Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bruselské nemocnice nebudú môcť odmietať žiadosti o interrupcie

Žiadna nemocnica v Bruseli nebude môcť od začiatku budúceho roka odmietnuť žiadosti o vykonanie umelého prerušenia tehotenstva. Uviedol v utorok internetový denník Brussels Times, informuje spravodajca TASR.

Téma interrupcií nadobudla v Belgicku na dôležitosti po vlaňajšom Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na takéto zákroky. Vláda regiónu Brusel však rozhodla zaujať iný postoj a posilniť naopak práva žien.

"Každá žena musí mať možnosť slobodne sa rozhodovať o svojom tele. Podľa bruselskej vlády to zahŕňa právo na dobrovoľné ukončenie tehotenstva v nemocnici podľa vlastného výberu a za podmienok stanovených zákonom," oznámil Alain Maron, minister zdravotníctva bruselského regionálneho kabinetu.

Podľa jeho slov "nie je prijateľné, aby ženám v Bruseli bolo v roku 2023 odmietnuté dobrovoľné ukončenie tehotenstva v nemocnici".

Prekážkou pre výkon interrupcií v nemocniciach už nebude ani výhrada vo svedomí zo strany lekárov.

Starostlivosť, ktorú pacienti v bruselských nemocniciach dostávajú, sa líši od nemocnice k nemocnici, čo vedie k rozdielom v dostupnosti a kvalite zdravotnej starostlivosti. Dekrét, ktorý regionálna vláda v Bruseli prijala koncom mája, zadefinoval nové štandardy dostupnosti a kvality pre všetky bruselské nemocnice.

Uvedené štandardy zavádzajú aj rozšírené právo na účinnú interrupčnú starostlivosť. Do platnosti vstúpia v januári 2024.

V praxi tieto konkrétne opatrenia budú znamenať, že každá nemocnica bude musieť reagovať na každú prijatú žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva, a to buď tak, že výkon zaistí priamo vo svojich priestoroch alebo žiadateľkám sprostredkuje zákrok vo vlastnej sieti nemocníc a zdravotných zariadení.

V súčasnosti nie je v niektorých nemocniciach možné uskutočniť zákroky na prerušenie tehotenstva kvôli "individuálnym výhradám vo svedomí" lekárov, čo vyplýva z platného belgického federálneho zákona.

(tasr)

Minúta  |  

Estónsko ako prvé v Pobaltí legalizovalo manželstvá osôb rovnakého pohlavia

Estónsky parlament schválil v utorok zákon legalizujúci manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Estónsko sa tak stalo prvou pobaltskou krajinou, ktorá takéto zväzky odobrila. Predmetná legislatíva bude platiť od budúceho roka, oznámila premiérka Kaja Kallasová, uvádza portál Euronews.

Za uzákonenie takýchto manželstiev hlasovali 55 poslanci, zatiaľ čo proti sa vyslovilo 34 členov 101-členného jednokomorového parlamentu.

K takémuto kroku došlo len dva mesiace po nástupe novej liberálnej vlády a deväť rokov po tom, ako Estónsko odhlasovalo zavedenie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia.

"Som hrdá na svoju krajinu. Budujeme spoločnosť, v ktorej sa rešpektujú práva všetkých a kde sa ľudia môžu slobodne milovať," uviedla Kallasová na Twitteri po hlasovaní parlamentu.

Obdobne sa vyjadril aj estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. Estónsko je podľa jeho slov hrdé na to, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzákonilo ako prvá pobaltská krajina.

Postoj k manželstvám osôb rovnakého pohlavia sa podľa Estónskeho centra pre ľudské práva v tejto krajine od roku 2012 dramaticky zmenil. Podľa prieskumov centra podporuje v súčasnosti takéto zväzky 53 percent Estóncov, čo je o šesť percent viac než pred dvoma rokmi. Zároveň je to enormný nárast oproti roku 2012, v ktorom takéto zväzky podporovalo len 34 percent Estóncov.

Predseda estónskeho parlamentu Lauri Hussar v minulotýždňovom rozhovore pre televíznu stanicu LRT naznačil, že k zmene postoja v spoločnosti prispela vojna na Ukrajine. "Myslím si, že nálada sa zmenila aj kvôli tomu, čo sa stalo na Ukrajine, pretože vojna nás priviedla k skutočným problémom a k tomu, čo je pre nás naozaj dôležité... Zjednotila nás v pomoci Ukrajine a tiež nás priviedla ku koreňom liberálnej demokracie," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Smrť v dubnickej väznici: V cele našli muža s podrezaným hrdlom

TRENČÍN - V Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom spáchal samovraždu odsúdený väzeň. Následkom zranenia podľahol. Ako prvá o tom v utorok informovala televízia Markíza.

