Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bohatstvo domácností vzrástlo za štyri roky reálne o štvrtinu, tvrdia analytici NBS

Čisté bohatstvo domácností sa medzi rokmi 2017 a 2021 zvýšilo o necelých 38 percent na 97-tisíc eur. Nárast bol vysoký aj v reálnom vyjadrení, čiže po započítaní inflácie, a to na úrovni takmer 25 percent. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v nadväznosti na výsledky 4. vlny Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (Household Finance and Consumption Survey, HFCS), ktoré uskutočnila NBS v spolupráci so Štatistickým úradom (ŠÚ) SR na jeseň 2021.

"Nárast čistého bohatstva domácností bol spôsobený najmä zvyšujúcimi sa cenami nehnuteľností, spravidla hlavného bývania. Väčšina domácností preto z nárastu čistého bohatstva vo forme
zhodnotenia ich hlavného bývania nemala výraznejší reálny úžitok. Príspevok ostatných aktív, najmä finančných, k budovaniu bohatstva je na Slovensku menej významný," priblížili analytici. Finančné aktíva
pritom tvorili najmä depozitá, investičné finančné nástroje ako akcie, dlhopisy alebo podielové fondy mali len zanedbateľný podiel.

Nehnuteľnosti tvoria dlhodobo najvýznamnejšiu časť bohatstva domácností na Slovensku. V roku 2021 dosiahli takmer 80 percent celkových aktív typickej domácnosti, z toho hlavné bývanie niečo vyše 70 percent. Analytici NBS pripomenuli, že obdobie medzi rokmi 2017 a 2021 patrilo do éry s relatívne vysokou dostupnosťou bývania, a to vďaka mimoriadne nízkym úrokovým sadzbám a rastúcim príjmom. Zo zisťovania vyplýva, že približne polovica mladých domácností do 34 rokov a jedna pätina domácností vo veku 35 až 44 rokov získala svoje hlavné bývanie práve v tomto období.

Výška čistého bohatstva domácností je však rôznorodá. "Kým pätina domácností s najnižším čistým bohatstvom mala majetok v hodnote menej ako 17-tisíc eur, pätina domácností s najvyšším majetkom niečo vyše 245-tisíc eur," vyčíslili analytici s tým, že bohatstvo sa líši aj naprieč vekovými skupinami obyvateľstva.

Výrazné zvýšenie čistého bohatstva medzi rokmi 2017 a 2021 nastalo najmä u mladých domácností do 34 rokov a u nízkopríjmových domácností. "Spôsobil to predovšetkým nárast hodnoty vlastného bývania, ktorý bol u typickej domácnosti týchto skupín vyšší ako v ostatných skupinách," doplnili analytici.

Zároveň však pripomenuli, že v dôsledku zásadných zmien v ekonomike od obdobia zberu údajov nemusia výsledky zisťovania plne zodpovedať stavu v súčasnosti a sú snímkou finančnej situácie domácností v roku 2021. "V posledných 18 mesiacoch prišlo napríklad k zníženiu reálnych príjmov, zastaveniu, prípadne poklesu cien nehnuteľností, čo mohlo mať dôsledky aj na štruktúru aktív a pasív domácností," vysvetlili analytici NBS. Ďalšia 5. vlna zisťovania je plánovaná na jeseň 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Biden prejav v Connecticute zakončil slovami Bože, ochraňuj kráľovnú. Nikto nechápal prečo

Americký prezident Joe Biden svoj piatkový prejav v americkom štáte Connecticut zakončil slovami Bože, ochraňuj kráľovnú, čím zdanlivo zmiatol poslucháčov. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC.

Videozáznamy týchto nezvyčajných vyjadrení sa rýchlo rozšírili na internete a používateľom sociálnych sietí nebolo jasné, čo mal prezident na mysli. Námestníčka tlačového tajomníka Bieleho domu Olivia Daltonová neskôr pre médiá povedala, že prezidentove vyjadrenia sa vzťahovali na niekoho z ľudí v zhromaždenom dave.

