Preskočiť na obsah
  |  

Čaputová je príliš mladá politická dôchodkyňa, Kiska si neplní úlohu exprezidenta. Pellegrini nemá ambíciu byť hlavou štátu

Líder Hlasuu Peter Pellegrni nemá ambíciu stať sa prezidentom. Povedal to v utorok po tom, čo hlava štátu Zuzana Čaputová oznámila, že nebude opätovne kandidovať v prezidentských voľbách. Pellegrini jej rozhodnutie rešpektuje. Myslí si, že nebola pripravená zvládnuť tlak, ktorý táto funkcia prináša, no ľudsky ju chápe.

Stať sa prezidentom je podľa Pellegriniho poslanie, hlava štátu dostane obrovskú dôveru ľudí a s ňou sa nemá hazardovať. "Ak chce byť niekto nielen politik, ale aj štátnik, tak z takejto funkcie, hoc možno pre aktuálnu slabosť alebo vážnu udalosť v rodine, neodchádza," povedal.

Pellegrini si myslí, že prezidentskí kandidáti budú teraz vyrastať ako "huby po daždi". Hlas chce do prvého kola postaviť kandidáta alebo podporí takého kandidáta, ktorý by spĺňal sociálno-demokratické hodnoty. "Neplánujeme v Hlase moju kandidatúru na prezidenta," povedal s tým, že sa momentálne sústredia na parlamentné voľby.

Čaputovej rozhodnutie vníma ako ďalší dôkaz toho, keď sa na významné ústavné funkcie v štáte dostávajú ľudia, ktorí predtým nemali žiadnu politickú skúsenosť. Nie sú podľa neho pripravení na zvládanie enormného tlaku, ktorý je na Slovensku s politikou často spojený. Porovnal to s prípadom exprezidenta Andreja Kisku, ktorý z politiky úplne zmizol a podľa Pellegriniho si neplní ani úlohy exprezidenta.

"Považujem prezidentku za príliš mladú politickú dôchodkyňu, a nemyslím si, že toto rozhodnutie je to, čo Slovensko momentálne potrebuje, hoci nehovorím, že by mala byť víťazom volieb," uzavrel.

(tasr)

  |  

Kollár odmieta vyjadrenia expartnerky Richterovej, vidí za tým kampaň. V zatemnení mysle ju však raz vyfackal, priznal

Predseda Národnej rady a hnutia Sme rodina Boris Kollár odmieta medializované vyjadrenia jeho expartnerky a matky dvoch synov Barbory Richterovej. Vidí za tým politicky motivovanú snahu o očiernenie jeho i jeho hnutia v rámci predvolebnej kampane. Vyhlásil to na utorkovej tlačovej konferencii.

Zároveň však Kollár priznal, že v roku 2012 dostala jeho expartnerka od neho „pár faciek“, no dodal, že nikto ju nemusel ošetrovať. „Priznávam sa, že som dal pár faciek svojej partnerke, ale iba preto, že hodila moje decko na päť metrov a mohla ho zabiť. Iba raz. Bol som v šoku, v zatemnení mysle,“ uviedol Kollár.

Kollár tvrdí, že ak by jeho expartnerke išlo o vyššie výživné, požiadala by o to na súde. Odmieta, že by nemal záujem sa so svojimi synmi stretávať. Dodal tiež, že Richterová poslala list aj poslancom NR SR o tom, že ju sledujú rôzne autá a môže to by Slovenská informačná služba (SIS). Kollár poznamenal, že sa tým pokojne môže zaoberať aj kontrolný parlamentný výbor. Odmieta, že by ju dal sledovať tajnou službou.

Richterová sa v uplynulej dobe viackrát verejne vyjadrila na adresu Kollára prostredníctvom sociálnej siete. Jej vyjadrenia priniesli aj viaceré médiá.

(tasr)

  |  

Hunter Biden sa priznal k neplateniu daní a nelegálnej držbe zbrane

Syn amerického prezidenta Joea Bidena Hunter sa priznal k neplateniu federálnej dane z príjmu a k nelegálnemu držaniu strelnej zbrane. V utorok to oznámila prokuratúra v americkom štáte Delaware. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.

Hunter Biden (53) sa k porušeniu federálnych zákonov priznal v rámci dohody s prokuratúrou, čím sa skončilo dlhotrvajúce vyšetrovanie druhého syna amerického prezidenta. Priznal, že v roku 2018 mal vo vlastníctve revolver Colt Cobra 38 special napriek tomu, že bol závislý na drogách.

"Viem, že Hunter verí, že je dôležité prevziať zodpovednosť za tieto chyby, ktoré urobil počas chaotického obdobia a závislosti vo svojom živote," uviedol Christopher Clark, právnik Bidenovho syna.

Hunter Biden bol závislý na drogách po smrti svojho brata Beaua Bidena v roku 2015. Priznaním viny sa zároveň vyhol súdnemu pojednávaniu.

