18. júna 2023 | 8:00

Minúta | 18. júna 2023 | 8:00

Veľké zmeny v žilinskej MHD. Cestovanie bude bezpečnejšie

ŽILINA - Dopravný podnik mesta Žiliny (DPMŽ) ukončil ďalšiu časť projektu informatizácie mestskej hromadnej dopravy (MHD). Podľa hovorkyne mesta Zuzany Holienčíkovej zmodernizovali dispečerské pracovisko a vo vozidlách pribudli nové kamery.

Doplnila, že súčasťou zmodernizovanej dispečerskej sály sú špecializované pulty s modernými ergonomickými prvkami a zostavy informačno-komunikačných technológií na zobrazovanie informácií o vozidlách. „V riadiacom pracovisku je po novom aj veľkoplošná LCD stena. Poskytuje lepší prehľad o polohe jednotlivých spojov a situácií na križovatkách s kamerovým dohľadom," priblížila.

Kamerové systémy podľa hovorkyne mesta doplnili do 20 vozidiel MHD. „Obrazový výstup je zabezpečený na displej palubného počítača, čím sa vodičovi sprehľadní situácia v okolí vnútorného priestoru dverí. Zároveň ide o bezpečnostný prvok, ktorý v prípade mimoriadnych situácií umožní spätne získať prehľad o tom, čo sa v skutočnosti vo vozidle dialo pred, počas a po vzniku mimoriadnej udalosti," podotkla.

V ďalších 38 vozidlách MHD pribudlo automatické počítanie prepravených cestujúcich. „Systém zaeviduje počet nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich a zaznamená ich do vozidlového informačného systému. Pri následnej analýze údajov bude mať dopravca prehľad o tom, ako sa počas trasy vyvíja obsadenosť. Údaje neskôr poslúžia na efektívne plánovanie vozidiel s príslušnou kapacitou na jednotlivé spoje a linky," dodala Holienčíková.

Ďalšia etapa projektu informatizácie MHD počíta s novými elektronickými zastávkovými panelmi. Cestujúcich budú informovať o čísle a smere linky či o príchode jednotlivých spojov. „Každý panel bude vybavený prijímačom signálu z diaľkového ovládania nevidiacich alebo slabozrakých cestujúcich. Systém im následne 'prečíta' aktuálne zobrazené údaje na paneli a nevidiaci či slabozraký cestujúci získa informáciu o príchode linky. Každý panel bude obsahovať aj riadok pre správu dispečera v prípade nehôd či mimoriadnych udalostí," vysvetlil dopravno-prevádzkový riaditeľ DPMŽ Ján Šimko.

DPMŽ realizuje projekt informatizácie MHD vďaka spolufinancovaniu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Výška nenávratného finančného príspevku je 906 404 eur, mesto Žilina sa na projekte spolupodieľa sumou 47 705 eur.

(tasr)

18. júna 2023 | 6:14

Minúta | 18. júna 2023 | 6:14

Pripomíname si Deň otcov. Na Slovensku ich máme 1,4 milióna

Medzinárodný Deň otcov (Father’s Day) je sviatok oslavujúci všetkých otcov a otcovstvo, pričom zvýrazňuje vzťah otca k dieťaťu, ako aj jeho úlohu v spoločnosti. V rôznych krajinách mu v kalendári prislúcha rôzny dátum, ale vo väčšine krajín sveta, vrátane Slovenska, sa pripomína v tretiu júnovú nedeľu - teda v dnešný deň.

Z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 vyplýva, že na Slovensku žije 1,4 milióna otcov. Najväčšou skupinou sú otcovia s dvoma deťmi, tvoria 47 percent všetkých otcov. Štvrtina má jedno dieťa.

Príbeh Dňa otcov, ako ho poznáme v súčasnosti, sa začal písať začiatkom minulého storočia. Prvá zmienka z roku 1907 sa spája s menom Američanky Grace Golden Claytonovej. V decembri 1907 pri banskom nešťastí v Monongahu v Západnej Virgínii zahynulo 361 mužov, z toho 250 otcov. Dcéra jedného z mŕtvych baníkov Grace Golden Claytonová navrhla miestnemu pastorovi vo Fairmonte, aby sa na ich počesť konala spomienková bohoslužba.

Tradícia Dňa otcov vznikla o tri roky neskôr v meste Spokane v americkom štáte Washington. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky vychovával sám šesť detí. Jeho dcéra Sonora Smartová-Doddová vnímala svojho otca ako hrdinu - ako odvážneho, obetavého a milujúceho muža. Keď sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj otcovia. Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín jej otca v nedeľu 19. júna 1910. Odvtedy sa tretia júnová nedeľa stala postupne sviatkom všetkých otcov, pričom popularita tohto sviatku stále rástla.

Oficiálny charakter nadobudol počas vlády amerického prezidenta Lyndona Johnsona. V roku 1966 podpísal deklaráciu, ktorou určil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. Avšak až americký prezident Richard Nixon potvrdil v roku 1972 zákonom trvalé slávenie Dňa otcov na celonárodnej úrovni v tretiu júnovú nedeľu. Postupne sa jeho obľúbenosť rozšírila aj do ďalších krajín. Okrem tohto sviatku vznikol v roku 1991 aj Medzinárodný deň mužov (International Men's Day), ktorý pripadá na 19. november.

Hoci sa Deň otcov vo väčšine krajín slávi v tretiu júnovú nedeľu, napríklad v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Chorvátsku a Belgicku sa spája so sviatkom svätého Jozefa (19. marca), v Nemecku pripadá na 40. deň po Veľkej noci na sviatok Nanebovstúpenia Pána, v Rakúsku na druhú júnovú nedeľu a napríklad v Rusku má tento sviatok len veľmi krátku tradíciu. Prezident Vladimir Putin podpísal príslušný dekrét len v októbri 2021 s tým, že Deň otcov sa bude sláviť v tretiu októbrovú nedeľu.

(tasr)

18. júna 2023 | 3:20

Minúta | 18. júna 2023 | 3:20

Blinken pricestoval do Pekingu; Biden hovoril o Číne v predvolebnej kampani

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval v nedeľu do čínskej metropoly Peking na diplomatickú misiu zameranú na zmiernenie napätia vo vzťahoch Spojených štátov a Číny, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ide o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Pekingu od roku 2018. Pôvodne mal pritom Blinken vycestovať do Číny ešte vo februári. Túto návštevu však zrušil po tom, čo bol nad Spojenými štátmi zostrelený údajný čínsky špionážny balón.