Bože, ochraňuj kráľovnú (God Save the Queen) bol oficiálny názov štátnej hymny Spojeného kráľovstva počas vlády kráľovnej Alžbety II., pripomenul na svojej webovej stránke denník New York Post.

Alžbeta vládla viac než 70 rokov - až do svojej smrti 8. septembra 2022. Panovníkom sa automaticky stal jej najstarší syn Charles, ktorý si zvolil meno Karol III. Text hymny sa následne zmenil na God save the King (Bože, ochraňuj kráľa).

Americký prezident v piatok vo svojom prejave pri príležitosti ročného výročia prvého významného federálneho zákona o strelných zbraniach prijatého za takmer tri desaťročia vyzval na prísnejšie obmedzenia týkajúce sa strelných zbraní.

Biden si minulý štvrtok (8. júna) pomýlil funkciu britského premiéra Rishiho Sunaka. Toho pri privítaní v Bielom dome nazval prezidentom.

(tasr)

Minúta  |  

Sulíkova revolúcia spľasla. Ódorova vláda na rozvoj vodíka schválila len omrvinky. Šéf SaS to kritizuje

Vládou schválený akčný plán k Národnej vodíkovej stratégii ráta s podporou projektov na rozvoj vodíkových technológií vo výške približne 60 miliónov eur najmä z plánu obnovy a eurofondov. Oproti pôvodnému návrhu, ktorý rátal s investíciami vo výške viac ako 950 miliónov eur do roku 2030, ide o výrazný pokles, no zainteresovaní odborníci sú napriek tomu spokojní.

"Ja si myslím, že je to určite víťazstvo, lebo nám to otvára dvere," povedal pre TASR predseda Národnej vodíkovej asociácie Ján Weiterschütz. Slovensko podľa neho musí v prvom rade pripraviť legislatívu a cestovnú mapu využitia vodíka.

"Zatiaľ nevieme stanoviť, akým spôsobom sa dosiahne méta v roku 2030, čo sme v pôvodnom znení akčného plánu mali, to je vyrobiť aj spotrebovať ročne 45-tisíc ton vodíka, lebo ešte nie sú definitívne jasné ani európske rámce," dodal Weiterschütz.

Plány verzus realita

Akčný plán bol navrhovaný s platnosťou do roku 2030, no aktuálne bol schválený len do roku 2026. Na Slovensku by sa podľa neho mali vybudovať minimálne tri vodíkové čerpacie stanice a postaviť by sa mali prvé výrobné kapacity obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka. Pokiaľ sa tieto projekty podarí dokončiť, mali by sme v roku 2027 produkovať minimálne 1200 ton vodíka na využitie v priemysle, energetike a doprave.

Návrh, ktorý dalo Ministerstvo hospodárstva SR vlani v septembri do medzirezortného pripomienkového konania, bol pritom výrazne ambicióznejší. Do roku 2030 sa podľa neho mala ročná výroba vodíka z nízkouhlíkových technológií na Slovensku zvýšiť na 45-tisíc ton. Z toho 20-tisíc ton sa malo vyrobiť v elektrolyzéroch napájaných elektrinou z obnoviteľných alebo jadrových zdrojov a 20-tisíc z odpadu a biomasy. Náklady na realizáciu týchto cieľov vtedy rezort vyčíslil na 955 miliónov eur.

Sulík nadšený nie je

Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) si myslí, že nie je podstatné, čo vláda v pondelok (12. 6.) schválila, keďže jej mandát je obmedzený iba na niekoľko mesiacov. "Buď nový minister (hospodárstva) pochopí význam vodíkových technológií a plán sa upraví, alebo nepochopí a potom to nechá tak," povedal pre TASR Sulík, ktorý má ambície sa do ministerského kresla vrátiť.

Exminister svojich nástupcov za výrazné zníženie investícií do vodíkových technológií najmä v súvislosti s čerpaním eurofondov skritizoval. "Na jednej strane to okrešú a na druhej strane prepadnú štyri miliardy," povedal Sulík. "Radšej to dám do vodíkových technológií, ako nechať to úplne prepadnúť," dodal.

