Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že úspešne použila bezpilotné lietadlo s doletom tisíc kilometrov

Kyjev úspešne použil bezpilotné lietadlo ukrajinskej výroby s doletom tisíc kilometrov. V utorok to uviedla ukrajinská zbrojárska firma Ukroboronprom, informuje agentúra Reuters.

Nie je však známe, či Ukrajina dron iba odskúšala, alebo ho použila priamo na bojisku. Hovorkyňa Ukroboronpromu Natalia Sadová o úspešnom použití bezpilotného lietadla informovala na sociálnej sieti. Zverejnila aj selfie s náčelníkom ukrajinského generálneho štábu Valerijom Zalužným, veliteľom ukrajinských vzdušných síl Mykolom Oleščukom a šéfom koncernu Ukroboronprom Jurijom Husevom. Ďalšie detaily neposkytla.

Ukrajinská armáda, vláda a súkromné spoločnosti pracujú na vytvorení arzenálu lacných a ľahko vyrobiteľných bezpilotných lietadiel vo vojne proti Rusku. Kyjev už na bojisku nasadil prieskumné i útočné drony.

Koncern Ukroboronprom vlani na jeseň informoval, že dokončuje práce na novom drone s dosahom tisíc kilometrov a bojovou hlavicou vážiacou 75 kilogramov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok podpísal zákon o oslobodení domácich výrobcov dronov od ciel a dane z pridanej hodnoty, napísal na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak.

(tasr)

Minúta  |  

Z prvej desiatky by mohli za Smer kandidovať Blaha, Kaliňák i Gašpar

V prvej desiatke kandidátnej listiny Smeru by mali byť Juraj Blanár i Ľuboš Blaha, ale aj exminister vnútra Robert Kaliňák či bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Návrh kandidátnej listiny predložil predsedníctvu strany jej líder Robert Fico, ktorý bude kandidovať z prvého miesta. Informoval o tom na sociálnej sieti, kde zverejnil prvých deväť miest listiny.

Blanár by mohol byť číslom dva na kandidátke. Blaha by obsadil tretie miesto. Nasledovali by Richard Takáč, Ladislav Kamenický a Erik Kaliňák. Siedme miesto by mal dostať exminister vnútra Robert Kaliňák, ôsme Jaroslav Baška. Ako číslo deväť by sa mohol o dôveru voličov uchádzať Gašpar.

"Zostavoval som kandidátku ľudsky, nie mocensky. Veľmi si želám, aby sme prezentovali stranu s ľudskou a slovenskou tvárou. Bral som na zreteľ lojalitu ľudí v poslaneckom klube, ktorí nezradili. Navrhujem aj nových ľudí, ktorí sa osvedčili," uviedol Fico.

Dodal, že s výnimkou dvoch alebo troch kandidátov ide o čisto stranícku kandidátnu listinu. Má garantovať stabilitu poslaneckého klubu a jeho orientáciu na slovenské ľavicové priority.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová je príliš mladá politická dôchodkyňa, Kiska si neplní úlohu exprezidenta. Pellegrini nemá ambíciu byť hlavou štátu

Líder Hlasuu Peter Pellegrni nemá ambíciu stať sa prezidentom. Povedal to v utorok po tom, čo hlava štátu Zuzana Čaputová oznámila, že nebude opätovne kandidovať v prezidentských voľbách. Pellegrini jej rozhodnutie rešpektuje. Myslí si, že nebola pripravená zvládnuť tlak, ktorý táto funkcia prináša, no ľudsky ju chápe.

Stať sa prezidentom je podľa Pellegriniho poslanie, hlava štátu dostane obrovskú dôveru ľudí a s ňou sa nemá hazardovať. "Ak chce byť niekto nielen politik, ale aj štátnik, tak z takejto funkcie, hoc možno pre aktuálnu slabosť alebo vážnu udalosť v rodine, neodchádza," povedal.

Pellegrini si myslí, že prezidentskí kandidáti budú teraz vyrastať ako "huby po daždi". Hlas chce do prvého kola postaviť kandidáta alebo podporí takého kandidáta, ktorý by spĺňal sociálno-demokratické hodnoty. "Neplánujeme v Hlase moju kandidatúru na prezidenta," povedal s tým, že sa momentálne sústredia na parlamentné voľby.

Čaputovej rozhodnutie vníma ako ďalší dôkaz toho, keď sa na významné ústavné funkcie v štáte dostávajú ľudia, ktorí predtým nemali žiadnu politickú skúsenosť. Nie sú podľa neho pripravení na zvládanie enormného tlaku, ktorý je na Slovensku s politikou často spojený. Porovnal to s prípadom exprezidenta Andreja Kisku, ktorý z politiky úplne zmizol a podľa Pellegriniho si neplní ani úlohy exprezidenta.

"Považujem prezidentku za príliš mladú politickú dôchodkyňu, a nemyslím si, že toto rozhodnutie je to, čo Slovensko momentálne potrebuje, hoci nehovorím, že by mala byť víťazom volieb," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár odmieta vyjadrenia expartnerky Richterovej, vidí za tým kampaň. V zatemnení mysle ju však raz vyfackal, priznal

Predseda Národnej rady a hnutia Sme rodina Boris Kollár odmieta medializované vyjadrenia jeho expartnerky a matky dvoch synov Barbory Richterovej. Vidí za tým politicky motivovanú snahu o očiernenie jeho i jeho hnutia v rámci predvolebnej kampane. Vyhlásil to na utorkovej tlačovej konferencii.