Americké ministerstvo zahraničných vecí predtým uviedlo, že Blinken počas dvojdňovej návštevy Pekingu poukáže na bilaterálne záležitosti, ktoré sú zdrojom znepokojenia, ako aj globálne a regionálne záležitosti či potencionálnu spoluprácu pri zvládaní spoločných nadnárodných výziev. Stretnúť by sa mal aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Americký prezident Joe Biden medzitým v sobotu vyjadril nádej, že sa s čínskym prezidentom osobne stretne v nadchádzajúcich mesiacoch, píše agentúra DPA.

"Dúfam, že v priebehu nasledujúcich niekoľkých mesiacov sa opäť stretnem so Si Ťin-pchingom a budeme spolu hovoriť o legitímnych názorových rozdieloch, ktoré máme, ale aj o tom, že sú tu oblasti, v ktorých je možné spolu vychádzať," povedal Biden počas návštevy Filadelfie, kde na stretnutí s odborármi oficiálne odštartoval svoju predvolebnú kampaň za znovuzvolenie do funkcie.

Napätie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta prudko stúplo najmä pre Taiwan, demokratickú ostrovnú krajinu s vlastnou vládou, ktorú však Peking pokladá za súčasť Číny a nevylúčil ani jej ovládnutie silou.

Obe veľmoci vedú spory aj pre čoraz agresívnejšie správanie Číny v tichomorskom regióne, ako aj v oblasti obchodu a ľudských práv.

(tasr)

17. júna 2023 | 19:53

Minúta | 17. júna 2023 | 19:53

Putin africkým lídrom povedal, že víta ich vyvážený prístup k vojne. Dialógu je vraj otvorený

Ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol v sobotu prístup afrických krajín k vojne na Ukrajine, ktorý je podľa neho vyvážený. Pred rokovaním s delegáciou afrických lídrov tiež vyhlásil, že je otvorený konštruktívnemu dialógu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

"Vítame vyvážený prístup afrických priateľov k ukrajinskej kríze," povedal Putin predstaviteľom siedmich krajín Afriky, ktorí sa snažia podnietiť mierové rozhovory Moskvy a Kyjeva. "Sme otvorení konštruktívnemu dialógu so všetkými, ktorí chcú dosiahnuť mier na základe zásad spravodlivosti a rešpektovania oprávnených záujmov."

Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa ruskému lídrovi povedal, že konflikt na Ukrajine sa musí zastaviť. "Táto vojna sa musí skončiť... Musí sa vyriešiť rokovaniami a diplomatickými prostriedkami," uviedol Ramaphosa. Dodal, že "táto vojna má negatívny vplyv na africký kontinent i na mnohé iné krajiny po celom svete".

Delegácia afrických lídrov pricestovala do Petrohradu deň po návšteve Kyjeva, kde sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten odmietol jej návrh, že by mal rokovať s Moskvou. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území vrátane Krymského polostrova.

Skupina lídrov zahŕňa okrem Ramaphosu prezidentov Senegalu, Zambie a Komor a vyslancov hláv štátov Egypta, Konžskej republiky a Ugandy.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá, napísala agentúra DPA. Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné veľmoci ho ekonomicky a diplomaticky izolujú za napadnutie Ukrajiny.

Krajiny východnej Afriky obzvlášť silne závisia od vývozu obilnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. V Afrike vládnu obavy z nového nárastu cien, pretože obilnín sa z oboch štátov v dôsledku vojny vyváža menej.

(tasr)

17. júna 2023 | 17:58

Minúta | 17. júna 2023 | 17:58

Od Zelenského rovno za Putinom. Do Moskvy pricestovala mierová delegácia z Afriky

Delegácia afrických lídrov pricestovala v sobotu do Ruska, kde chce presadiť mier na Ukrajine. V predchádzajúci deň navštívili Kyjev a stretli sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Skupina lídrov, vedená prezidentom Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrilom Ramaphosom, pristála na letisku v Petrohrade, uviedol jeho úrad. V skupine sú takisto lídri z Egypta, Konžskej republiky, Senegalu, Zambie, Ugandy a ostrovného štátu Komory.

Na sobotu je plánované aj stretnutie delegácie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá.

Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné mocnosti ho ekonomicky a diplomaticky izolujú. Trestajú ho tak za napadnutie Ukrajiny.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom mája navštívil Keňu, Mozambik, Burundi a JAR. Horlivo je očakávaný aj summit hospodárskeho zoskupenia krajín BRICS, ktorý sa bude konať v auguste v JAR. Okrem nej do tohto zoskupenia patrí tiež Brazília, Rusko, India a Čína.

Africká delegácia sa strela v piatok v Kyjeve so Zelenským. Ukrajinský prezident odmietol návrh delegácie, že by mal rokovať s Moskvou. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území, vrátane Krymského polostrova.

Ruská armáda počas návštevy africkej delegácie v piatok v Kyjeve znovu vypálila rakety na ukrajinskú metropolu.

(tasr)

17. júna 2023 | 16:08

Minúta | 17. júna 2023 | 16:08

Rusko exportom lacnej ropy testuje trpezlivosť kartelu OPEC. Pohnevalo si najmä Saudov

Ruský prezident Vladimir Putin testuje trpezlivosť Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Rusku sa doteraz darilo udržiavať dobré vzťahy s OPEC a niektorými ďalšími ropnými a plynárenskými mocnosťami, predovšetkým na východe. Zdá sa však, že po vyše roku vojny na Ukrajine sa jeho vzťahy so Saudskou Arábiou a ďalšími členmi OPEC zhoršujú. TASR o tom informuje na základe správy portálu OilPrice.com.

Rusko totiž utužuje energetické väzby s mocnosťami, ktoré sú otvorené jeho lacnej rope a plynu. USA a Európa na jeho energetický sektor uvalili prísne sankcie. Podarilo sa mu získať významnú pozíciu na indickom a čínskom trhu a začiatkom tohto roka sa stalo najväčším exportérom ropy do Číny. Teraz však Rusko môže poškodiť OPEC, teda organizáciu, ktorá dlhé roky podporovala jeho ropný a plynárenský priemysel.

Kartel OPEC začal v roku 2016, keď boli ceny ropy mimoriadne nízke, spolupracovať s ďalšími desiatimi veľkými producentmi ropy na čele s Ruskom a na základe dohody vedenej Saudskou Arábiou vytvoril alianciu OPEC+. Moskva pre svoju agresiu voči Ukrajine stratila západné trhy a aliancia OPEC+ podporovala snahy Putina profitovať z vysokých cien ropy, keďže sa dohodla na znížení ťažby s cieľom udržať ceny vysoko.

Zo zasadnutia aliancie OPEC+, ktoré sa konalo začiatkom tohto mesiaca, však prišli správy, že saudskí predstavitelia nie sú spokojní s tým, ako sa Rusko správa. Aliancia sa na aprílovom stretnutí dohodla na znížení ťažby ropy o 500-tisíc barelov denne a Rusko napriek tomu naďalej dodáva na trh veľké objemy zľavnenej ropy, aby podporilo svoju oslabenú ekonomiku a získalo prostriedky na financovanie vojny proti Ukrajine. Deje sa tak aj napriek tomu, že skupina krajín G7 zaviedla na export ruskej ropy cenový strop.

