Cesta k nezávislému životu je putovná výstava fotografií Matúša Zajaca a Petra Böhma zo sociálnych zariadení

„Z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vyplýva, že je antisociálne a diskriminujúce, aby sme poskytovali služby tak, že izolujeme ľudí od spoločnosti," tvrdí Slavomír Krupa, expert Národného projektu deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb. Jeho cieľom zmeniť systém poskytovania sociálnych služieb smerom k väčšej aktivite a participácii klientov na poskytovaní služieb a rešpektovaniu ich individuálnych potrieb.

V plnom nasadení. Foto: Matúš Zajac V plnom nasadení. Foto: Matúš Zajac

Tento proces zachytáva výstava fotografov Matúša Zajaca a Petra Böhma, ktorú v stredu 21. júna na mesiac sprístupňujú v Zábavno-obchodnom centre MAX v Žiline. Ešte dnes, v utorok, si ju posledný deň môžete pozrieť v Staromestskom centre kultúry v Bratislave.

Pod krídlami anjelov. Foto: Matúš Zajac

Každý má právo žiť nezávislý život. Aj ľudia so zdravotným postihnutím či seniori chcú o sebe rozhodovať samostatne, ovplyvňovať miesto, kde žijú, kedy a aké jedlo chcú jesť a svoj denný program. Majú právo pracovať a využívať aj možnosti, ktoré nedokáže poskytnúť život v zariadení s pravidlami veľkej inštitúcie.

Toto právo – možnosť žiť nezávislý život v komunite s primeranou podporou – je jedným z hlavných poslaní deinštitucionalizácie, na ktorej sa v partnerskej spolupráci s Implementačnou agentúrou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny podieľajú Slovenská únia podporovaného zamestnávania, CEDA – Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania STU a Rada pre poradenstvo v sociálnej práci.

Projekt i putovná výstava v jeho rámci zachytávajú zmenu starostlivosti o zdravotne znevýhodnených ľudí. Z veľkokapacitných zariadení, kde väčšinou žijú, plánujú vytvoriť miesto, ktoré napĺňa ich práva a individuálne potreby v prostredí komunitných domácnosti.

„Cieľom projektu je, aby ľudia so zdravotným postihnutím a seniori žili v malokapacitných zariadeniach rodinného typu v počte 6 až 12 osôb v malých bytových jednotkách, kde im bude poskytovaná sociálna starostlivosť, akú potrebujú. Nie v kaštieľoch niekde na okraji lesa, bez občianskej vybavenosti, ale napríklad v podporovanom bývaní, mali by mať možnosť chodiť do práce, slobodne si zájsť na kávu. Jednoducho žiť tak ako my, a nebyť obmedzovaní inštitúciou, kde je nalinajkovaný celý deň,“ zdôrazňuje Slavomír Krúpa.

V sociálnych zariadeniach robia obetaví málo zaplatení a často veľmi unavení ľudia. Ich práca je nesmierne náročná. Cieľom projektu nie je ich prácu kritizovať, ale pomôcť im plánovať a poskytovať sociálne služby v prospech kvality života prijímateľov sociálnych služieb a tým zlepšovať aj ich pracovné podmienky.

Potreby zmeny sú v každom zariadení iné a je dôležité naozaj veľa počúvať. Niekde potrebujú polohovacie postele na kolieskach, aby mohli s klientom vyjsť na záhradu, inde pomôže držiak na mobil, ktorý umožní imobilnému pacientovi byť v kontakte s blízkymi. Niekedy aj malé zmeny zmenia zásadne kvalitu života.

Autor výstavy Matúš Zajac sa sociálnej fotografii venuje dlhodobo. Nie je to jeho prvé stretnutie s prijímateľmi sociálnych služieb. V rámci projektu navštívil takmer dvadsať zariadení. „Vyžaduje si to čas. Potrebujem prostredie precítiť, vytvoriť si z jeho obyvateľmi kontakt. Kým cvaknem spúšť, už mám fotografiu vo svojom srdci,“ hovorí.

Spolu s ním sa na tvorbe fotografického archívu podieľa Peter Böhm. Jeho osobitný pohľad otvára svet, ktorý iní ľudia prehliadajú. Cit pre fotografiu a jej detail nachádza vo vlastnom vnímaní. Fotografie tejto dvojice sú akousi svojskou diagnostikou systému. Zapojili sa tak do projektu, ktorý v zapojených zariadeniach prebieha už dva roky.

Hudba nepotrebuje slová: Foto: Peter Böhm

Výstava sa z Bratislavy a zo Žiliny presunie od 21. augusta do Trenčína.