Zároveň však Kollár priznal, že v roku 2012 dostala jeho expartnerka od neho „pár faciek“, no dodal, že nikto ju nemusel ošetrovať. „Priznávam sa, že som dal pár faciek svojej partnerke, ale iba preto, že hodila moje decko na päť metrov a mohla ho zabiť. Iba raz. Bol som v šoku, v zatemnení mysle,“ uviedol Kollár.

Kollár tvrdí, že ak by jeho expartnerke išlo o vyššie výživné, požiadala by o to na súde. Odmieta, že by nemal záujem sa so svojimi synmi stretávať. Dodal tiež, že Richterová poslala list aj poslancom NR SR o tom, že ju sledujú rôzne autá a môže to by Slovenská informačná služba (SIS). Kollár poznamenal, že sa tým pokojne môže zaoberať aj kontrolný parlamentný výbor. Odmieta, že by ju dal sledovať tajnou službou.

Richterová sa v uplynulej dobe viackrát verejne vyjadrila na adresu Kollára prostredníctvom sociálnej siete. Jej vyjadrenia priniesli aj viaceré médiá.

(tasr)

Minúta  |  

Hunter Biden sa priznal k neplateniu daní a nelegálnej držbe zbrane

Syn amerického prezidenta Joea Bidena Hunter sa priznal k neplateniu federálnej dane z príjmu a k nelegálnemu držaniu strelnej zbrane. V utorok to oznámila prokuratúra v americkom štáte Delaware. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.

Hunter Biden (53) sa k porušeniu federálnych zákonov priznal v rámci dohody s prokuratúrou, čím sa skončilo dlhotrvajúce vyšetrovanie druhého syna amerického prezidenta. Priznal, že v roku 2018 mal vo vlastníctve revolver Colt Cobra 38 special napriek tomu, že bol závislý na drogách.

"Viem, že Hunter verí, že je dôležité prevziať zodpovednosť za tieto chyby, ktoré urobil počas chaotického obdobia a závislosti vo svojom živote," uviedol Christopher Clark, právnik Bidenovho syna.

Hunter Biden bol závislý na drogách po smrti svojho brata Beaua Bidena v roku 2015. Priznaním viny sa zároveň vyhol súdnemu pojednávaniu.

Ako vysvetľuje agentúra AP, za nelegálnu držbu zbrane osobou závislou na drogách hrozí v USA až desať rokov odňatia slobody. Americké ministerstvo spravodlivosti však uviedlo, že Hunter Biden o tomto obvinení uzavrel predbežnú dohodu, jej detaily zatiaľ nie sú známe.

Biely dom sa k prípadu bezprostredne nevyjadril. Joe Biden však v uplynulom období viackrát čelil otázkam o drogovej závislosti a podnikateľskej činnosti svojho syna.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhla úpravu rozpočtu Európskej únie, 50 miliárd určila na podporu Ukrajiny

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok požiadala členské štáty Európskej únie (EÚ), aby zmobilizovali ďalších 50 miliárd eur na podporu Ukrajiny v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. EÚ v polovici plynutia sedemročného rozpočtu prehodnocuje výdavkové priority a reaguje na najnovšie výzvy a krízy, informuje spravodajca TASR.

Šéfka EK pred novinármi v Bruseli uviedla, že 50-miliardová finančná rezerva umožní EÚ upraviť finančnú podporu Ukrajine podľa najnovšieho vývoja situácie.

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2024 – 2027 je potrebná na vykrytie finančných medzier najmä následkom pandémie koronavírusu a vojny na Ukrajine.

EK chce Kyjevu pomôcť kombináciou grantov a pôžičiek. V tomto roku vyčlenila na vládne výdavky Ukrajiny 18 miliárd eur, celkovo už venovala 30 miliárd eur na podporu Ukrajiny od spustenia ruskej invázie.

EÚ finančnú podporu podmieňuje reformami na ukrajinskej strane najmä v oblasti súdnictva, boja proti korupcii a oligarchom, čo má zároveň pomôcť Kyjevu na integračnej ceste do EÚ.

Von der Leyenovej návrh musia odobriť členské krajiny a prichádza pred veľkou darcovskou konferenciou v Londýne pre povojnovú obnovu Ukrajiny. Svetová banka v marci odhadla dlhodobé náklady na obnovu Ukrajiny na viac ako 380 miliárd eur.

V rámci revízie svojho dlhodobého rozpočtu EK žiada od členských krajín aj ďalších 15 miliárd eur na riešenie imigrácie a 10 miliárd eur na dotovanie kľúčových priemyselných odvetví v snahe posilniť európsku konkurencieschopnosť a odolnosť jej ekonomiky.

Týždenník Politico upozornil, že viaceré členské krajiny nie sú naklonené takýmto rozpočtovým úpravám. So zvýšením spoločného rozpočtu v rámci bežiaceho programového obdobia musí súhlasiť všetkých 27 členských krajín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.