Teraz to vyzerá tak, že Putin získal podporu OPEC a zároveň profitoval z vysokých cien energií na úkor ostatných členských štátov skupiny. Opakované znižovanie ťažby zo strany kartelu v minulosti tlačilo ceny vyššie, čo Rusku umožnilo podliezať ceny OPEC, aby prilákalo kupcov a pokračovalo v predaji svojej ropy. India, Čína a niekoľko ďalších krajín zatiaľ západné sankcie ignorujú a túto situáciu využívajú, aby sa zásobili lacnou ropou. To spôsobuje pokles trhových podielov členských štátov OPEC. Napríklad v prvých dvoch mesiacoch tohto roka Rusko predbehlo Saudskú Arábiu a stalo sa najväčším vývozcom ropy do Číny, kam dodávalo približne 1,94 milióna barelov ropy denne, čo bolo o 23,8 percenta viac v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022.

OPEC si to však všimol, čo znamená, že zrejme už Putinovi dlho nedovolí, aby pokračoval v tejto taktike. Členovia kartelu OPEC rýchlo strácajú dôveru v Rusko, pričom minister energetiky Saudskej Arábie údajne "už má toho dosť", že členovia aliancie neplnia ciele v oblasti ťažby ropy, a preto požaduje zvýšenie transparentnosti pokiaľ ide o ruskú produkciu.

Členské štáty, ktoré chcú zvýšiť svoju ťažbu, ako napríklad Spojené arabské emiráty, boli doteraz trpezlivé. Ak však bude Rusko pokračovať v podliezaní cien OPEC a ignorovať svoje kvóty, mohlo by to vyvolať chaos v doteraz stabilnej aliancii.

Okrem toho vysoký ruský export ropy spôsobil, že ceny čierneho zlata klesajú aj napriek obmedzeniu ťažby OPEC. To signalizuje, že Rusko bude možno nakoniec musieť predávať svoju ropu so stratou, aby si udržalo aktuálnu úroveň vývozu, čo poškodí jeho ekonomiku.

V súčasnosti sa zdá, že ani samotný kartel OPEC sa nedokáže dohodnúť na ťažobných kvótach. Skupina a jej spojenci v rámci aliancie OPEC+ sa začiatkom tohto mesiaca stretli, aby prediskutovali novú dohodu s možnosťou úpravy kvót členských štátov. Na stretnutí sa uvažovalo o dodatočnom znížení produkcie až o 1 milión barelov denne, čo by podporilo ceny. Tento návrh však ministri odmietli, obávajú sa totiž spomaľovania globálnej ekonomiky.

Ceny ropy od začiatku vojny na Ukrajine dramaticky klesli. Do veľkej miery za to môže skutočnosť, že Rusko využilo obmedzenie produkcie OPEC, ktoré malo držať ceny na vyššej úrovni, na to, aby podkopalo ciele a postavenie kartelu na trhu dodávkami lacnej ropy dvom veľkým svetovým spotrebiteľom - Indii a Číne. Ak bude Rusko pokračovať v tejto hre, je nepravdepodobné, že si udrží podporu aliancie OPEC+, ktorá doteraz konanie Ruska neodsúdila ani nepotrestala.

(tasr)

17. júna 2023 | 15:41

Minúta | 17. júna 2023 | 15:41

Žilinské divadlo čaká premiéra hry Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome

ŽILINA - Mestské divadlo (MD) Žilina uvedie v sobotu premiéru inscenácie hry Zuzany Palenčíkovej Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome v réžii Rastislava Balleka.

Podľa informácií MD ide o súčasné divadelné spracovanie autentických zápiskov a denníkových záznamov lekárov Ivana Hálka, Dušana Makovického a Alberta Škarvana. „V strede udalostí stojí Makovický, osobný Tolstého lekár. Vegetarián, abstinent, pacifista a tolstojovec, ktorý až príliš dlho žil hľadaním Boha, zmyslu života a svoju dušu nakoniec vyliečiť nedokázal. Tvorcovia skladajú mozaiku z indícií, zápiskov, denníkov, listov a pátrajú po motíve jeho samovraždy," uviedlo divadlo.

„To, čo inscenujeme, je práve rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, vygradovaný do tragickej voľby, nie trojportrét z matičného archívu. Zároveň je tento rozpor obsiahnutý v znepokojivej predstave samovraždy v rodnom dome - čo metaforicky presahuje obdobie, z ktorého naši hrdinovia pochádzajú," doplnil Ballek.

Autorka textu podotkla, že oveľa viac než vymýšľanie fiktívnych príbehov ju fascinuje tvorba textov, ktoré tvoria osobné dejiny reálnych ľudí. „Písomný materiál, viažuci sa k týmto trom osobnostiam, je pútavým a vzrušujúcim východiskom k javiskovému zobrazeniu ‚trojportrétu‘ jedného národa na prelome storočí. Lebo každý z nich originálnym spôsobom videl svet a reagoval na jeho krutosť a nespravodlivosť," dodala.

Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

(tasr)

17. júna 2023 | 14:51

Minúta | 17. júna 2023 | 14:51

Nemecká polícia zatkla vodiča, ktorý vlani zabil talianskeho cyklistu Rebellina

Nemecká polícia zatkla vodiča nákladného auta, ktorý vlani 30. novembra zrazil a zabil bývalého talianskeho cyklistu Davida Rebellina v severotalianskom meste Montebello. V sobotu o tom informovala agentúra AP odvolávajúca sa na taliansku prokuratúru.

Wolfganga Riekeho obvinili z usmrtenia a opustenia miesta nehody. Prokurátor Lino Giorgio Bruno uviedol, že 62-ročného Nemca zatkli v Münsteri na základe európskeho zatykača. Talianska prokuratúra po prezretí videozáznamov a vypočutí svedkov zistila, že Rieke po nehode vystúpil z kamiónu a priblížil sa k Rebellinovi, no následne sa vrátil do nákladného auta a z miesta činu odišiel. Päťdesiatjedenročný Talian podľahol zraneniam na mieste nehody.

Počas vyšetrovania tiež vyšlo najavo, že kamión po nehode pokračoval do Verony a 3. decembra sa vrátil do Nemecka. Po tom, čo úrady zadržali nákladné auto, experti identifikovali poškodenie zodpovedajúce zrážke a zistili, že vozidlo bolo vyčistené koncentrovaným, vysoko kyselinovým čistiacim prostriedkom. Navyše, podľa prokuratúry boli vo vnútri kabíny funkčné kamery a zrkadlá, ktoré by vodičovi poskytli priamy i nepriamy výhľad na cyklistu.

