Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grécki konzervatívci smerujú k víťazstvu v opakovaných parlamentných voľbách

Strana Nová demokracia (ND) vedená bývalým premiérom Kyriakosom Mitsotakisom sa zrejme stane víťazom nedeľných parlamentných volieb v Grécku. Z tzv. exit pollov zverejnených krátko po zavretí volebných miestností vyplýva, že svoje hlasy jej odovzdalo 44 percent voličov. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AFP.

ND tak podľa AFP výrazne predstihne ľavicovú stranu SYRIZA vedenú bývalým premiérom Alexisom Tsiprasom, ktorú podporilo menej ako 20 percent voličov. Podľa štátnej televízie ERT by SYRIZA mala
získať 16 až 19 percent hlasov.

Agentúra DPA konštatovala, že SYRIZA tak dosiahla horší výsledok ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách - v máji tohto roku.

ERT dodala, že trojpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu by malo prekročiť niekoľko ďalších strán, vrátane Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK), od ktorého sa očakáva zisk 10 až 13 percent hlasov, a Komunistická strana Grécka (KKE), ktorá zrejme oslovila sedem až deväť percent voličov.

Do parlamentu sa podľa všetkého dostane aj nová ultranacionalistická strana Sparťania (Spartiates), ktorá by mala získať štyri až šesť percent.

Vstup do parlamentu má ohrozený pravicovo-populistická strana Grécke riešenie (Elliniki Lisi) - podľa prognóz by mohla získať 2,3 až 4,3 percenta hlasov.

Nie je tiež jasné, či trojpercentnú bariéru prekoná Realistický európsky front neposlušnosti (MeRA25) bývalého ľavicového ministra financií Janisa Varufakisa.

Podobné pochybnosti vládnu aj v súvislosti s krajne pravicovým Demokratickým vlasteneckým hnutím - Víťazstvo (NIKI).

Voľby, ktoré sa v Grécku konali 21. mája, vyhrala Nová demokracia strana so ziskom 40,8 percenta. Mitsotakis však v parlamente nemal dostatok hlasov na zostavenie jednofarebnej vlády a keďže názorové rozdiely medzi ND a ďalšími stranami sú priveľké, vtedajší premiér už krátko po voľbách navrhol ďalšie voľby, v ktorých víťazná strana získa v 300-člennom parlamente automaticky bonusové mandáty.

Prezidentka Katerina Sakellaropulosová dala každej z troch najsilnejších strán tri dni na zostavenie koaličnej vlády. Žiadny z týchto pokusov však nebol úspešný, preto vymenovala dočasnú vládu, ktorá krajinu doviedla k opakovaným voľbám.

(tasr)

Minúta  |  

Vilnius vyzýva na posilnenie NATO, ak bude Prigožin v Bielorusku

Litovský prezident Gitanas Nauséda v nedeľu upozornil, že ak Bielorusko prijme šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, aliancia NATO bude musieť posilniť svoje východné krídlo.

Nauséda, ktorého krajina susedí s Bieloruskom aj s Ruskom a v júli bude hostiteľom summitu NATO, sa podľa agentúry AFP takto vyjadril po zasadnutí bezpečnostnej rady, kde sa diskutovalo o nedokonanom pokuse vagnerovcov o vzburu proti Kremľu.

Po tom, ako Prigožin v sobotu odvolal postup svojich jednotiek na Moskvu, Kremeľ deklaroval, že na základe dosiahnutej dohody Prigožin odíde do Bieloruska a v Rusku nebude čeliť obvineniam.

"Ak Prigožin alebo časť Vagnerovej skupiny skončí v Bielorusku - s nejasnými plánmi a zámermi -, bude to znamenať len to, že musíme ešte viac posilniť bezpečnosť našich východných hraníc," povedal Nauséda, pričom uviedol, že nehovorí "len o Litve, ale nepochybne o celej aliancii NATO".

Nauséda tiež dodal, že Litva s ohľadom na vzniknutú situáciu týkajúcu sa Bieloruska posilní aj kapacity svojich tajných služieb.

Pokiaľ ide o vrcholný summit NATO vo Vilniuse, Nauséda si myslí, že všeobecný bezpečnostný plán nevyžaduje zmeny ani v kontexte najnovšieho vývoja v Rusku.

Litovský prezident okrem toho v rozhovore s novinármi vyjadril presvedčenie, že ruský prezident Vladimir Putin môže v budúcnosti čeliť ešte väčším výzvam, ako bola Prigožinova vzbura. Nauséda obrazne sumarizoval: "Cisár je nahý."

Vagnerova vzbura znamenala zatiaľ najväčšiu výzvu pre Putinovu dlhoročnú vládu a bola najvážnejšou bezpečnostnou krízou v Rusku od Putinovho nástupu k moci v roku 1999, doplnila agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin sa v strachu o život ukryje v Afrike, povedal bývalý ruský premiér

Šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin podľa bývalého ruského premiéra Michaila Kasianova nezostane v Bielorusku. „Myslím si, že najprv pôjde do Bieloruska, ale predpokladám, že z Bieloruska odíde do Afriky a bude niekde v džungli,“ povedal Kasianov pre BBC.