Ako vysvetľuje agentúra AP, za nelegálnu držbu zbrane osobou závislou na drogách hrozí v USA až desať rokov odňatia slobody. Americké ministerstvo spravodlivosti však uviedlo, že Hunter Biden o tomto obvinení uzavrel predbežnú dohodu, jej detaily zatiaľ nie sú známe.

Biely dom sa k prípadu bezprostredne nevyjadril. Joe Biden však v uplynulom období viackrát čelil otázkam o drogovej závislosti a podnikateľskej činnosti svojho syna.

(tasr)

  |  

Eurokomisia navrhla úpravu rozpočtu Európskej únie, 50 miliárd určila na podporu Ukrajiny

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok požiadala členské štáty Európskej únie (EÚ), aby zmobilizovali ďalších 50 miliárd eur na podporu Ukrajiny v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. EÚ v polovici plynutia sedemročného rozpočtu prehodnocuje výdavkové priority a reaguje na najnovšie výzvy a krízy, informuje spravodajca TASR.

Šéfka EK pred novinármi v Bruseli uviedla, že 50-miliardová finančná rezerva umožní EÚ upraviť finančnú podporu Ukrajine podľa najnovšieho vývoja situácie.

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2024 – 2027 je potrebná na vykrytie finančných medzier najmä následkom pandémie koronavírusu a vojny na Ukrajine.

EK chce Kyjevu pomôcť kombináciou grantov a pôžičiek. V tomto roku vyčlenila na vládne výdavky Ukrajiny 18 miliárd eur, celkovo už venovala 30 miliárd eur na podporu Ukrajiny od spustenia ruskej invázie.

EÚ finančnú podporu podmieňuje reformami na ukrajinskej strane najmä v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a oligarchom, čo má zároveň pomôcť Kyjevu na integračnej ceste do EÚ.

Von der Leyenovej návrh musia odobriť členské krajiny a prichádza pred veľkou darcovskou konferenciou v Londýne pre povojnovú obnovu Ukrajiny. Svetová banka v marci odhadla dlhodobé náklady na obnovu Ukrajiny na viac ako 380 miliárd eur.

V rámci revízie svojho dlhodobého rozpočtu EK žiada od členských krajín aj ďalších 15 miliárd eur na riešenie imigrácie a 10 miliárd eur na dotovanie kľúčových priemyselných odvetví v snahe posilniť európsku konkurencieschopnosť a odolnosť jej ekonomiky.

Týždenník Politico upozornil, že viaceré členské krajiny nie sú naklonené takýmto rozpočtovým úpravám. So zvýšením spoločného rozpočtu v rámci bežiaceho programového obdobia musí súhlasiť všetkých 27 členských krajín.

(tasr)

  |  

V dubnickej väznici spáchal väzeň samovraždu

V Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom spáchal samovraždu odsúdený väzeň. Následkom zranenia podľahol. Ako prvá o tom v utorok informovala televízia Markíza.

Podľa informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská, v utorok dopoludnia došlo v priestoroch spoločných spŕch v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom k samovražde 48-ročného odsúdeného.

„Odsúdený bol vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie trestných činov nebezpečného vyhrážania. Bezprostredne po zistení tejto udalosti bola odsúdenému poskytnutá personálom ústavu neodkladná prvá pomoc a zároveň bola privolaná rýchla zdravotná pomoc," doplnila hovorkyňa.

Ako dodala, tak ako v prípade každého úmrtia osoby vo výkone väzby alebo výkone trestu, sú okolnosti úmrtia predmetom vyšetrovania Policajného zboru. O samovražde odsúdeného bol vyrozumený dozorový prokurátor.

„Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je Zbor väzenskej a justičnej stráže oprávnený poskytovať bližšie informácie," doplnila Kacvinská.

(tasr)

  |  

Na kandidátke SaS bude Jana Kiššová, venuje sa podnikateľskému prostrediu

Za stranu SaS bude v septembrových parlamentných voľbách kandidovať exposlankyňa a zakladajúca členka strany Jana Kiššová. Bude mať 30. miesto na kandidačnej listine. Zastávať bude funkciu expertky na podnikateľské prostredie. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval líder SaS Richard Sulík.

"Som tomu veľmi rád, a nielen preto, lebo posilní našu frakciu zástancov podnikateľských slobôd a skvalitňovania podnikateľského prostredia," skonštatoval.

Kiššová ponuku podľa vlastných slov dlho zvažovala. Odôvodňovala to tým, že politická scéna nie je lákavá. "Najsilnejším dôvodom, pre ktorý som sa vrátila, je, že som za tých pár rokov, ktoré nie som v politike, pôsobila v biznise a ten nie je dobrým smerom," uviedla.

Pôvodne mal z 30. miesta kandidovať Ladislav Kuna. "Ten poputoval o niekoľko miest vyššie," ozrejmil Sulík. Finálna podoba kandidačnej listiny by mala byť podľa jeho slov hotová v pondelok (26. 6.).

Voľby do Národnej rady SR sa budú konať v sobotu 30. septembra. Politické strany musia návrh kandidačných listín doručiť do 2. júla.

(tasr)