Rebellin ukončil bohatú kariéru len vlani. Dokopy nazbieral 62 profesionálnych víťazstiev a v roku 2004 vyhral tri ardenské klasiky po sebe - Amstel Gold Race, La Fleche Wallonne a Liege - Bastogne - Liege. To po ňom dokázal zopakovať len Philippe Gilbert v roku 2011. Talian mal na konte aj etapový triumf z Giro d'Italia v roku 1996.

Do dejín cyklistiky sa zapísal aj negatívne. Rebellin prišiel o olympijské striebro z Pekingu 2008 po tom, čo mal v apríli 2009 pri opakovanom testovaní vzorky pozitívny výsledok na krvný doping CERA. Dostal dvojročný trest, no tvrdil, že nikdy nedopoval. Po treste jazdil už len za menšie tímy, naposledy za Work Service-Vitalcare-Dynatek.

(tasr)

17. júna 2023 | 14:35

Minúta | 17. júna 2023 | 14:35

Stoltenberga zrejme požiadajú, aby zostal šéfom NATO ďalší rok

Očakáva sa, že Jensa Stoltenberga požiadajú, aby ešte rok zostal vo funkcii generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO). Uviedol to zdroj oboznámený s rozhovormi na túto tému a jeden americký predstaviteľ. NATO sa zo všetkých síl snaží rozhodnúť o budúcom šéfovi aliancie ešte pred summitom, ktorý sa bude konať v polovici júla v Litve. V piatok o tom informovala tlačová agentúra Reuters.

Funkčné obdobie Stoltenberga už bolo predlžované a Nór má odstúpiť v septembri, po deviatich rokoch v úrade generálneho tajomníka vojenskej aliancie.

Nórsky expremiér má v NATO širokú podporu a stále je výkonným a zdatným lídrom aliancie, povedal nemenovaný zdroj pre Reuters.

"Administratíva (amerického prezidenta Joea) Bidena sa vracia k myšlienke, že Stoltenberg zostane ďalší rok," povedal predstaviteľ USA. "Nevyzerá to tak, že v rámci aliancie je teraz všeobecná zhoda na jeho nástupcovi," dodal.

Šance, že Stoltenberga požiadajú o štvrté pôsobenie vo funkcii, sa zvýšili s tým, ako sa blíži summit NATO v litovskej metropole Vilnius. Spojenci sa totiž obávajú, aby neukázali nejednotnosť práve v čase, keď NATO musí reagovať na vojnu Ruska na Ukrajine.

Stoltenberg vo februári povedal, že sa už nebude uchádzať o ďalšie predĺženie svojho pôsobenia vo funkcii. Odmietol však uviesť, čo urobí, ak ho členovia NATO požiadajú, aby ostal.

Tohto postoja sa držal aj v piatok na tlačovej konferencii v sídle NATO v Bruseli, keď sa ho spýtali na intenzívne rokovania o predĺžení jeho mandátu. Trval na tom, že nemá iné plány než na jeseň ukončiť svoje funkčné obdobie.

Nech už bude funkciu vykonávať ktokoľvek, bude čeliť dvom výzvam - udržať jednotu spojencov pri podporovaní Ukrajiny a zároveň strážiť, aby vyostrenie konfliktu nevtiahlo NATO priamo do vojny s Ruskom, píše Reuters.

Biden si podľa zdroja myslí, že Stoltenberg odviedol ohromnú prácu v náročných časoch, a tento pohľad má mnoho ďalších spojencov.

(tasr)

17. júna 2023 | 14:10

Minúta | 17. júna 2023 | 14:10

Pre záplavy v Srbsku vyhlásili výnimočný stav v 52 obciach

Pre husté lejaky evakuovali v Srbsku vyše 200 ľudí a výnimočný stav vyhlásili v 52 mestách a obciach. Prívalové dažde zapríčinili za necelých 48 hodín záplavy a zosuvy pôdy, zničili mosty a cesty a poškodili miestnu infraštruktúru. V sobotu o tom informovala tlačová agentúra HINA.

Situácia je najkritickejšia v oblasti stredosrbského mesta Kraljevo, kde zaplavilo desiatky domov, a most na ceste vedúcej do juhovýchodného Srbska bol zničený.

V Kragujevaci zaplavilo mestskú nemocnicu a tá musela zmeniť svoj pracovný režim, takže prijímala iba naliehavé prípady.

Záplavová vlna sa pohybuje smerom na juh balkánskej krajiny.

Podľa správ srbskej verejnoprávnej stanice RTS hasiči a záchranári zasahujú v stredných a západných obciach, kde sa miestne rieky a ďalšie vodné toky vyliali z korýt. Pomáhajú napríklad v mestách a dedinách Jagodina, Trstenik, Brus, Kosjerič a Sokobanja.

Zatopené boli stovky domov a ubytovacích zariadení, verejných inštitúcií vrátane nemocníc a tisíce hektárov pôdy. Rozsiahle škody utrpela aj cestná infraštruktúra.

Štátna hydrometeorologická služba varovala, že husté lejaky sa očakávajú tiež v sobotu na východe a juhovýchode Srbska. Predpovedala, že zvýšené hladiny budú na najmenej troch riekach na východe Srbska, prípadne si situácia vyžiada zavedenie núdzových opatrení na ochranu pred záplavami.

Zrážky podľa predpovedí meteorológov v nedeľu popoludní ustanú.

(tasr)

17. júna 2023 | 11:36

Minúta | 17. júna 2023 | 11:36

Bohatstvo domácností vzrástlo za štyri roky reálne o štvrtinu, tvrdia analytici NBS

Čisté bohatstvo domácností sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o necelých 38 percent na 97-tisíc eur. Nárast bol vysoký aj v reálnom vyjadrení, čiže po započítaní inflácie, a to na úrovni takmer 25 percent. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v nadväznosti na výsledky 4. vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS), ktoré uskutočnila NBS v spolupráci so Štatistickým úradom (ŠÚ) SR na jeseň 2021.

"Nárast čistého bohatstva domácností bol spôsobený najmä zvyšujúcimi sa cenami nehnuteľností, spravidla hlavného bývania. Väčšina domácností preto z nárastu čistého bohatstva vo forme
zhodnotenia ich hlavného bývania nemala výraznejší reálny úžitok. Príspevok ostatných aktív, najmä finančných, k budovaniu bohatstva je na Slovensku menej významný," priblížili analytici. Finančné aktíva
pritom tvorili najmä depozitá, investičné finančné nástroje ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy mali len zanedbateľný podiel.

