Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin označil takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu za svoju najvyššiu prioritu

Ruský prezident Vladimir Putin sa prvýkrát od ukončenia vzbury súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny proti veleniu ruskej armády objavil na televíznych obrazovkách. V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Rossija-1 uviedol, že "špeciálna vojenská operácia" je i naďalej jeho "najvyššou prioritou". TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Putin uviedol, že "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine je záležitosť, s ktorou "začína i končí svoj deň". Dodal tiež, že je v "neustálom kontakte" s predstaviteľmi ruského ministerstva obrany.

Šéf Kremľa tiež verí, že dokáže na Ukrajine "splniť všetky svoje ciele a úlohy".

Sky News uvádza, že Putin rozhovor s moderátorom Pavlom Zarubinom s najväčšou pravdepodobnosťou nahral ešte pred vzburou vagnerovcov. Jeho plné znenie Rossija-1 odvysiela v nedeľu večer.

Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa v sobotu s pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie a vydal sa smerom k Moskve. V sobotu večer sa situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do poľných táborov na Ukrajine s cieľom vyhnúť sa prelievaniu ruskej krvi.

(tasr)

Minúta  |  

Vo viacerých srbských mestách sa konali demonštrácie proti kultúre násilia

V srbskej metropole Belehrad a ďalších ôsmich mestách sa v sobotu konali demonštrácie tisícok ľudí, ktorí protestovali proti srbskej "kultúre násilia". Od dvoch masových strelieb, pri ktorých v máji zahynulo 18 ľudí, sa v Srbsku protesty konali už niekoľkokrát. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Hnev a protesty srbských občanov boli namierené proti vláde tamojšieho prezidenta Aleksandra Vučiča a provládnym médiám, ktoré podľa kritikov "ospevujú násilie a podnecujú k nenávisti".

V Belehrade protestujúci dočasne zablokovali diaľnicu. Ďalšie demonštrácie sa konali v mestách Nový Sad, Niš, Kragujevac, Krajlevo, Subotica, Vranje či Leskovac. Na účasť na protestoch vyzývali aj ľavicové a liberálne opozičné strany či občianske hnutia.

Agentúra DPA pripomína, že demonštrácie sa konali po dvoch tragických masových streľbách, ku ktorým došlo v máji. Na začiatku mája 13-ročný chlapec na základnej škole zastrelil deväť spolužiakov a školského strážnika. Len o deň neskôr v dedine Dubona blízko Belehradu 21-ročný muž spustil paľbu na miestnych obyvateľov. Útok si vyžiadal osem obetí.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Žilinka má medzi občanmi omnoho vyššiu dôveru ako Lipšic

Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi dôveruje 42 percent Slovákov, zatiaľčo 49 percent mu nedôveruje. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre diskusnú reláciu TV Markíza Na telo. Policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi dôveruje 28 percent respondentov, a naopak, nedôveruje mu 60 percent opýtaných. Špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi dôveruje presne štvrtina respondentov a 69 percent mu nedôveruje.

Všetkým trom verejným činiteľom dôvera klesá. Žilinka mal vo februári roku 2021 48-percentnú dôveru a v novembri 2022 45-percentnú. Hamranovi agentúra Focus dôveryhodnosť merala prvý raz v novembri minulého roka, dôverovalo mu vtedy 30 percent respondentov, odvtedy mu klesla o dve percentá. Daniel Lipšic mal vo februári 2021 33-percentnú dôveru a v novembri nasledujúceho roka 29-percentnú, teraz je to o štyri percentá menej.

Maroš Žilinka má najväčšiu dôveru medzi voličmi Republiky (70 percent). Naopak, najmenej mu dôverujú voliči Progresívneho Slovenska (29 percent). Policajnému prezidentovi Hamranovi dôverujú najviac voliči Kresťanskodemokratického hnutia (62 percent). Hneď potom nasledujú voliči OĽaNO a Progresívneho Slovensko, najmenšiu dôveru má medzi voličmi hnutia Republika, a to tri percentá. Daniel Lipšic má najväčšiu dôveru medzi voličmi OĽaNO (66 percent, najmenšiu dôveru má medzi voličmi Republiky a Smeru, zhodne po šesť percent.

Prieskum robila agentúra Focus od 24. do 31. mája formou osobných rozhovorov na vzorke 1 012 respondentov.

(sita)

Minúta  |  

Danko označil Putina za priateľa Slovenska. Ruskom dobyté územia podľa neho ani neboli ukrajinské

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko dnes v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo nedokázal zhodnotiť sobotný pokus o puč v Rusku. Povedal, že nie je vojak ani odborník, profesionál, aby to hodnotil.

„Vždy sa pri takýchto situáciách stane nejaké napätie. Toto bolo včera podané tak, akoby to bola neviem aká pohroma,“ povedal.

Dodal, že v prípade vojny na Ukrajine nie je zástancom ani Ruska, ani Ukrajiny, majú si konflikt vyriešiť sami.

Zároveň naznačil, že územie, ktoré si nárokuje Rusko, by malo byť ruské. „Rusov nikto odtiaľ nevytlačí. Určite už nebude obnovený stav pred vojnou. To územie nebolo ukrajinské,“ povedal.

