Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta. Žiadať sa dá listom alebo elektronicky. Volič môže hlasovať vo voľbách do Národnej rady SR mimo územia Slovenska, ak nemá trvalý pobyt na Slovensku alebo aj vtedy, ak ho má, no v čase volieb bude v zahraničí. Upozorňuje na to Ministerstvo vnútra (MV) SR.

"Požiadať o voľbu poštou je možné elektronicky alebo listinne, pričom žiadosť musí byť doručená na MV SR najneskôr 9. augusta 2023," upozornil tlačový odbor MV.

Na podanie žiadosti je potrebný platný slovenský občiansky preukaz alebo platný slovenský cestovný pas. "V prípade, že volič má neplatný doklad, môže požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu, respektíve cestovného pasu na ktoromkoľvek oddelení dokladov na Slovensku alebo zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky," priblížil rezort.

Elektronicky je možné požiadať o voľbu poštou cez novú elektronickú službu na webe MV SR, ako aj cez ústredný portál verejnej správy. Volič v žiadosti uvedie adresu miesta pobytu v cudzine a emailovú adresu. Následne sa mu odošle výzva na overenie e-mailu, ktorú musí vykonať do jednej hodiny.

Po odoslaní úplnej žiadosti o voľbu poštou v zákonnej lehote a overení emailovej adresy bude volič zapísaný do osobitného zoznamu voličov. O zapísaní do osobitného zoznamu voličov a o stave vybavenia žiadosti o voľbu poštou sa voličovi zašle notifikácia na ním zadaný email a do jeho elektronickej schránky, ak požiadal cez ústredný portál verejnej správy.

Listinne posiela volič žiadosť o voľbu poštou na adresu Ministerstva vnútra SR. Bližšie informácie o potrebných údajoch, ako aj vzor žiadosti je zverejnený na webe MV SR.

O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo v prvých dňoch približne 4-tisíc voličov. V parlamentných voľbách v roku 2020 volilo poštou zo zahraničia 48.925 voličov.

Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, keď bol vyhlásený termín volieb.

(tasr)

Minúta  |  

V Záblatí videli dva medvede

TRENČÍN - Zvýšte opatrnosť pri pohybe v lese.

Upozornenie zverejnili dnes na facebookovom profile Záblatia.

Minúta  |  

Biden vyzval na sprísnenie obmedzení v oblasti strelných zbraní. Modlitby vraj násilie nezastavia

Americký prezident Joe Biden v piatok vyzval na prísnejšie obmedzenia týkajúce sa strelných zbraní, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Podľa agentúry tak urobil v zanietenom prejave, ktorý predniesol pri príležitosti ročného výročia prvého významného federálneho zákona o strelných zbraniach prijatého za takmer tri desaťročia, dodajúc, že ide len o dôležitý prvý krok.

"Modlitby sú fajn. Sú dôležité... ale tie [násilie] nezastavia," povedal Biden, ktorý nalieha na Kongres, aby podnikol radikálnejšie kroky na obmedzenie prístupu k zbraniam. "Musíte konať. Musíte sa rozhýbať. Musíte niečo urobiť. Ak tento Kongres odmietne konať, potrebujeme nový Kongres," vyhlásil.

Biden na samite o bezpečnosti v Connecticute chválil ľudí, ktorí prežili násilie so zbraňou, i príbuzných obetí za to, že premenili svoju bolesť na odhodlanie a prisľúbil im, že nepoľaví v presadzovaní prísnejších zákonov v tejto oblasti.

Americký prezident hovoril o prijatí legislatívy, ktorá sprísnila prístup k strelným zbraniam, podpísanej niekoľko týždňov po tom, ako strelec pripravil o život 19 detí základnej školy a dvoch učiteľov v Uvalde v štáte Texas. Desať rokov predtým bolo zabitých 26 detí a zamestnancov pri masakri v škole v obci Sandy Hook, vzdialenej len necelú hodinu jazdy od Hartfordu, hlavného mesta štátu Connecticut.

Minulý rok prijatý zákon sprísnil kontroly zázemia u najmladších kupcov strelných zbraní v snahe dostať zbrane preč od páchateľov domáceho násilia a pomôcť štátom zaviesť zákony uľahčujúce odoberanie strelných zbraní ľuďom, ktorí sú považovaní za nebezpečných.

Biden chce zakázať najmä takzvané útočné zbrane, čo je politický termín na označenie zbraní, ktoré sa najčastejšie používajú pri masových streľbách, ktoré majú schopnosť rýchlo zabiť veľa ľudí.

Po svojom prejave v Hartforde zamieril Biden na akciu spojenú so zbierkou finančných prostriedkov, ktorá sa bude konať v Greenwichi. V najbližších dňoch zrýchli svoje cestovanie v rámci predvolebnej kampane a do konca mesiaca sa zastaví v New Yorku, Kalifornii, Illinois a Marylande.

(tasr)

Minúta  |  

Spotify ukončil výrobu podcastov princa Harryho a jeho manželky Meghan

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan oznámili, že viacročná zmluva ich spoločnosti Archwell Audio so streamovacou platformou Spotify bola ukončená po zverejnení prvej a jedinej série podcastov. V piatok to uviedla agentúra Reuters, informuje TASR.

Spotify ohlásil spoluprácu s Harrym a Meghan na konci roka 2020 po tom, čo sa kráľovský pár vzdal svojich oficiálnych povinností a presťahoval sa do Kalifornie. Podľa prvotných odhadov mala byť hodnota podcastov vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu viac ako 20 miliónov dolárov (18,3 milióna eur).