Nehnuteľnosti tvoria dlhodobo najvýznamnejšiu časť bohatstva domácností na Slovensku. V roku 2021 dosiahli takmer 80 percent celkových aktív typickej domácnosti, z toho hlavné bývanie niečo vyše 70 percent. Analytici NBS pripomenuli, že obdobie medzi rokmi 2017 a 2021 patrilo do éry s relatívne vysokou dostupnosťou bývania, a to vďaka mimoriadne nízkym úrokovým sadzbám a rastúcim príjmom. Zo zisťovania vyplýva, že približne polovica mladých domácností do 34 rokov a jedna pätina domácností vo veku 35 až 44 rokov získala svoje hlavné bývanie práve v tomto období.

Výška čistého bohatstva domácností je však rôznorodá. "Kým pätina domácností s najnižším čistým bohatstvom mala majetok v hodnote menej ako 17-tisíc eur, pätina domácností s najvyšším majetkom niečo vyše 245-tisíc eur," vyčíslili analytici s tým, že bohatstvo sa líši aj naprieč vekovými skupinami obyvateľstva.

Výrazné zvýšenie čistého bohatstva medzi rokmi 2017 a 2021 nastalo najmä u mladých domácností do 34 rokov a u nízkopríjmových domácností. "Spôsobil to predovšetkým nárast hodnoty vlastného bývania, ktorý bol u typickej domácnosti týchto skupín vyšší ako v ostatných skupinách," doplnili analytici.

Zároveň však pripomenuli, že v dôsledku zásadných zmien v ekonomike od obdobia zberu údajov nemusia výsledky zisťovania plne zodpovedať stavu v súčasnosti a sú snímkou finančnej situácie domácností v roku 2021. "V posledných 18 mesiacoch prišlo napríklad k zníženiu reálnych príjmov, zastaveniu, prípadne poklesu cien nehnuteľností, čo mohlo mať dôsledky aj na štruktúru aktív a pasív domácností," vysvetlili analytici NBS. Ďalšia 5. vlna zisťovania je plánovaná na jeseň 2023.

(tasr)

17. júna 2023 | 11:31

Minúta | 17. júna 2023 | 11:31

Biden prejav v Connecticute zakončil slovami Bože, ochraňuj kráľovnú. Nikto nechápal prečo

Americký prezident Joe Biden svoj piatkový prejav v americkom štáte Connecticut zakončil slovami Bože, ochraňuj kráľovnú, čím zdanlivo zmiatol poslucháčov. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC.

Videozáznamy týchto nezvyčajných vyjadrení sa rýchlo rozšírili na internete a používateľom sociálnych sietí nebolo jasné, čo mal prezident na mysli. Námestníčka tlačového tajomníka Bieleho domu Olivia Daltonová neskôr pre médiá povedala, že prezidentove vyjadrenia sa vzťahovali na niekoho z ľudí v zhromaždenom dave.

Bože, ochraňuj kráľovnú (God Save the Queen) bol oficiálny názov štátnej hymny Spojeného kráľovstva počas vlády kráľovnej Alžbety II., pripomenul na svojej webovej stránke denník New York Post.

Alžbeta vládla viac než 70 rokov - až do svojej smrti 8. septembra 2022. Panovníkom sa automaticky stal jej najstarší syn Charles, ktorý si zvolil meno Karol III. Text hymny sa následne zmenil na God save the King (Bože, ochraňuj kráľa).

Americký prezident v piatok vo svojom prejave pri príležitosti ročného výročia prvého významného federálneho zákona o strelných zbraniach prijatého za takmer tri desaťročia vyzval na prísnejšie obmedzenia týkajúce sa strelných zbraní.

Biden si minulý štvrtok (8. júna) pomýlil funkciu britského premiéra Rishiho Sunaka. Toho pri privítaní v Bielom dome nazval prezidentom.

President Biden ends gun control speech in Connecticut by saying 'God save the Queen, man.'pic.twitter.com/3jdKqarg9m

— The Spectator Index (@spectatorindex) June 16, 2023

(tasr)

17. júna 2023 | 11:22

Minúta | 17. júna 2023 | 11:22

Sulíkova revolúcia spľasla. Ódorova vláda na rozvoj vodíka schválila len omrvinky. Šéf SaS to kritizuje

Vládou schválený akčný plán k Národnej vodíkovej stratégii ráta s podporou projektov na rozvoj vodíkových technológií vo výške približne 60 miliónov eur najmä z plánu obnovy a eurofondov. Oproti pôvodnému návrhu, ktorý rátal s investíciami vo výške viac ako 950 miliónov eur do roku 2030, ide o výrazný pokles, no zainteresovaní odborníci sú napriek tomu spokojní.

"Ja si myslím, že je to určite víťazstvo, lebo nám to otvára dvere," povedal pre TASR predseda Národnej vodíkovej asociácie Ján Weiterschütz. Slovensko podľa neho musí v prvom rade pripraviť legislatívu a cestovnú mapu využitia vodíka.

"Zatiaľ nevieme stanoviť, akým spôsobom sa dosiahne méta v roku 2030, čo sme v pôvodnom znení akčného plánu mali, to je vyrobiť aj spotrebovať ročne 45-tisíc ton vodíka, lebo ešte nie sú definitívne jasné ani európske rámce," dodal Weiterschütz.

Plány verzus realita

Akčný plán bol navrhovaný s platnosťou do roku 2030, no aktuálne bol schválený len do roku 2026. Na Slovensku by sa podľa neho mali vybudovať minimálne tri vodíkové čerpacie stanice a postaviť by sa mali prvé výrobné kapacity obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka. Pokiaľ sa tieto projekty podarí dokončiť, mali by sme v roku 2027 produkovať minimálne 1200 ton vodíka na využitie v priemysle, energetike a doprave.

Návrh, ktorý dalo Ministerstvo hospodárstva SR vlani v septembri do medzirezortného pripomienkového konania, bol pritom výrazne ambicióznejší. Do roku 2030 sa podľa neho mala ročná výroba vodíka z nízkouhlíkových technológií na Slovensku zvýšiť na 45-tisíc ton. Z toho 20-tisíc ton sa malo vyrobiť v elektrolyzéroch napájaných elektrinou z obnoviteľných alebo jadrových zdrojov a 20-tisíc z odpadu a biomasy. Náklady na realizáciu týchto cieľov vtedy rezort vyčíslil na 955 miliónov eur.

Sulík nadšený nie je

Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) si myslí, že nie je podstatné, čo vláda v pondelok (12. 6.) schválila, keďže jej mandát je obmedzený iba na niekoľko mesiacov. "Buď nový minister (hospodárstva) pochopí význam vodíkových technológií a plán sa upraví, alebo nepochopí a potom to nechá tak," povedal pre TASR Sulík, ktorý má ambície sa do ministerského kresla vrátiť.