Na otázku moderátora Michala Kovačiča, či je podľa neho Vladimir Putin priateľom Slovenska, odpovedal, "ja som presvedčený, že áno".

Podľa Danka by bolo nezodpovedné v tejto chvíli rozprávať o vystúpení z Európskej únie. „Z EÚ sa nevystupovalo ani za našej vlády, nikdy som to neotváral,“ povedal dnes Danko. Dodal, že nikdy nepovedal, že Slovensko by malo vystúpiť z EÚ.

Moderátor relácie Michal Kovačič mu pripomenul, že vo videu, ktoré pri príležitosti Brexitu nahral pred časom v Londýne, hovorí, že nás možno čochvíľa čaká debata o odchode z EÚ.

Danko to odôvodnil tým, že Brusel prijíma rozhodnutia, s ktorými nesúhlasí a považuje to za problém.

(sita)

Minúta  |  

Kyjev: Počet obetí ruského ostreľovania sa zvýšil na päť

Počet obetí sobotného ostreľovania ukrajinského hlavného mesta Kyjev sa zvýšil na päť. V nedeľu to uviedol kyjevský starosta Vitalij Kličko, podľa ktorého sa telá ďalších dvoch obetí našli v troskách zničenej budovy. TASR správu prevzala z agentúry AFP a televízie Sky News.

Šéf vojenskej správy Kyjeva Serhij Popko vyhlásil, že 16-poschodovú výškovú budovu v noci na sobotu poškodili úlomky zostrelenej rakety a dodal, že ukrajinskej protivzdušnej obrane sa v okolí mesta podarilo zostreliť viac ako 20 striel.        

Úrady najskôr informovali o ôsmich zranených, neskôr tento počet aktualizovali na 11 osôb.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že útoky sa odohrávali v najmenej piatich regiónoch Ukrajiny.

Ruské jednotky ostreľovali aj Dnipropetrovskú oblasť. Tamojší gubernátor Serhij Lysak uviedol, že protivzdušná obrana zlikvidovala deväť striel a tri drony, útok však i napriek tomu poškodil niekoľko obytných budov v meste Dnipro aj bližšie nešpecifikované objekty miestnej infraštruktúry.

Agentúra Reuters pripomína, že výbuchy bolo počuť i v ďalších ukrajinských mestách, zatiaľ však nie sú dostupné informácie o prípadných obetiach či škodách na majetku.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO pravdepodobne pôjde do volieb v koalícii. Potrebovalo by tak až 7 percent

AKTUALIZOVANÉ Hnutie OĽANO a priatelia pravdepodobne pôjde do predčasných septembrových parlamentných volieb v koalícii strán. Povedal to líder hnutia Igor Matovič v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Koalícia dvoch a troch strán potrebuje na postup do parlamentu aspoň sedem percent, väčšie koalície aspoň desať.

Na otázku o rokovaniach so stranami Za ľudí a Kresťanská únia o spoločnom postupe do volieb Matovič reagoval tým, že ak by mali byť na kandidátnej listine jeho hnutia, zmenili by si názov, aby obsahoval aj názvy týchto dvoch strán. "Požiadavka z oboch strán bola, že by chceli ísť s nami do koalície. My sa koalície nebojíme. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou s nimi nakoniec pôjdeme do koalície," povedal Matovič.

Lídra či líderku kandidátnej listiny hnutia OĽANO a priatelia plánujú predstaviť budúci týždeň. Matovič opätovne potvrdil, že bude na poslednom 150. mieste.

Matovič rovnako trvá na tom, že jeho hnutie OĽaNO a priatelia vstúpi do budúcej vládnej koalície len vtedy, ak bude splnená ich podmienka vyplatenia 500-eurovej odmeny všetkým ľuďom za účasť vo voľbách. „Stojíme si za tým, je to náš verejný prísľub,“ vyhlásil 

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík zatiaľ nepovedal, kto bude na poslednom mieste ich kandidátky. Vylúčil, že by za Republiku kandidoval policajt Ján Rejda z kauzy Gorila. Rozhodlo tak podľa jeho slov aj predsedníctvo hnutia. Z prípadnej povolebnej spolupráce nevylúčil Smer-SD, SNS ani Hlas-SD a ďalšie "vlastenecké" strany. Podotkol, že za návrat Smeru-SD k moci môže viac Matovič než líder tejto strany Robert Fico.

Matovič kritizoval Uhríka, že veľmi rýchlo mení svoje postoje, pretože najprv ostro kritizoval stranu Smer-SD, keď ju nazval mafiou a označil ju zodpovednú za rozvrat štátu, a teraz ju už nevylučuje zo spolupráce. Okrem toho Uhríkovi vyčítal, že keď mu to pasuje, má názory ako fašista a keď nie, tvári sa, že určite nie je fašistom. Podľa jeho slov bolo 1 488 eur na šekoch nápadom Uhríka a „hlupák Kotleba sa toho chytil“.

Uhrík v relácii povedal, že Republika je jednoznačne antifašistická strana. „Máme najviac poslancov, ktorí sú členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov," dodal.

(tasr/sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.