Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na severnej pologuli sa 21. júna začína astronomické leto

V stredu 21. júna o 16. hodine a 57. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane letný slnovrat. Na severnej pologuli sa začne astronomické leto.

Deklinácia Slnka, teda uhlová vzdialenosť od svetového rovníka, dosahuje 23,5 stupňa, čo je maximálna možná hodnota. Práve uhol 23,5 stupňa totiž zviera so svetovým rovníkom ekliptika, teda rovina, v ktorej Zem a ostatné planéty obiehajú okolo Slnka (vyplýva to zo sklonu zemskej osi o 23,5 stupňa).

V tomto okamihu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka teda vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.

Slnko je v našich zemepisných šírkach (respektíve na severnej pologuli) počas dňa najdlhšie i najvyššie nad obzorom. V deň slnovratu (21. 6.) vyjde napríklad v Bratislave o 4.51 h SELČ a zapadne o 20.55 h SELČ, teda je nad obzorom 16 hodín a 4 minúty a dosiahne maximálnu výšku nad obzorom 65,3 stupňa.

Napríklad v Berlíne, ktorý leží severnejšie, je deň dlhší – slnko vychádza o 4.43 h a zapadne o 21.33 h SELČ, čo predstavuje 16 hodín a 50 minút. Zároveň jeho maximálna výška nad obzorom predstavuje pre deň slnovratu 60,9 stupňa.

V Helsinkách je slnko nad obzorom od 3.54 h do 22.49 h miestneho času, teda 18 hodín a 55 minút pri maximálnej výške 53,3 stupňa. Za polárnym kruhom, teda v zemepisných šírkach severnejších než 67.5 stupňa, slnko nezapadá počas letného slnovratu vôbec – v nórskom meste Tromso (cca 68. rovnobežka) napríklad jeho výška nad obzorom kolíše medzi 2,9 stupňami v noci a 43,9 stupňami na poludnie. Panuje tu polárny deň.

Zaujímavosťou je, že aj našich miernych zemepisných šírkach Slnko cez noc "nestihne" klesnúť pod hranicu 18 stupňov pod obzorom, vďaka čomu dočasne vymizne astronomická noc v severnej polovici Slovenska (severnejšie od Zvolena).

V Košiciach trvá obdobie bez astronomickej noci od 16. do 27. júna, v Žiline je to dokonca od 8. júna do 4. júla. Vo Zvolene, naopak, len štyri dni od 19. do 23. júna. V južnej časti Slovenska nastáva krátka astronomická noc aj v čase letného slnovratu, napríklad v Bratislave 21. júna od 0.19 do 1.35 h SELČ.

Po letnom slnovrate a začiatku astronomického leta 21. júna sa dni na severnej pologuli začnú postupne opäť skracovať.

Na južnej pologuli je 21. jún začiatkom polárnej zimy. Napríklad v austrálskom Melbourne vychádza slnko o 7.36 miestneho času a zapadá o 17.08 – čo predstavuje 9 hodín a 32 minút a zároveň najkratší deň v roku na tomto mieste. Na južnej pologuli sa dni od 21. júna začnú predlžovať.

(tasr)

Minúta  |  

Sme rodina začína vydávať vlastné „Normálne noviny"

Strana Sme rodina pokračuje v predvolebnej kampani. Bude publikovať vlastné noviny, v ktorých predstaví, čo za uplynulé volebné obdobie presadila pre voličov a čo potenciálne plánuje po predčasných voľbách.

„Nájdete v nich tie najdôležitejšie veci, ktoré sa nám podarilo presadiť za posledné tri roky, to s akými prioritami ideme do nasledujúcich volieb, ale aj zaujímavé strany pre najmenších," napísala na Instagrame poslankyňa Petra Krištúfková o vzniknutom projekte.

Strana chce takouto formou voličom aj predstaviť tváre, ktoré sa budú v predčasných voľbách uchádzať o ich hlasy.

Noviny si zatiaľ môžete pozrieť v online podobe na tejto adrese. Čitatelia tam nájdu napríklad rozhovor s predsedom hnutia a šéfom parlamentu Borisom Kollárom, ktorý hovorí, že najviac mu v slovenskej politike chýba „normálnosť", z čoho možno odvodiť názov novín. Aj podpredseda parlamentu Peter Pčolinský dodáva, že Slovensko musia spravovať „normálni a kompetentní lídri".