Podľa informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská, v utorok dopoludnia došlo v priestoroch spoločných spŕch v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom k samovražde 48-ročného odsúdeného.

„Odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie trestných činov nebezpečného vyhrážania. Bezprostredne po zistení tejto udalosti bola odsúdenému poskytnutá personálom ústavu neodkladná prvá pomoc a zároveň bola privolaná rýchla zdravotná pomoc," doplnila hovorkyňa.

Ako dodala, tak ako v prípade každého úmrtia osoby vo výkone väzby alebo výkone trestu, sú okolnosti úmrtia predmetom vyšetrovania Policajného zboru. O samovražde odsúdeného bol vyrozumený dozorový prokurátor.

„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je Zbor väzenskej a justičnej stráže oprávnený poskytovať bližšie informácie," doplnila Kacvinská.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina splnila dve zo siedmich podmienok na rokovania o vstupe do EÚ, informuje Reuters

Ukrajina splnila dve zo siedmich podmienok na to, aby mohla začať rozhovory o svojom vstupe do Európskej únie. Podľa agentúry Reuters sa to uvádza v hodnotiacej správe Európskej komisie, ktorá bude zverejnená v priebehu tohto týždňa, informuje TASR.

Správa podľa nemenovaných zdrojov z prostredia EÚ vyzdvihne pokrok, ktorý Ukrajina urobila i napriek prebiehajúcej ruskej invázii.

EÚ vlani udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny Únie, pričom si stanovila sedem podmienok na začatie prístupových rokovaní. Okrem iného je medzi nimi i reforma ukrajinského súdnictva a obmedzenie korupcie, prijatie opatrení proti praniu špinavých peňazí a zabezpečenie práv menšín.

Hodnotiaca správa EK je v procese prístupových rokovaní kľúčovým bodom. Podporovatelia žiadosti Kyjeva o členstvo v Únii sa preto nádejajú, že by sa s rokovaniami mohlo začať už v decembri. Rozhodnúť o tom musí všetkých 27 členských štátov Únie.

"Správa sa bude niesť v pozitívnom svetle, keďže (Ukrajina) dosiahla určitý pokrok," povedali pre Reuters dvaja vysokopostavení predstavitelia EÚ, ktorí si želali zostať v anonymite. V správe budú napríklad zdôraznené niektoré "známejšie prípady boja proti korupcii" na Ukrajine.

Reuters pripomína, že Ukrajina pred niekoľkými mesiacmi zadržala i šéfa tamojšieho najvyššieho súdu za údajné preberanie úplatku v hodnote 2,7 milióna dolárov (2,5 milióna eur).

V rámci snáh o vstup do EÚ bude Ukrajina musieť prispôsobiť svoje pracovné, klimatické a iné zákony štandardom Únie. Tento proces môže trvať roky, pričom Poľsko a Pobaltie žiadajú prijatie Ukrajiny do EÚ čo najskôr. Štáty západnej Európy ako Francúzsko, Nemecko či Holandsko sú však v tejto otázke skeptickejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Trump na Fox News obhajoval zaobchádzanie s dokumentmi: Balil som sa narýchlo

Bývalý americký prezident Donald Trump obhajoval svoj spôsob zaobchádzania s tajnými dokumentmi počas neobvykle náročného rozhovoru odvysielaného v pondelok v konzervatívnej spravodajskej televízii Fox News. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Trump sa minulý týždeň postavil pred súd v Miami, kde mu oficiálne oznámili 37 bodov obžaloby. Tú proti nemu po razii v jeho vile na Floride z augusta minulého roka vzniesla federálna vláda.

Ministerstvo spravodlivosti obviňuje Trumpa, ktorý sa v budúcoročných voľbách chce pokúsiť o návrat do Bieleho domu, z porušenia zákona o špionáži a iných zákonov, pretože po opustení úradu prezidenta si so sebou odniesol tajné dokumenty a neodovzdal ich Národnému archívu.

