Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina splnila dve zo siedmich podmienok na rokovania o vstupe do EÚ, informuje Reuters

Ukrajina splnila dve zo siedmich podmienok na to, aby mohla začať rozhovory o svojom vstupe do Európskej únie. Podľa agentúry Reuters sa to uvádza v hodnotiacej správe Európskej komisie, ktorá bude zverejnená v priebehu tohto týždňa, informuje TASR.

Správa podľa nemenovaných zdrojov z prostredia EÚ vyzdvihne pokrok, ktorý Ukrajina urobila i napriek prebiehajúcej ruskej invázii.

EÚ vlani udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny Únie, pričom si stanovila sedem podmienok na začatie prístupových rokovaní. Okrem iného je medzi nimi i reforma ukrajinského súdnictva a obmedzenie korupcie, prijatie opatrení proti praniu špinavých peňazí a zabezpečenie práv menšín.

Hodnotiaca správa EK je v procese prístupových rokovaní kľúčovým bodom. Podporovatelia žiadosti Kyjeva o členstvo v Únii sa preto nádejajú, že by sa s rokovaniami mohlo začať už v decembri. Rozhodnúť o tom musí všetkých 27 členských štátov Únie.

"Správa sa bude niesť v pozitívnom svetle, keďže (Ukrajina) dosiahla určitý pokrok," povedali pre Reuters dvaja vysokopostavení predstavitelia EÚ, ktorí si želali zostať v anonymite. V správe budú napríklad zdôraznené niektoré "známejšie prípady boja proti korupcii" na Ukrajine.

Reuters pripomína, že Ukrajina pred niekoľkými mesiacmi zadržala i šéfa tamojšieho najvyššieho súdu za údajné preberanie úplatku v hodnote 2,7 milióna dolárov (2,5 milióna eur).

V rámci snáh o vstup do EÚ bude Ukrajina musieť prispôsobiť svoje pracovné, klimatické a iné zákony štandardom Únie. Tento proces môže trvať roky, pričom Poľsko a Pobaltie žiadajú prijatie Ukrajiny do EÚ čo najskôr. Štáty západnej Európy ako Francúzsko, Nemecko či Holandsko sú však v tejto otázke skeptickejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Trump na Fox News obhajoval zaobchádzanie s dokumentmi: Balil som sa narýchlo

Bývalý americký prezident Donald Trump obhajoval svoj spôsob zaobchádzania s tajnými dokumentmi počas neobvykle náročného rozhovoru odvysielaného v pondelok v konzervatívnej spravodajskej televízii Fox News. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Trump sa minulý týždeň postavil pred súd v Miami, kde mu oficiálne oznámili 37 bodov obžaloby. Tú proti nemu po razii v jeho vile na Floride z augusta minulého roka vzniesla federálna vláda.

Ministerstvo spravodlivosti obviňuje Trumpa, ktorý sa v budúcoročných voľbách chce pokúsiť o návrat do Bieleho domu, z porušenia zákona o špionáži a iných zákonov, pretože po opustení úradu prezidenta si so sebou odniesol tajné dokumenty a neodovzdal ich Národnému archívu.

Bývalý prezident sa obhajuje tým, že Biely dom v roku 2021 opúšťal narýchlo a jeho osobné veci sa údajne pomiešali s dokumentmi. Krabíc plných dokumentov sa zatiaľ nechce vzdať, pretože ich podľa vlastných slov nemal čas roztriediť.

"Za seba môžem povedať, že som odchádzal narýchlo, moji ľudia to všetko iba zbalili a odišli sme. Mal som tam oblečenie, všemožné veci osobnej potreby, prosto kopu, kopu vecí," uviedol 77-ročný bývalý prezident počas rozhovoru s moderátorom televízie Fox News Bretom Baierom.

Ministerstvo spravodlivosti v obžalobe uviedlo dôkazy vrátane zvukovej nahrávky z júla 2021. Tá zachytáva v tom čase už bývalého prezidenta Trumpa, ako sa rozpráva s najmenej troma ďalšími osobami bez potrebnej bezpečnostnej previerky, a ukazuje im čosi, čo nazýva "tajným a prísne stráženým" dokumentom. Keď Breier naliehal na Trumpa, aby túto nahrávku vysvetlil, ten uviedol, že to nebol tajný dokument, ale kópie rôznych novinových článkov a časopisov.

"Mal som veľké množstvo papierov a materiálov týkajúce sa Iránu a všemožných ďalších vecí, ktoré som vtedy držal v ruke, no neboli to dokumenty," tvrdil Trump.