V ponuke je aj rozhovor s exministrom práce Milanom Krajniakom o tom, ako hnutie uplynulé tri roky pomohlo rodinám s deťmi.

Nechýbajú ani recepty od poslancov, kvíz o politickom prostredí a hlavolamy pre deti.

(est)

Minúta  |  

Od tragického požiaru bytovky v Handlovej uplynul rok. Prípad stále vyšetrujú

TRENČÍN - Polícia naďalej vyšetruje okolnosti tragického požiaru z júna minulého roka v bytovom dome na Okružnej ulici v Handlovej. Zomreli vtedy štyria ľudia.

„Znalecké dokazovanie už bolo ukončené a po zhodnotení záveru znaleckého posudku a ostatných skutočností, ktoré boli počas vyšetrovania zistené, bude vyšetrovateľom vo veci prijaté rozhodnutie v zmysle Trestného poriadku," ozrejmila pre TASR trenčianska krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová. Policajti vyšetrujú udalosť ako zločin všeobecného ohrozenia.

Požiar, ku ktorému došlo v noci na 16. júna 2022, si vyžiadal štyri obete na životoch, na jeho následky zomrel manželský pár vo veku 46 a 48 rokov a dve ženy vo veku 40 a 65 rokov. Zranenia utrpelo ďalších päť ľudí. Mesto následne vyhlásilo mimoriadnu situáciu, odvolalo ju v novembri toho istého roka. Na pomoc obyvateľom zriadilo i transparentný účet.

Pomoc obyvateľom poskytla prezidentka Zuzana Čaputová či Trenčiansky samosprávny kraj. Jednorazovú finančnú pomoc na základe žiadostí obyvateľov postihnutých požiarom schválila na svojom rokovaní začiatkom júna tohto roka i vláda SR, a to vo výške 24 700 eur. Bytový dom už zrekonštruovali.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda počas ruského nočného útoku zlikvidovala 28 z 30 dronov, informuje BBC

Ruská armáda v noci na utorok vypálila na ciele na Ukrajine 30 bezpilotných samovražedných lietadiel. Ukrajinská protiletecká obrana podľa predbežných údajov zlikvidovala 28 z nich, informovala britská stanica BBC s odvolaním sa na zvodku ukrajinského generálneho štábu z utorka rána.

Útoku bezpilotnými lietadlami bolo vystavené aj hlavné mesto Kyjev. Šéf tamojšej mestskej vojenskej správy Serhij Popko informoval, že počas náletu dronov na Kyjev bolo v okolí hlavného mesta bolo zastrelených približne 20 vzdušných cieľov.

"Podľa obvyklej taktiky masívnych náletov prileteli drony na hlavné mesto vo vlnách z rôznych smerov. Nálet trval viac ako tri hodiny," objasnil Popko.

V statuse zverejnenom na kanále kyjevskej vojenskej správy v aplikácii Telegram Popko podotkol, že to bol len druhý útok dronov na Kyjev v mesiaci jún. Prvý takýto útok sa uskutočnil pred 18 dňami.        

Okrem toho ruská armáda v noci na utorok zaútočila aj na juhoukrajinské mesto Záporožie a jeho okolie, pričom vypálila sedem rakiet zo systémov S-300. Informácie o následkoch tohto úderu, ako napísal generálny štáb, sa stále spresňujú. Šéf administratívy Záporožskej oblasti Jurij Malaško v noci na utorok na sociálnych sieťach napísal, že podľa predbežných správ neboli žiadni zranení.

Vo Ľvove na západe Ukrajiny dron zasiahol objekt kritickej infraštruktúry, ale k zraneniu ľudí nedošlo.

Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ruská armáda túto noc nevystrelila na ukrajinské tylo žiadne riadené strely ani balistické rakety dlhého doletu.

BBC na základe údajov zo zvodky konštatovala, že za posledných 24 hodín na fronte zrejme nedošlo k nijakému významnému vývoju.

