej krajine vnímaná veľmi kontroverzne, sa nateraz usadila v malej dedinke v Libanone.

(tasr)

Minúta  |  

Frontex: Cez centrálne Stredomorie prichádza dvakrát viac migrantov než vlani

Počet migrantov prichádzajúcich do Európskej únie cez centrálne Stredomorie sa počas prvých piatich mesiacov roka 2023 medziročne zdvojnásobil. V piatok to oznámila Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Od januára do konca mája prešlo tadiaľto viac ako 50 300 nelegálnych migrantov, čo je najviac od roku 2017. "Centrálne Stredomorie zostáva hlavnou migračnou trasou do EÚ," vysvetlil Frontex.

Celkovo sa podľa Frontexu do EÚ pokúsilo dostať nelegálne 102-tisíc ľudí, čo predstavuje nárast o 12 percentuálnych bodov oproti minulému roku.

Druhá najvyužívanejšia je trasa cez západný Balkán. Do konca mája sa tadiaľ tento rok pokúsilo prejsť 30 700 migrantov, čo však predstavuje 25-percentný pokles oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Pokles zaznamenávajú aj ostatné migračné trasy, a to v rozmedzí od šiestich percent v západnom Stredomorí až po 47 percent na západoafrickej trase. Podľa Frontexu to spôsobili najmä nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré ešte "zvyšujú riziko už aj tak nebezpečných ciest člnmi nespôsobilými na plavbu".

Agentúra však očakáva, že počas najbližších mesiacov sa v týchto oblastiach zvýši aktivita prevádzačov.

(tasr)

Minúta  |  

Budúci týždeň zasiahne juh Slovenska vlna horúčav

Počasie v týždni od 19. júna pripomenie vlnu horúčav. Zasiahnu najmä južnú polovicu SR. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti. Avizuje pritom, že na juhozápade a juhu stredného Slovenska možno očakávať niekoľko dní v rade s teplotami nad 30 stupňov Celzia. "Vylúčiť sa nedá ani deň s teplotou nad 35 stupňov," upozorňujú meteorológovia.

Vysvetľujú, že počasie sa začne meniť v nedeľu (18. 6.). "Od juhozápadu k nám začne zasahovať hrebeň vysokého tlaku vzduchu. Po jeho okraji k nám začne od juhozápadu až západu prúdiť veľmi teplý, neskôr aj vlhký vzduch," spresňujú.

Kým cez víkend by sa mali teploty udržať do 29 stupňov, v pondelok (19. 6.) by už v južnej časti územia malo byť o tri-štyri stupne teplejšie. "Najteplejšie bude zrejme na juhozápade Slovenska s teplotou do 33 stupňov," uvádzajú.

Od utorka (20. 6.) má pribudnúť aj vlhkosť, k horúčave sa teda pridá aj pocit dusna. "Taktiež sa v tomto vlhkom a veľmi teplom vzduchu budú najmä v popoludňajších hodinách lokálne tvoriť prehánky a búrky, tie môžu byť aj intenzívne," oznamuje SHMÚ s tým, že takýto charakter počasia vydrží zrejme do konca týždňa.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj opäť vylúčil rokovania s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok počas stretnutia s delegáciou afrických lídrov vylúčil rokovania s Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP.

"Na našom stretnutí som niekoľkokrát jasne povedal, že pripustiť akékoľvek rokovania s Ruskom teraz, keď je okupant na našej pôde, znamená zmraziť vojnu, zmraziť bolesť a utrpenie," povedal Zelenskyj novinárom po stretnutí s viacerými lídrami vrátane juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu.

Delegácia afrických lídrov sa má v sobotu stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Do Kyjeva pricestovali v piatok so zámerom sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Svoj pobyt začali návštevou v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde vlani po ruskej invázii došlo k masakrovaniu civilistov, z ktorého sú podozrievaní ruskí vojaci.

AFP pripomenula, že po príchode africkej delegácie v piatok ráno sa po celej Ukrajine rozozvučali sirény varujúce pred ďalšími útokmi ruskej armády. Ukrajinská protiletecká obrana následne informovala, že zostrelila 12 rakiet vypálených ruskou armádou.

Zelenskyj na margo toho povedal, že raketový útok Ruska na Kyjev v čase návštevy africkej delegácie znamená, že Putin buď nemá kontrolu nad ruskou armádou, alebo je "iracionálny." Ukrajinský prezident dodal, že Putinovým cieľom je "úplne zničiť štát Ukrajina".

Podľa Zelenského sa Rusku v roku 2014 - po anexii Krymského polostrova - podarilo konflikt na Ukrajine zmraziť. Zelenskyj však vzápätí zdôraznil, že Kyjev Moskve nedovolí, aby to urobila znova.

AFP predtým informovala, že juhoafrický prezident Ramaphosa v piatok po rokovaniach s prezidentom Zelenským vyzval Ukrajinu a Rusko, aby deeskalovali konflikt.

"Táto vojna sa musí urovnať a prostredníctvom rokovaní by mal nastať mier," povedal Ramaphosa novinárom. "Tvrdíme, že musí dôjsť k deeskalácii na oboch stranách," zdôraznil v mene afrických lídrov.

(tasr)

Minúta  |  

Útočníka z masakru v pittsburskej synagóge súd uznal za vinného. Hrozí mu trest smrti

Federálna porota v piatok uznala 50-ročného Roberta Bowersa za vinného vo všetkých 63 bodoch obžaloby v prípade vraždy 11 židov, ku ktorej došlo v roku 2018 v synagóge Pittsburghu. TASR správu prevzala z agentúry AFP odvolávajúcej sa na americké médiá.

Bowers, bývalý vodič kamióna, bol usvedčený z toho, že 27. októbra 2018 vošiel do Synagógy stromu života v Pittsburghu v štáte Pensylvánia a spustil tam paľbu. Tá istá porota teraz rozhodne, či bude Bowers za svoje činy, medzi ktorými okrem vraždy figuruje i náboženská neznášanlivosť, odsúdený na trest smrti.

Prokuratúra uviedla, že Bowers si metodicky vyberal obete v synagóge a mnohé z nich postrelil viacnásobne a z tesnej blízkosti. Počas útoku bol vyzbrojený poloautomatickou útočnou puškou AR-15 a tromi pištoľami značky Glock. Počas vyčíňania vykrikoval, že "všetci židia musia zomrieť".

Bowers ešte pred samotným útokom prezentoval na internete svoje vyhranené protižidovské názory.

Trest smrti pre Bowersa žiadal už vtedajší americký prezident Donald Trump. Prokuratúra oň oficiálne požiadala v roku 2019. Bowersovi právnici však tvrdia, že ich klient trpí schizofréniou a ponúkli dohodu o priznaní viny výmenou za doživotie. Prokuratúra to však odmietla.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.