Aktuálne má Slovensko skutočne nevyčerpané viac ako štyri miliardy eur zo starých eurofondov. Presunom časti z nich na energetickú pomoc a pomoc odídencom z Ukrajiny spolu s využitím už zazmluvnených projektov by sa mala suma znížiť. Premiér Ľudovít Ódor odhadol riziko nedočerpania peňazí z Bruselu na 800 miliónov eur.

Tisíce vodíkových vozidiel už do konca desaťročia?

Pôvodne malo na Slovensku do roku 2030 jazdiť 4-tisíc osobných automobilov na vodík, 260 autobusov, 600 ľahkých úžitkových vozidiel, rovnaký počet ťažkých úžitkových vozidiel, komunálnych vozidiel a pracovných strojov a tiež 12 vlakových súprav s vodíkovým pohonom.

Zvyšovať sa mal aj počet čerpacích staníc na vodík. Zo súčasných dvoch ich malo do roku 2025 pribudnúť ďalších šesť a do roku 2030 malo byť k dispozícii 25 takýchto zariadení, z toho minimálne dve na podchladený kvapalný vodík. Čo sa z týchto ambícií dostane do pokračovania akčného plánu, nie je jasné.

Vodík by sa vraj mal využívať v prvom rade inde

Schválenie akčného plánu, hoci v oklieštenej podobe, považuje za pozitívne aj analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida. "Keďže sme na začiatku celého procesu, je vhodné podporiť pilotné projekty výroby a vodíkových údolí, ako aj nastaviť legislatívne pravidlá, o čo sa nedávno schválený akčný plán naozaj snaží," myslí si Badida.

Dodal, že vodík má potenciál byť "zeleným" plynom budúcnosti, ak sa skutočne plánujeme dopracovať ku klimatickej neutralite. Jeho prvoradé využitie by malo byť v sektoroch, ktoré je ťažké elektrifikovať, ako napríklad chemický priemysel.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovo ruší zákaz vstupu srbských vozidiel a tovaru na svoje územie

Kosovské úrady zrušili opatrenia na hraniciach so Srbskom, ktoré znemožňovali vstup vozidiel a tovaru z tejto susednej krajiny. TASR o tom informuje na základe agentúry DPA, ktorá sa odvolala na piatkové správy srbskej štátnej televízie RTS.

Osobné a nákladné vozidlá zo Srbska budú musieť absolvovať hraničné kontroly. Vstup na územie Kosova im však bude umožnený.

Kosovská vláda nariadila zatvorenie hraníc pre srbské nákladné autá v stredu po tom, ako Srbsko zatklo troch kosovských policajtov.

Belehrad a Priština sa nezhodujú na mieste zatknutia týchto príslušníkov pohraničnej stráže a navzájom sa obviňujú z nezákonného prekročenia hraníc. Policajti boli podľa kosovských úradov unesení z územia Kosova. Belehrad tvrdí, že nezákonne vstúpili na územie Srbska.

Medzinárodná mierová misia KFOR v piatok v Prištine uviedla, že po vyšetrovaní incidentu nie je možné určiť, či boli policajti zadržaní na kosovskom alebo srbskom území. Obe strany však upozornila, že činnosť svojich bezpečnostných zložiek v okolí hraníc musia zosúladiť s KFOR. To v prípade zadržania policajtov nenastalo.

Mierová misia KFOR vedená NATO zabezpečuje dodržiavanie mieru na území Kosova od roku 1999, pripomína DPA.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo od májového dosadenia etnických albánskych starostov v štyroch obciach na severe Kosova, ktoré sa uskutočnilo za asistencie kosovskej polície.

Starostovia boli zvolení v aprílových komunálnych voľbách, ktoré kosovskí Srbi bojkotovali.