Baier tiež na Trumpa zatlačil s otázkou o mnohých republikánoch, ktorí boli pôvodne v jeho službách, no teraz s ním súperia o kandidatúru do Bieleho domu alebo ho ostro kritizujú. Medzi kritikov sa zaradil aj William Barr, ktorý ako Trumpov minister spravodlivosti odmietol podporiť jeho tvrdenia o zmanipulovaných voľbách. Tie Trump zopakoval aj na Fox News, na čo mu moderátor odpovedal príkro: "Voľby v roku 2020 ste prehrali." Prehral aj súdne spory týkajúce sa týchto tvrdení, dokonca aj keď boli vedené sudcami, ktorých sám vymenoval.

Televízia Fox News Trumpa podporovala počas takmer celého jeho funkčného obdobia, v apríli tohto roka sa však so spoločnosťou Dominion prevádzkujúcou volebné automaty dohodla na mimosúdnom vyrovnaní vo výške 787,5 milióna dolárov. Spoločnosť zažalovala televíziu za šírenie lživých vyhlásení šírených bývalým prezidentom aj napriek tomu, že vedela, že sa nezakladajú na pravde.

(tasr)

Minúta  |  

Vstala z mŕtvych a nakoniec zomrela

EKVÁDOR - Ekvádorčanka, ktorú vyhlásili za mŕtvu a následne sa prebrala počas svojej poslednej rozlúčky, po siedmich dňoch strávených na jednotke intenzívnej starostlivosti zomrela.

Jej syn Gilberto Barbera Montoya spresnil, že k úmrtiu Belly Montoyovej došlo v nemocnici ešte v piatkových večerných hodinách. Ekvádorské ministerstvo zdravotníctva vo vyhlásení potvrdilo, že zomrela v dôsledku cievnej mozgovej príhody a zdôraznilo, že počas jej pobytu v nemocnici bola „pod stálym dozorom".

Barbera Montoya ďalej uviedol, že od úradov stále nedostal žiadne vysvetlenie v súvislosti s tým, že jeho matku predtým vyhlásili za mŕtvu. Sestra zosnulej ženy podala v prípade oficiálnu sťažnosť a požiadala o zverejnenie identity lekára, ktorý pred týždňom konštatoval Montoyovej smrť.

Jej rodine bol dokonca vydaný úmrtný list. Ekvádorčanka sa následne 9. júna počas svojho pohrebu po piatich hodinách strávených v rakve zobudila a začala búchať do jej stien. Incident sa odohral v dome smútku v meste Babahoyo, približne 208 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Quito. Ekvádorské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že na prešetrenie spôsobu vydávania úmrtných listov zo strany dotknutej nemocnice zriadilo technickú komisiu.

Podobný prípad sa stal vo februári tohto roku aj v USA v štáte New York. Zistili tam, že 82-ročnú ženu previezli do pohrebného ústavu, keď ešte dýchala. Tri hodiny predtým bola v domove dôchodcov vyhlásená za mŕtvu.

(tasr)

Minúta  |  

RTVS bude dostávať štátny príspevok vo výške 0,17 percenta HDP

RTVS bude dostávať štátny príspevok vo výške 0,17 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z novely zákona o RTVS, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR). Nový model financovania súvisí so zrušením koncesionárskych poplatkov, ktoré sa rušia od júla. Doteraz boli hlavným zdrojom príjmu RTVS.

Pôvodný návrh financovania telerozhlasu rátal s 0,15 percenta HDP, poslanci odobrili zvýšenie príspevku cez pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rokovania parlamentného výboru. "Navrhuje sa zvýšenie nárokovateľného príspevku z 0,15 % HDP na 0,17 % HDP, keďže na udržateľné financovanie RTVS je potrebné poskytnúť jej zo štátneho rozpočtu nárokovateľný príspevok minimálne v sume 180 miliónov eur ročne (0,17 % HDP), v optimálnom variante až 200 miliónov eur ročne (0,19 % HDP)," uviedli poslanci v odôvodnení.

Zákon prináša aj nový zdroj príjmu pre umelecké fondy, ktoré mali značnú časť príjmov z koncesií. Príspevok zo štátneho rozpočtu budú umelecké fondy dostávať každoročne, prerozdeľovať sa im budú percentuálne.

V novele sa dopĺňa ustanovenie upravujúce podmienky výkonu kontroly, auditu a štátneho dozoru nad hospodárením RTVS. Obmedzuje sa kompetencia Úradu vládneho auditu a inej osoby poverenej Ministerstvom financií (MF) SR vykonávať vládny audit vo vzťahu k RTVS. V RTVS však naďalej bude môcť audit vykonávať MF a RTVS bude naďalej podliehať kontrolnej právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR. Poslanci to vysvetľujú cieľom eliminovať vplyv výkonnej moci na financovanie a fungovanie RTVS.