Exminister svojich nástupcov za výrazné zníženie investícií do vodíkových technológií najmä v súvislosti s čerpaním eurofondov skritizoval. "Na jednej strane to okrešú a na druhej strane prepadnú štyri miliardy," povedal Sulík. "Radšej to dám do vodíkových technológií, ako nechať to úplne prepadnúť," dodal.

Aktuálne má Slovensko skutočne nevyčerpané viac ako štyri miliardy eur zo starých eurofondov. Presunom časti z nich na energetickú pomoc a pomoc odídencom z Ukrajiny spolu s využitím už zazmluvnených projektov by sa mala suma znížiť. Premiér Ľudovít Ódor odhadol riziko nedočerpania peňazí z Bruselu na 800 miliónov eur.

Tisíce vodíkových vozidiel už do konca desaťročia?

Pôvodne malo na Slovensku do roku 2030 jazdiť 4-tisíc osobných automobilov na vodík, 260 autobusov, 600 ľahkých úžitkových vozidiel, rovnaký počet ťažkých úžitkových vozidiel, komunálnych vozidiel a pracovných strojov a tiež 12 vlakových súprav s vodíkovým pohonom.

Zvyšovať sa mal aj počet čerpacích staníc na vodík. Zo súčasných dvoch ich malo do roku 2025 pribudnúť ďalších šesť a do roku 2030 malo byť k dispozícii 25 takýchto zariadení, z toho minimálne dve na podchladený kvapalný vodík. Čo sa z týchto ambícií dostane do pokračovania akčného plánu, nie je jasné.

Vodík by sa vraj mal využívať v prvom rade inde

Schválenie akčného plánu, hoci v oklieštenej podobe, považuje za pozitívne aj analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. "Keďže sme na začiatku celého procesu, je vhodné podporiť pilotné projekty výroby a vodíkových údolí, ako aj nastaviť legislatívne pravidlá, o čo sa nedávno schválený akčný plán naozaj snaží," myslí si Badida.

Dodal, že vodík má potenciál byť "zeleným" plynom budúcnosti, ak sa skutočne plánujeme dopracovať ku klimatickej neutralite. Jeho prvoradé využitie by malo byť v sektoroch, ktoré je ťažké elektrifikovať, ako napríklad chemický priemysel.

(tasr)

17. júna 2023 | 10:40

Minúta | 17. júna 2023 | 10:40

Kosovo ruší zákaz vstupu srbských vozidiel a tovaru na svoje územie

Kosovské úrady zrušili opatrenia na hraniciach so Srbskom, ktoré znemožňovali vstup vozidiel a tovaru z tejto susednej krajiny. TASR o tom informuje na základe agentúry DPA, ktorá sa odvolala na piatkové správy srbskej štátnej televízie RTS.

Osobné a nákladné vozidlá zo Srbska budú musieť absolvovať hraničné kontroly. Vstup na územie Kosova im však bude umožnený.

Kosovská vláda nariadila zatvorenie hraníc pre srbské nákladné autá v stredu po tom, ako Srbsko zatklo troch kosovských policajtov.

Belehrad a Priština sa nezhodujú na mieste zatknutia týchto príslušníkov pohraničnej stráže a navzájom sa obviňujú z nezákonného prekročenia hraníc. Policajti boli podľa kosovských úradov unesení z územia Kosova. Belehrad tvrdí, že nezákonne vstúpili na územie Srbska.

Medzinárodná mierová misia KFOR v piatok v Prištine uviedla, že po vyšetrovaní incidentu nie je možné určiť, či boli policajti zadržaní na kosovskom alebo srbskom území. Obe strany však upozornila, že činnosť svojich bezpečnostných zložiek v okolí hraníc musia zosúladiť s KFOR. To v prípade zadržania policajtov nenastalo.

Mierová misia KFOR vedená NATO zabezpečuje dodržiavanie mieru na území Kosova od roku 1999, pripomína DPA.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo od májového dosadenia etnických albánskych starostov v štyroch obciach na severe Kosova, ktoré sa uskutočnilo za asistencie kosovskej polície.

Starostovia boli zvolení v aprílových komunálnych voľbách, ktoré kosovskí Srbi bojkotovali.

Srbi, ktorí tvoria na severe Kosova väčšinu, nikdy neprijali vyhlásenie jeho nezávislosti od Srbska v roku 2008 a viac než dve desaťročia po povstaní kosovských Albáncov proti represívnej srbskej vláde stále považujú Belehrad za svoje hlavné mesto. Nezávislosť Kosova odmieta uznať aj samotné Srbsko.

(tasr)

17. júna 2023 | 10:31

Minúta | 17. júna 2023 | 10:31

Analýza: Pandemická pomoc firmám bola pridrahá a neadresná. Štát zbytočne minul pol miliardy eur

Štátna pomoc počas pandémie bola pridrahá a neadresná. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) o tom, ako boli podporené podniky a firmy počas pandémie a či štátne dotácie boli vynaložené efektívne.

Väčšina firiem (57 percent), ktoré štát podporil počas pandémie, by podľa analýzy krízu prežila aj bez dotácií. Poskytnutá pomoc postačovala približne desatine firiem (12 percent), pre zvyšnú tretinu (31 percent) bola nedostatočná.

Z analýzy vyplýva, že z hľadiska objemu poskytnutých zdrojov sa polovica štátnej pomoci ušla spoločnostiam, ktoré by si poradili aj bez nej. Inými slovami, ak by mal štát presnejšie informácie a pomoc lepšie cielil, na rovnaký výsledok by potreboval len približne polovicu vynaložených zdrojov. Zo zvyšnej polovice štát vynaložil 21 percent zdrojov na spoločnosti, pre ktoré bola pomoc dostačujúca, a 29 percent smerovalo do spoločností, ktorým pomoc nestačila.

Celkovo štát podľa analýzy vynaložil na pandemickú pomoc 1,07 miliardy eur, ktoré smerovali do 109-tisíc malých a stredných podnikov. Vzorka bola očistená o neaktívne firmy. Za optimálnych okolností by na záchranu firiem stačilo 533 miliónov eur, ktorými by štát pokryl výpadok hotovosti v dôsledku pandémie

Sektor služieb podľa analýzy prijal 51 percent dotácií, ale mal podiel 54 percent zo zachránených firiem. Naopak, sektor obchodu prijal 25 percent dotácií, ale tvoril len 22 percent zachránených spoločností.

Najväčší podiel na dotáciách mala Prvá pomoc, v rámci nej štát preplatil 80 percent mzdy zamestnanca podnikom, ktoré boli zatvorené. Okrem nej sa do dotácií počítala aj Pomoc v cestovnom ruchu, Dotácia na nájomné, Pomoc pre cestovný ruch, Pomoc pre autobusovú dopravu a Pomoc na podporu kultúry a kreatívneho priemyslu.

Inštitút pre stratégie a analýzy ISA je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR, ktorej poslaním je analytická podpora stratégie hospodárskej a sociálnej politiky vlády.