Srbi, ktorí tvoria na severe Kosova väčšinu, nikdy neprijali vyhlásenie jeho nezávislosti od Srbska v roku 2008 a viac než dve desaťročia po povstaní kosovských Albáncov proti represívnej srbskej vláde stále považujú Belehrad za svoje hlavné mesto. Nezávislosť Kosova odmieta uznať aj samotné Srbsko.

(tasr)

Minúta  |  

Analýza: Pandemická pomoc firmám bola pridrahá a neadresná. Štát zbytočne minul pol miliardy eur

Štátna pomoc počas pandémie bola pridrahá a neadresná. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) o tom, ako boli podporené podniky a firmy počas pandémie a či štátne dotácie boli vynaložené efektívne.

Väčšina firiem (57 percent), ktoré štát podporil počas pandémie, by podľa analýzy krízu prežila aj bez dotácií. Poskytnutá pomoc postačovala približne desatine firiem (12 percent), pre zvyšnú tretinu (31 percent) bola nedostatočná.

Z analýzy vyplýva, že z hľadiska objemu poskytnutých zdrojov sa polovica štátnej pomoci ušla spoločnostiam, ktoré by si poradili aj bez nej. Inými slovami, ak by mal štát presnejšie informácie a pomoc lepšie cielil, na rovnaký výsledok by potreboval len približne polovicu vynaložených zdrojov. Zo zvyšnej polovice štát vynaložil 21 percent zdrojov na spoločnosti, pre ktoré bola pomoc dostačujúca, a 29 percent smerovalo do spoločností, ktorým pomoc nestačila.

Celkovo štát podľa analýzy vynaložil na pandemickú pomoc 1,07 miliardy eur, ktoré smerovali do 109-tisíc malých a stredných podnikov. Vzorka bola očistená o neaktívne firmy. Za optimálnych okolností by na záchranu firiem stačilo 533 miliónov eur, ktorými by štát pokryl výpadok hotovosti v dôsledku pandémie

Sektor služieb podľa analýzy prijal 51 percent dotácií, ale mal podiel 54 percent zo zachránených firiem. Naopak, sektor obchodu prijal 25 percent dotácií, ale tvoril len 22 percent zachránených spoločností.

Najväčší podiel na dotáciách mala Prvá pomoc, v rámci nej štát preplatil 80 percent mzdy zamestnanca podnikom, ktoré boli zatvorené. Okrem nej sa do dotácií počítala aj Pomoc v cestovnom ruchu, Dotácia na nájomné, Pomoc pre cestovný ruch, Pomoc pre autobusovú dopravu a Pomoc na podporu kultúry a kreatívneho priemyslu.

Inštitút pre stratégie a analýzy ISA je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR, ktorej poslaním je analytická podpora stratégie hospodárskej a sociálnej politiky vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Pozor! Začína sa uzávierka diaľnice

ŽILINA - Od soboty 17. 6. do 10. septembra zriadia čiastočnú uzávierku diaľnice R3 v úseku mosta ev. č. R3-101 nad traťou ŽSR a následne mosta ev. č. R3-106 nad poľnou cestou v km 88,080 – 91,820, ktoré sa nachádzajú na obchvate Hornej Štubne.

Informovala o tom Polícia SR - Žilinský kraj na sociálnej sieti. „Počas uzávierky bude zrealizovaná výmena mostných záverov mostov v nasledovnom poradí : 1. Výmena mostných záverov mosta ev.č. R3-101 v dvoch etapách po jednotlivých jazdných pruhoch. V 1. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Turčianske Teplice. V 2. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Kremnica,“ uviedla.

Po dokončení prác na prvom spomínanom moste budú práce pokračovať výmenou mostných záverov mosta ev.č. R3-106. „V 1. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Turčianske Teplice. V 2. etape bude zriadené pracovisko v jazdnom pruhu smer Kremnica,“ ozrejmila polícia.

Dopravu v jednotlivých úsekoch budú smerovať striedavo v jednom jazdnom pruhu a budú ju riadiť svetelnou signalizáciou.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.