Podcast Archetypes, ktorý moderovala vojvodkyňa Meghan, podľa popisu na Spotify "skúma, rozoberá a vyvracia predsudky, ktoré držia ženy v úzadí". V úlohe hostí v podcaste vystupovala napríklad moderátorka Oprah Winfreyová či tenistka Serena Williamsová. Na marcovom odovzdávaní cien Gracie Awards bola vojvodkyňa zo Sussexu označená za najlepšiu moderátorku zábavných podcastov.

"Spotify a Archwell Audio sa po vzájomnej dohode rozhodli ukončiť spoluprácu. Na podcasty, ktorá vznikli, sú však hrdí," uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch subjektov. Podľa denníka Wall Street Journal sa kráľovskému páru nepodarilo dosiahnuť požadované kritériá potrebné na vyplatenie dohodnutej sumy peňazí.

Reuters pripomína, že podcast Archetypes bol jedným z viacerých lukratívnych zmlúv, ktoré Harry a Meghan podpísali po svojom odchode do USA. Vydali napríklad aj dokumentárny seriál na Netflixe a Harry napísal knihu s názvom Náhradník, kde opísal vzťah so svojím otcom kráľom Karolom III. a zvyškom rodiny. Kniha sa stala betsellerom.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúska exministerka povedie think tank v Petrohrade. Chce ním definovať ruskú politiku

Bývalá šéfka rakúskej diplomacie Karin Kneisslová, ktorá sa dostala do povedomia tým, že si na svojej svadbe zatancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, predstavila nový think tank, ktorý bude pod jej vedením fungovať pri štátnej univerzite v Petrohrade, informovala agentúra AFP.

"Tento univerzitný inštitút som práve predstavila s rektorom Nikolajom Kropačevom na Petrohradskom ekonomickom fóre," povedala Kneisslová. Centrum GORKI, čo je skratka pre Geopolitické observatórium pre kľúčové otázky Ruska, má podľa brožúry, ktorú 58-ročná exministerka poskytla médiám, prepojiť akademickú obec s diplomatickými kruhmi.

Inštitút bol podľa nej založený s úmyslom "spojiť akademický potenciál" petrohradskej univerzity a "praktické skúsenosti diplomacie". Jeho cieľom je tiež "pomáhať definovať politiku Ruskej federácie" so zameraním na Blízky a Stredný východ, dodala Kneisslová, ktorá bola pred vstupom do politiky odborníčkou na Blízky východ.

Kneisslová (58) v auguste 2018, keď bola šéfkou rakúskej diplomacie vo vláde kancelára Sebastiana Kurza, vyvolala mediálny rozruch pozvaním Putina na svoju svadbu v malom juhorakúskom meste Gamlitz pri slovinských hraniciach.

Pozvanie na svadbu prišlo v čase, keď neutrálne Rakúsko predsedalo Rade Európskej únie. Médiá blízke Kremľu zverejnili snímky, ktoré obleteli svet, ako nevesta tancuje valčík s ruským prezidentom, ktorého poctila hlbokým úklonom. "Neľutujem, že som ho požiadala o valčík," povedala pre BBC v máji tohto roku a dodala, že by to dnes urobila znova.

Kneisslovú v roku 2017 na post ministerky nominovala Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorú mnohí rakúski i medzinárodní pozorovatelia označovali za blízkeho spojenca Kremľa. Z vlády odišla v roku 2019 a v roku 2021 sa stala členkou správnej rady ruského ropného gigantu Rosnefť. Z funkcie odstúpila v máji 2022 po tom, ako Európsky parlament prijal rezolúciu hroziacu sankciami voči Európanom, ktorí sú v predstavenstvách veľkých ruských spoločností.

Kneisslová, ktorá je vo svojej krajine vnímaná veľmi kontroverzne, sa nateraz usadila v malej dedinke v Libanone.

(tasr)

Minúta  |  

Frontex: Cez centrálne Stredomorie prichádza dvakrát viac migrantov než vlani

Počet migrantov prichádzajúcich do Európskej únie cez centrálne Stredomorie sa počas prvých piatich mesiacov roka 2023 medziročne zdvojnásobil. V piatok to oznámila Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Od januára do konca mája prešlo tadiaľto viac ako 50 300 nelegálnych migrantov, čo je najviac od roku 2017. "Centrálne Stredomorie zostáva hlavnou migračnou trasou do EÚ," vysvetlil Frontex.

Celkovo sa podľa Frontexu do EÚ pokúsilo dostať nelegálne 102-tisíc ľudí, čo predstavuje nárast o 12 percentuálnych bodov oproti minulému roku.

Druhá najvyužívanejšia je trasa cez západný Balkán. Do konca mája sa tadiaľ tento rok pokúsilo prejsť 30 700 migrantov, čo však predstavuje 25-percentný pokles oproti rovnakému obdobiu minulého roka.

Pokles zaznamenávajú aj ostatné migračné trasy, a to v rozmedzí od šiestich percent v západnom Stredomorí až po 47 percent na západoafrickej trase. Podľa Frontexu to spôsobili najmä nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré ešte "zvyšujú riziko už aj tak nebezpečných ciest člnmi nespôsobilými na plavbu".

Agentúra však očakáva, že počas najbližších mesiacov sa v týchto oblastiach zvýši aktivita prevádzačov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.