Pozmeňujúcim návrhom sa ruší tiež povinnosť odvádzať príspevky vo výške dvoch percent, ktoré príjemcovia autorských odmien a odmien výkonných umelcov odvádzajú umeleckým fondom. Príspevky z odmien však budú odvádzať dobrovoľne umeleckým fondom.

Medzi hlavné činnosti RTVS bude po novom patriť aj zabezpečovanie výroby signálu pre prenosy a záznamy z vybraných spoločensky významných udalostí.

Okrem nárokovateľného štátneho príspevku odvíjajúceho sa od podielu HDP, legislatívna úprava ráta aj so zrušením doterajšieho inštitútu Zmluvy so štátom, prostredníctvom ktorého sa rozpočet RTVS každoročne dofinancovával, najmä na programy vo verejnom záujme.

Od novelizácie si rezort kultúry sľubuje zníženie vplyvu politiky a vlády na rozpočet telerozhlasu a zabezpečenie dostatočne stabilného a predvídateľného financovania vzhľadom na to, že výška príjmu bude zákonom garantovaná a bude sa zvyšovať v súlade so zvyšovaním hodnoty HDP. Návrh zároveň rozširuje okruh hlavnej činnosti RTVS o vytváranie podmienok pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Koniec koncesií, ktoré zrušili v rámci novely zákona o dani z osobitných stavieb, si pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2023 vydobyla SaS.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení zákon o Tlačovej agentúre SR. Upravuje spôsob financovania príspevku na úlohy vo verejnom záujme formou nárokovateľného príspevku v sume 0,0029 percenta z HDP.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar v nemeckom zábavnom parku pravdepodobne zapríčinila technická chyba

Požiar, ktorý v pondelok vypukol v najväčšom nemeckom zábavnom parku Europa-Park v Ruste na juhozápade krajiny, pravdepodobne spôsobila technická chyba. Vyšetrovanie však potrvá ešte niekoľko týždňov. Oznámila to v utorok miestna polícia. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Zábavný park otvorili už na druhý deň po požiari. Všetky atrakcie a hotely sú znova v prevádzke s výnimkou tých, ktoré požiar zasiahol.

V najväčšom zábavnom parku Nemecka vypukol rozsiahly požiar. Evakuovali 25-tisíc ľudí

Mohlo by Vás zaujímať V najväčšom zábavnom parku Nemecka vypukol rozsiahly požiar. Evakuovali 25-tisíc ľudí

Požiar vypukol v technickej miestnosti jednej z atrakcií. Následne podľa štandardných postupov evakuovali 25.000 návštevníkov zábavného parku, ktorý sa rozprestiera na ploche 95 hektárov. Na mieste zasahovalo viac ako 450 hasičov, policajtov a príslušníkov iných záchranných zložiek.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsky parlament potvrdil nového premiéra Petteriho Orpa

Poslanci fínskeho parlamentu v utorok schválili kandidatúru Petteriho Orpa na post predsedu koaličnej vlády, ktorej súčasťou bude aj krajne pravicová Strana Fínov (PS) avizujúca zmeny v pravidlách imigrácie. Informovala o tom agentúra AFP.

Dvestočlenný parlament potvrdil Orpa vo funkcii hlasmi 107 poslancov. Proti jeho kandidatúre bolo 81 poslancov a 11 sa na hlasovaní nezúčastnili.

Ako dodal spravodajský portál Yle.fi, Orpo povedie pravicovú vládu, ktorú ním vedená konzervatívna stredopravicová Národná koaličná strana (KOK) vytvorila s PS, Švédskou ľudovou stranou vo Fínsku (SFP) a Kresťanskými demokratmi (KD). Ich rokovania o zostavení vlády sa po 11 týždňoch vyjednávaní úspešne skončili minulý týždeň.

Orpova vláda bude v poradí 77. fínskou vládou. Jej funkčné obdobie sa začne po tom, ako fínsky prezident Sauli Niinistö v utorok popoludní oficiálne ukončí funkčné obdobie vlády odchádzajúcej premiérky Sanny Marinovej (SDP) a vymenuje Orpov kabinet.

Popoludní o 16.30 h sa uskutoční aj prvé oficiálne zasadnutie nového kabinetu.

Orpova strana KOK zvíťazila vo voľbách z 2. apríla so ziskom 48 parlamentných kresiel, euroskeptická PS skončila na druhom mieste s 46 mandátmi, zatiaľ čo Marinovej ľavicová Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP) bola až tretia, pričom v 200-člennom jednokomorovom parlamente si zaistila 43 kresiel. Prizvaním dvoch zmienených menších strán do koalície – SFP s deviatimi kreslami a KD s piatimi – si Orpova vláda zabezpečila väčšinu – 108 poslaneckých mandátov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.