Bývalý prezident sa obhajuje tým, že Biely dom v roku 2021 opúšťal narýchlo a jeho osobné veci sa údajne pomiešali s dokumentmi. Krabíc plných dokumentov sa zatiaľ nechce vzdať, pretože ich podľa vlastných slov nemal čas roztriediť.

"Za seba môžem povedať, že som odchádzal narýchlo, moji ľudia to všetko iba zbalili a odišli sme. Mal som tam oblečenie, všemožné veci osobnej potreby, prosto kopu, kopu vecí," uviedol 77-ročný bývalý prezident počas rozhovoru s moderátorom televízie Fox News Bretom Baierom.

Ministerstvo spravodlivosti v obžalobe uviedlo dôkazy vrátane zvukovej nahrávky z júla 2021. Tá zachytáva v tom čase už bývalého prezidenta Trumpa, ako sa rozpráva s najmenej troma ďalšími osobami bez potrebnej bezpečnostnej previerky, a ukazuje im čosi, čo nazýva "tajným a prísne stráženým" dokumentom. Keď Breier naliehal na Trumpa, aby túto nahrávku vysvetlil, ten uviedol, že to nebol tajný dokument, ale kópie rôznych novinových článkov a časopisov.

"Mal som veľké množstvo papierov a materiálov týkajúce sa Iránu a všemožných ďalších vecí, ktoré som vtedy držal v ruke, no neboli to dokumenty," tvrdil Trump.

Baier tiež na Trumpa zatlačil s otázkou o mnohých republikánoch, ktorí boli pôvodne v jeho službách, no teraz s ním súperia o kandidatúru do Bieleho domu alebo ho ostro kritizujú. Medzi kritikov sa zaradil aj William Barr, ktorý ako Trumpov minister spravodlivosti odmietol podporiť jeho tvrdenia o zmanipulovaných voľbách. Tie Trump zopakoval aj na Fox News, na čo mu moderátor odpovedal príkro: "Voľby v roku 2020 ste prehrali." Prehral aj súdne spory týkajúce sa týchto tvrdení, dokonca aj keď boli vedené sudcami, ktorých sám vymenoval.

Televízia Fox News Trumpa podporovala počas takmer celého jeho funkčného obdobia, v apríli tohto roka sa však so spoločnosťou Dominion prevádzkujúcou volebné automaty dohodla na mimosúdnom vyrovnaní vo výške 787,5 milióna dolárov. Spoločnosť zažalovala televíziu za šírenie lživých vyhlásení šírených bývalým prezidentom aj napriek tomu, že vedela, že sa nezakladajú na pravde.

(tasr)

Minúta  |  

Vstala z mŕtvych a nakoniec zomrela

EKVÁDOR - Ekvádorčanka, ktorú vyhlásili za mŕtvu a následne sa prebrala počas svojej poslednej rozlúčky, po siedmich dňoch strávených na jednotke intenzívnej starostlivosti zomrela.

Jej syn Gilberto Barbera Montoya spresnil, že k úmrtiu Belly Montoyovej došlo v nemocnici ešte v piatkových večerných hodinách. Ekvádorské ministerstvo zdravotníctva vo vyhlásení potvrdilo, že zomrela v dôsledku cievnej mozgovej príhody a zdôraznilo, že počas jej pobytu v nemocnici bola „pod stálym dozorom".

Barbera Montoya ďalej uviedol, že od úradov stále nedostal žiadne vysvetlenie v súvislosti s tým, že jeho matku predtým vyhlásili za mŕtvu. Sestra zosnulej ženy podala v prípade oficiálnu sťažnosť a požiadala o zverejnenie identity lekára, ktorý pred týždňom konštatoval Montoyovej smrť.

Jej rodine bol dokonca vydaný úmrtný list. Ekvádorčanka sa následne 9. júna počas svojho pohrebu po piatich hodinách strávených v rakve zobudila a začala búchať do jej stien. Incident sa odohral v dome smútku v meste Babahoyo, približne 208 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Quito. Ekvádorské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že na prešetrenie spôsobu vydávania úmrtných listov zo strany dotknutej nemocnice zriadilo technickú komisiu.

Podobný prípad sa stal vo februári tohto roku aj v USA v štáte New York. Zistili tam, že 82-ročnú ženu previezli do pohrebného ústavu, keď ešte dýchala. Tri hodiny predtým bola v domove dôchodcov vyhlásená za mŕtvu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.