(tasr)

17. júna 2023 | 10:17

Minúta | 17. júna 2023 | 10:17

Pozor! Začína sa uzávierka diaľnice

ŽILINA - Od soboty 17. 6. do 10. septembra zriadia čiastočnú uzávierku diaľnice R3 v úseku mosta ev. č. R3-101 nad traťou ŽSR a následne mosta ev. č. R3-106 nad poľnou cestou v km 88,080 – 91,820, ktoré sa nachádzajú na obchvate Hornej Štubne.

Informovala o tom Polícia SR - Žilinský kraj na sociálnej sieti. „Počas uzávierky bude zrealizovaná výmena mostných záverov mostov v nasledovnom poradí : 1. Výmena mostných záverov mosta ev.č. R3-101 v dvoch etapách po jednotlivých jazdných pruhoch. V 1. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Turčianske Teplice. V 2. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Kremnica,“ uviedla.

Po dokončení prác na prvom spomínanom moste budú práce pokračovať výmenou mostných záverov mosta ev.č. R3-106. „V 1. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Turčianske Teplice. V 2. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Kremnica,“ ozrejmila polícia.

Dopravu v jednotlivých úsekoch budú smerovať striedavo v jednom jazdnom pruhu a budú ju riadiť svetelnou signalizáciou.

17. júna 2023 | 9:28

Minúta | 17. júna 2023 | 9:28

Bývalý šéf úradu pre kontrolu britskej polície čelí obžalobe zo znásilnenia neplnoletého dievčaťa

Bývalý šéf britského Nezávislého úradu pre vnútornú kontrolu polície (IOPC) Michael Lockwood bol obžalovaný zo znásilnenia a ďalších sexuálnych trestných činov voči neplnoletému dievčaťu. Mal sa ich dopustiť ešte v 80. rokoch minulého storočia. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Britská kráľovská prokuratúra (CPS) uviedla, že Lockwooda (64) obžalovali v šiestich bodoch z nemravného útoku a v troch bodoch zo znásilnenia. Pred súd sa má postaviť 28. júna.

Trestných činov sa mal dopustiť v období rokov 1985 a 1986. Dievča v tom čase ešte nemalo 16 rokov, čo je v Spojenom kráľovstve legálny vek spôsobilosti na pohlavný styk.

Lockwood z postu šéfa IOPC odstúpil vlani v decembri po zverejnení správ o tom, že je voči nemu vedené policajné vyšetrovanie.

Hovorca IOPC v piatok povedal, že tento úrad berie na vedomie rozhodnutie prokuratúry obžalovať Lockwooda. Dodal, že tento muž bol na čele IOPC v rokoch 2018 až 2022 na základe vymenovania ministerstvom vnútra, nebol však zamestnancom úradu. Hovorca tiež uviedol, že z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania nemôže ďalšie informácie poskytnúť.

(tasr)

17. júna 2023 | 9:02

Minúta | 17. júna 2023 | 9:02

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta. Žiadať sa dá listom alebo elektronicky. Volič môže hlasovať vo voľbách do Národnej rady SR mimo územia Slovenska, ak nemá trvalý pobyt na Slovensku alebo aj vtedy, ak ho má, no v čase volieb bude v zahraničí. Upozorňuje na to Ministerstvo vnútra (MV) SR.

"Požiadať o voľbu poštou je možné elektronicky alebo listinne, pričom žiadosť musí byť doručená na MV SR najneskôr 9. augusta 2023," upozornil tlačový odbor MV.

Na podanie žiadosti je potrebný platný slovenský občiansky preukaz alebo platný slovenský cestovný pas. "V prípade, že volič má neplatný doklad, môže požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu, respektíve cestovného pasu na ktoromkoľvek oddelení dokladov na Slovensku alebo zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky," priblížil rezort.

Elektronicky je možné požiadať o voľbu poštou cez novú elektronickú službu na webe MV SR, ako aj cez ústredný portál verejnej správy. Volič v žiadosti uvedie adresu miesta pobytu v cudzine a emailovú adresu. Následne sa mu odošle výzva na overenie e-mailu, ktorú musí vykonať do jednej hodiny.

Po odoslaní úplnej žiadosti o voľbu poštou v zákonnej lehote a overení emailovej adresy bude volič zapísaný do osobitného zoznamu voličov. O zapísaní do osobitného zoznamu voličov a o stave vybavenia žiadosti o voľbu poštou sa voličovi zašle notifikácia na ním zadaný email a do jeho elektronickej schránky, ak požiadal cez ústredný portál verejnej správy.

Listinne posiela volič žiadosť o voľbu poštou na adresu Ministerstva vnútra SR. Bližšie informácie o potrebných údajoch, ako aj vzor žiadosti je zverejnený na webe MV SR.

O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo v prvých dňoch približne 4-tisíc voličov. V parlamentných voľbách v roku 2020 volilo poštou zo zahraničia 48.925 voličov.

Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, keď bol vyhlásený termín volieb.

(tasr)

17. júna 2023 | 8:53

Minúta | 17. júna 2023 | 8:53

V Záblatí videli dva medvede

TRENČÍN - Zvýšte opatrnosť pri pohybe v lese.

Upozornenie zverejnili dnes na facebookovom profile Záblatia.

17. júna 2023 | 7:56

Minúta | 17. júna 2023 | 7:56

Biden vyzval na sprísnenie obmedzení v oblasti strelných zbraní. Modlitby vraj násilie nezastavia

Americký prezident Joe Biden v piatok vyzval na prísnejšie obmedzenia týkajúce sa strelných zbraní, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Podľa agentúry tak urobil v zanietenom prejave, ktorý predniesol pri príležitosti ročného výročia prvého významného federálneho zákona o strelných zbraniach prijatého za takmer tri desaťročia, dodajúc, že ide len o dôležitý prvý krok.

"Modlitby sú fajn. Sú dôležité... ale tie [násilie] nezastavia," povedal Biden, ktorý nalieha na Kongres, aby podnikol radikálnejšie kroky na obmedzenie prístupu k zbraniam. "Musíte konať. Musíte sa rozhýbať. Musíte niečo urobiť. Ak tento Kongres odmietne konať, potrebujeme nový Kongres," vyhlásil.

Biden na samite o bezpečnosti v Connecticute chválil ľudí, ktorí prežili násilie so zbraňou, i príbuzných obetí za to, že premenili svoju bolesť na odhodlanie a prisľúbil im, že nepoľaví v presadzovaní prísnejších zákonov v tejto oblasti.