BBC pritom poznamenala, že počas vojny nie je možné overiť informácie zverejňované bojujúcimi stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Hrozba, že Putin použije jadrové zbrane, je reálna, vyhlásil Biden

Hrozba, že ruský prezident Vladimir Putin použije taktické jadrové zbrane, je reálna, vyhlásil v pondelok šéf Bieleho domu Joe Biden. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

"Keď som tu pred asi dvoma rokmi hovoril o vyschýnaní rieky Colorado, každý na mňa pozeral, ako keby som bol blázon. Pozerali na mňa, ako keď som povedal, že Putin použije taktické jadrové zbrane. Je to reálne," povedal Biden skupine darcov v Kalifornii.

Biden sa tak vyjadril len pár dní po tom, čo počas víkendu označil rozhodnutie Putina umiestniť ruské taktické jadrové zbrane v Bielorusku za absolútne nezodpovedné.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko minulý týždeň oznámil, že jeho krajina začala prijímať dodávky ruských taktických jadrových zbraní. Tie sú podľa neho trikrát silnejšie než atómové bomby, ktoré Spojené štáty zhodili v roku 1945 na japonské mestá Hirošima a Nagasaki.

Rusko pritom takéto zbrane, ktoré majú krátky dolet a sú menej silné ako strategické jadrové zbrane, umiestni mimo územia Ruska prvýkrát od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Spojené štáty uviedli, že nemajú v úmysle v rámci reakcie na toto konanie Ruska pozmeniť svoj postoj k strategickým jadrovým zbraniam. Washington tiež uviedol, že nevidí nijaké náznaky, že by sa Rusko pripravovalo na použitie jadrových zbraní.

V máji Moskva odmietla Bidenovu kritiku jej plánu rozmiestni jadrové zbrane v Bielorusku s tým, že USA majú v Európe rozmiestnené jadrové zbrane celé desaťročia.

Rozmiestňovanie ruských jadrových zbraní pozorne sleduje i Čína, ktorá opakovane varuje pred použitím jadrových zbraní vo vojne na Ukrajine.                     

(tasr)

Minúta  |  

Britskí poslanci podporili správu, ktorá kritizuje Johnsona za kauzu Partygate

Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu v pondelok veľkou väčšinou podporili správu imunitného výboru, podľa ktorej bývalý britský premiér Boris Johnson klamal parlamentu o lockdownových večierkoch vo vládnych budovách v čase protipandemických obmedzení. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

V prospech záverov správy hlasovalo 354 poslancov. Proti bolo sedem pričom mnohí členovia Konzervatívnej strany vrátane súčasného premiéra Rishiho Sunaka sa na hlasovaní nezúčastnili.

V dôsledku hlasovania prišiel Johnson o svoj doživotný prístup do budov parlamentu, ktorý sa tradične udeľuje bývalým zákonodarcom. Imunitný výbor okrem toho odporučil na 90 dní pozastaviť Johnsonov poslanecký mandát. Tomu sa však Johnson vyhol, keď začiatkom júna v dôsledku vyšetrovania tejto kauzy odstúpil z funkcie poslanca.

Počas päťhodinovej rozpravy mnohí poslanci uviedli, že je dôležité ukázať voličom, že aj politici musia dodržiavať pravidlá a hovoriť pravdu. Podľa Johnsonovej predchodkyňa expremiérky Theresy Mayovej je hlásavanie malým no dôležitým krokom pri obnove dôvery ľudu v parlament.

Mayová zároveň vyzvala členov svojej Konzervatívnej strany, aby ukázali, že sú pripravení konať, ak sa musí zodpovedať jeden z ich členov. Podľa AFP tak zjavne narážala na neúčasť Sunaka na hlasovaní. Sunakov hovorca uviedol, že premiér na hlasovaní nebol, pretože mal iné záväzky vrátane stretnutia so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom.

Johnson a jeho stúpenci označili správu za "hon na čarodejnice".

Aféra o lockdownových večierkoch známa ako Partygate prepukla po zisteniach, že v sídlach vládnych inštitúcií sa v rokoch 2020 a 2021 konali večierky v rozpore s prísnymi opatreniami proti šíreniu covidu. Polícia ich účastníkom udelila 126 pokút, z nich jednu expremiérovi.

Johnson doviedol Konzervatívnu stranu v roku 2019 k presvedčivému volebnému víťazstvu. Necelé tri roky na to ho pre množstvo škandálov vlastná strana prinútila opustiť premiérsky post.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.