„Putin mu to nemôže odpustiť,“ dodal. Šéf wagnerovcov podľa Kasianova zničil Putinovu stabilitu a nad životom Prigožina preto bude visieť veľký otáznik. Pre Putina je podľa ruského expremiéra vzbura Wagnerovej skupiny „začiatkom konca … je teraz vo veľkých ťažkostiach“.

Michail Kasianov bol predsedom ruskej vlády v rokoch 2000 až 2004, keď už bol Putin prezidentom. Po tom, ako ho z postu premiéra Putin odvolal, sa Kasianov stal jedným z popredných kritikov ruského prezidenta.

(sita)

Minúta  |  

Čína podporila snahy Ruska o stabilizáciu situácie po vzbure vagnerovcov

Peking podporil snahy Moskvy o stabilizáciu situácie po pokuse o vzburu súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny proti veleniu ruskej armády. V nedeľu to vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Čínska strana vyjadrila podporu predstaviteľom Ruskej federácie v súvislosti so stabilizáciou situácie po udalostiach z 24. júna a Moskvu tiež uistila, že má záujem o posilnenie jednoty a prosperity Ruska," uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu dodalo, že Čína podporuje Rusko pri ochrane jeho národnej stability, no vzburu vagnerovcov označilo za "vnútornú záležitosť Ruska".

AFP pripomína, že v nedeľu sa v Pekingu uskutočnilo aj stretnutie čínskeho ministra zahraničných vecí Čchin Kanga s námestníkom šéfa ruskej diplomacie Andrejom Rudenkom. Diskutovali o "medzinárodných a regionálnych otázkach spoločného záujmu".

Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa v sobotu s pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie a vydal sa smerom k Moskve. V sobotu večer sa situácia upokojila, keď Prigožin oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do poľných táborov na Ukrajine s cieľom vyhnúť sa prelievaniu ruskej krvi.

(tasr)

Minúta  |  

V Mekke sa pri obrovských horúčavách začína púť hadždž. Úrady očakávajú rekordnú účasť

V saudskoarabskom meste Mekka sa v nedeľu začala veľká moslimská púť, nazývaná hadždž, ktorá sa tento rok po troch rokoch pandémie prvýkrát uskutoční bez akýchkoľvek obmedzení.

Ako v nedeľu informovala agentúra AFP citovaná TASR, v najposvätejšom pútnickom mieste islamu tento rok očakávajú viac ako dva milióny pútnikov zo 160 krajín sveta. Ešte pred jej oficiálnym začiatkom - do piatka - úrady Saudskej Arábie zaregistrovali už 1,6 milióna pútnikov z cudziny.

"Tento rok budeme svedkami najväčšej púte hadždž v histórii," ak všetko pôjde podľa plánu, predpovedal úradník saudskoarabského ministerstva pre veľkú a malú púť (hadždž a umra).

Všetky hotely v Mekke a okolí sú plne obsadené až do prvého júlového týždňa, keď sa hadždž skončí. "V našej sieti 67 hotelov nie je voľné ani jedno lôžko," povedal pre agentúru AFP jeden z hotelierov.

Hadždž je popri vyznaní viery, modlitbe, pôste a almužne piatym pilierom islamu. Najmenej raz za život ju má vykonať každý veriaci moslim, ak má na to prostriedky a pokiaľ mu to umožní zdravie. Pozostáva zo série náboženských obradov, ktoré sa vykonávajú počas niekoľkých dní v posvätnom meste a jeho okolí.

Už v sobotu začali veriaci v centre Veľkej mešity v Mekke vykonávať obrad "tawáf", ktorý spočíva v obchádzaní ústrednej moslimskej svätyne Káby - veľkej kubickej stavby zahalenej do čiernej látky vyšívanej zlatom, ku ktorej sa moslimovia z celého sveta obracajú, aby sa modlili. Kába predstavuje v islame Dom Boží a jedinečnosť Boha.

V nedeľu večer sa pútnici vydajú do údolia Miná, vzdialeného asi päť kilometrov od Veľkej mešity, a potom ich čaká hlavný obrad na hore Arafát, kde údajne prorok Mohamed predniesol svoju poslednú kázeň.

Históriu hadždžu poznačilo mnoho tragédií vrátane tlačeníc s mnohými obeťami, ale od roku 2015 neboli zaznamenané žiadne závažné nehody.

Tohtoročnú púť však sprevádzajú horúčavy - teploty sa blížia k 45 stupňom Celzia -, preto saudskoarabské úrady zriadili početné zdravotné strediská a nasadili 32-tisíc zdravotníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Vo štvrtok sa má začať súdny proces s exprezidentom Kiskom

Súdny proces s bývalým prezidentom SR Andrejom Kiskom by sa mal na Okresnom súde Poprad začať vo štvrtok 29. júna. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu. Termín je vytýčený aj na piatok 30. júna. Pôvodne sa mal proces začať už v apríli, termíny pojednávaní však boli zrušené pre kolíziu obhajcu bývalej hlavy štátu. Spolu s Andrejom K. je vo veci údajného daňového podvodu obžalovaný aj konateľ exprezidentovej spoločnosti KTAG Eduard K.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Andreja K. pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s.r.o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur.

Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická kampaň a dôkaz politického vydierania a mafie, ktorá ovláda Slovensko.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.