Americký prezident hovoril o prijatí legislatívy, ktorá sprísnila prístup k strelným zbraniam, podpísanej niekoľko týždňov po tom, ako strelec pripravil o život 19 detí základnej školy a dvoch učiteľov v Uvalde v štáte Texas. Desať rokov predtým bolo zabitých 26 detí a zamestnancov pri masakri v škole v obci Sandy Hook, vzdialenej len necelú hodinu jazdy od Hartfordu, hlavného mesta štátu Connecticut.

Minulý rok prijatý zákon sprísnil kontroly zázemia u najmladších kupcov strelných zbraní v snahe dostať zbrane preč od páchateľov domáceho násilia a pomôcť štátom zaviesť zákony uľahčujúce odoberanie strelných zbraní ľuďom, ktorí sú považovaní za nebezpečných.

Biden chce zakázať najmä takzvané útočné zbrane, čo je politický termín na označenie zbraní, ktoré sa najčastejšie používajú pri masových streľbách, ktoré majú schopnosť rýchlo zabiť veľa ľudí.

Po svojom prejave v Hartforde zamieril Biden na akciu spojenú so zbierkou finančných prostriedkov, ktorá sa bude konať v Greenwichi. V najbližších dňoch zrýchli svoje cestovanie v rámci predvolebnej kampane a do konca mesiaca sa zastaví v New Yorku, Kalifornii, Illinois a Marylande.

(tasr)

17. júna 2023 | 6:39

Minúta | 17. júna 2023 | 6:39

Spotify ukončil výrobu podcastov princa Harryho a jeho manželky Meghan

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan oznámili, že viacročná zmluva ich spoločnosti Archwell Audio so streamovacou platformou Spotify bola ukončená po zverejnení prvej a jedinej série podcastov. V piatok to uviedla agentúra Reuters, informuje TASR.

Spotify ohlásil spoluprácu s Harrym a Meghan na konci roka 2020 po tom, čo sa kráľovský pár vzdal svojich oficiálnych povinností a presťahoval sa do Kalifornie. Podľa prvotných odhadov mala byť hodnota podcastov vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu viac ako 20 miliónov dolárov (18,3 milióna eur).

Podcast Archetypes, ktorý moderovala vojvodkyňa Meghan, podľa popisu na Spotify "skúma, rozoberá a vyvracia predsudky, ktoré držia ženy v úzadí". V úlohe hostí v podcaste vystupovala napríklad moderátorka Oprah Winfreyová či tenistka Serena Williamsová. Na marcovom odovzdávaní cien Gracie Awards bola vojvodkyňa zo Sussexu označená za najlepšiu moderátorku zábavných podcastov.

"Spotify a Archwell Audio sa po vzájomnej dohode rozhodli ukončiť spoluprácu. Na podcasty, ktorá vznikli, sú však hrdí," uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch subjektov. Podľa denníka Wall Street Journal sa kráľovskému páru nepodarilo dosiahnuť požadované kritériá potrebné na vyplatenie dohodnutej sumy peňazí.

Reuters pripomína, že podcast Archetypes bol jedným z viacerých lukratívnych zmlúv, ktoré Harry a Meghan podpísali po svojom odchode do USA. Vydali napríklad aj dokumentárny seriál na Netflixe a Harry napísal knihu s názvom Náhradník, kde opísal vzťah so svojím otcom kráľom Karolom III. a zvyškom rodiny. Kniha sa stala betsellerom.

(tasr)

Najčítanejšie

Politika|Európa

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Veľké zmeny v žilinskej MHD. Cestovanie bude bezpečnejšie

Minister: Nemecko nemôže obnoviť povinnú vojenskú službu. Nemáme energiu, čas a peniaze

Pripomíname si Deň otcov. Na Slovensku ich máme 1,4 milióna

Šojgu: ruské jednotky potrebujú viac tankov

Blinken pricestoval do Pekingu; Biden hovoril o Číne v predvolebnej kampani

Na porazenie Ruska je potrebných viac presnejších zbraní, apeluje námestník Reznikova

V Malej Fatre zomrel turista. Záchranári mu už nedokázali pomôcť

Na región južného Francúzska udrelo najsilnejšie zemetrasenie za posledných 50 rokov

Vo Varšave sa konal dúhový pochod. Podporil ho starosta mesta aj americký veľvyslanec

Putin africkým lídrom povedal, že víta ich vyvážený prístup k vojne. Dialógu je vraj otvorený

Polícia na Malorke v poslednej chvíli zatkla v lietadle nemeckého turistu za útok

Ukrajina nebude mať zjednodušenú cestu do NATO, vyhlásil Biden

Od Zelenského rovno za Putinom. Do Moskvy pricestovala mierová delegácia z Afriky

Pri požiari teplovzdušného balóna vo Švajčiarsku utrpelo zranenia sedem ľudí

KDH reaguje na Čarnogurského text na Štandarde. Expremiér vraj šíri nepravdy a straší občanov

Rusko exportom lacnej ropy testuje trpezlivosť kartelu OPEC. Pohnevalo si najmä Saudov

Žilinské divadlo čaká premiéra hry Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome

Nočný útok vlkov na salaši! Pozabíjali takmer sto oviec

Lídrom kandidátky KDH je Majerský. Druhé miesto patrí Hajkovi a tretie Holečkovej

Nemecká polícia zatkla vodiča, ktorý vlani zabil talianskeho cyklistu Rebellina

Stoltenberga zrejme požiadajú, aby zostal šéfom NATO ďalší rok

Pre záplavy v Srbsku vyhlásili výnimočný stav v 52 obciach

Vo veku 91 rokov zomrel herec, scenárista a recitátor Juraj Sarvaš

Tureckého vodiča kamióna, ktorý spôsobil zrážku s vlakom, zadržali

Ukrajinská armáda zajme päť až desať ruských vojakov denne, píše Kyiv Post

Bohatstvo domácností vzrástlo za štyri roky reálne o štvrtinu, tvrdia analytici NBS

Biden prejav v Connecticute zakončil slovami Bože, ochraňuj kráľovnú. Nikto nechápal prečo

Sulíkova revolúcia spľasla. Ódorova vláda na rozvoj vodíka schválila len omrvinky. Šéf SaS to kritizuje

Kosovo ruší zákaz vstupu srbských vozidiel a tovaru na svoje územie

Analýza: Pandemická pomoc firmám bola pridrahá a neadresná. Štát zbytočne minul pol miliardy eur

Pozor! Začína sa uzávierka diaľnice

Bývalý šéf úradu pre kontrolu britskej polície čelí obžalobe zo znásilnenia neplnoletého dievčaťa

O voľbu poštou zo zahraničia sa dá požiadať najneskôr do 9. augusta

V Záblatí videli dva medvede

Biden vyzval na sprísnenie obmedzení v oblasti strelných zbraní. Modlitby vraj násilie nezastavia

Spotify ukončil výrobu podcastov princa Harryho a jeho manželky Meghan

Najčítanejšie

Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť